Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 22P/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126200166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:3126200166.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. B., narodené
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F.. A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., toho času v I. Z. B. E., Z.. H.., Q. Q. Z. X, XXX XX
K., zastúpená - Podoba Legal s. r. o, IČO: 55 839 592, so sídlom Námestie sv. Anny 3, 911 01 Trenčín,

a otca - P. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X., toho času bytom A. X, XXX XX B., v konaní
na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným dňa 08.01.2026 Okresnému súdu Trenčín, ktorý spis dňa 19.01.2026
postúpil Mestskému súdu Bratislava II, sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zaviazal otca povinnosťou pri výkone určeného styku s maloletou dodržiavať formu asistovaného
styku v prítomnosti matky alebo určeného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alternatívne
aby súd zakázal otcovi výkon určeného styku s maloletou do rozhodnutia vo veci samej a matke uložil
povinnosť podať návrh na zmenu výkonu rodičovských práv do 30 dní od právoplatnosti súdu.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
61P/66/2022 zo dňa 06.04.2022 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je maloletá E. zverená
do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a správou majetku maloletej sú oprávnení obaja rodičia
a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 150,- eur mesačne. Styk s maloletou bol určený
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do

17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde
sa v určenom čase aj ukončí. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 17P/79/2024 zo dňa
23.10.2024 súd rozhodol tak, že sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V v časti úpravy styku
otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v
nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod. do 19:00 hod. a otca zaviazal

na platenie výživného v sume 220,- eur mesačne. Došlo teda k zmene skutkového stavu, keď sa otec
stretáva s maloletou osamote, čo považuje matka z hľadiska ochrany zdravia a vývoja maloletej za
neprípustné vzhľadom na podozrenia matky, ktoré sú osvedčené aj odborníkom. Otec maloletej si založil
novú rodinu, keď je sám povinný starať sa v zmysle zákona o rodine o jeho maloleté dieťa, ktoré má
s manželkou. Otcovo úsilie o styk s maloletou E. je len dôsledkom účelového a nevhodného správania
sa voči matke, keď maloletú používa ako nástroj na ubližovanie. Na uvedené však dopláca najviac

maloletá a jej vývoj. Matka spoznala otca maloletej v roku 2017 a ich partnerský vzťah nebol stabilný, ani
harmonický a nikdy nezdieľali spoločnú domácnosť, čo len svedčí o slabej kvalite pôvodného vzťahu,z ktorého vzišla maloletá. Po tom, ako matka otehotnela, otec o ňu v priebehu tehotenstva nejavil
záujem, nepodieľal sa na výdavkoch súvisiacich s tehotenstvom, neposkytoval matke žiadnu finančnú
podporu a nezúčastňoval sa ani na potrebných zdravotných vyšetreniach. Možno len dedukovať, že

ide o celkový vzťah a postoj otca k väčšine žien (s viacerými má potomkov). Po narodení maloletej
ju otec navštevoval na týždennej báze (maximálne) o rozsahu pár minút. V decembri 2021 matke
oznámil, že má nový intímny vzťah, čo zásadne ovplyvnilo jeho správanie. Od tohto momentu sa voči
matke začal správať agresívne, opakovane ju verbálne urážal, ponižoval a vyhrážal sa jej, že maloletú
„vezme“. Od narodenia si otec k maloletej nevytvoril žiadny citový vzťah. Vzhľadom na vek dieťaťa a

silnú citovú väzbu k matke je otec pre maloletú prakticky cudzou osobou - maloletá ho označuje ako
„P.“. Stretnutia medzi otcom a maloletou vždy prebiehali výhradne za prítomnosti matky, čo momentálne
už nie je, čo je okolnosť, ktorú je nevyhnuté zmeniť. Vo väčšine prípadov otec nevyužil ani súdom
určený čas trvania styku, keďže návštevy sa končili predčasne, t. j. trvali vo väčšine prípadov menej
ako dve hodiny, alebo sa neuskutočnili, prevažne z dôvodov na strane otca. Uvedené nevyužívanie
práva na styk s maloletou len odzrkadľuje postoj otca, ktorý stále pretrváva. Maloletá nemá žiadny

kontakt ani s rodinou z otcovej strany, ktorú vôbec nepozná. Otec sa počas stretnutí s matkou opakovane
dopúšťal nevhodného správania, ktoré zahŕňalo aj sexuálne narážky a návrhy voči matke. Vzhľadom
na opakované nevhodné správanie zo strany otca bola matka nútená podniknúť právne kroky a podala
dňa 21.11.2024 trestné oznámenie voči otcovi, ako aj 01.12.2025. Dňa 23.11.2024 otcovo správanie
vyvrcholilo aj k maloletej, keď hladil jej nohu aj napriek výzve matky. V tomto konaní pokračoval, až

matka bola nútená zasiahnuť fyzicky a odtiahnuť mu ruku od dcéry, na čo matka reagovala podaním
trestného oznámenia. Orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením matky zo
dňa 21.11.2024 vydali uznesenie, ktorým vec postúpili Okresnému úradu Bratislava na prejednanie ako
priestupok, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že v danom prípade nejde o trestný
čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok. Pokiaľ ide o ďalšie trestné oznámenie

matky zo dňa 25.11.2024, ktoré sa týkalo konkrétneho incidentu, pri ktorom otec aj napriek výzve matky
hladil maloletú po nohe, bolo toto oznámenie uznesením odmietnuté. V odôvodnení tohto uznesenia sa
však nachádza citácia z pedagogického pozorovania maloletej, ktorá potvrdzuje jej psychickú nestabilitu
a zvýšenú senzitivitu: „E. je citlivejšej povahy, často sa stáva, že plače a nevie prečo. Ak sa náhodou
stane a aj úmyselne, že jej niekto z detí zruší hru, alebo sa E. nechtiac niekto dotkne, alebo o ňu pri

hre zavadí, tak sa rozplače a hneď sa posťažuje učiteľke. Rada sa hrá sama. V kolektíve sa nevie
presadiť, buď sa podriadi alebo opakuje to, čo robia ostatné deti a často je v úzadí. Je citlivá na hlasnejšie
slovo, jej komunikácia je obmedzená logopedickým problémom. Citlivá je aj po spánku, keď sa jej češú
vlasy, tak plače, nechce, aby ju česali ani pri obliekaní nevyžaduje pomoc. Z rodiny spomína iba matku,
nehovorí o problémoch v rodine, má rečovú bariéru, niekedy jej vôbec nie je rozumieť. Zmeny v správaní

nemá, je veľmi citlivá, bojazlivá a utiahnutá.“ Tieto zistenia jednoznačne potvrdzujú citlivosť a psychickú
zraniteľnosť maloletej, ktorá si nevyhnutne vyžaduje stabilné a bezpečné prostredie. Matka a maloletá
od novembra 2025 žijú v K. V. T. L. z dôvodnej obavy o ich zdravie z dôvodu neustáleho obťažovania
otcom nad rámec jeho oprávnení v zmysle rozhodnutí súdu. Otec maloletej využíva čas, keď sa môže
informovať o maloletej, na urážanie matky. Vzhľadom na uvedené matka žiadala, aby si súd preveril

lustráciou uvedené skutočnosti dopytom z dôvodu hospodárnosti, najmä však úradné záznamy hliadky
Policajného zboru v Bratislave zo dňa 11.10.2025, keď otec prejavil opäť svoje správanie dokonca
pred privolanou hliadkou. Maloletá podstupuje pravidelné návštevy u odborníkov, aby sa zlepšila kvalita
jej života, ktorá je dôsledkom nešťastného vzťahu rodičov. Matka si je vedomá, že môže mať určité
podozrenia na nežiaduce správanie otca voči maloletej. Je všeobecne známe, že uvedená problematika

je dosť často skrytá. No je úlohou pozorného rodiča, v tomto prípade matky, aby dieťa chránila aj v
prípade podozrenia. Logicky otec môže namietať účelovosť, no matka je toho názoru, že jej podozrenia
sa osvedčili. Maloletá absolvovala vyšetrenie klinickej psychológie 12.12.2025 s nasledovným záverom
(čiastočne známe aj pred tým): maloletá trpí M. a je na ňu vyšetrovaná v jej počiatočnej fáze; u maloletej
sa v období posledných 30 dní objavil záchvat opakovane; porucha G. - X. Q.; G. X. J. T. P.; I. X. Q.

X.. Podľa matky je neprípustné, aby maloletá, ktorá trpí M., bola vystavená procesu a stavu, ktoré lekár
neodporúča - inými slovami povedané: subjektívne právne a skutkové názory matky, otca, ich právnych
zástupcov a súdu by mali vychádzať z odborných vedomostí špecialistov, ktorými sú v prípade detí
psychológovia a psychiatri a až v ďalšom rade pracovníci sociálnej oblasti. Platia totiž všeobecne známe
rizikávlekárskejoblasti,žeM.umaléhodieťaťamôžemaťtietopraktickédôsledky(podľatypuakontroly

záchvatov): bezpečnosť a dohľad (riziko náhleho zhoršenia stavu, pádu, úrazu, vdýchnutia tekutín/slín
pri záchvate; potreba zvýšeného dohľadu dospelej osoby pri kúpaní, pri vode, na ihrisku /výšky/, pri
bicykli/kolobežke, pri spánku - podľa odporúčaní neurológa; niekedy potreba záchrannej medikácie /
napr. pri predĺženom záchvate/ a poučenia opatrovateľov/škôlky); režimové opatrenia (dôležitý jepravidelný spánok, vyhýbanie sa spúšťačom /ak sú známe/, dôsledné užívanie liekov; niektoré deti majú
záchvaty aj počas spánku, čo zvyšuje potrebu dohľadu); vývin a fungovanie (záchvaty a/alebo liečba
môžu mať dopad na pozornosť, únavu, správanie, učenie, prípadne rečový či psychomotorický vývin /

individuálne/); riziká pri nedostatočnej kontrole záchvatov (zriedkavo sa v súvislosti Q. M. uvádza aj
riziko Q. /. Z. Ú. X. M./, pričom hlavné rizikové faktory sú časté/nekontrolované najmä generalizované
záchvaty; ide o citlivú tému, ktorá sa do súdneho textu dáva vecne a primerane). Matka pripomína, že
existenciasúbehudiagnózM.aporuchyQ.súzávažnýmrizikompremaloletú.Vzmyslezáverulekárskej
správy sa odporúča „prítomnosť ďalšej osoby na stretnutiach maloletej s otcom“. Z uvedeného dôvodu

matka formuluje petit eventuálne, je si vedomá, že ide o závažný zásah do rodičovských práv no v
kontexte prípadu, okolností, vzťahu maloletej s otcom (fakticky cudzia osoba) je nutné vyhovieť jednému
z jej návrhov. Podľa lekárskej správy maloletá tvrdí: „...toto je P. (pozn. otec) nemám ho rada, neľúbim
ho. Lebo kričí na mamu a babku. Neudrel ma. Kričí. Nechcem sa s nám stretávať. Bojím sa ho....“ V
zmysle Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí. Dokonca matka žiada o rozhodnutie v súlade s článkom 9 Dohovoru. Dohovor taktiež primerane

priznáva právo na názor dieťaťa podľa článku 12 Dohovoru, na ktorý sa musí kvalifikovane prihliadať.
Podľa povahy prípadu a rozumovej vyspelosti dieťaťa buď výsluchom, alternatívou výsluchu je znalecké
skúmanie alebo vyjadrenie dieťaťa pred odborníkom. Najmä však tak, aby súdne konanie nemalo
negatívny vplyv na dieťa. Uvedené možno analogicky podrobiť testu v kontexte ustanovení Charty
základných práv Európskej únie. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený

so skutkovým stavom veci, a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia
podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku,
teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať, má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim,
zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. a že sa o nich vie postarať. „Z citovaného ustanovenia § 329 CSP,
ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí

súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno
ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného
opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad
pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby

jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu.“ Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v
konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých má byť prostriedkom ochrany zjavne
ohrozenýchprávdieťaťadodoby,kýmnebudeonichrozhodnutépodľapríslušnýchustanoveníZákonao
rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej
úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,

pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov,
ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si
vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. To je však presne uvedený prípad
- je totiž nesporné, akými diagnózami trpí maloletá a logicky sa možno s ohľadom na odporúčaný

asistovaný styk domnievať, že spúšťačom M. môže byť práve otec, o ktorom sa sama maloletá vyjadruje
negatívne. V predošlých súdnych konaniach totiž nikdy nebolo vykonané znalecké dokazovanie, čo je
však neprípustné v prípade dieťaťa, ktoré trpí M.. Každá zmena styku v riadnom meritórnom konaní
alebo v konaní o nariadení neodkladného opatrenia musí vychádzať z okolností na strane dieťaťa,
resp. okolností, ktoré ho ovplyvňujú. Práve v prípade maloletej ide o dve zásadné skutočnosti. Novou

okolnosťou a súčasne dôkazom (pôvodca informácie) je lekárska správa, ktorá zohľadnila diagnózy
maloletej a vyslovene z nej vyplýva, že ak sa má realizovať styk otca s maloletou, tak má byť asistovaný.
Druhou okolnosťou je existencia súbehu diagnóz X. Q. (T. D.) T. M., ktorá doslova ohrozuje zdravie
maloletej. O to väčšmi by išlo o nebezpečnú situáciu, ak by bol otec spúšťačom v medicínskom zmysle. V
kontexte podozrení matky a subjektívneho vyjadrenia maloletej pred prítomnosťou lekára, t. j. vyjadrenie

maloletej ako subjektu, ktorému sa poskytuje zdravotná starostlivosť v zmysle dotknutých predpisov, je
situácia o to viac nebezpečná. Logicky matka navrhuje aj zákaz styku do rozhodnutia vo veci samej, ale z
dôvodu rešpektovania práv rodiča ponúka aj alternatívu, ktorá môže byť v tejto situácii vhodná. Vtedy aj
za situácie, keď je styk upravený, je nutné upraviť ho dočasne takouto formou. Pri rozhodovaní o rozsahustyku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na
strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť

medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Matka tieto okolnosti už opísala vyššie a je zrejmé,
že vzťah maloletej k otcovi nie je pozitívny. V prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa
pomery a situácia osvedčujú, čo je dôkazný stav odlišný od preukázania. No napriek tomu sú niektoré
okolnosti na strane maloletej (súbeh diagnóz), odporúčanie styku (asistovaný) a postoj maloletej k otcovi
(negatívny) preukázané. Teda aj pri zvýšených štandardoch tzv. „preukazovania“ ako ojedinele súdy

nie úplne správne vyžadujú, by bolo nutné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia. Maloletá
bola dokonca z dôvodu svojej diagnózy aj hospitalizovaná. Aj v tomto prípade je evidentné, že ide o
ohrozenie zdravia maloletej najmä z dôvodu M. - pre potreby zdravotného stavu podľa správy lekára
je nutné okrem iného viesť domácu evidenciu „I.“. Okrem iného je podľa lekárskej správy pokračovať
intenzívne v starostlivosti psychológa. Nutné sú aj pedopsychiatrické vyšetrenia. Práve závery toho
vyšetrenia poukazujú na potrebu asistovaného styku otca s maloletou. Vzhľadom na vyššie uvedené

matka žiada rozhodnúť v zmysle ňou žiadaného petitu.

4. Matka podaním v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (e-mailom) zo dňa
23.01.2026 (č. l. 24 súdneho spisu) a podaním zo dňa 27.01.2026 (č. l. 26 súdneho spisu) požiadala o
odoslanie spisu na Okresný súd Trenčín. Ďalej uviedla, že s maloletou majú trvalý pobyt v F. K., otec

dieťaťajeveľmiagresívnyajsosvojoumanželkou,pričommaloletejsazhoršilzdravotnýstavpostretnutí
s otcom a jeho manželkou, keď dostala M. I. na Q., dostala liečbu na M. (pričom uvedené matka súdu
žiadnym spôsobom neosvedčila). Matke ide o dieťa, otec dieťaťa je ešte viac agresívny a maloletého
nezvláda jeho stretnutia.

5. K návrhu matka pripojil tieto listinné dôkazy: plnomocenstvo; lekársku správu maloletej zo
dňa 10.12:2025 od klinického psychológa Kliniky detskej neurológie NÚDCH; lekársku správu zo dňa
12.12.2025 z Kliniky detskej psychiatrie - psychiatrickej ambulancie NÚDCH; lekárska správa zo dňa
11.12.2025 z detskej neurologickej ambulancie; prepúšťacia správa zo dňa 10.12.2025.

6. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sú aktuálne
vedené ohľadne maloletej E. B. nasledovné konania:
- pod sp. zn. 26P/161/2025 je vedené konanie o nariadenie výchovného opatrenia na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa navrhovateľ domáha nariadenia
výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine s poukazom na vyhrotený rodičovský

konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletej a dlhodobé bránenie matky otcovi v stretávaní
sa s maloletou (viď č. l. 28-30 súdneho spisu);
- pod sp. zn. 17P/1/2026 je vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh otca, ktorým
otec žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke povinnosť navrátiť
maloletédieťadomiestajehoobvykléhopobytuvBratislaveapovinnosťzdržaťsaakéhokoľvekkonania,

ktorého následkom je zmena obvyklého pobytu maloletej E. mimo mesta Bratislava (viď č. l. 30-31
súdneho spisu );
- pod sp. zn. 17Em/1/2026 je vedené konanie na návrh otca (oprávneného) o výkon výkonu rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2025 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 vo veci styku otca k

maloletej (viď č. l. 32-33).

7. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 06.04.2022, č. k. 61P/6/2022-82, právoplatného dňa 26.04.2022 čo do výroku I., dňa 27.04.2022
čo do výroku II. (o trovách konania) a vykonateľného dňa 26.04.2022, súd schválil rodičovskú dohodu,

v zmysle ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otec sa zaväzuje počnúc mesiacom január 2022 platiť na
výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k
rukám matky maloletej, dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov január - marec 2022 v celkovej
výške 210 eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky v 3 splátkach po 70,- eur splatných spolu s

bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022. Ohľadne úpravy styku otca s maloletou súd schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v
mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí.8. Ďalej bolo zistené, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k.
17P/79/2024-71 súd rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V

č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky
vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod.
a každú stredu vždy od 16:30 hod. do 19:00 hod, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť s tým, že otec si maloletú prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení

v tomto predškolskom zariadení. V prípade, že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v
tomto školskom zariadení. Inak si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste
jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá. O návrhu na zvýšenie výživného rozhodol tak, že
otec je povinný počnúc dňom 01.09.2024 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220,- eur
mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred a vyčíslil zročné výživné za obdobie
od 01.9.2024 do 31.10.2024 j v sume 140 eur. V časti o uloženie informačnej povinnosti matke súd

návrh otca zamietol. Voči rozhodnutiu v časti rozhodnutia o zmenu úpravy styku podala odvolanie
matka. Odvolací súd svojím rozsudkom č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k. 17P/79/2024-71
nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2024 čo do výroku o zvýšenom výživnom a čo do zamietajúcom
výroku o uloženie informačnej povinnosti matke a dňa 28.11.2025 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 vo veci styku otca k maloletej.

9. Ďalej bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 26P/90/2025-46 zo dňa 08.07.2025 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/134/2025-80 zo dňa 09.09.2025 súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zákaz priblíženia otca k

maloletej, zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2025.

10. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa
tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd
ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na
jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie

odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

21.Cieľomneodkladnýchopatreníjeprovizórna(dočasná)úpravapomerovúčastníkovkonaniascieľom

umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci
samejamôžeslúžiťajakozárukaefektívnostibudúcehonútenéhovýkonusúdnehorozhodnutia.Účelom
tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd
môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

23. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z
doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

24. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní

starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťapovinnýstarostlivouvážiť,čisúpretakéopatreniesplnenévšetkyzákonnépodmienky.Presúdje
prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a
jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

25. Súd konštatuje, že rodičia maloletej E. nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželia, súdom majú
upravený výkon rodičovských práv a povinností. V zmysle súdnej úpravy je maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že otec má upravený styk s maloletou počnúc dňom 28.11.2025 tak, že je
oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý

nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod. do 19:00 hod.
Matka maloletej, ako aj maloletá ku dňu 08.01.2026 mali evidované trvalý pobyt na adrese: I. XX, B. (viď
lustrácie z Registra obyvateľov Slovenskej republiky založené v prílohovej obálke súdneho spisu na č.
l. 15), ako aj ku dňu 12.01.2026, keď súd opakovane lustroval trvalý pobyt matky a maloletej v konaní
vedenom pod sp. zn. 17P/1/2026. Matka do 16.11.2025 bola zamestnaná v Q. Q. Q. X. a následne

sa koncom novembra 2025 presťahovala aj s maloletou do F. K., kde s ňou býva v krízovom centre,
keďže v zmysle jej vyjadrenia k uvedenému pristúpila po tom, ako nadobudla dôvodné obavy o zdravie
z dôvodu neustáleho obťažovania otcom nad rámec jeho oprávnení v zmysle rozhodnutí súdu, avšak z
obsahu spisového materiálu maloletej mal súd za preukázané, že otec vedie riadny život - zaobstaral
si prácu, oženil sa, založil si novú rodinu a narodil sa mu syn - takže súdu nie je vôbec zrejmé, kedy

by mal otec také časové možnosti, aby dochádzalo z jeho strany k takému neustálemu obťažovaniu
matky, že uvedené bola nútená riešiť presťahovaním sa, odhlásením maloletej zo škôlky - matka je tou
osobou, ktorá maloletej narušila obvyklé fungovanie, režimové opatrenia a stabilitu prostredia. Matka
otcovi neumožňuje styk v zmysle aktuálneho súdneho rozhodnutia, trestné oznámenia podané matkouvoči otcovi boli odmietnuté. Medzi rodičmi prebieha neustály rodičovský konflikt, ako aj samotná matka
uviedla, jediným dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okolnosť, že v
zmysle súdneho rozhodnutia by už styk neprebiehal za jej prítomnosti - matka týmto svojím návrhom

chce de facto zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie, z ktorého obsahom nie je stotožnená. Na druhej
strane zas matka nelogicky poukazuje na nemožnosť realizácie styku za jej prítomnosti (napriek tomu,
že o uvedené žiada) argumentujúc osobou otca a jeho konaním.

26. Súd zároveň v danej veci nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu matky (zabezpečiť úradné

záznamy z hliadky Policajného zboru v B.) s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP a skutočnosť,
že otec sám vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 17P/1/2026), ako aj v konaní o výkon rozhodnutia uvádzal, že volal hliadky polície a
súdu je známe z obsahu spisového materiálu, že styk maloletej sa realizoval tak, že raz jeden, inokedy
druhý rodič volal políciu.

27. V danom prípade ide o dieťa vo veku piatich rokov, ktoré bolo doposiaľ vo vzdelávaní v materskej
škole, žilo v jednej domácnosti s matkou, svojou staršou sestrou, ktorá je školopovinná a ktorú matka
de facto opustila a zanechala v starostlivosti svojej matky, s babkou. Matka z pohľadu súdu v tomto
štádiu konania unáhleným konaním, vedeným zjavne subjektívnym presvedčením o jej ohrození,
odhlásila maloletú E. z materskej školy a presťahovala sa s ňou do krízového centra v F. K.. Uvedené

konanie vzbudzuje vzhľadom na ostatné súdu známe okolnosti prípadu a v kontexte ďalších súvislostí
pochybnosť o matkiných rodičovských kompetenciách, keď zanechala svoje staršie dieťa v starostlivosti
svojej matky, zjavne primárne vedená snahou o skomplikovanie styku otca so spoločnou maloletou
dcérou v zmysle nového súdneho rozhodnutia, opustila svoje stabilné zamestnanie napriek tomu, že
tvrdila, že jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletej a skutočnosť, že maloletá

je v sledovaní odborných ambulancií v mieste jej trvalého bydliska, kde sú rôzne poplatky, pričom
matke stúpnu náklady na dopravu z dôvody potreby dochádzania maloletej I. K. L. B. za odbornou
starostlivosťou (logopédia, neurológia, psychológia). Na tomto mieste si súd teda dovolí dať matke do
pozornosti ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine - Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a
zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2,

súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Na margo súd
dodáva, že je neprípustné, aby dôvody, na ktorých povinný rodič zakladá neumožňovanie styku boli
výlučne subjektívne, vedené vnútorným jednostranným presvedčením rezidenčného rodiča o najlepšom
záujme dieťaťa.
28. K matkiným početným argumentom, že došlo k osvedčeniu aj odborníkom, že stretávanie otca s

maloletou osamote matka považuje za neprípustné - si súd dovolí upriamiť pozornosť matky na tú
skutočnosť, že sa matka odvoláva na lekárske správy, v ktorých úmyselne samotná matka v ňou podanej
anamnéze uvádzala zrejme účelovo nepravdivé informácie, ako napr. že dieťa je v pravidelnom kontakte
s otcom, že bola maloletá sexuálne obťažovaná otcom a pod., pričom uvedené bolo dokazovaním súdov
opakovane nepreukázané a vyvrátené. Uvedené konania matky nasvedčuje predbežnému záveru,

že matka si vytvorila alternatívny náhľad na realitu, v ktorej žije a odmieta sa posunúť vo svojom
živote ďalej, keď aj odborná pomoc zo strany štátu poskytovaná rodičom zlyhala z dôvodu neochoty
matky (viď obsahu spisového materiálu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/161/2025). Z
doposiaľ známeho a preukázaného stavu maloletej je zrejmé, že táto trpí poruchami spánku, navštevuje
logopéda, ťažšie komunikuje, maloletá je sledovaná na neurológii, má diagnostikovanú X. Q. - X. Q.

J., EEG nález M. T. v spánku bez jednoduchého klinického korelátu a V. X. J. T. P. - t. j. zdravotný
stav maloletej v zmysle matkou predložených lekárskych správ nie je taký, aby mal súd pristúpiť k
zákazu či inému obmedzeniu styku otca s maloletou. To, že je podmienkou viesť si denník záchvatov
a vedieť, ako postupovať, samo osebe nie je dôvodom na to, aby súd druhého rodiča vylúčil zo styku
a z kontaktu s vlastným dieťaťom, keď matka ako rezidenčný rodič je povinná otca informovať a aj

edukovať v uvedenom smere tak, aby to bolo na prospech maloletej (cieľom oboch rodičov by malo
byť, aby maloletá bola šťastné, spokojné a zdravé dieťa). Ani jeden z dôvodov uvádzaných matkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia s ohľadom na obsah súdnych spisov, ako aj matkou preukázaných
skutočností, nemôže viesť súd k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle matkou žiadaných petitov.

29. Ako už bolo uvedené, účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranuich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že
pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava
z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom
obmedzí alebo ho aj zakáže. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a

snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, keď zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa.

30. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

31. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča, resp. obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, je
teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva,
čo nie je uvedený prípad.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. V konaní starostlivosti súdu o maloletého dieťa sú pre súdy v prvom rade dôležité záujmy dieťaťa a s
ohľadom na uvedené súd návrh matky zamietol, nakoľko ak by mu súd vyhovel, došlo by k odcudzeniu

dieťaťa s jeho otcom. V záujme predchádzania konfliktným situáciám do budúcna je nevyhnutné, aby
sa rodičia naučili spolu vecne a slušne komunikovať, aby riešili svoje nezhody a tieto neprenášali na
maloleté dieťa, keďže matkou opísaná situácia sa medzi rozumnými ľuďmi sa dá riešiť (M. Z. M. T. V.
Q.Z. bez jednoduchého klinického korelátu).

34. Súd dospel k záveru, že návrh matky na zákaz styku neodkladným opatrením je nedôvodný,
matka neosvedčila existenciu takého závažného problému a v takej miere a intenzite, ako je matkou
prezentovaný, aby súd pristúpil v zmysle podaného návrhu k zákazu styku, resp. k obmedzeniu styku
otca s maloletou v zmysle jej alternatívneho petitu. V danom prípade z matkou ponúknutých dôkazov,
ale aj z poručenských spisov maloletej E. nevyplýva, že otec je nebezpečný pre svoje dieťa, že je

nezodpovedný a vedome chce ohroziť svoje dieťa a vystaviť ho úmyselne akémukoľvek ohrozeniu.
Maloletá potrebuje oboch rodičov, potrebuje byť v kontakte aj s otcom, ktorý má však styk so svojou
dcérou realizovať tak, aby tento nebol ohrozujúci pre jeho maloleté dieťa, čo bude možné len v prípade,
ak matka bude riadne komunikovať s otcom. Navyše novou úpravou styku odpadnú početné konflikty
medzi rodičmi počas styku otca s maloletou za prítomnosti matky, ktorých účastníkov bola maloletá.

35. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a
dôvodnosti jeho uplatnenia. Keďže dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná zo
samotného návrhu na jeho nariadenie, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a

pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu
popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného
inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v
prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo
jeho zneužitiu, čo sa v danom prípade s ohľadom na matkou ponúkané dôkazy nestalo.

36. K žiadosti matky, aby súd preniesol svoju miestnu príslušnosť na konanie ohľadne maloletej E. na
Okresný súd Trenčín, súd upriamuje pozornosť matky na ustanovenie § 112 ods. 1 CMP - na konanie
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v
čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Maloletá má

v zmysle dohody rodičov určené bydlisko v domácnosti matky v B.-X., matka otca o zmene bydliska
maloletej riadne neinformovala a rodičia sa na uvedenej otázke bydliska maloletej nezhodli (viď aj
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/1/2026). Navyše ide len o dočasné riešenie, keďže
pobyt matky v zariadení nie je na dobu neurčitú, ale je časovo limitovaný. Zároveň ohľadne maloletejje vedené aj neskončené konanie o nariadenie výchovného opatrenia (pod sp. zn. 26P/161/2025) - t.
j. príslušnosť Mestského súdu Bratislava II na rozhodovanie ohľadne maloletej E. je naďalej daná a nič
na tom nezmenilo ani matkino zjavne skratové rozhodnutie o presťahovanie sa do F. K..

37. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Neodkladné
opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia a návrh zamietol. Vo veci samej súd - t.j. vo veci výchovného opatrenia, vykoná potrebné
dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia,
rozhodne, resp. pristúpi aj ku konaniu začatom ex offo v záujme maloletého dieťaťa, ak vystane takáto
potreba.

39. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods.
3 CSP/.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ
domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.