Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204330
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725204330.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraŠalamúnaačlenov
senátuJUDr.AnnySnopčokovejaJUDr.EvyDzúrikovej,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D.. XXXX, XXX XX C., v zast. JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie č. 134, voči
žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX/XXX, XXX XX F., v zast. JUDr. Ľubomír
Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k.

18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.
1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v súvislosti so žalobou o určenie
vlastníckeho práva ev. vecného bremena vydržaním ev. o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť
prechod a prejazd do garáže, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, cez pozemok č. XXXXX, ktorý je evidenčne

zapísaný ako jeho vlastníctvo na Okresnom úrade Detva, katastrálny odbor na LV XXXX ako parcela č.
XXXXX pre k.ú. C., okres F. a povinnosť neodkladne odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia prístupu
a príjazdu do garáže motorovým vozidlám.
1.2 Súd prvej inštancie sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a
pripojenými listinnými dokladmi, ako aj obsahom spisov, o ktorých mal súd vedomosť z vlastnej činnosti
a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Vec právne

posúdil podľa 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.3 V tomto prípade žalobca žiadal o poskytnutie okamžitej ochrany z dôvodu porušovania výkonu jeho
vlastníckeho práva konaním žalovaného. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spojil
s návrhom vo veci samej, pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca
povinný v návrhu osvedčiť jednak vlastnícke právo ku garáži, ako aj také konanie žalovaného, ktorým

mu má byť bránené v užívaní svojho vlastníctva. Z listinných dôkazov žalobcu, ako aj zo súvisiacich
konaní mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca má byť vlastníkom dotknutej garáže. Z tvrdení
žalobcu v podanej žalobe, ako aj z pripojených listinných dôkazov a predchádzajúcich súdnych sporov
medzi stranami sporu je zrejmé, že už dlhodobo dochádza k nezhodám medzi stranami sporu týkajúce
sa užívania garáže žalobcom, ktorá je postavená na pozemku žalovaného. Aktuálny stav vlastníctva k
dotknutému pozemku svedčí žalovanému, čo bolo osvedčené a preukázané výpisom z listu vlastníctva.

1.4 Žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tiež povinný osvedčiť, že došlo
ku tvrdenému konaniu zo strany žalovaného, ktorý mal zbúrať prístup ku garáži žalobcu a zatarasiťcestu nahromadením skládky zeminy. Žalobca v žalobe uviedol, že má k dispozícii fotografie a videá
osvedčujúcejehotvrdenia,tietovšakknávrhunedoložil,údajneprerozsahdát.Súdtaknemáosvedčený
tvrdený stav na nehnuteľnosti, pričom žalobca mal možnosť predmetné dôkazy predložiť súdu poštou

alebo osobne do podateľne súdu, pokiaľ pre veľkosť dát ich nebolo možné súdu doručiť elektronicky.
To, že žalobca ich poskytne súdu pre účely dokazovania pred súdom by postačovalo v konaní vo veci
samej, kde súd vykonáva formálne dokazovanie na pojednávaní, nepostačuje však uvedené pre účely
posúdenia návrhu na neodkladné opatrenie.
1.5 Žalobca tiež nepreukázal naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca len

poukázal na nastávajúce zimné obdobie a potrebu ukryť svoje auto pred nepriaznivým počasím,
zasnežením a námrazou. Ak žalobca poukazuje v návrhu na nutnosť riešenia situácie, pričom uvádza,
že aktuálny stav trvá viac ako kalendárny rok, potom vyvstáva otázka práve k posúdeniu naliehavosti.
Žalobca dôvodil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou zazimovania motorového vozidla pred
nastávajúcou zimou. Podľa tvrdení žalobcu však stav nemožnosti prístupu žalobcu k nehnuteľnosti -
garáže trvá od jari roku 2024, a teda už aktuálne druhú zimnú sezónu, pričom ale bližšie nezdôvodnil,

prečo až túto zimnú sezónu má byť preňho stav natoľko naliehavý, že si vyžaduje navrhované
neodkladné opatrenie. Súdu prvej inštancie tak dôvod naliehavosti potreby nariadenia neodkladného
opatrenia absentuje.
1.6 Okrem vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie záverom skonštatoval, že pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bolo určité a zrozumiteľné, t. j. okrem

iného aj určitý a zrozumiteľný navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Súd poukazuje práve na
neurčitosť Navrhovaného petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal uložiť
povinnosť žalovanému strpieť prechod a prejazd do garáže cez pozemok číslo XXXXX, ktorý je
evidenčne zapísaný vo vlastníctve žalovaného. S prihliadnutím na výmeru dotknutého pozemku 1.029
m2 - orná pôda, ako aj s prihliadnutím na grafické znázornenie pozemku na katastrálnej mape a

pripojenom geometrickom pláne je zrejmé, že nie je nevyhnutné, aby sa táto povinnosť mala týkať
celého pozemku, ale len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby zásah do vlastníckych práv žalovaného bol
primeraný, takto široko koncipovaný zásah súd nepovažuje za primeraný. Žalobca v návrhu nijako
nekonkretizoval, v akom rozsahu by mal byť žalovaný povinný strpieť v prospech žalobcu prechod
a prejazd do jeho garáže. Žalobca okrem uloženia povinnosti žalovanému strpieť prechod a prejazd

žiadaluložiťpovinnosťodstrániť„všetkyprekážky“,ktorébrániaprístupuapríjazdumotorovýmvozidlám,
avšak bez bližšej špecifikácie týchto prekážok. Žalobca v podanom návrhu opísal, že sa má jednať
o nahromadenie skládky zeminy, iné prekážky neuvádzal, preto takto navrhnutý petit na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje pre neurčitosť. Takto koncipovaný návrh je
nevykonateľný. Zároveň súd okrajovo poukázal na to, že žalobca v návrhu žiadal, aby prekážky odstránil

„žalobca“, pričom z obsahového hľadiska samotného návrhu vyplýva, že uloženie povinnosti zrejme
malo smerovať voči žalovanému, čo ale súd prvej inštancie považoval len za zrejmú chybu v písaní.
1.7 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dostatočne
osvedčený skutkový stav v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, taktiež nie je preukázaná
naliehavá potreba uloženia povinnosti žalovanému v zmysle návrhu žalobcu, navrhovaný žalobný návrh

je v časti neurčitý a teda nevykonateľný, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd v celom
rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu,
z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa neho nesprávne posúdil právny stav a nerozhodol v súlade so

zákonom a spravodlivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil žalovanému
povinnosť strpieť v prospech vlastníka garáže aspoň vjazd do jeho označenej garáže.
2.1 V odôvodní svojho odolania uviedol, že pred časom sa žalovaný rozhodol, že žalobcom prehladí
cestu do garáže a to tak, že priviedol kopací mechanizmus a spod chodníka nakopal zeminu a umiestnil
ju pred vchodové dvere do garáže z dôvodu, že nedošlo k správnemu právnemu vysporiadaniu pozemku

pod garážou, lebo právny predchodcovia obidvoch strán sa pomýlili a v kúpnej zmluve označili parcelu
za garážou a nie pod garážou. Toto sledovali na vlastné oči žalobca a jeho manželka, a prosili o
vysporiadanie, priamo pri tejto schválnosti. Žalovaný to priamo odmietol. Potom sa celý čas snažili
dohovormi, stretnutiami a návrhmi pre žalovaného vysporiadať kúpou alebo nájmom tento pozemok
za ním stanovených aj cenových podmienok. Žalobca je nekonfliktný a trpezlivý človek, a je proti

jeho presvedčeniu vynútiť si podobným konaním vstup. Uprednostňuje preto rokovanie a mimosúdne
usporiadanie, na ktoré nie je ochotný žalovaný.
2.2 Súd prvej inštancie sa zaoberal pre potreby zamietnutia návrhu situáciou spred niekoľkých rokov
a túto aj použil na predĺženie trápenia žalobcovi. Domnieva sa, že ako vlastník veci má právo požívaťsúdnu ochranu, ktorá spočíva v tom, že súd musí vynútiť na žalovanom strpenie základného atribútu
vlastníctva a obsahu vlastníckeho práva, ktorým je právo držať a užívať svoju vlastnú vec a to okamžite
a nerušene. Toto právo je nadradené nad zlý úmysel žalovaného, ktorý iba zneužíva svoje evidenčné

postavenie a robí schválnosti.
2.3Ajposlednáreakciažalovanéhojevrozporesdobrýmimravmiatútopredložilisúduakodôkazotom,
že nie je ochotný prijať akýkoľvek normálny a zákonný kompromis, a preto nie je možné mu poskytovať
súdnu ochranu už aspoň na vjazd vozidla do garáže po jeho pozemku pred garážou.
2.4 Žalobca môže zvoliť svojpomocne rovnaký nezákonný postup , ako ho volí aj žalovaný a vynúti si

vstup do svojej nehnuteľnosti odstránením prekážky svojpomocne, čo je v danej situácii podľa neho
úplne v súlade s dobrými mravmi. Spolieha sa však na morálnu a právnu ochranu a na zmierlivý a
primeraný postup súdu, na ktorý sa musel v dôsledku intolerantnosti žalovaného obrátiť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
stotožňuje, považuje ho za zákonné, logicky a presvedčivo odôvodnené a vychádzajúce zo skutkového

stavu, ktorý bol v priebehu dokazovania dostatočne spoľahlivo objasnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
3.1 Vyjadril svoj nesúhlas s odvolaním žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, keďže neobsahuje
žiadne nové skutkové, ani právne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia. Odvolanie žalobcu je založené prevažne na opakovaní tvrdení, s ktorými sa súd prvej

inštancie už riadne vysporiadal, pričom žalobca sa v podstate obmedzuje na polemiku s právnymi
závermi súdu bez toho, aby preukázal nesplnenie zákonných podmienok pre zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.
3.2 Súd prvej inštancie podľa neho správne vychádzal z toho, že predmetom konania o neodkladnom
opatrení nie je meritórne rozhodovanie o vlastníckom práve, o zriadení vecného bremena, ani o

konečnom usporiadaní právnych vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne posúdenie, či žalobca osvedčil
existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, a či je daná potreba bezodkladnej úpravy
pomerov. V tomto smere súd dospel k správnemu záveru, že žalobca tieto zákonné podmienky nesplnil.
3.3 Za základný nedostatok návrhu žalobcu považoval podľa jeho názoru skutočnosť, že žalobca v
konaní o neodkladnom opatrení neosvedčil vlastnícke právo ku garáži, ku ktorej sa domáha ochrany,

nakoľko zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva ich vnútorná rozpornosť, keď žalobca v priebehu
času argumentuje raz nadobudnutím vlastníctva dedením, inokedy vydržaním, prípadne historickými
okolnosťami výstavby stavby v 70. rokoch minulého storočia. Takto nekonzistentné tvrdenia podľa neho
nemôžu založiť osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytovaná mimoriadna a dočasná súdna ochrana
formou neodkladného opatrenia.

3.4 Za správne považoval, že sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou naliehavosti potreby nariadenia
neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu takého stavu, ktorý by si
vyžadoval okamžitý zásah súdu. Zo skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že ide o dlhodobo
existujúci spor medzi účastníkmi, ktorý prebieha už niekoľko rokov a bol predmetom viacerých súdnych
konaní. Za takejto situácie nemožno hovoriť o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov, ale skôr o snahe

žalobcu nahradiť rozhodnutie vo veci samej prostredníctvom neodkladného opatrenia, čo je v rozpore
s jeho účelom.
3.5 Tvrdil, že v prípade, ak by súd prvej inštancie chcel skúmať okolnosti opísané žalobcom v jeho
návrhu (existencia konania na jeho strane, ktorým má vedome zamedzovať využívaniu garáže), na
takýto postup žalobca nedodal súdu potrebné podklady, a to i napriek výzve na ich zabezpečenie.

3.6 Za správne považoval aj to, že súd prvej inštancie poukázal na neurčitosť a nevykonateľnosť
navrhovaného petitu.
3.7 Odvolacie námietky žalobcu podľa neho v konečnom dôsledku nereagujú na nosné dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale len opakujú subjektívne presvedčenie žalobcu o oprávnenosti jeho
nárokov a nesprávnosti rozhodnutia súdu.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380

CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.5. Podľa 387 ods. 1 a 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k námietkam
odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné:

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval
správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie

formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. CSP. Úspech žalobcu, ktorý sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva)
medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). Z povahy veci
vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle §

325 ods. 1 CSP potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, bez ktorej by bolo právo
niektorej zo strán ohrozené alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328

ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia
v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným
determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie
zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Pre úspech v posudzovanom konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo preto potrebné
zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (v tomto prípade vlastnícke právo k stavbe
garáže,čožalobcaajvdostatočnejmiereurobil),azároveňbolopotrebnéosvedčiťnutnosťbezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Z obsahu spisu v
prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzoval svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej
okolnosti,žežalovanýnajarvroku2024zbúralprístupkugarážiazatarasilcestunahromadenímskládky

zeminy z vedľajšieho pozemku, a preto sa už vyše roka nevie dostať do svojej nehnuteľnosti a nemôže
ju využívať na postavený účel.15. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, tzv. požiadavka bezodkladnosti,
ktorej reálne vyhodnotenie je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla

opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

16. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len

zo samotných tvrdení žalobcu, a preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (§ 326 ods. 1 a 2
CSP). Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie,
že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená, že súd vychádza predovšetkým z tvrdených
skutočností v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov, bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1
CSP).

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že žalobca pri podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol povinný osvedčiť, že došlo ku tvrdenému konaniu zo
strany žalovaného, ktorý mal zbúrať prístup ku garáži žalobcu a zatarasiť cestu nahromadením skládky
zeminy. Keďže žalobca v žalobe uviedol, že má k dispozícii fotografie a videá osvedčujúce jeho tvrdenia,

tieto však k návrhu nedoložil, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil tvrdený stav
znemožnenia jeho prístupu k nehnuteľnosti. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje,
že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody alebo ujmy nemožno ničím nahradiť, pretože
je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie, ktoré je
namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode, resp.

ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

18. Pokiaľ žalobca až v odvolacom konaní preložil nové dôkazy vrátane fotodokumentácie garáže
a prístupu k nej, takéto oneskorené predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých osvedčuje existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, už nemá vplyv na správnosť napadnutého uznesenia.

Pokiaľ žalobca až v štádiu odvolacieho konania produkoval predmetné dôkazné prostriedky, uplatnil ich
oneskorene. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní nepreukázal, a ani netvrdil žiadne
skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesného
útoku ako prípustnú novotu v odvolacom konaní. Keďže tento predpoklad žalobca nesplnil, na novoty v
odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť.

19. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je nutné interpretovať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná
ujma. Hodnotenie splnenia podmienky bezodkladnosti je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná v odôvodnení. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

uznesenia skonštatoval, že žalobca nepreukázal ani naliehavosť potreby nariadenia neodkladného
opatrenia, pričom uviedol, že žalobca dôvodil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou zazimovania
motorového vozidla pred nastávajúcou zimou. Podľa tvrdení žalobcu však stav nemožnosti prístupu
žalobcu ku garáži trval od jari roku 2024, a teda už aktuálne druhú zimnú sezónu, pričom ale bližšie
nezdôvodnil, prečo až túto zimnú sezónu má byť preňho stav natoľko naliehavý, že si vyžaduje

navrhované neodkladné opatrenie, a preto dospel súd prvej inštancie k záveru o absencii dôvodu
naliehavostipotrebynariadenianeodkladnéhoopatrenia.Odvolacísúdsaajstýmtozáveromstotožňuje,
nakoľko potreba úpravy vzťahov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Bezodkladnosť sa v praxi premieta do kritéria hrozby ujmy takej intenzity, že je potrebné okamžite
zasiahnuť súdnym rozhodnutím, preto zákon vyžaduje osvedčenie konkrétnej a bezprostredne hroziacej

škody alebo ujmy, pričom chýbajúce osvedčenie tohto prvku nemožno nahradiť.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval na nedostatok
petitu navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúci v nedostatočnej konkretizácii, v akomrozsahu by mal byť žalovaný povinný strpieť v prospech žalobcu prechod a prejazd do jeho garáže
vzhľadom na veľkú výmeru dotknutého pozemku, vychádzal z princípu proporcionality neodkladných
opatrení, v zmysle ktorého právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd musí vždy vyvážiť intenzitu a rozsah zásahu
proti osvedčenému ohrozeniu alebo porušeniu práv a posúdiť, či navrhovaný zásah je nevyhnutný a
primeraný sledovanému cieľu. Odvolací súd sa preto stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie,
že v posudzovanom prípade nebolo nevyhnutné, aby sa navrhovaná povinnosť strpenia prechodu a
prejazdu do garáže týkala celého pozemku, ale bolo ju potrebné určiť len v nevyhnutnom rozsahu tak,

aby zásah do vlastníckych práv žalovaného bol primeraný.

21. Odvolací súd, sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil
predpokladyprenariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia,apretoaksúdprvejinštancienávrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie
vo veci samej končí.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).