Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233354
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123233354.14

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX E. - F.,
právne zastúpený: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin,
IČO: 52 274 896, proti žalovanému: GOEX, s.r.o., so sídlom Strážna 3/A, 831 01 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, IČO: 31 378 676, právne zastúpený: Weis&Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, o zrušenie účasti spoločníka súdom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zrušil jeho účasť ako spoločníka v spoločnosti

žalovaného.

2. Následne súd nariadil pojednávanie na 18.07.2025, avšak právny zástupca žalobcu podaním zo dňa
16.07.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť a nepriznať trovy konania
žiadnej strane. V bode 13. jeho podania uviedol, že podľa jeho názoru nie je žalobca, ktorý zapríčinil
zastavenie tohto konania. Jediným dôvodom, pre ktorý dochádza k späťvzatiu žaloby, je okrem toho,

že súd nevyhovel žiadosti žalobcu, niekoľko rokov trvajúce odopieranie práv žalobcu ako spoločníka
zo strany žalovaného, resp. jeho konateľa, ktoré by v prípade meritórneho rozhodnutia v tomto konaní
v duchu žalobného petitu znamenalo definitívne znemožnenie výkonu týchto práv.
- Čo sa týka žalobcovho tvrdenia o nevyhovení žiadosti, súd poznamenáva, že žalobca podaním zo
dňa 14.07.2025 žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 18.07.2025 z dôvodu, že prebiehajú
mimosúdne rokovania a zároveň rozhodnutím na danom pojednávaní by došlo k zastaveniu dovolacieho

konania a tým by došlo k zmareniu súdnej ochrany práv žalobcu. Súd žiadosti o odročenie nevyhovel,
nakoľko uvádzané dôvody nepovažoval za dôvodné pre odročenie pojednávania. Zároveň ani prípadné
zastavenie dovolacieho konania v prípade meritórneho rozhodnutia nie je dôvod na predlžovanie tohto
konania odročovaním pojednávaní.

3. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 146 CSP
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol pred súdom na nariadenom pojednávaní dňa 18.07.2025, že so

späťvzatím nesúhlasí, nakoľko inicioval ho žalobca, trvá už dlhšiu dobu a zároveň má za to, že nie sú
splnenépodmienkynazastaveniekonaniazdôvodu,žejemožnéaplikovaťzásaduiudiciumduplex,teda
žalobca môže byť žalovaným a naopak, nakoľko ak by došlo k zastaveniu tohto konania, žalovaný môže
informovať spoločníka o tom, že ho chce vylúčiť a následne môže podať žalobu o vylúčenie spoločníka,
teda zastavenie bude tak generovať ďalšie konanie. Má za to, že v danom prípade sa vyžaduje súhlas,

nakoľko k späťvzatiu došlo pred predbežným právnym posúdením súdu vo veci, nakoľko súd už urobil
akt, ktorý je možné vykladať ako predbežné právne posúdenie, kedy strany vzhľadom na rozvrátenosť
vyzval strany na mimosúdne ukončenie sporu. Žalovaný zároveň nedal súhlas so späťvzatím a na
zastavenie konania.

7. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného

prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho
odročenia.Akužsúdzačalpredbežnéprejednaniesporupodľa§168CSPalebopojednávanie,vyžaduje
sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na konkrétne
okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a teda so
späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví.

Dôkazné bremeno existencie spomínaných vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o
vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné

dôsledkyzastaveniakonaniazhľadiskaprávnehoafaktickéhostavuvzťahovmedzistranamiadopadna
postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov (rozhodnutie pod sp. zn. 4 Cdo 136/2010).

8. Podľa § 168 ods.1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné

prejednanie sporu.

9. Súd sa nestotožňuje s vysloveným názorom žalovaného, že zo strany súdu došlo k predbežnému
prejednaniu, a to pred späťvzatím. Úkon zo strany súdu, ktorým strany vyzval na prípadné mimosúdne
vyriešenie sporu, bol z dôvodu vôle žalobcu v zmysle petitu a z dôvodu, že žalovaný v podstate súhlasil

so žalobou ako takou, čo sa týka zrušenia účasti. Avšak nešlo o predbežné prejednanie sporu v zmysle
CSP, súd nekonal v zmysle § 168 CSP, nenariadil predbežné pojednávanie, z ničoho to nevyplýva,
pričom k späťvzatiu došlo pred začatím prvého pojednávania.
- Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právny zástupca žalovaného uvádzal, že zo strany súdu došlo
k aktu, ktorý možno vykladať ako predbežné právne posúdenie, avšak v zmysle § 146 ods.1 CSP súhlas

žalovaného sa v vyžaduje, pokiaľ došlo k späťvzatiu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie. V zmysle § 168 CSP súd môže predbežné prejednanie sporu nariadiť,
k čomu však zo strany súdu nedošlo. Došlo iba k nariadeniu pojednávania, pričom je nesporné, že
k späťvzatiu došlo pred začatím prvého pojednávania. Teda súd nenariadil predbežné prejednanie sporu
a zároveň súd zdôrazňuje, že je nutné odlišovať medzi predbežným prejednaním sporu a predbežným

právnym posúdením, ide o dva rôzne inštitúty, či pojmy, ktoré nemožno zamieňať.
- Súd teda vyslovil, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
10. Súd neskonštatoval vážnosť dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a zároveň
k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania či pred predbežným prejednaním sporu, kedy sa súhlas

nevyžaduje.

11. Súd sa zaoberal otázkou aplikácie § 146 ods.2 CSP, podľa ktorého súhlas žalovaného je potrebný
vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V týchto
prípadoch je teda irelevantné, či sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ako aj

to, či vedú žalovaného k jeho nesúhlasu vážne dôvody.

12. V ustanovení § 142 odsek 2 CSP sa teda rieši otázka tzv. iudicium duplex, teda situácia, že žalobca
aj žalovaný môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na obe strany,je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu - v tomto prípade sa súhlas so späťvzatím vyžaduje
vždy - bez ohľadu na štádium sporu (napríklad spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov) a ako konštatuje zákonodarca, je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu. Preto sa

v takýchto prípadoch súhlas so späťvzatím žaloby vyžaduje vždy.
- V tejto súvislosti súd uvádza príklad vykresľujúci účel požadovania súhlasu a zásady iudicium
duplex: napr. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré inicioval jeden
z manželov tesne pred koncom zákonnej trojročnej lehoty (§ 149 ods. 4 OZ), túto žalobu by však
zobral späť už po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty. Ak by sa súhlas druhého manžela (žalovaného)

so späťvzatím povinne nevyžadoval, došlo by po zastavení konania k márnemu uplynutiu lehoty na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu a nastali by zákonné účinky
vyporiadania uplynutím lehoty. Takúto situáciu už riešila aj judikatúra, a to Najvyšší súd SR v konaní pod
sp. zn. 2 Cdo 52/2008, v ktorom súd uviedol, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa,
ako aj postavenie odporcu (indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním

návrhujeuplatnenéajprávoodporcunavyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdom
a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka
litispendencie. Preto v prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba
"navrhovateľom" v zmysle ustanovenia § 96 OSP rozumieť tak navrhovateľa, ako aj odporcu. Z tohto
dôvodu treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas odporcu, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv,

než začalo konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu podľa § 96 ods.
2 OSP, ale o skutočnosť, že za navrhovateľa treba považovať obidve strany sporu, a preto späťvzatie
návrhu urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k
zastaveniu konania.

13. Súd skonštatoval, že v tomto konaní žalobca sa domáha zrušenia účasti spoločníka podľa § 148
Obchodného zákonníka, podľa ktorého:
(1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže
spoločníknavrhnúť,abysúdzrušiljehoúčasťvspoločnosti,aknemožnoodnehospravodlivopožadovať,
aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

(2) Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka,
zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
(3) Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod
obchodnéhopodielualeboaksanaprevodobchodnéhopodieluvyžadujesúhlasvalnéhozhromaždenia,

má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako
zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
(4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2,
právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo
pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 a 6,

účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na
jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia
podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 149 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka,

ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť
vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady
predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

15. Z uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že § 148 OBZ upravuje podmienky pre
zrušenie účasti spoločníka na podnet spoločníka a § 149 OBZ upravuje podmienky pre vylúčenie
spoločníka na návrh spoločnosti. Podmienky sú odlišné a v prípade súdneho konania sa skúmajú
a vyžadujú odlišné podmienky (na rozdiel od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva,...).

16. Z uvedených dôvodov vzhľadom na citované zákonné ustanovenia nie je možné aplikovať iudicium
duplex, nakoľko v konaní o zrušenie účasti spoločníka nemôže byť žalobcom spoločnosť a v konaní
o vylúčení spoločníka nemôže byť žalobcom spoločník, pričom ide o odlišné konania a pre vyhovenie
takého konkrétneho návrhu súd skúma iné skutočnosti a iné okolnosti a to bez ohľadu na to, ževýsledokbudevpodstaterovnakýato„ukončenie“účastispoločníka,avšakvprípadenávrhusamotného
spoločníka k tomu dôjde na základe jeho vlastného podnetu, jeho vôle a v prípade podľa § 149 CSP,
kedy môže byť žalobcom iba spoločnosť, tak väčšinou proti vôli spoločníka, a to z dôvodov porušovania

povinnosti spoločníkom. Teda ide o dve rôzne konania s odlišnými podmienkami. Z uvedeného
dôvodu nejde o iudicium duplex v danom prípade, nie je možné uvedené aplikovať pre dané konanie
a preto súhlas žalovaného so späťvzatím pred začatím pojednávania, či predbežného prejednania sa
nevyžaduje.

17. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.

18. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania, pričom

nedošlo k nariadeniu predbežného prejednania sporu a súd neskonštatoval ani vážnosť dôvodov
nesúhlasu žalovaného, a zároveň nie je možné aplikovať iudiciu duplex v zmysle § 146 ods.2 CSP,
súhlas žalovaného sa nevyžaduje. Teda pokiaľ žalovaný vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby, pre
rozhodnutie o späťvzatí je jeho vyslovený nesúhlas irelevantný.

19. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22.Späťvzatiežalobyjedispozitívnyprocesnýúkonžalobcu,zobsahuktoréhovyplýva,ženaprejednaní
uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude
súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie
žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania

podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana

v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom

prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR,
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania

odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol
k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní
úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.
V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu písomnépodanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom
konaní. Žalobca vo svojom podaní síce uviedol dôvody späťvzatia, avšak súd ich nepovažoval za
opodstatnené dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať procesné zavinenie zastavenia konania na

strane žalovaného.

24. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania v celom rozsahu
nesie žalobca, a preto je povinný nahradiť trovy konania. Zároveň súd v rámci tohto rozhodnutia rozhodol
aj o trovách konania o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, v rámci ktorého bol

žalovaný úspešný s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu.

25. Súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by predstavovala dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP
nemožno interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na primárne zásady
rozhodovania o trovách konania. Aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú

kumulatívnesplnenédvepodmienky,ktorýmisúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnosti
spočívajúce v danej veci, resp. v okolnostiach na strane strán sporu. Vychádzajúc z uvedeného súd
v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti naplňujúce ust. § 257 CSP, ktoré by mohli odôvodniť
nepriznanie náhrady trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.