Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4310202015.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX,
D. E., o vymoženie sumy 720,10 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14Er/123/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp.

zn. EX 8370/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60,
Bratislava pod sp. zn. EX 756/10), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 14Er/123/2010-52 zo dňa 16. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením exekúciu
vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur a to do 3 dní od doručenia uznesenia

(výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1. písm. g), § 58 ods.
1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, účinného v čase začatia exekučného konania, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania návrhu, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 2, 4, písm. r), 5, § 54 ods. 1 vety prvej, 2, § 879l zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení účinnom od 01. 01. 2008, § 232 ods. 2, 3, § 234 ods. 2, § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, § 30 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov a § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Zb., o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi

JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 30. 01. 2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovskéhosúdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 13696/09 vydaný rozhodcom
JUDr. Miroslavom Rácom dňa 26. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a
vykonateľnosť dňa 22. 10. 2009 a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu vo výške 920,10 eur spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Súd vlastným šetrením
na internetovej doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom 31. 10. 2023 sa nástupcom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom
Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, IČO: 31782361, ktorému priznal trovy exekúcie.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z exekučného spisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4730050 zo dňa 24. 11. 2008.
Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného
čísla a čísla občianskeho preukazu a zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) uvedením
obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla osoby a čísla v Živnostenskom registri,
pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Dlžník v zmluve o úvere prehlásil, že peňažné prostriedky

sú mu poskytnuté na účely podnikania, k prehláseniu pripojil vlastnoručný podpis. Poskytnutý úver bol
povinný splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Z dôvodu, že povinný neplnil riadne a včas svoje
povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, podal oprávnený v zmysle bodu 18.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na rozhodcovskom súde žalobu.

5. Súd prvej inštancie mal z obsahu zmluvy o úvere za preukázane, že tá ma svojou povahou,
postavením účastníkov zmluvy a jej obsah jednoznačne spotrebiteľský charakter, pričom na vzťah medzi
veriteľom (dodávateľom/podnikateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom) sa použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Z predloženej zmluvy však jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel

zmluvu o úvere ako fyzická osoba – nepodnikateľ, alebo ako podnikateľ, a či v druhom z uvedených
možností pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti. Súd poukázal na predmet činnosti oprávneného, medzi ktoré patrí
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Na strane povinného má súd za preukázané, že ten má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej

Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, a to aj v prípade, keď je v zmluve o úvere označený nielen ako
fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, ale
zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) s uvedením obchodného mena, miesta podnikania,
identifikačného čísla a čísla v Živnostenskom registri, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť.
Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa

spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného). Uvedeným

exekučný súd reaguje na skutočnosť, že požiadavka na predmet zmluvy v súlade s podnikateľskou
činnosťou druhej zmluvnej strany pre záver o nespotrebiteľskom vzťahu, je odôvodnená predovšetkým
tým, že "podnikateľ" má profesionálne zručnosti viažuce sa k predmetu zmluvy, a preto od neho možno
očakávať a aj požadovať vyššiu znalosť predmetu zmluvy a obsahu vzájomných práv a povinností z
takto uzatvorenej zmluvy ako u "bežného spotrebiteľa". Pokiaľ však, ako aj v tomto prípade, ide len o

vyplnenie údajov o identifikačnom čísle povinného do vopred predtlačeného formulára zmluvy, nemožno
mu v danom prípade nepriznať postavenie spotrebiteľa. Zvlášť, ak pri výkone exekúcie je postihnutý
všetok majetok povinnej, nie len majetok súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. S poukazom na
uvádzane súd poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 243/07 a uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 41CoE/236/2012 zo dňa 26. 09. 2012.

6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je, okrem Občianskeho
zákonníka, upravená i v iných právnych predpisoch a dodal, že návrh spotrebiteľskej zmluvy,
zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len

vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o
úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.7.Následnesúdpodrobilprieskumuisamotnúrozhodcovskúdoložkuzakotvenúvbode18Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a od ktorej Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc prejednať
spor medzi účastníkmi konania. Dospel k záveru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka

platne uzavretá, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným
stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak
samotný výber je na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si
na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská

doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za
účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto ju súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Uvedené
súd skonštatoval aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo

1/2012 zo dňa 21. marca 2012.

8. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel súd k záverom, že exekučný titul predložený
oprávneným je v rozpore so zákonom, na základe čoho exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2

zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.

9. Skutočnosť, že oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, kedy sa domáhal na rozhodcovskom súde
nedôvodného plnenia, bola pre súd rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Sám oprávnený
spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu

predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu uložil oprávnenému
povinnosťzaplatiťnáhradutrovsúdnemuexekútorovivsume40,82eur(vrátaneDPH),ktorépredstavujú
odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal
vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel k záveru, že toto vyčíslenie bolo v úplnom
súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb., a preto mu priznal plnú sumu vyčíslených trov exekúcie.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním
oprávnený a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 24. 1. 2008 zmluvu o úvere
č. 4730050 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto zákona povahu absolútneho obchodu.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde

priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska,
ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom
hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú
povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o

úvere.

12. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad
vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom

alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto
doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvomrozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný
mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac

logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na
príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného

kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona
o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na
súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred
iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ
na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jej práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom

konaní.

13. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného

bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

14. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP, uznesenie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov

konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

15. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 16. 07. 2025 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením. Zároveň odvolací súd zisťoval, či odvolanie bolo

podané včas, oprávnenou osobou a má všetky požadované náležitosti, či smeruje i proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku III.
uznesenia, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
(odvolaním oprávnený napadol uznesenie súdu v celom rozsahu), odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c/
CSP odvolanie vo vzťahu k výroku III. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné.

17. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30. 01. 2010 bola u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie. Dňa 18. 02. 2010 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 13696/09 zo dňa 26.
08. 2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť
dňa 22. 10. 2009. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny

vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4730050 uzatvorenej dňa 24. 11. 2008, na
podklade ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 464,71 eur (14.000,- Sk), ktorý sa povinný
zaviazal vrátiť o zvýšený poplatok v sume 443,47 eur, teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške 908,19
eur (27.360 Sk), a to v 12 mesačných splátkach po 75,68 eur (2.280,- Sk), počnúc dňom 10. 01. 2009
a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd poverením zo dňa 24. 02. 2010

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

18. Dňa 29. 03. 2016 bolo osobne súdu zo strany súdneho exekútora doručené podanie oprávneného
zo dňa 21. 01. 2016, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Er/123/2010-14 zo dňa 24. 04. 2017
rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením.

19. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101
Bratislava.

20. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01. 04. 2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného

poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

21. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), exekúciu

súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo
práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto

právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený
bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na

plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

22. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

23. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

24. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

25. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere

uzatvorenej dňa 24. 11. 2008 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej ako
„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18. VPPÚ, ktoré
boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený
obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.26. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 53 ods. 1, 2,
3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

27. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na
vykonanieexekúcie)bezpochybyoprávnenýposúdiť,čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydaný
orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa

predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

28. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou,
ktorá je súčasťou VPPÚ (bod 18.) a ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako samotná
zmluva o úvere na samostatnom liste papiera. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu rozhodcovskú
doložku a dospel k záverom, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je súčasťou

VPPÚ, z ktorej je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť,
ale naopak, rozhodcovskou doložkou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo
formulári pretlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, na základe čoho nemožno hovoriť
o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je
závislá od fyzického oddelenia, prípadne odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť

preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná
dodávateľom. V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva uzatvorená so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom
pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky
v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluva o úvere
bola v danom prípade podpísaná povinným spoločne s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou
VPPÚ a to v ten istý deň, pričom zakotvenie rozhodcovskej doložky do VPPÚ sa skôr javí ako

zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a nie ako
individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej doložky
(formulárového charakteru) nemohol nijako ovplyvniť a to i napriek tomu, že sa nachádzala na
samostatnom liste papiera vo forme zmluvného dojednania tvoriaceho súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné
bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto zmluvné dojednanie do zmluvy

vložil. Oprávnený však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, teda že by
rozhodcovská doložka začlenená do VPPÚ bola individuálne dojednaná.

29. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky,
je táto absolútne neplatná, nevyvoláva žiadne právne účinky a možnosť spotrebiteľa (povinného) od

nej odstúpiť nesvedčí o jej individuálnom dojednaní s poukazom na jej absolútnu neplatnosť. Od
rozhodcovskej doložky možno odstúpiť iba v prípade, že je platná, absolútna neplatnosť v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spôsobuje jej neplatnosť od
počiatku (ex tunc) a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámecuvedeného odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. IV.
ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo obdobnej veci uznal argumentáciu
exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

30. Nad rámec uvedeného, čo sa týka odvolacej argumentácie oprávneného ohľadom postavenia
povinného ako „nespotrebiteľa“, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno pri otázke posudzovania
postavenia povinného ako spotrebiteľa je na tej strane, ktorá uvedené namieta. Zmluvu o úvere uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne
nepreukázal.Natomtokonštatovaníničnemeníaniskutočnosť,žepovinnývzmluveoúverezaškrtnutím
príslušného políčka uviedol, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Zároveň
na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinný je v zmluve o úvere identifikovaný okrem

bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu aj uvedením identifikačného čísla (IČO) a čísla,
pod ktorým bol zapísaný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v živnostenskom registri. Za použitia
interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné
bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho,

kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru odvolacieho
súdu,bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,
ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy, a navyše, ak
je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je

označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text
tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť
ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd
teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, (spoločne so VPPÚ) uzavretá medzi oprávneným a
povinným dňa 24. 11. 2008, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

aj s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a postavenie povinného.

31. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (výrok I.) a jej zastavení (výrok II.) v zmysle § 387 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

32. Čo sa týka odvolania oprávneného proti výroku uznesenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (III. výrok), odvolací súd uvádza,
žeprocesnáúpravaCivilnéhosporovéhoporiadkuúčinnáod01.07.2016zachovalazásaduprípustnosti
odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z § 355 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k uzneseniam

stanovila, až na prípady upravené v § 355 ods. 2 CSP, neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť
odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť
odvolanie aj samotný CSP (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To však

neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1
Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha
veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne,
teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.

33. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo
upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do
31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200

ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania.
V Exekučnom poriadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy
exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť
o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejdeo rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP.
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania

vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno
preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm.
m) CSP.

34. Odhliadnuc od vyššie uvádzaného, oprávnený bol o nemožnosti podania odvolania proti výroku III.

súdom prvej inštancie osobitne v napadnutom uznesení i poučený. V dôsledku toho musel odvolací súd
v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného voči výroku III. odmietnuť, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnomrozsahu,avšakkeďžemužiadnetrovyodvolaciehokonaniapreukázateľnenevznikli,odvolacísúd
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,

že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).