Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415710
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123415710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu SAROUTE, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 326, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 606 458,
zastúpeného advokátkou Mgr. Natáliou Štubňovou, so sídlom Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, IČO: 42
263 212, proti žalovanému RYMAR s. r. o., so sídlom Pivovarská 1060/11, 010 01 Žilina, IČO: 50 031
511, zastúpenému Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO:
47 243 279, o žalobe žalovaného na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb 130/2023-138 zo dňa 26. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb 130/2023-138 zo dňa 26. mája 2025, p o t
v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa žalobou domáhal voči žalobcovi povolenia obnovy konania o návrhu žalobcu na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie sumy 174.848,23 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 25Up 1165/22. Žalovaný uviedol, že na základe návrhu žalobcu na vydanie
platobného rozkazu bol dňa 31.08.2022 Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz,

ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom a trovami konania. Žalovaný
tvrdil, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel dňa 13.09.2023, kedy nahliadal do svojej elektronickej
schránky a zistil, že platobný rozkaz mal byť doručený žalovanému. Žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz
nebol doručený obom konateľom žalovaného, a preto súd nesprávne vyznačil doručenie platobného
rozkazu, keďže tento nebol doručený A. B.. Z tohto dôvodu mal za to, že sú tu dôvody pre obnovu
konania podľa § 403 ods. 1 CSP a tiež mal za to, že žalobu podal včas podľa ustanovenia § 403 ods.
2 CSP. Uviedol, že žalobu podáva ako strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané,

pričom poukázal na ustanovenie § 397 písm. a) CSP, že sú tu nové dôkazy, konkrétne podpisové vzory
konateľov žalovaného, ktoré žalovaný nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, keďže platobný rozkaz
nebol doručený žalovanému v zmysle procesných ustanovení CSP do vlastných rúk obidvom konateľom
žalovaného, ktorí v rozhodnom období doručovania platobného rozkazu konali za žalovaného. Žalovaný
označil a predložil nové dôkazy k správnemu skutkovému zisteniu a následne k správnemu právnemu
posúdeniu, a to podpisový vzor oboch konateľov zo Zbierky listín žalovaného, pričom ide o zásadné
skutočnosti, ktoré majú za následok, že žalovaný si od žalobcu nič neobjednal na základe danej

objednávky, neprevzal tovar od žalobcu na základe dodacieho listu a nepodpísal faktúru, ani potvrdenie
záväzku. Tvrdil, že v čase doručovania platobného rozkazu v mene žalovaného konali dvaja konatelia,
ktorí mali prevziať platobný rozkaz, a ktorý by sa považoval za doručený prevzatím platobného
rozkazu obidvoma konateľmi. Tiež poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 CSP a na ustanovenie §266 ods. 3 CSP. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade vystupoval jeden žalovaný a nevystupovalo
viacero žalovaných, pričom za žalovaného konali dvaja konatelia spoločne. Akékoľvek právne úkony za
žalovaného mohli platne vykonávať obaja konatelia žalovaného spoločne, vrátane prevzatia platobného

rozkazu spôsobom doručovania do vlastných rúk, ako aj v prípade vykonávania ďalších procesných
úkonov za žalovaného mohli konať iba dvaja konatelia spoločne, a to i na udelenie splnomocnenia na
zastupovanie žalovaného v sporovom konaní, podanie odporu a na vykonávanie ďalších procesných
úkonov. Tvrdil, že nedošlo k doručeniu platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, keďže ho
neprevzali dvaja konatelia spoločne, a preto mal súd platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie.

Súd nemal vyznačiť a vystaviť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu.

2. Žalobca sa k žalobe na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 25. 01. 2024, v ktorom poukázal na
to, že v zmysle § 403 ods. 1 CSP sa žaloba na obnovu konania podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
moholuplatniť.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianie

je prípustné. Žalobca tvrdil, že žalovaný v žalobe na obnovu konania ničím nepreukázal svoje tvrdenia,
že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel až dňa 13. 09. 2023. Žalovaný v žalobe na obnovu konania
opomenul uviesť, kedy sa o dôvodoch obnovy konania mohol dozvedieť. Pre posúdenie subjektívnej
zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je podstatné to, kedy sa žalovaný o dôvodoch
obnovy konania dozvedel, ale podstatné je to, kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy. Tunajší súd

odoslal žalovanému do jeho elektronickej schránky platobný rozkaz spolu s listinami uvedenými v § 9
ods. 1 zákona č. 307/2016 dňa 05. 09. 2022, ktorým dňom mal žalovaný reálnu možnosť oboznámiť
sa s platobným rozkazom a tiež aj s návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným žalobcom
a listinami k nemu priloženými. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený zákonným spôsobom dňa
21. 09. 2022 a žalovaný mal možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor. Z dôvodu, že žalovaný

nevyužil možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu, nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť.
Po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu žalovaný listom zo dňa 06. 02. 2023 oslovil právnu
zástupkyňu žalobcu - advokátku C. D. E. s návrhom na mimosúdne a mimoexekučné vyrovnanie. V texte
listu uviedol nasledovné: „Dobrý deň, pani advokátka, obraciame sa na Vás, ako na právneho zástupcu
spoločnosti SAROUTE, s.r.o., Považská Bystrica v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. 25Up/1165/2022, ktoré bolo ukončené právoplatným platobným rozkazom a tak ďalej... „ Z
citovanej časti listu zo dňa 06. 02. 2023 je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o existencii právoplatného
platobného rozkazu už v čase vyhotovenia predmetného listu, teda dňa 06. 02. 2023. Uvedený list bol
podpísaný A. B., teda tým konateľom žalovaného, ktorého podpis na objednávke, dodacom liste, faktúre
a na potvrdení záväzku sa podľa tvrdenia žalovaného nezhoduje s jeho podpisovým vzorom. V liste

konateľ žalovaného A. B. vôbec nespochybňuje existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi, pričom
uvádza: „Platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky a nadobudol právoplatnosť skôr, ako
sme sa s ním oboznámili. Deklarujeme, že záväzok v správnej výške uhradíme, avšak dovoľujeme si
požiadať o záruky, že si dodatočne nebude firma SAROUTE, s.r.o. nárokovať nesprávnu sumu uvedenú
na platobnom rozkaze.“

3. Dňa 07. 03. 2023 právna zástupkyňa žalobcu zaslala žalovanému odpoveď na list zo dňa 06. 02.
2023, v ktorom potvrdila, že zostávajúca neuhradená časť istiny ku dňu 07. 03. 2023 predstavuje sumu
150.000,- Eur a nie 174.848,23 Eur a táto pozostáva z istiny a z jej príslušenstva, ktoré je tvorené úrokmi
z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky a trovami konania podľa právoplatného

platobného rozkazu. Žalovaný bol ubezpečený, že žalobca nemá v úmysle vymáhať od žalovaného už
zaplatenú časť istiny a žalovanému bola poskytnutá možnosť riešiť vec mimo exekučného konania. Na
list zo dňa 07. 03. 2023 žalovaný už nijako nereagoval a svoj záväzok naďalej neplnil. Z tohto dôvodu dňa
25. 04. 2023 podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného platobného rozkazu, pričom
v exekučnom si žalobca uplatnil zaplatenie len zostávajúcej časti istiny 150.000,- Eur a príslušenstva.

4. Ak žalovaný poukazuje, že v čase podania žaloby sú nové dôkazy, konkrétne podpisové vzory
konateľov žalovaného, ktoré žalovaný nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, pretože platobný rozkaz
neboldoručenýžalovanémuvzmysleprocesnýchustanoveníCSPdovlastnýchrúkobidvomkonateľom,
ktorí v rozhodnom období doručovania platobného rozkazu konali za žalovaného, uviedol, že žalovaný

už dňa 06. 02. 2023 musel vedieť o existencii tohto právoplatného platobného rozkazu, a teda už
v tento deň musel mať aj vedomosť o tom, ako bol platobný rozkaz doručovaný. Subjektívna 3-
mesačná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania tak žalovanému uplynula najneskôr
dňom 06. 05. 2023. Keďže žalobca sa o dôvode obnovy konania mohol dozvedieť už dňa 05. 09.2022, kedy mu bola do jeho elektronickej schránky odoslaná zásielka Okresného súdu Banská Bystrica,
obsahujúca platobný rozkaz a ostatné listiny v zmysle zákona, o čom predložil i dôkaz. Žalobca
nepovažuje za správnu argumentáciu žalovaného, že platobný rozkaz nebol doručený žalovanému

v zmysle procesných ustanovení CSP do vlastných rúk obidvom konateľom žalovaného, keďže táto
argumentácianemáoporuvprávnomporiadkuSR.Zožiadnehozákonnéhoustanovenianevyplývasúdu
povinnosť doručovať zásielky adresované právnickej osobe do vlastných rúk všetkým jej konateľom. Z
obsahu žaloby na obnovu konania vôbec nevyplýva, z ktorého zákonného ustanovenia žalovaný vyvodil,
že by v danom prípade mal byť platobný rozkaz doručovaný do vlastných rúk obidvom konateľom.

5. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci, pričom žalovaný zotrval na
vykonaní znaleckého dokazovania. Mal za to, že platobný rozkaz nebol riadne doručený žalovanému,
a preto sa nemohol stať ani právoplatný a vykonateľný. Naopak, žalobca poukázal, že žaloba je
nedôvodná,platobnýrozkazdoručovanýsúdombolvsúladezákonaoe-Governmente,vzmyslektorého
mohol platobný rozkaz doručovaný právnickej osobe prevziať ktorýkoľvek štatutárny zástupca alebo iná

osoba poverená štatutárom. Rovnako mal za to, že žalovaný nepreukázal včasnosť podania predmetnej
žaloby, súd preto vzhľadom k tomu, že nebolo splnené časové hľadisko podania žaloby na obnovu
konania ukončil dokazovanie a mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

6. Súd uviedol, že medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca sa na upomínací súd obrátil

žalobou ohľadne zaplatenia istiny 174.848,23 Eur, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 25Up/1165/2022.
V rámci tohto konania bol vydaný platobný rozkaz dňa 31. 08. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 07. 10. 2022. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému v zmysle § 9 ods. 4
zákona č. 307/2016 ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu a do vlastných rúk.
Súddoručovalplatobnýrozkazdňom05.09.2022,kedybolažalovanémudojehoelektronickejschránky

odoslaná predmetná zásielka Okresného súdu Banská Bystrica obsahujúca platobný rozkaz a ostatné
listiny v zmysle zákona. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
právnickej osoby je právnická osoba tak, ako to stanovuje § 13 ods. 4 zákona o e-Governmente, ako
aj jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Platobný rozkaz mohol prevziať ktorýkoľvek
zo štatutárnych zástupcov právnickej osoby, a to bez ohľadu, akým spôsobom je zapísané konanie

žalovaného v mene spoločnosti v Obchodnom registri. Súd mal za to, že upomínací súd nebol povinný
odosielať platobný rozkaz žiadnemu z konateľov žalovaného, keďže sporovou stranou je právnická
osoba. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako právnická osoba si ani
prostredníctvom jedného z konateľov neprevzal predmetný platobný rozkaz, z ktorého dôvodu márnym
uplynutímúložnejlehotyvzmysle§32ods.5písm.b)bod1zákona oe-Governmentedošlokdoručeniu

platobného rozkazu automaticky zo zákona. Úložná lehota pritom uplynula dňa 21. 09. 2022 a žalovaný
mal možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor, ktorú možnosť nevyužil. Z tohto dôvodu sa stal
platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní právoplatným a vykonateľným dňom 07. 10. 2022.

7. Žalovaný ako osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podal dňa 20. 10. 2023 žalobu

na obnovu konania vedeného v upomínacom konaní pod sp. zn. 25Up/1165/2022, pričom mal za to,
že žalobu podal včas, keďže až dňa 13. 09. 2023 sa dozvedel o tom, že platobný rozkaz mal byť
doručený žalovanému a o dôvodoch obnovy konania. Žalovaný ani na dotaz súdu žiadnym spôsobom
neozrejmil, a to vzhľadom i na dátum doručovania platobného rozkazu súdom, z akého dôvodu až
uvedeným dňom sa o doručení platobného rozkazu dozvedel, keďže v zmysle ustanovenia § 60e zákona

o e-Governmente bola žalovanému ako právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky a
zapísanej do Obchodného registra bola elektronická schránka automaticky aktivovaná najneskôr dňom
1. júla 2017. Súd preto ako orgán verejnej moci mal povinnosť doručovať zásielky žalovanému výlučne
elektronicky,atodoaktívnychelektronickýchschránok,čovdanomprípadesplnil.Keďževupomínacom
konaní sú stanovené podmienky pre doručovanie platobného rozkazu žalovanej strane sporu vrátane

ustanovení, kedy sa považuje doručenie platobného rozkazu za doručené, námietky žalovaného v
žalobe o obnove konania ohľadne nedodržania postupu súdu podľa § 266 ods. 3 CSP súd nepovažoval
za opodstatnené. Súd mal za to, že zákonný postup doručenia platobného rozkazu žalovanému bol
dodržaný. Túto skutočnosť nemôže zmeniť ani námietka žalovaného o tom, že podpis A. B. bol na
inýchdokumentochuvádzanýchžalovanýmpodľajehotvrdeniasfalšovanýanaktoréhopravosťpodpisu

žiadal následne vykonať znalecké dokazovanie.

8. Súd konštatoval, že § 403 CSP upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať
žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je 3-mesačná a subjektu oprávnenému na podaniežaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa,
kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je 3-ročná a počíta sa od
právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná

vrámciobjektívnej3-ročnejlehoty,ktoráplynieodprávoplatnostirozhodnutia.Subjektívnalehotauplynie
najneskôr spolu s objektívnou lehotou. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania zákon nepripúšťa.

9. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že platobný rozkaz 25Up/1165/2022 nadobudol

právoplatnosť podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 07. 10. 2022 a objektívna 3-ročná
lehota teda uplynie dňa 07. 10. 2025. Súd následne posudzoval splnenie objektívnej podmienky
prípustnosti návrhu na obnovu konania, a to zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie
návrhu. Konštatoval, že splnenie tejto povinnosti musí preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania
domáha a neunesenie dôkazného bremena má potom za následok procesný neúspech tejto strany.

10. Súd v danej veci zistil, že žalobca v konaní napádal splnenie subjektívnej 3-mesačnej lehoty na
podanie danej žaloby zo strany žalovaného. Poukázal, že platobný rozkaz žalovanému bol doručený
dňa 21. 09. 2022 a v zmysle doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa stal právoplatným dňa 07. 10.
2022. Následne žalobca poukázal, že žalovaný listom zo dňa 06. 02. 2023 oslovil právneho zástupcu
žalobcu ohľadne mimosúdneho riešenia sporu, a preto mal za to, že už dňa 06. 02. 2023 začala plynúť

žalovanému 3-mesačná subjektívna lehota na podanie žaloby a tá uplynula dňom 06. 05. 2023. Žalobca
však tvrdil, že žalovaný sa mohol o dôvode obnovy konania dozvedieť už 05. 09. 2022, kedy mu bola
do jeho elektronickej schránky odoslaná zásielka súdu obsahujúca platobný rozkaz a ďalšie listinné
dôkazy. Na základe týchto a ďalších ním uvádzaných skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

11. Súd sa zameral v konaní na preverenie dôvodnosti vznesenej námietky žalobcom ohľadne včasnosti
podania predmetnej žaloby. Súd z výpisu z Obchodného registra na žalovaného zistil, že žalovaným
označený bývalý konateľ spoločnosti žalovaného C. B. vykonával funkciu konateľa v spoločnosti
žalovaného od 12. 01. 2018 do 02. 06. 2022, t. j. v období, v ktorom ešte upomínací súd nevydal
v danej veci platobný rozkaz , keďže ho doručoval až dňom 05. 09. 2022. A. B. vykonával túto

funkciu v období od 22. 09. 2017 až do súčasnosti. F. B. vykonávala funkciu konateľa spoločne s A.
B. v období od 02. 06. 2022 do 25. 07. 2023. „Konanie menom spoločnosti bolo zapísané tak, že
v mene spoločnosti je oprávnený konať každý z vymenovaných konateľov. Navonok konajú v mene
spoločnosti vždy dvaja konatelia spoločne. Konatelia konajú v mene spoločnosti tak, že k vytlačenému
alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja vždy dvaja z vymenovaných konateľov

spoločnosti spoločne svoje podpisy s uvedením mena a priezviska konajúcich konateľov a doložky
označujúcej ich funkciu - konateľ.“ Od 05. 08. 2023 bol oprávnený konať každý z vymenovaných
konateľov samostatne. Konateľ žalovaného preto v čase podania žaloby na obnovu konania na súd
dňa 20. 10. 2023 konal už samostatne ako jediný konateľ tejto spoločnosti. Vzhľadom k dôvodom
uvádzaným žalovaným pre obnovu konania sp. zn. 25Up/1165/2022 sa súd dotazoval k skutočnostiam,

aby zistil, akým spôsobom konateľ žalovaného A. B. v čase funkcie konateľa spoločnosti žalovaného
preberal zásielky z elektronickej schránky. Súd sa na uvedené dotazoval i v súvislosti s ukončením
funkcie C. B. ako konateľa spoločnosti, ktorý zrejme viedol účtovníctvo spoločnosti žalovaného a
podľa tvrdenia žalovaného konal v zhode so žalobcom v spojitosti s uplatňovaním predmetného
nároku voči žalovanému v upomínacom konaní. Žalovaný sa k danej dotazovanej skutočnosti súdom

ohľadne preberania zásielok z elektronickej schránky po 02. 06. 2022 do 13. 09. 2023 žiadnym
spôsobom nevyjadril a súd mal za to, že žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že by dňa 06. 02.
2023 žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni neadresoval list za účelom mimosúdneho vysporiadania
veci, ktorá sa viedla na tunajšom súde pod sp. zn. 25Up/1165/2022, v zmysle ktorej mal žalovaný
ešte douhradiť dlžnú istinu priznanú platobným rozkazom. A. B. ako konateľ žalovaného namietal,

že by mal vedomosť o danom liste adresovaného žalobcovi s poukazom, že nejde o jeho podpis. Z
predloženého podpisového vzoru A. B. ako konateľa žalovaného pri podaní žaloby, ktorý bol podľa neho
dôkazom o tom, že nedojednával predmetný záväzkový vzťah so žalobcom a ohľadne jeho podpisu na
návrhu na mimosúdne a mimoexekučné vyrovnanie súd zistil, že je daná určitá podobnosť uvedeného
podpisu tohto konateľa žalovaného . Ku komunikácii s právnou zástupkyňou žalobcu došlo až po

odchode C. B. zo spoločnosti žalovaného a žalovaný žiadal vykonať znalecké dokazovanie ohľadne
preukázania pravosti jeho podpisov na objednávke, dodacom liste, faktúre a potvrdení záväzku, avšak
nie na listinnom dôkaze predloženom žalovaným ohľadne mimosúdnej komunikácie po právoplatnosti
platobného rozkazu. Súd preto znalecký posudok nenariadil a mal za to, že žalovaný neuniesoldôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o včasnosti podania žaloby na obnovu konania. Súd tak
učinil i z dôvodu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k skutočnostiam ohľadne plnenia si
jeho povinností v zmysle zákona o e-Governmente týkajúcich sa preberania doručovaných zásielok

do elektronickej schránky žalovaného, čím následne nepreukázal nielen včasnosť podanej žaloby
doručenej súdu až dňa 20. 10. 2023, ale ani dôvod uvedený v § 397a CSP, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd teda nemal za to, že by skutočnosti uvádzané žalovaným bez

jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, práve svojím zavinením spôsobil spoločnosti konateľ
žalovaného tú skutočnosť, že sa nedozvedel o doručenej zásielke súdu týkajúcej sa doručovania
platobného rozkazu a ďalších listín v konaní sp.zn. 25Up/1165/2022 a v danom čase nedisponoval
ani žiadnym dôkazom o tom, že ním namietaná opodstatnená pravosť podpisu na ním uvádzaných
dokumentoch predložených v konaní sp.zn. 25Up/1165/2022 je opodstatnená. Súd to dôvodil i tým, že
C. B. skončil funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného dňom 02. 06. 2022 a uvedeným dňom teda

odovzdalvedenieúčtovníctvaakoivedeniespoločnostidruhémukonateľovižalovanéhoatýmiprípadnú
povinnosť preberať zásielky z elektronickej schránky zriadenej žalovanému zo zákona.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

14. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e)

a h) CSP.

15. Žalovaný tvrdí, že v konaní navrhoval vykonať dokazovanie, a to znalecké dokazovanie
z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) za účelom preukázania tvrdenia
žalovaného, že podpisy nachádzajúce sa na objednávke, dodacom liste, faktúre a potvrdení záväzku

nie sú podpismi konateľov žalovaného v danom období. Tvrdenie o sfalšovanom podpise konateľa
žalovaného, A. B. na „Návrhu na mimosúdnom a mimoexekučnom vyrovnaní“ žalovaný uviedol už vo
svojom vyjadrení zo dňa 07.03.2025.

16. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 24. a tvrdí, že z rozsudku nie

je zrejmé, ktoré dôkazy konajúci súd vykonal. Je však zrejmé, že okresný súd nevykonal dokazovanie
z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa). Podľa názoru žalovaného
okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaného, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnostívzmysleustanovenia§365ods.1písm.e)CSPazároveňsúdodpovedalnaotázkuozhode
podpisov, ktorá mala byť predmetom navrhovaného dokazovania.

17. Žalovaný tvrdí, že okresný súd uvádza, že spojitosť C. B. a žalobcu je len tvrdenie žalovaného, avšak
ak by riadne vykonal dokazovanie, tak z uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 43PExre 8/2019-298
zo dňa 03.02.2022 vyplýva, že C. B., ako bývalý konateľ žalovaného, ktorý koná v čase podpisovania
objednávky, dodacieho listu, faktúry a potvrdenia záväzku, konal v prospech žalobcu, resp. osoby

G. H., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Zároveň poukázal na jednotlivé body
predmetného uznesenia Okresného súdu Žilina, z ktorých uvedené vyplýva.

18. Žalovaný tvrdí, že bez vykonania dokazovania okresný súd uvádza, že prepojenie C. B. a G.
H., ako jediného konateľa a spoločníka žalobcu, je iba tvrdením žalovaného. Okresný súd nevykonal

dokazovaniepredmetnýmuznesenímOkresnéhosúduŽilina,čímdošloknaplneniuodvolaciehodôvodu
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP a pokiaľ by okresný súd vykonal predmetné dokazovanie,
bolo by v konaní preukázané prepojenie C. B. a žalobcu.

19. Žalovaný ďalej poukázal na body 19. a 20. napadnutého rozsudku a tvrdí, že okresný súd zastáva

právny názor, že platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní možno doručiť s fikciou doručenia, teda
bez doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk bez fikcie doručovania, pričom súd prvej inštancie
vychádzalz§32ods.5písm.b)bod1zákonač.305/2013Z.z.oelektronickejpodobevýkonupôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Govermente“).20. Ďalej žalovaný poukázal na § 32 ods. 5 písm. b) 1 zákona o e-Govermente, ktoré síce upravuje
doručovanie elektronickej úradnej správy inej osobe ako orgánu verejnej moci, avšak podľa žalovaného

ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Govermente nie je možné aplikovať na
doručovanie platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov,
ako aj na dôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu a tvrdí, že z tohto ustanovenia a dôvodovej
správy k nemu vyplýva, že zákonodarca neaplikuje pri doručovaní platobného rozkazu v upomínacom

konaní fikciu doručenia, práve naopak, fikciu doručenia výslovne vylučuje.

21. Žalovaný tvrdí, že ak by konajúci súd správne právne posúdil doručovanie platobného rozkazu,
dospel by k záveru, že platobný rozkaz nebol žalovanému nikdy doručený, pretože Okresný súd
Banská Bystrica sám v rozsudku konštatuje, že žalovaný neprevzal platobný rozkaz v odbernej lehote
a došlo k doručeniu platobného rozkazu automaticky zo zákona. Z tohto dôvodu mal konajúci súd

doručovať platobný rozkaz žalovanému na adresu žalovaného uvedeného v návrhu, k čomu však
nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
vecipodľaustanovenia§365ods.1písm.h)CSP,pretožesprávnemalokresnýsúdposúdiťdoručovanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní tak, že fikcia doručenia sa neaplikuje. Súd prvej inštancie
teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal dokazovanie zásadné pre rozhodnutie vo

veci.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
05.09.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby
priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalobca tvrdí, že z rozsudku je zrejmé, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný neuniesol
dôkaznébremenoohľadnesvojichtvrdeníovčasnostipodaniažalobynaobnovukonania–v3-mesačnej
subjektívnej lehote podľa § 403 ods. 1 CSP.

24. Podľa názoru žalobcu žalovaný v žalobe na obnovu konania ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že sa
o dôvodoch obnovy konania dozvedel dňa 13.09.2023. Žalovaný v žalobe na obnovu konania opomenul
uviesť, kedy sa o dôvodoch obnovy konania mohol dozvedieť. Žalovaný ani na dotaz súdu žiadnym
spôsobom neozrejmil, a to i vzhľadom na dátum doručovania platobného rozkazu súdom (05.09.2022),
z akého dôvodu sa mal až ním tvrdeným dňom (13.09.2023) o doručení platobného rozkazu Okresného

súdu Banská Bystrica, sp.zn. 25Up 1165/2022 zo dňa 31.08.2022 dozvedieť.

25. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle zákona o e-Govermente bola žalovanému ako právnickej osobe
so sídlom na území Slovenskej republiky zapísanej do obchodného registra elektronická schránka
automaticky aktivovaná najneskôr dňom 01. júla 2017. V čase doručovania platobného rozkazu súdom

(05.09.2022) do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného bol konateľom žalovaného A. B.,
ktorému nič nebránilo v prevzatí platobného rozkazu z elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný
nevysvetlil, ako prebiehalo doručovanie elektronických zásielok žalovanému, keď o platobnom rozkaze
doručenom dňa 05.09.2022 sa mal konateľ žalovaného údajne dozvedieť až dňa 13.09.2023. Žalovaný
netvrdil, že by si v období od 05.09.2022 do 13.09.2023 elektronickú schránku vôbec neotvoril, a preto

nie je zrejmé, ako sa žalovanému mohli doručovať iné zásielky, ale o doručení platobného rozkazu sa
mal dozvedieť až viac ako rok od jeho doručovania zo strany súdu.

26. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní nenamieta závery súdu o neunesení dôkazného
bremena ohľadne svojich tvrdení o včasnosti podania žaloby.

27. Ďalej podľa žalobcu žalovaným uvádzané dôkazy, ktorých nevykonanie namieta v odvolaní, nie sú
dôkazmi, ktoré by súviseli s preukazovaním včasnosti podania žaloby. Podľa žalobcu sa jedná o dôkazy,
ktorými sa žalovaný snažil preukazovať tvrdenia týkajúce sa veci samej, ale nie tvrdenie týkajúce
sa včasnosti podania žaloby na obnovu konania. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd posudzoval

podpisy bez písmoznaleckého posudku, avšak uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na záver súdu
o nepreukázaní včasnosti podania žaloby na obnovu konania zo strany žalovaného. Uvedené sa týka
aj ďalšieho dôkazu, ktorého nevykonanie žalovaný namieta v odvolaní – uznesenie Okresného súdu
Žilina, sp.zn. 43PExre 8/2019-298 zo dňa 03.02.2022.28. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný nepreukázal, že žalobu na obnovu konania podal včas, tak
súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Žalovaný v odvolaní nijakým spôsobom

neodôvodnil, z akého dôvodu by mal súd v danom prípade vykonávať dôkazy, ktoré sa týkali skutkových
otázok, ktoré vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok žaloby na obnovu konania, neboli
predmetom posudzovania.

29. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 397 písm. a) CSP, podľa ktorého sú predpokladom obnovy

konania iba také dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, a ktoré nemohla strana
sporu použiť bez svojej viny. Žalovaným navrhované znalecké dokazovanie teda nebolo spôsobilé
založiť dôvod na obnovu konania. Tiež podľa žalobcu žalobou na obnovu konania nie je možné
nahrádzať nedostatok procesnej aktivity žalovaného v konaní pred upomínacím súdom.

30. Žalobca zároveň poukázal na bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku a tvrdí, že žalovaný

v odvolaní nenamieta závery súdu o nesplnení základného predpokladu prípustnosti žaloby na obnovu
konaniapodľaustanovenia§397písm.a)CSP.Pokiaľžalovanývpodanomodvolanínamietanesprávne
právne posúdenie v rámci ktorého namieta, že ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-
Govertmente nie je možné aplikovať na doručovanie platobného rozkazu vydaného v upomínacom
konaní, tak žalobca s právnou argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní nesúhlasí a považuje

za správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

31. Zároveň žalobca poukázal na § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, z ktorého vyplýva,
že žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa
osobitného predpisu, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že toto zákonné ustanovenie odkazuje na zákon

o e-Govermente.

32. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente a tvrdí, že v danom
prípade súd zaslal platobný rozkaz žalovanému do aktivovanej elektronickej schránky do vlastných rúk
a žalovaný si v úložnej 15-dňovej lehote túto úradnú elektronickú správu neprečítal (predpokladom jej

prečítania je odoslanie elektronickej doručenky súdu). Preto márnym uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty
sa táto elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa žalovaný ako adresát o tom nedozvedel. Argumentácia žalovaného, že ustanovenie
§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente nie je možné aplikovať na doručovanie platobného
rozkazu vydaného v upomínacom konaní nemá oporu v zákone.

33. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 9 ods. 4 zákona
o upomínacom konaní, z nej však nevyplýva, že v prípade doručovania platobného rozkazu do
aktivovanej elektronickej schránky právnickej osoby, by sa nemalo aplikovať ustanovenie § 32 ods. 5
písm. b) bod 1 zákona o e-Govermente.

34. Žalobca tvrdí, že v danom prípade sa platobný rozkaz v súlade so zákonom doručil žalovanému dňa
21.09.2022,žalobcasapretonestotožňujestvrdenímžalovaného,žeakbykonajúcisúdsprávneprávne
posúdil doručovanie platobného rozkazu, dospel by k záveru, že platobný rozkaz nebol žalovanému
nikdy doručený. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že neprečítanie elektronickej správy, ktorou sa

mu doručoval platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky, má za následok nedoručenie
platobného rozkazu. Tento záver žalovaného nemá oporu v uvedených zákonných ustanoveniach
upravujúcich doručovanie platobného rozkazu. K doručeniu platobného rozkazu žalovanému došlo zo
zákonamárnymuplynutím15-dňovejúložnejlehotyvsúlades§32ods.5zákonaoe-Governmente.Súd
preto nebol oprávnený a ani povinný doručovať žalovanému platobný rozkaz iným spôsobom. Žalobca

má za to, že nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným, pričom argumentácia
žalovaného uvádzaná v odvolaní nemá oporu v ustanoveniach zákona o upomínacom konaní, ani
v ustanoveniach zákona o e-Governmente.

35. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 383 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacímidôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku

potvrdil.

37. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie

konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces.

38. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Civilného
sporovéhoporiadkužalobunapovolenieobnovykonaniazamietol.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancie
odôvodnil v súlade s požiadavkou podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu
žalovaného o povolenie obnovy konania o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 174.848,23 Eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

43. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalovaný sa žalobou domáha povolenia obnovy

konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, ako súdu upomínacieho vedeného pod
sp.zn. 25Up/1165/2022, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz na návrh žalobcu, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 174.848,23 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Predmetný
platobný rozkaz bol žalovanému doručený elektronicky fikciou doručenia, pričom žalovaný v žalobe
o povolenie obnovy konania tvrdí, že platobný rozkaz v zmysle zákona o upomínacom konaní nemohol

byť doručovaný elektronicky, tiež tvrdí, že platobný rozkaz mal byť doručovaný obidvom konateľom
žalovaného a zároveň navrhoval vykonať znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, ktorým
dokazovaním by sa preukázalo, že podpisy nachádzajúce sa na objednávke, dodacom liste, faktúre
a potvrdení záväzku nie sú podpismi konateľov žalovaného v danom období. Týmto dokazovaním chcel
preukázať nedôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky v konaní sp. zn. 25Up/1165/2022. Súd prvej

inštancie na námietky žalobcu skúmal, či bola žaloba na povolenie obnovy konania podaná v objektívnej,
ako aj subjektívnej lehote a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobu na povolenie obnovy
konania podal v lehote troch mesiacov, od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, a preto
bez vykonania žalovaným navrhovaného znaleckého dokazovania žalobu na povolenie obnovy konania
zamietol.

44. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením;

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

45. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

46. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nevykonanie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že obnova konania sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o návrhu
na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na

obnovukonania.Ažvprípade,aksúdprvejinštanciepovolíobnovukonaniaatentorozsudoknadobudne
právoplatnosť, súd v súlade s § 416 CSP vec bez ďalšieho znova prejedná a prihliadne na všetko, čo
vyšlo najavo v pôvodnom konaní, aj v obnovenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že v prvej fáze konania
o povolenie obnovy konania súd nevykonáva samotné dokazovanie, teda súd prvej inštancie postupoval
správne, pokiaľ dospejúc k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobu o povolenie obnovy konania

podal v trojmesačnej subjektívnej lehote od kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť, keď nepristúpil
k vykonaniu znaleckého dokazovania navrhovaného žalovaným, čo by bolo nehospodárne, nakoľko aj
vykonanie tohto dôkazu nemohlo zmeniť rozhodnutie vo veci, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre povolenie obnovy konania (podanie žaloby v subjektívnej trojmesačnej lehote).

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neodmietol žalobu žalovaného v súlade s § 413
ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko vykonával dokazovanie ohľadne včasnosti uplatnenia žalovaným podanej
žaloby na povolenie obnovy konania, čo správne urobil na pojednávaní a následne rozhodol rozsudkom
v súlade s § 414 CSP.

48. Odvolací súd preskúmaním veci súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný žiadnym
spôsobomnepreukázal,kedysaodôvodochprepovolenieobnovykonaniadozvedelasamotnétvrdenie
v žalobe, že sa tak malo stať dňa 13.09.2023 ani na výzvu súdu nepreukázal. Keďže zo súdneho
spisu vyplýva, že platobný rozkaz bol doručovaný žalovanému dňa 05.09.2022, a keďže žalobca tvrdí,
že sa o dôvode povolenia obnovy konania dozvedel až dňa 13.09.2023, bol povinný túto skutočnosť

súdu preukázať, čo neurobil. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania,
keďže nebola žaloba podaná v subjektívnej trojmesačnej lehote, od kedy sa žalovaný o dôvode obnovy
konania mohol dozvedieť, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol bez
vykonania dokazovania navrhnutého žalovaným, keďže výsledky tohto dokazovania by nemohli mať
vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže neuplatnenie si žaloby na povolenie obnovy

konania v zákonných lehotách má za následok vždy zamietnutie takejto žaloby.

49. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne nedoručenia platobného rozkazu a o jeho nesprávnom
doručovaní, odvolací súd poukazuje na § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní
a o doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZUK“), podľa ktorého žalobcovi

a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného
predpisu (zákona o e-Govermente).

50. Podľa § 9 ods. 3 ZUK, ak žalovanému nemožno doručovať podľa ods. 2, platobný rozkaz sa doručuje
na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená,

súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných
orgánov, ktoré má súd k dispozícií. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú
adresu.

51. Žalovaný bol v žalobe a v platobnom rozkaze označený údajmi vyžadovanými ustanovením § 133

ods. 2 CSP, t.j. obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom.

52. Nakoľko právna úprava zákona o e-Govermente s účinnosťou od 01. novembra 2017 umožnila
doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky účinne aj s využitím náhradného doručenia, tzv. fikcioudoručenia, čo potvrdzuje i odborná literatúra (napr. IVANKO, D-RUSNÁKOVÁ, M.-ŠTEFČEKOVÁ,
M.-KRIŠOVÁ, D.: Zákon o upomínacom konaní. Komentár. Wolterf Kluwer, 2018, str. 76; Sedlačko,
F.: Zásadné zmeny pri aplikácií fikcie doručenia, Bulletin slovenskej advokácie, 2017, č. 10, str. 8),

upomínací súd teda postupoval správne, keďže pokiaľ žalovaný mal v čase doručovania platobného
rozkazu elektronickú schránku, bolo povinnosťou upomínacieho súdu doručovať mu platobný rozkaz
do tejto aktívnej elektronickej schránky. Až v prípade, ak by nemal aktívnu elektronickú schránku, teda
by mu nebolo možné doručovať platobný rozkaz do elektronickej schránky ako elektronický úradný
dokument podľa osobitného predpisu (zákona e-Govermente), nastupuje povinnosť súdu doručovať

platobnýrozkaznaadresužalovanéhouvedenúžalobcomaakbynebolomožnédoručiťplatobnýrozkaz
ani tam do vlastných rúk žalovaného, až v takom prípade nasleduje postup podľa § 9 ods. 3 veta druhá
ZUK, t.j. súd je povinný prešetrovať pobyt žalovaného a následne v prípade, aby to neviedlo k výsledku
platobný rozkaz zrušiť pre nemožnosť jeho doručenia v zmysle § 10 ZUK. Odvolací súd má preto za to,
že platobný rozkaz bol žalovanému doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu ZUK
(nakoľko fikciu doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP nemožno v zmysle § 9 ods. 4 ZUK uplatniť len pri

doručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do aktívnej
elektronickej schránky žalovaného podľa zákona e-Govermente).

53. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaným je právnická osoba – spoločnosť s ručením
obmedzeným, ktorá má zriadenú elektronickú schránku, a preto sa nedoručuje platobný rozkaz

konateľom spoločnosti, ale len do elektronickej schránky právnickej osoby, pričom je internou
záležitosťou tejto spoločnosti, kto je za preberanie týchto zásielok zodpovedný.

54. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje odvolacie námietky žalovaného za dôvodné.

55. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

56. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalovaný odvolaním napadol celý rozsudok súdu prvej inštancie,
teda aj výrok II. rozsudku o nároku na náhradu trov konania, pričom bližšie odvolacie dôvody ohľadne
trov konania neuviedol. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania rozhodol správne v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

58. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

59. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).