Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625201792
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6625201792.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F., zast.: JUDr. Zuzana Šimová, PhD., LL.M.,
advokátka, so sídlom Svätoplukova 2, 984 01 Lučenec proti žalovanej: G. H., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. I. XXXX/X, XXX XX J., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MIHÁLY PETER s. r. o.
so sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 57 034 575, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

1. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX/XX, E. F. a žalovanej G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/X, J.

k nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území J., obec J., K. J., zapísaným na
- liste vlastníctva číslo XXXX, byt číslo XX na X. poschodí vo vchode číslo X L. E. F. F. M. XXX J. N.
H. H. M. XXXX v podiele žalobkyne o veľkosti 1/2 k celku a podiele žalovanej o veľkosti 1/2 k celku
a s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti 856/19021 k celku,
- liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky registra „D.“ parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX – ostatná plocha o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné
číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere X m2 v podiele žalobkyne o veľkosti X/XX k celku a podiele žalovanej
o veľkosti X/XX k celku,
- liste vlastníctva číslo XXXXX, kotolňa so súpisným číslom XXXX J. N. H. M. XXXX/X v podiele
žalobkyne o veľkosti X/XX k celku a podiele žalovanej o veľkosti X/XX k celku,
- liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky registra „D.“ parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XX m2, stavba - garáž so súpisným číslom XXXX na pozemku registra „D.“ parcelné číslo
XXXX v podiele žalobkyne o veľkosti X/X k celku a podiele žalovanej o veľkosti X/X k celku, a n a r
i a ď u j e predaj týchto nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností medzi žalobkyňu a
žalovanú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobkyni jednu polovicu a žalovanej jednu polovicu.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2025 a opravenou podaniami

zo dňa 25.06.2025 a 17.07.2025 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXXX, k.ú. J. nariadením predaja
nehnuteľností a rozdelením výťažku.Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX – bytu
č. XX každá v podiele X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve XXX/XXXXX, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v podiele po X/XX, nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX v podiele po X/X a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX v podiele po X/
XX. Nehnuteľnosti strany sporu nadobudli na základe uznesenia o dedičstve č. 14D/893/2023.
Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam má žalobkyňa záujem hlavne
z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti neužíva, nakoľko žalobkyňa žije v E. F.. Uvedené nehnuteľnosti
sa nachádzajú v mieste bydliska žalovanej, ktorá má k nim bezprostredný prístup a ktorá tieto

nehnuteľnosti pravidelne kontroluje, resp. ich aj užíva. Žalobkyňa sa mnohokrát opakovane pokúsila
so žalovanou dohodnúť na uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, avšak bezúspešne. Žalovaná opakovane nereagovala na výzvy žalobkyne,
tejto téme sa zámerne vyhýbala a preto jej žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala
predžalobnú výzvu zo dňa 22.11.2024, ktorú žalovaná prevzala dňa 25.11.2024. Žalovaná na
predžalobnú výzvu nereagovala.

Následne strany uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou Bosen Real Estate Group,
na základe ktorej sa realitná kancelária snažila v období od januára 2025 do marca 2025 scudziť
žalované nehnuteľnosti, avšak nehnuteľnosti sa nepodarilo realitnej kancelárii speňažiť, a to hlavne z
toho dôvodu, že žalovaná nespolupracovala s realitnou kanceláriou, žalovaná skôr predaj nehnuteľností
„sťažovala“atobuďtým,ženemalačasnaobhliadkyalebosasnažilazáujemcom„znechutiť“ichzáujem

o dané nehnuteľnosti. Realitná kancelária nevedela záujemcom sprostredkovať obratom obhliadku,
pretože kľúče od predmetných nehnuteľností mala v dispozícii žalovaná.
Žalovaná sa k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva celú dobu od prejednania dedičstva
po nebohom O. A. N. stavala laxne, vyhýbavo a zámerne marila akýkoľvek spôsob vyporiadania. Najskôr
tvrdila, že má záujem o uvedené nehnuteľnosti, avšak zároveň tvrdila, že nemá finančné prostriedky na

vyrovnanie žalobkyne. Dlhú dobu nebola ochotná uzavrieť zmluvu s realitnou kanceláriou a napokon
speňaženie žalovaných nehnuteľností marila napriek tomu, že existovali reálni záujemcovia o žalované
nehnuteľnosti.
Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve,
avšak má záujem zosúladiť právny stav s faktickým stavom k žalovaným nehnuteľnostiam.

Medzi stranami sporu došlo k rozporu aj pri prejednaní dedičského konania po ich nebohom otcovi O.
N., kde sa strany sporu nevedeli dohodnúť ani na cene žalovaných nehnuteľností. Z toho titulu bolo zo
strany žalobkyne do konania predložené vyjadrenie realitnej kancelárie PeGa, s.r.o. k trhovej hodnote
žalovaných nehnuteľností, ktorá uviedla celkovú cenu žalovaných nehnuteľností na sumu cca 106.500,-
Eur - 109.500,- Eur. Žalovaná do konania predložila znalecký posudok a následne súdny komisár P. G.

P. vychádzal z trhovej ceny žalovaných nehnuteľností vypočítaných aritmetickým priemerom na základe
doložených ocenení v celkovej sume 101.041,91 Eur.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila oznámenie spoločnosti PeGa, s.r.o. zo dňa 12.03.2024 o trhovej hodnoty
nehnuteľností, predžalobnú výzvu na vysporiadanie spoluvlastníckych práv a povinností a ponuku na

odkúpenie zákonného podielu zo dňa 22.11.2024, fotokópiu doručenky, čiastočný výpis z LV č. XXXX,
XXXX, XXXX A. XXXXX pre k.ú. J. a uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14D/893/2023-74, Dnot
6/2024 zo dňa 04.07.2024.

3. Žalovaná sa k žalobe na výzvu súdu podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) písomne nevyjadrila.

4. Na súdnom pojednávaní dňa 14.01.2026 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trvala
na podanej žalobe a uviedla, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Strany nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, preto je toho názoru,

že sú splnené podmienky, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam.
Nehnuteľnosti nie sú deliteľné, strany sporu nemajú záujem o nehnuteľnosti, ani nemajú finančné
prostriedky na vyplatenie druhej strany, preto žalobkyňa žiadala, aby súd žalobe vyhovel, podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil a nariadil vyporiadanie predajom nehnuteľností.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie o náhrade trov konania ponecháva na rozhodnutí súdu,

každopádne si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, pretože sa dva roky snažila o mimosúdne
rokovania so žalovanou, snažila sa o predaj bytu aj prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak zo
strany žalovanej nebola k tomu vôľa. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalobkyňa trvala na podanej
žalobe za situácie, kedy bol nájdený kupujúci predmetných nehnuteľností, ktorý bol ochotný zaplatiťkúpnu cenu 110.000,- Eur, pričom jeho podmienkou bolo, aby došlo k späťvzatiu predmetnej žaloby,
ktorú žalobu by bolo možné v budúcnosti kedykoľvek opätovne podať, avšak žalobkyňa so späťvzatím
žaloby nesúhlasila, právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa bola poučená, že môže žalobu

opätovne kedykoľvek podať, avšak uviedla, že ona už nemá na to energiu, keďže dva roky sa snažila
o mimosúdne rokovania so žalovanou aj o predaj nehnuteľnosti a z jej strany už nebola dôvera voči
žalovanej.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávania súhlasila so zrušením a

vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.Zároveňdodala,žepočaskonanianašlahotovostnéhokupca,
ktorý bol ochotný kúpiť nehnuteľnosti za sumu 110.000,- Eur, avšak nakoľko žalobkyňa nebola ochotná
zobrať túto žalobu späť, k zavŕšeniu kúpy nedošlo. Žalovaná nemá záujem o kúpu nehnuteľností a nemá
ani finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, preto žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal ich nariadením predaja a rozdelením výťažku. Pokiaľ ide o
náhradutrovkonania,navrhla,abysúdpodľa§257CSPnáhradutrovkonaniažiadnejzostránnepriznal.

6. Súd po oboznámení sa so žalobou, opravami žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento
skutkový stav:

7. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového

domu č. súp. XXX na parc. č. XXXX patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele X/X
a žalovanej v podiele X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve XXX/XXXXX.

8. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že parcely registra „D.“, parc. č. XXXX – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX – ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, parc. č. 2139/2 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2, parc. č. 2139/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
4 m2 patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/48 a žalovanej v podiele 1/48.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že garáž č. súp. XXXX na pozemku parc. č. XXXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele
X/X a žalovanej v podiele X/X.

10. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. J. je zrejmé, že kotolňa č. súp. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/
X je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele X/XX a žalovanej v podiele X/XX.

11. Predžalobnou výzvou na vysporiadanie spoluvlastníckych práv a povinností a ponukou na odkúpenie
zákonného podielu zo dňa 22.11.2024 žalobkyňa oznámila žalovanej, že má záujem vysporiadať

spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXXX, k.ú.
J., ktorých podielovými spoluvlastníčkami sú žalobkyňa a žalovaná, nakoľko žalobkyňa nemá záujem
zotrvať v podielom spoluvlastníctve, keďže nehnuteľnosti neužíva. Keďže medzi stranami nedošlo
k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva a nedošlo ani k dohode o spôsobe vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, žalobkyňa ponúkla svoj zákonný podiel na vyššie špecifikovaných

nehnuteľnostiach žalovanej za kúpnu cenu 56.250,- Eur s tým, že ak nedôjde zo strany žalovanej
k odkúpeniu zákonného podielu žalobkyne, resp. k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou
v lehote 2 mesiacov od doručenia výzvy, bude žalobkyňa nútená obrátiť sa na súd a podať žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo vyvolá nemalé náklady na súdne trovy
a trovy právneho zastúpenia, resp. žalobkyňa pristúpi k predaju svojho zákonného podielu tretej osobe.

O zaujatie stanoviska k predžalobnej výzve žalobkyňa žiadala v lehote 15 dní. Predžalobná výzva bola
žalovanej doručená dňa 25.11.2024.

12. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalovaná na predžalobnú výzvu
nereagovala. Následne strany sporu uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou, ktorá

sa v období 01/2025 – 03/2025 neúspešne pokúšala žalované nehnuteľnosti predať.

13. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou – oznámenie spoločnosti PeGa, s.r.o. zo dňa
12.03.2024 vyplýva, že trhová hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, činí 106.500,- Euraž 109.500,- Eur (z toho hodnota garáže 16.500,- Eur). Z uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k.
14D/893/2023-74, Dnot 6/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré je titulom nadobudnutia nehnuteľností stranami
sporu, je zrejmé, že trhová cena bytu zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. J. vrátane pozemkov na LV

č. XXXX, k.ú. J. a stavby technickej vybavenosti sídla so súp. č. XXXX na LV č. XXXXX, k.ú. J.
predstavovala na účely dedičského konania sumu 89.622,68 Eur a trhová cena garáže zapísanej na LV
č. XXXX, k.ú. J. bola 11.419,23 Eur.

14. Žalobkyňa, ktorá nechcela zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam spolu

so žalovanou, podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, pričom v žalobnom návrhu žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať
ho nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja nehnuteľností medzi strany sporu
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, každej po 1/2.

15. Žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak,

že súd nariadi predaj nehnuteľností a výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi sporové
strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

16. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

17. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom

spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody
spoluvlastníkov (§ 141 OZ) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode
ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len
k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak

nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o
navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť, že zrušené
spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto

môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol
predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva. Zákon dáva súdu usmernenie, ako si má
počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci
podľavýškypodielov,b)prikázanievecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzaprimeranúnáhradu,

c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen
možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie.

21. V prejednávanej veci bolo nesporné, že strany sporu súhlasili so zrušením podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri posudzovaní žaloby súd zistil, že nehnuteľnosti nie sú reálne

deliteľné, keďže predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu je byt (LV č. XXXX, k.ú. J.) a garáž
(LV č. XXXX, k.ú. J.). Pokiaľ ide o pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. J., má súd za to, že sa jedná
o priľahlé pozemky susediace s bytovým domom [§ 2 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov]a v prípade nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. J. – kotolňa sa jedná o spoločné zariadenie
domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z. z.]. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §
13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je

nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a
príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných

častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné
práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového
priestoru v dome. Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva,
pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam, spoločným zariadeniam, príslušenstvu a pozemkom
nemôže byť predmetom samostatného prevodu, možno ho prevádzať len spolu s bytom alebo
nebytovým priestorom. Vzájomný vzťah týchto práv zostáva zachovaný aj vtedy, ak sa byt alebo
nebytový priestor stane predmetom podielového spoluvlastníctva viacerých vlastníkov. Vlastník bytu
a nebytového priestoru sa nadobudnutím vlastníckeho práva stáva aj podielovým spoluvlastníkom

spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu, prípadne aj zastavaných a priľahlých
pozemkov. Z toho dôvodu sa predmet konania vzťahuje aj na nehnuteľnosti, ktorými sú priľahlé pozemky
bytového domu (LV č. XXXX) a kotolňa (LV č. XXXXX) ako spoločné zariadenie domu určené na výrobu
tepla.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov do
vlastníctva, nakoľko ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd
pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam tak, že
zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z ich predaja bude

rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, na
ktorom spôsobe vyporiadania sa obidve strany zhodli, a to žalobkyni jednu polovicu a žalovanej jednu
polovicu výťažku.

23. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa podala žalobu dôvodne, nakoľko medzi stranami nebolo možné dospieť k dohode na
zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a spôsobe jeho vyporiadania, pričom v spore
bolo rozhodnuté v súlade so žalobou. Pričinením žalovanej bol však v priebehu súdneho konania

nájdený kupujúci, ktorý bol ochotný všetky sporné nehnuteľnosti od strán sporu odkúpiť za dohodnutú
kúpnu cenu 110.000,- Eur s tým, že jeho podmienkou bolo späťvzatie predmetnej žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s čím žalobkyňa nesúhlasila, preto k úspešnému zavŕšeniu
predaja nehnuteľností nedošlo. Za situácie, kedy, ako uviedla samotná žalobkyňa, sa strany sporu
opakovane neúspešne pokúšali uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, neúspešne sa pokúšali predať nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, sa
postoj žalobkyne k požiadavke kupujúceho, ktorý mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti bez bremena
akéhokoľvek prebiehajúceho súdneho konania, ktoré by sa týkalo prevádzaných nehnuteľností, a to
vziať späť predmetnú žalobu, ktorú by bolo možné v budúcnosti kedykoľvek opätovne podať, ak
by k úspešnému zavŕšeniu prevodu nehnuteľností nakoniec z nejakého dôvodu nedošlo, sa javí

ako kontraproduktívny a pre súd nepochopiteľný, najmä za situácie, keď k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva pre nezáujem strán sporu o nehnuteľnosti došlo nariadením ich predaja a rozdelením
výťažku, a preto je nevyhnutné počítať s tým, že nezanedbateľnú časť sumy dosiahnutej predajom
týchto nehnuteľností v budúcnosti pohltia náklady na vypracovanie znaleckého posudku, ďalšie nákladyexekúcie, odmena súdneho exekútora a pod., čo výťažok predaja nehnuteľností, určený na rozdelenie
medzi strany sporu, podstatne zmenší. Vzhľadom na postoj žalobkyne je dôvodná pre účely rozhodnutia
o trovách konania aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a nepriznanie práva na náhradu trov konania

žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).