Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201157
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324201157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanej: A. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F.,
zastúpená: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.3.2024 domáhal zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu pešo aj motorovým vozidlom cez pozemok registra KN "E"
parc.č.XXX/XzapísanomnaLVč.XXXX,vedenomnaOkresnomúradevGalante,odborekatastrálnom,

katastrálne územie D. a to v šírke 2x 6 metrov.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca v roku 2001 kúpil ako fyzická osoba
nehnuteľnosti v kat. úz. D., ktoré sú na Okresnom úrade v Galante, odbore katastrálnom vedené na
LV č. XXXX ako parcely registra "C", parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 599 m2,
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2 a parc. č. XXXX záhrada vo výmere
965 m2 a stavba - rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXXX, a garáž na parcele č. XXXX. Žalobca

uviedol, že od roku 2009 predmetné nehnuteľnosti užíva nepretržite a na tieto pozemky vstupuje dvoma
bránami z Cukrovarskej ulice cez pozemok, ktorý slúži ako mestský chodník - parcela registra "E" XXX/X
záhrada vo výmere 204 m2. Tieto brány v šírke 6 m každá, boli kúpené spolu s pozemkami. Predmetná
nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. So žalovanou, resp. jej matkou, pani G. E., mal
dohodu o nerušenom využívaní vjazdu a prechodu na jeho pozemok práve cez parcelu č.XXX/X. Táto
dohoda bola ústna a vždy bola rešpektovaná oboma stranami sporu. Žalovaná mu v minulosti ešte v roku
2017 sľúbila, že pokiaľ sa rozhodne predmetnú parcelu predať, bude prvý záujemca. Odvtedy ho však

nekontaktovala a teraz sa dozvedel o jej úmysle predať predmetný pozemok inej osobe. Už z počutia vie,
žezáujemcaokúpu,resp.kupujúcichceinakreálnenevyužiteľnýpozemokvzhľadomnajehodispozičné
riešenie (verejný mestský chodník) využiť výlučne na robenie problémov dotknutých pozemkov, pre
ktoré to je jediný spôsob prístupu. Vzhľadom na to, že predmetný pozemok je jediný možný vstup na
jeho pozemky, a doteraz nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu a prejazdu, má
naliehavý právny záujem na danom určení. Má za to, že sú splnené podmienky pre zriadenie vecného
bremena, ktoré bude spočívať v práve prechodu a prejazdu pešo aj motorovým vozidlom v rozsahu

dvoch brán o šírke každej 6 m.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Vstupu žalobcu
na pozemok žalovanej doposiaľ nikto nebránil, existuje tu pokojný stav, ktorý si nevyžaduje zásah zostrany súdu. Žalobca a aj právny predchodca žalobcu mali možnosť od žalovanej sporný pozemok
kúpiť, opakovane. Prvý krát v roku 2001 im bol ponúknutý na predaj aj s ostatnými nehnuteľnosťami, k
dohode však nedošlo pre nízku ponúkanú cenu. Naposledy v roku 2018 žalobca žalovanej za pozemok

ponúkol cenu 1.000 eur, s čím nesúhlasila. Stretnutia sa zúčastnil otec žalovanej H. E. a brat žalovanej
A. E.. Žalobca a aj právny predchodca žalobcu jednali so žalovanou vždy spôsobom, že pozemok
nemá praktické využitie. Ohľadne kúpy pozemku žalovanú aktuálne kontaktovala tretia osoba odlišná
od žalobcu, a to spoločnosť A., D., I.: XX XXX XXX, za pozemok žalovanej ponúkla cenu 6.000 eur. Na
to došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, o vklade ktorej sa vedie na Okresnom úrade Galanta, katastrálnom

odbore správne konanie. Rozhodnutím o povolení vkladu žalovaná stratí pasívnu legitimáciu. Nad rámec
uvedeného žalovaná kategoricky vylúčila dohodu žalovanej o predkupnom, či inom práve v prospech
žalobcu. Žalobca a ani právny predchodca žalobcu v tomto smere so žalovanou nejednali. Naopak, o
kúpu pozemku nejavili záujem. Aktuálne je žalovaná už viazaná obsahom uzavretej kúpnej zmluvy.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že bol prítomný v roku 2001 pritom ako jeho nebohý otec kupoval

predmetné pozemky od A. E.. Predaj organizovala a konala na základe splnomocnenia len matka
žalovanej. Nebohý otec mal záujem o kúpu časti malého pásika pozemku, na ktorom je verejný mestský
chodník cca 60 m2, lebo to bola podstata pri kúpe pozemkov, ktoré otec kupoval. Pri kúpe však
matka žalovanej tvrdila, že to nie je právne vyriešené so susediacou ekonomickou školou, keďže
si škola nárokuje na časť tohto pozemku. Na základe toho sa dohodli, že sa uskutoční predaj tých

pozemkov, ktoré neboli zaťažené sporom. Matka žalovanej ich ubezpečovala, že prechody a prejazdy
cez predmetný úzky pozemok budú mať bez obmedzenia a tak sa ústne dohodli, že ako sa im podarí
dohodnúť sa vysporiadať tento pozemok so školou, tak predaj uskutočnia. V roku 2018 volal matke
žalovanej, ktorá uviedla, že to majú so školou vysporiadané a že sa v tom bude môcť pokračovať a že
syn v tom robí nejaké kroky a že by sa chceli pokúsiť predať každú tú stranu toho pásiku pozemku tomu

susedovi, ku ktorému je spojená hranica pozemku. Žalobca uviedol, že s tým súhlasil pri telefonickom
rozhovoresadohodli,žeaksatosynovipodarítakrozpredaťdvomsusedom,takmudávedieťadoriešia
to. V telefonáte matka žalovanej spomenula predbežne aj sumu 2.000 eur. Rozhovor s matkou žalovanej
ukončili tak, že sa poradia a uvidia, ako sa to synovi podarí dohodnúť s ostatnými susedmi. Úplne
náhodne sa dozvedel, že predmetný pozemok sa predáva nastrčenej s.r.o., ktorej majiteľ nemá žiadne

vlastníctvo v okolí pozemku. Žalobca uviedol, že matka žalovanej poverená plnou mocou, ktorá uzavrela
písomnú kúpno-predajnú zmluvu a zároveň aj ústnu dohodu s jeho otcom aj o prednostnom predaji
aspoň časti prístupového pozemku, ak nie celého porušila túto časť ústnej dohody. Následne žalobca
uviedol, že volal matke žalovanej, ktorá mu povedala, že bola zavedená do omylu vystrčenou treťou
osobou v domnienke, že jedna z osôb zastupuje jeho. Sama uviedla, že si je vedomá ústnej dohody

a že na čo by niekto cudzí kupoval chodník. Preberala to zo synom v domnienke, prečo to kupuje až
teraz a za drahšie. Mala záujem tento problém riešiť k vzájomnej spokojnosti. Žalobca uviedol, že mu
matka žalovanej dala telefónne číslo na syna, keďže má svoj vek a nechá to na neho. Žalobca uviedol,
že zavolala A. E., ktorý prejavil záujem riešiť vec k obojstrannej spokojnosti. Tvrdil, že bol zavádzaný
nejakou treťou stranou, ktorá mu tvrdila, že on je majiteľom jeho domu a konal v jeho mene. J. E.

uviedol, že predaj dohodol za 6.000 eur. Následne sa dohodli na možnej náprave, že mu dá za pozemok
minimálne o 1.000 eur viac. Pán E. povedal, že súhlasí, že sa ešte poradí s právnikom. J. E. poslal link
na právne stanoviská renomovaných právnych spoločností, kde bolo napísané ako sa dá jednoducho
a bezproblémovo napraviť problém jednoduchým odstúpením od zmluvy, ktoré sa dá uskutočniť až do
troch rokov od prevodu zápisu do katastra.

5. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že o kúpu pozemku aktuálne prejavila záujem tretia osoba odlišná
od žalobcu, ktorej ho žalovaná predala. Rozhodnutím o povolení vkladu v konaní vedenom Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom, sp. zn.: K. XXX/XXXX žalovaná stratila pasívnu legitimáciu v
spore. Zároveň žalobca v spore stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Nie sú splnené zákonné podmienky

pre zásah do vlastníckeho práva, prístup vlastníka k stavbe je zabezpečený. Chodník je verejná
komunikácia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami strán
sporu, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7.ZLVč.XXXXprekat.úz.Sereď,vedenéhoOkresnýmúradomGalanta,katastrálnymodboromvyplýva,
že žalobca je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností:
- „C“ KN parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 599 m2,- „C“ KN parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 25 m2,
- „C“ KN parc. č. XXXX záhrada vo výmere 965 m2,
- stavba – rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX a

- stavba – garáž postavená na parc. č. XXXX, pričom z LV vyplýva, že žalobca sa stal výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 25D/46/2009, Dnot 111/2009
z 18.9.2009.

8. Z LV č. XXXX pre kat.úz. Sereď, (vyhotovenom dňa 25.3.2024) vedeného Okresným úradom Galanta,

katastrálnym odborom vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nasledovnej nehnuteľnosti :
- „E“ KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 204 m2, pričom z LV vyplýva, že žalovaná sa stala výlučnou
vlastníčkou tejto nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. D/331/93, Dnot 72/97 zo dňa
28.7.1998.

9. Z LV č. XXXX pre kat.úz. Sereď, (vyhotovenom ku dňu 14.11.2024) vedeného Okresným úradom

Galanta, katastrálnym odborom vyplýva, že výlučným vlastníkom nasledovnej nehnuteľnosti :
- „E“ KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 204 m2
je spoločnosť A., D., D. D. L. XXXX/X, D., I.: XX XXX XXX, pričom z LV vyplýva, že táto spoločnosť
sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad
vlastníckeho práva povolený dňa 10.5.2024.

10.ZnotárskejzápisniceL.XXX/XXXX,L.XXX/XXXX,spísanejdňa23.5.2001vyplýva,ženanotárskom
úrade bola spísaná kúpna zmluva, ktorá bola obsiahnutá do predmetnej notárskej zápisnice, a to medzi
žalovanou ako predávajúcou, zastúpenou na základe plnej moci pani G. E. a M. B. ako kupujúcim.
Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz.

Sereď zapísaným na LV č. XXXX, a to :
- rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX,
- garáž postavená na parc. č. XXXX,
- parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 599 m2,
- parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 25 m2,

- parc. č. XXXX záhrada o výmere 965 m2.
Na základe kúpnej zmluvy nadobudol M. B. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam do
výlučného vlastníctva.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 151n ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

13. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

14. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15.Žalobcasavkonanídomáhalzriadeniavecnéhobremena(spočívajúcevpráveprechoduaprejazdu)
k nehnuteľnosti špecifikovanej v bodoch 8. a 9. odôvodnenia, keďže ako uvádzal cez túto nehnuteľnosť
vedie jedná prístupová cesta k jeho nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v bode 7. odôvodnenia.

16. Žalovaná sa bránila tým, že k nehnuteľnosti, ku ktorej žiadal žalobca zriadiť vecné bremeno,
previedlavlastníckeprávonatretiuosobu,atonazákladekúpnejzmluvy,pričomrozhodnutímopovolení
vkladu v konaní vedenom na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor pod V 856/2004 stratila
pasívnu legitimáciu v spore.17. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.

Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

18. Keďže žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, súd sa najskôr zaoberal tým, či je
žalovaná pasívne vecne legitimovaná v spore, t.j. skúmal či je žalovaná nositeľkou povinnosti, o ktorú
v konaní ide, keďže preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane
žalobcu, alebo pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju

žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
žaloby.

19. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. Občianskeho
zákonníka).

20. V danom prípade bolo predmetom sporu zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti parc.č. XXX/

X nachádzajúcej sa v kat.úz. D., zapísanej na LV č. XXXX. To znamená, že v zmysle § 151n ods. 1
Občianskeho zákonníka pasívne vecne legitimovaným v spore o zriadenie vecného bremena je vlastník
zaťaženej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej je zriaďované vecné bremeno. To znamená,
že v danom prípade je ním vlastník predmetnej parc.č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX.

21. V zmysle ust. § 217 CSP prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V danom
prípade žalovaná v spore tvrdila, že nie je pasívne vecne legitimovaná v spore o zriadenie vecného
bremena, keďže vlastnícke právo k parc.č. XXX/X, ktorú žalobca žiadal zaťažiť vecným bremenom
previedla na tretiu osobu. Súd mal toto tvrdenie žalovanej preukázané aktuálnym výpisom z LV č. XXXX
zo dňa 14.11.2024, z ktorého mal súd preukázané, že vlastníkom parc.č. XXX/X zapísanej na LV č.

XXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. D. nie je žalovaná, ale je ňou tretia osoba, a to spoločnosť A., s.r.o.,
ktorá nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 10.5.2024.

22. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v čase rozhodovania súdu nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú
žalobca žiadal zaťažiť vecným bremenom, t. j. nebola pasívne vecne legitimovaná v spore, súd žalobu

žalobcu zamietol, keďže zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
Vzhľadom k uvedenému sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciu žalobcu. Pre úplnosť súd uvádza, že
žalobca tým, že žalovaná previedla svoje vlastnícke právo na tretiu osobu nestratil aktívnu legitimáciu
v spore ako to uvádzala žalovaná.

23. Súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu, keďže vzhľadom
na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore, o ktorom nedostatku súd oboznámil
strany sporu aj vo svojom predbežnom právnom posúdení, by bolo akékoľvek vykonávanie ďalšieho
dokazovania nadbytočné a nehospodárne.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal súlade s § 255 ods. 1 CSP právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.