Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122200728
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122200728.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobkyne: A. B.,

C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E. – F. G., štátna občianka SR, v zastúpení:
JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: A. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX XXX XX E. – F. G., adresa na doručovanie: A. XX, XXX XX
E., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD.,s.r.o., so sídlom: Krivá 23, 040 01 Košice
– mestská časť Juh, IČO: 51 034 336, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:

A/ do výlučného vlastníctva žalobkyne z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
prikazuje
položku 1/: nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, pre kat. úz. H., obec E. – F. G., okres Košice III ako
- byt cˇ. XX, nacha´dzajúci sa na X. poschodi´, vchod č. XX, bytove´ho domu D. XX, XX, súp.č. XXX,
postaveny´ na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o vy´mere 358

m2,
- podiel priestoru na spoločny´ch častiach a spoločny´ch zariadeniach domu a na pri´slusˇenstve domu
súp. č. XXX, postaveny´ na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o
vy´mere 358 m2, o veľkosti podielu 312/10000 k celku,
- spoluvlastni´cky podiel k pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o
vy´mere 358 m2, o veľkosti podielu 312/10000 k celku,
a to v hodnote 114.000,- Eur ,

B/ do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
prikazuje
položku 2/ osobné motorové vozidlo Ford Mondeo, v hodnote 3.250,- Eur,
položku 3/ motocykel Honda CB 600 F, v hodnote 2.850,- Eur,
položku 4/ motocykel Yamaha FZ6-N FAZER, v hodnote 2.850,- Eur.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie podielov sumu 21.787,50

Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadnej strane sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2022 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) – strán sporu tak, že:
1/ do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, pre kat. úz. H.,

obec E. – F. G., okres Košice III ako
- byt cˇ. XX, nacha´dzajúci sa na X. poschodi´, vchod č. XX, bytove´ho domu D. XX, XX, súp.č. XXX,
postaveny´ na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o vy´mere 358
m2,
- podiel priestoru na spoločny´ch častiach a spoločny´ch zariadeniach domu a na pri´slusˇenstve domu

súp. č. XXX, postaveny´ na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o
vy´mere 358 m2, o veľkosti podielu 312/10000 k celku,
- spoluvlastni´cky podiel k pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 2412 – zastavana´ plocha a na´dvorie o
vy´mere 358 m2, o veľkosti podielu 312/10000 k celku,
2/ do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže osobné motorové vozidlo a dve jednostopové motorové
vozidlá, ktoré budú bližšie urcˇené na za´klade vykonaného dokazovania.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti:
2.1. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedene´ rozsudkom Okresne´ho súdu Kosˇice I, sp.
zn.: 16Pc/14/2021, zo dňa 03.09.2021, ktory´ nadobudol pra´voplatnosť dňa 29.09.2021.
2.2. Do BSM strán sporu patria nehnuteľné a hnuteľné veci uvedené vo bode 1., ktoré žalobkyňa žiadala

vyporiadať pri stanovení podielov 80% ku 20% v jej prospech, ktorú disparitu podielov odôvodňovala
nasledovne:
2.2.1.Proble´mydlhodobe´hocharakteruvmanželstvesporovy´chstra´nsavystupňovalivroku1999,čo
sa prejavilo v značnom zhorsˇeni´ psychicke´ho stavu žalobkyne, na základe čoho je odvtedy žalobkyňa
vedenávambulantnejpsychiatrickejliečbe,bolaajhospitalizovana´napsychiatriivjanua´ri2000,pričom

za hlavný dôvod zhorsˇenia zdravotne´ho stavu žalobkyňa označila podozrenie z nevery manžela,
opakovane´ ha´dky a psychicky´ teror zo strany žalovane´ho.
2.2.2. Žalovany´ prisˇiel o pra´cu v roku 1999, ake´koľvek zamestnanie odmietal s odôvodneni´m, že
nebude pracovať za ni´zky plat, prestal poma´hať v doma´cnosti, a žalobkyňa musela financovať chod
doma´cnosti, hypote´ku aj starostlivosť o malolete´ deti sama.

2.2.3. V roku 2001 žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, udrel ju otvorenou dlaňou z otočky po tva´ri,
na čo žalobkyňa pre silné bolesti v sa´nke nebola schopna´ riadneho zhryzu a poži´vania tuhej stravy a
opakovane ju udieral po stehne, čoho na´sledkom bola veľka´ krvna´ podliatina.
2.2.4. Žalovany´ bol nezamestnany´ až do februa´ra 2003, o chod doma´cnosti a úhradu na´kladov na
doma´cnosť sa starala vy´lučne žalobkyňa, ale ani po tomto čase vsˇak žalovany´ svojim pri´jmom na

chod doma´cnosti neprispieval a prevažnú časť svojej vy´platy mi´ňal na alkohol alebo na nepotrebnú
elektroniku (4 kusy TV, doma´ce kino, video a ď.), avsˇak neboli schopni´ uhra´dzať na´klady na elektriku
a plyn, čo vyústilo do situa´cie, že v roku 2002 boli od elektrickej energie odpojeni´ a museli dva mesiace
by´vať u otca žalovane´ho, ktory´ ich k sebe prichy´lil v byte na A. I..
2.2.5. Žalovany´ si v dôsledku absencie pri´jmu avsˇak zvysˇovania svojich vy´davkov začal požičiavať

peniaze, narobil rodine dlhy, čo vyvrcholilo ty´m, že v roku 2006 museli sporove´ strany predať rodinny
´ dom v E., v ktorom dovtedy by´vali. Katastrofa´lne životne´ podmienky sa prejavili v zime, na prelome
rokov 2005/2006, kedy žalobkyňa s malolety´mi synmi po odpojeni´ od plynu pre neuhra´dzanie dlhov
mrzli v dome, boli núteni´ v zime rezať zamrznute´ dosky a ty´mito kúriť v kotli na tuhe´ palivo, o ktorú
situáciu sa žalobca sa nestaral.

2.2.6.Zpeňazi´zpredajadomusporove´stranykúpilivnovembri2006bytnasi´dliskuF.G.,kdedoposiaľ
žalobkyňa by´va. Vsˇetky peniaze, ktore´ ostali z predaja domu, žalovany´ postupne mi´ňal, či´m medzi
sporovy´mi stranami vznikali neusta´le slovne´ roztržky a zo strany žalovane´ho sa psychicke´ ty´ranie
esˇteviacstupňovalo.Vspoločnejdoma´cnostisporove´stranyžilidoroku2009.Vzhľadomnazdravotny
´ stav žalobkyne ta´to v júni 2009 prisˇla o pra´cu.

2.2.7. V septembri 2009 žalovany´ odisˇiel pracovať do Slovinska pričom ubezpečil žalobkyňu, že jej na
vedenie doma´cnosti a starostlivosť o deti bude posielať peniaze, čo sa nestalo, pretože hlavny´m cieľom
odchodu bola milenka žalovane´ho, ktora´ v tej dobe pracovala taktiež v Slovinsku, ktorú skutočnosť
žalobkyňa niesla veľmi zle a upadla znova do ťažky´ch psychicky´ch proble´mov. Od 01.03.2010 bol
žalobkyni priznany´ invalidny´ dôchodok pre pretrva´vajúce psychicke´ proble´my.

2.2.8. V apri´li roku 2010 sa žalovany´ aj s milenkou nasťahoval do bytu vlastnícky patriacemu synovi
sporovy´ch stra´n, A. E., na adrese Mikovi´niho 51, Kosˇice, ktorý nadobudol do vlastni´ctva darom od
svojho stare´ho otca, J. E. v marci 2009, pričom v prospech J. E. bolo zriadene´ pra´vo doživotne´ho
uži´vania. Pred Vianocami roku 2010 žalovany´ vysťahoval svojho vlastne´ho otca, J. E. do bytu naD. XX, kde od toho času by´val a kde sa o neho starala žalobkyňa a jej syn A. E. až do jeho smrti
v roku 2013. Medzity´m si žalovany´ uži´val nerusˇeny´ život v byte na A. sa´m so svojou partnerkou.
Platby za uži´vanie bytu na A. XX vsˇak až do svojej smrti platil J. E.. Žalovany´ tak vsˇetky zarobene´

peniaze, patriace do BSM sporovy´ch stra´n, minul na vlastne´ potreby a potreby svojej priateľky. Nielen,
že žalovany´ žiadnym spôsobom neprispieval na na´klady spojene´ s uži´vani´m bytu ani na vy´živu
svojho malolete´ho syna, navysˇe svojej manželke zveril ďalsˇiu ťarchu, a to svojho otca, o ktore´ho sa
bolo potrebne´ taktiež starať.
2.2.9. Od septembra 2009, kedy žalovany´ fakticky opustil spoločnú doma´cnosť žalobkyňa sama uhra

´dzala vsˇetky na´klady na by´vanie, t.j. náklady na služby spojene´ s uži´vani´m nehnuteľnosti (energie),
na´klady na spra´vu bytove´ho domu, fond opra´v a ďalsˇie nevyhnutne´ na´klady účtovane´ spra´vcom
bytove´ho domu. Spolu od roku 2010 žalobkyňa iba na na´kladoch nesúvisiacich so spotrebou, teda
na bežny´ch preva´dzkovy´ch na´kladoch (fond opra´v, spra´vna re´žia, energia spoločny´ch priestorov,
upratovanie spoločny´ch priestorov, vy´ťah), zaplatila bezma´la 7.000,- EUR.
2.2.10. Žalobkyňa taktiež sama zna´sˇala na´klady na vy´chovu v tom čase esˇte malolete´ho syna D. E.,

pretože žalovaný napriek rozsudku Okresne´ho súdu Kosˇice I, sp.zn. 21P/263/2010 zo dňa 13.12.2011,
ktory´ nadobudol pra´voplatnosť dňa 05.01.2012, ktorým bol žalovaný zaviazany´ prispievať žalobkyni
na vy´chovu malolete´ho vy´živny´m vo vy´sˇke 50,- EUR mesačne, túto svoju povinnosť si neplnil vôbec.
2.2.11. Žalovany´ bol tiež rozsudkom Okresne´ho súdu Kosˇice I, sp.zn. 15C/318/2010 zo dňa
25.10.2011, pra´voplatny´m dňa 13.12.2011 zaviazany´ platiť žalobkyni manželske´ vy´živne´ vo vy´sˇke

50,- EUR mesačne, ktore´ taktiež neplnil.
2.2.12. Vsˇetky na´klady žalobkyňa hradila z invalidne´ho dôchodku a z pri´spevku v hmotnej núdzi.
2.3. V prejedna´vanej veci je zrejme´, že žalovany´ opustil spoločnú doma´cnosť kvôli novej partnerke,
pričom žalobkyňu nechal samu vychova´vať neplnolete´ho syna a na´sledne aj doopatrovať jeho otca.
Naprieksúdnymrozhodnutiam,ktory´mižalovane´mubolaurčena´vyživovaciapovinnosť,sivyživovaciu

povinnosť k malolete´mu synovi a k žalobkyni ako manželke neplnil vôbec. Na udržani´ nehnuteľnosti
sa podieľala 12 rokov vy´lučne žalobkyňa, keď žalovany´ žiadnym spôsobom neprispel na úhradu
pravidelny´chna´kladovvsúvislostisvlastni´ctvomauži´vani´mnehnuteľnosti.Včasevedeniaspoločnej
doma´cnosti na úhradu na´kladov neprispieval vôbec alebo iba minima´lne, avsˇak neva´hal spoločne´
peniaze minúť na alkohol a svoju za´bavu, žalovany´ sa dlhodobo nepodieľal o hmotne´ zabezpečenie

rodiny a nezabezpečoval ani starostlivosť o rodinu. Vsˇetky tieto činnosti zabezpečovala vy´lučne
žalobkyňa.Celkove´muusporiadaniuvzťahovstra´nsporupretozodpoveda´riesˇeniedisparitypodielov,
resˇpektujúc princi´p za´sluhovosti.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.4.2022, v ktorom:

3.1. súhlasil, že do BSM patrí byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome D. XX,XX.
Rovnako súhlasil s tým, že do BSM patria aj vozidlá, ktorých ako vlastník je evidovaný žalovaný,
konkrétne: osobné motorové vozidlo Ford Mondeo v hodnote 2.500-, Eur, motocykel Honda CB 600 F
v hodnote 2.850,- Eur a motocykel Yamaha FZ6-N FAZER v hodnote 2.700-, Eur,
3.2. uviedol, že sa pokúsil vyporiadať mimosúdne BSM manželov na základe výzvy zo dňa 20.1.2022,

ktorú si žalobkyňa prevzala dňa 24.1.2022. Žalobkyňa v jej odpovedi zo dňa 27.1.2022 nesúhlasila so
žalobcovým návrhom na vyporiadanie, v ktorom nariadila zákaz vstupu pre žalovaného do bytu, ktorý
je ešte stále predmetom BSM. Ide o účelové konanie žalobkyne, ktorá na jednej strane tvrdí, že sa
žalovaný o byt nestaral, no na druhej strane mu ho zakazuje užívať,
3.3. sa nestotožnil so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti vo výške 115 000,- Eur určenou znaleckým

posudkom č. 94 od K. A. L., D. predloženým žalobkyňou, pretože v zmysle ocenenia nehnuteľnosti
nezávislým odhadom realitnou kanceláriou Atomia a na základe analýzy konkurenčných ponúk
spoločnosti Reyes, ktoré boli prílohou výzvy žalovaného zo dňa 20.1.2022, je hodnota nehnuteľnosti
cca 150.000,- Eur. Navyše znlecký posudok bol vypracovaný už 27.10.2021, tj. 3 mesiace pred jej
podaním, a teda je v tomto konaní nepoužiteľný a neaktuálny, keďže pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti,

ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu
s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava,
3.4. odmietol, že by sa tvrdenia žalobkyne týkajúce sa odôvodnenia disparity podielov zakladali na
pravde, pretože z veľkej časti ide o svojskú interpretáciu ňou prežitých udalostí a:
3.4.1. kategoricky poprel, že by za zdravotný stav žalobkyne mohlo jeho správanie, k čomu navrhol

vykonaťdokazovanieodbornýmlekárskymposudkom,ktorýjesúčasťourozhodnutiaopriznaníinvalidity
Sociálnou poisťovňou zo dňa 9.4.2010, v ktorom bude uvedená diagnóza žalobkyne,
3.4.2. potvrdil, že v období rokov od 1999 do 2002 bol nezamestnaný, ale za tieto tri roky však poberal
dávku v nezamestnanosti a v rámci svojich možností prispieval aj na chod domácnosti a fungovanierodiny. Celkovo počas manželstva v období spolužitia so žalobkyňou riadne prispieval aj na chod
domácnosti, ale aj na jej zariaďovanie domácnosti nielen elektronikou, ale aj nábytkom, na čo si musel
niekedy vybrať pôžičku, no tieto riadne v rámci trvania manželstva splatil zo svojich príjmov. Dlhy, ktoré

mal v roku 2006, boli splatené z časti kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý staval žalovaný spolu so svojim
otcom na pozemku patriacom žalobkyni a po jeho predaji nadobudli manželia za trvania manželstva do
vlastníctva byt na D. ulici, ktorý kúpili zo spoločných prostriedkov získaných predajom domu. Žalovaný
sa tak rovnakou mierou pričinil o nadobudnutie nehnuteľnosti, ako žalovaná. Je tendenčnou snahou
žalobkyne vykresliť žalovaného tak, že žalovaný peniaze z predaja domu „postupne míňal“ sám, pričom

uvedené financie sa používali spoločne na hospodárenie v domácnosti a rodine,
3.4.3. poprel týranie či fyzické útoky na žalobkyňu, ku ktorým tvrdeniam sa žalobkyňa uchýlila až
v podanej žalobe v snahe privodiť si lepšiu situáciu pri argumentácii potrebnej disparity podielov,
žalobkyňa nikdy nepodala žiadne trestné oznámenie, ale ani uvedené ataky so žalovaným neriešila
iným spôsobom. Žalovaný má za to, že súčasné pamäťové schopnosti žalobkyne sú tak pravdepodobne
poznačené psychickou poruchou na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, nakoľko si takéto udalosti vybavuje

v rozpore s realitou,
3.4.4. odmietol farbisto vykreslenú situáciu z roku 2005/2006 o rezaní zamrznutých dosiek s maloletými,
že nemá oporu v realite, keďže žalovaný v rozhodnom čase žil v jednej domácnosti spolu s ostatnými
členmi a nie je pravdou, že by situáciu neriešil, resp. aby sa nestaral o svoju rodinu,
3.4.5. k sťahovaniu otca žalovaného k žalobkyni uviedol, že otec žalovaného bol na sklonku svojho

života chorý a vyžadoval 24 hodinovú starostlivosť, ktorú mu žalovaný nevedel so svojou priateľkou
zabezpečiť, keďže chodili každý deň do zamestnania a ako riešenie sa po dohode so žalovanou otec
nasťahoval k nej, keďže už v tom čase bola invalidná a celé dni trávila doma, pričom sa tak mohla
starať o svokra, s čím ona súhlasila, čo mu vie dosvedčiť jeho priateľka M. B.. Po smrti otca platil všetky
náklady spojené s bytom na A., kde žil so svojou priateľkou, a z ktorého sa na žiadosť syna začiatkom

roku 2022 vysťahoval,
3.4.6. potvrdil, že od roku 2009 hospodárili manželia oddelene – žalovaný svoje príjmy používal na
financovanie svojho bývania a života, rovnako tak robila aj žalobkyňa, ktorá užívala predmetný byt na
Postupimskej ulici sama, resp. bez žalovaného. Tento bol z užívania bytu žalobkyňou vylúčený, čo
dokazuje aj jej postoj prezentovaný skrz jej právneho zástupcu v liste zo dňa 27.1.2022. Žalobca tak

logicky neprispieval na chod domácnosti v byte, ktorý nemohol užívať a ani neužíval. Žalobkyňa tento
situáciu dlhodobo neriešila a konkludentným konaním od roku 2009 do žaloby v roku 2022 potvrdila, že
jej situácia vyhovovala. Od žalovaného nikdy žiadnym spôsobom nežiadala príspevky na financovanie
bytu,vktoromneprebývalapretotvrdeniaotom,ženákladyspojenésbývanímznášalažalobkyňasama
sú síce pravdivé, ale na argumentáciu svedčiacu v prospech disparity podielov sú právne irelevantné,

3.4.7. priznal, že neprispieval pravidelne na výživu maloletého D., ktorý v čase rozsudku o výživnom
mal 16 rokov, ale synovi kúpil bicykel v hodnote 22 000 Sk, prispieval mu podľa svojich možností a
schopností v danom čase a pred dvoma rokmi mu zaobstaral počítač v hodnote 1800,- Eur. Rovnako
tak staršiemu synovi zakúpil bicykel za 23 000 Sk a synovia žalovaného spolu so žalobkyňou ostali žiť
v domácnosti, ktorú zariaďoval žalovaný nákupmi elektroniky, nábytku a zariadenia domácnosti. Všetky

tieto investície ostali v užívaní žalobkyne a detí od roku 2009 a žalovaný si nikdy nerobil na nich nároky.

4. Žalobkyňa reagovala replikou zo dňa 28.9.2022, kde uviedla, že:
4.1. nesúhlasí so žalovaným tvrdenou hodnotou bytu,
4.2. je pre ňu novou skutočnosťou, že motocykel YAMAHA FZ6-N FAZER kúpil žalovaný ako dar vtedy

neplnoletému synovi A., nakoľko v evidencii motorových vozidiel je ako vlastník motocykla od jeho
kúpy až doposiaľ vedený výhradne žalovaný. Vzhľadom na vek ich spoločného syna A. E., ktorý dňa
16.06.2022 oslávil 33 rokov, mal žalovaný dostatok času motocykel na syna aj formálne previesť. Preto
trvá aj na vyporiadaní tohto motocyklu,
4.3. odmietla tvrdenie žalovaného o prispievaní na výdavky a chod domácnosti v rozsahu žalovanému

priznanej dávky v nezamestnanosti,
4.4. psychické násilie páchané na žalobkyni potvrdzujú susedia v čestných prehláseniach a to že
spozorovali zmenu správania žalobkyne, pričom potvrdili opakované návštevy žalovaného u žalobkyne
aj po tom, čo prestali žiť v spoločnej domácnosti. Z bytu, ktorý užíva žalobkyňa bolo v čase návštev
žalovaného počuť invektíva, hlasné a vulgárne nadávky na osobu žalobkyne, pričom susedia potvrdili

aj vyhrážanie sa zo strany žalovaného,
4.5. k žiadnej dohode ohľadom sťahovania chorého otca žalovaného k žalobkyni nedošlo. Žalobkyňa
ako invalidná dôchodkyňa s pretrvávajúcimi zdravotnými ťažkosťami, ktoré ju v určitých obdobiach robili
odkázanou len na starostlivosť jej synov prípadne na ústavnú zdravotnú starostlivosť, nebola schopnáprevziať starostlivosť o otca žalovaného. Za takej situácie je nemysliteľné, že dobrovoľne súhlasila s
nasťahovaním otca žalovaného, o ktorého bolo potrebné sa dennodenne starať,
4.6. žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že od roku 2009 hospodárili manželia oddelene, a teda že žalobkyni

neprispieval na ich spoločný byt,
4.7. v žiadnej časti žaloby žalobkyňa neuvádza, že sa na obstaraní nehnuteľnosti žalovaný vôbec
nepodieľal.

5. V replike zo dňa 28.9.2022 žalobkyňa zotrvala na svojom nesúhlase s tvrdenou hodnotou bytu

žalovaným, opätovne odkázala na ňou predložený ZP, nesúhlasila ani s označenou hodnotou motocykla
Yamaha, ktorý podľa nej patrí do masy BSM, lebo o darovaní synovi nemala vedomosť, odsúhlasila
jedine zostatkovú hodnotu motocykla Honda vo výške 2.850,- Eur. Taktiež zopakovala svoje tvrdenia
odôvodňujúce navrhovanú disparitu podielov manželov a poukázala na čestné prehlásenia susedov.

6. Na pojednávaní dňa 25.10.2022 žalovaný v rozpore so svojim písomným vyjadrením k žalobe poprel,

že by do masy BSM patrilo osobné motorové vozidlo zn. Renault, nakoľko toto bolo kúpené z finančných
prostriedkov jeho priateľky. Na druhej strane potvrdil, že do masy BSM patrí motocykel Yamaha.

7. V podaní zo dňa 13.11.2023 právny zástupca žalovaného:
7.1. označil svedeckú výpoveď syna A. A. za účelovú a zaujatú z dôvodu, že tento si zmenil priezvisko

a vedie spor o zaplatenie bezdôvodného obohatenia (nájomného) proti otcovi – žalovanému,
7.2. predniesol, že ak žalobkyňa trpí tak závažnou duševnou chorobou, ako prezentuje, je na mieste,
aby súd zisťoval, či je spôsobilá byť účastníčkou konania a či duševná porucha nemá zásadný dopad
na jej spôsobilosť na práva a povinnosti. V danom prípade je preto potrebné zvážiť, či by súd nemal
konanie prerušiť, nakoľko rozhodnutie o spôsobilosti žalobkyne na právne úkony je otázka, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť,
7.3. uviedol, že má podozrenie, že žalobkyňa ani nevie o tom, že je účastníčkou konania a z toho dôvodu
jej právny zástupca od počiatku aktívne bojuje za jej neúčasť na pojednávaniach. Za daných okolností,
kedy v konaní odzneli svedecké výpovede s konkrétnym obsahom týkajúcim sa predmetu konania a
spolužitia manželov, je nevyhnutné vypočuť žalobkyňu a nie je možné rozhodnúť o predmete konania

bez tohto výsluchu, len na základe tvrdení obsiahnutých v žalobe a výsluchu svedka A.. Výsluch jedného
z manželov v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má zásadný právny
význam pre rozhodnutie,
7.4. rozporoval tvrdenú disparitu podielov, pretože manželia spoločne hospodárili 20 rokov a samostatne
12 rokov, počas ktorých žalovaný nehnuteľnosť ani neužíval a všetky benefity z užívania nehnuteľnosti

tvoriacej predmet tohto konania požívala žalobkyňa na úkor žalovaného. Zároveň v čase opustenia
spoločnej domácnosti žalovaným v roku 2009 mal starší syn A. A. vek 20 rokov a mladší syn D. E. vek
14 rokov. Manželia sa tak spoločne starali o staršieho syna 20 rokov, tj. aj po dovŕšení dospelosti a o
mladšieho syna sa spoločne starali 14 rokov,
7.5. zdôraznil, že nemožno izolovane hodnotiť fakt, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť v roku 2009

a neprispieval na jej chod a náklady spojené s jej užívaním, ale je potrebné prihliadať aj na fakt, že
uvedenú nehnuteľnosť neužíval žalovaný od roku 2009 z titulu rozhodnutia oboch manželov. Žalobkyňa
neumožňovala žalovanému vstup do nehnuteľnosti za účelom jej užívania, povolila len občasné
návštevy. Na dôvažok, zo samotného listu žalobkyne zo dňa 27.1.2022 vyplýva aj ňou stanovený zákaz
užívania nehnuteľnosti žalovaným, kde ho žalobkyňa vyzvala, aby sa zdržal akýchkoľvek pokusov

vniknúť do bytu. Žalobkyňa na žalovaného privolala políciu a podala naňho trestné oznámenie, keď sa
chcel žalovaný dostať do spoločnej nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM.

Skutkový stav:
8. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 16Pc/14/2021 zo dňa 3.9.2021 (č.l. 14) bolo manželstvo

účastníkov uzavreté dňa 14.1.1989 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2021.
Strany sporu sa pokúsili o dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú doložili vo forme konceptu (návrhu) zmluvy
(č.l. 20), avšak k podpisu danej dohody v tomto znení nedošlo.

9. Listom zo dňa 20.1.2022 (č.l. 98) právny zástupca žalovaného navrhol žalobkyni vyporiadanie BSM

tak, že nehnuteľnosť – byt na D. XX N. E. ostane v jej vlastníctve, na základe čoho žiadal vyplatenie
vyrovnacieho podielu vo výške 75.000,- Eur s poukazom na ním zisťovanú priemernú hodnotu bytu na
základe odhadov realitných kancelárií ATOMIA s.r.o., ReYES s.r.o., CMA analýzy konkurečných ponúk
vypracovanej maklérkou O. B. a dvoch inzerátov na P. (č.l. 101-103). Zároveň sa domáhal sprístupneniabytu, ktorý prístup mu žalobkyňa mala zamedziť v roku 2020 s tým, že podnikne všetky právne kroky
vrátane privolania polície.

10. V odpovedi zo dňa 27.1.2022 (č.l. 99) právny zástupca žalobkyne nesúhlasil v predloženým návrhom
čo sa týka hodnoty nehnuteľnosti a poukázal na žalobkyňou zabezpečený znalecký posudok K. A. L., D.
A., ktorý stanovil súčasnú hodnotu bytu a pozemku na sumu 115.000,- Eur. Zároveň vyzval klienta (pozn.
sudcu: žalovaného) zdržať sa akýchkoľvek pokusov vniknúť do bytu, nakoľko uvedené je v rozpore
s vôľou klientky (pozn. sudcu: žalobkyne).

11. Z čiastočného LV č. XXXXX, okres Košice III, obec Košice – Dargovských hrdinov, kat. územie
H. (č.l. 17) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – bytu č.
XX nachádzajúcom sa na 7.poschodí na Postupimskej 31 v Košiciach byt, parcely registra C parc. č.
2412 o výmere 358 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, bytového domu – Postupimská
29,31 súp. č. XXX postavenom na parcele registra C parc. č. 2412, spolu s podielom priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku 312/10000.

12. Zo znaleckého posudku č. 94 K. A. L., D. A., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty
nehnuteľností zo dňa 27.10.2021 (č.l. 19) súd zistil, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti

predstavuje sumu 140.000,- Eur.

13. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6.4.2010 (č.l. 55) bol žalobkyni od 1.marca 2010 priznaný
invalidný dôchodok v sume 116,90 Eur mesačne.

14. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/318/2010 zo dňa 25.10.2011 (č.l. 63) žalovaný bol
zaviazaný prispievať na výživu žalobkyni sumou 50,- Eur mesačne od 13.12.2010 do budúcna splatnou
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, v prevyšujúcej časti konanie o manželské výživné bolo zastavené
s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
13.12.2011.

15. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/263/2010-35 zo dňa 13.12.2011 (č.l. 58) bol
maloletý D. E., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne) a otec (žalovaný)
bol zaviazaný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci výživné vo výške 50,- Eur a to na
tom skutkovom základe, že otec opustil spoločnú domácnosť a na maloletého prispieva nepravidelne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2012.

16. Z Osvedčenia o evidencii (technického preukazu) č. PC XXXXXX (č.l. 104) súd zistil, že ako vlastník
motorového vozidla továrenskej značky Ford Mondeo, EČV: E., rok výroby 2007, farba: šedá metalíza,
je od 4.4.2016 zapísaný žalovaný.

17. Z Osvedčenia o evidencii (technického preukazu) č. SB XXXXXX (č.l. 105) súd zistil, že ako vlastník
motocyklu továrenskej značky Honda CB 600F, EČV: E., rok výroby 2004, farba: oranžová, je od
16.4.2007 zapísaný žalovaný.

18. Z Osvedčenia o evidencii (technického preukazu) č.SB XXXXXX (č.l. 106) súd zistil, že ako vlastník
motocyklu továrenskej značky Yamaha FZ6-N FAZER, EČV: E., rok výroby 2005, farba: červená, je od
28.3.2007 zapísaný žalovaný.

19. Z výtlačkov z www.autobazar.eu zo dňa 5.4.2022 a P. zo dňa 4.4.2022 (č.l. 107-108) súd zistil, že

motorové vozidlo Ford Mondeo rok výroby 2008 je ponúkané na predaj za kúpnu cenu 2.500,- Eur,
motocykelYamahaFZ6-Nrokvýroby2006zakúpnucenu2.700,-Eur,motocykelHondaCB600FHornet
2006 rok výroby 2006 za kúpnu cenu 2.850,- Eur.

20. Z výtlačkov z P. zo dňa 26.9.2022 (č.l. 131-132) súd zistil, že motorové vozidlo Ford Mondeo rok

výroby 2008 je ponúkané na predaj za kúpnu cenu 3.700,- Eur, rok 4.900,- Eur, 90.000,- Kč, motocykel
Yamaha FZ6 rok výroby 2004 za kúpnu cenu 2.999,- Eur.21. V Čestnom prehlásení zo dňa 17.2.2022 (č.l. 127) p. Q. R. a jeho manželka A. A. R. sa vyjadrovali
k pomerom medzi susedmi, bývalými manželmi E., kedy uviedli, že prvé príznaky zmeny správania
žalobkyne začali registrovať v lete r. 2019, zdalo sa im, že ju niečo trápi, manželka častokrát počula

hádku susedy s jej vtedajším manželom, s ktorým žila v odlúčení a ktorého návšteva nebola „klasickou
návštevou“, ktoré návštevy vyústili do zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne, pretože táto v noci
kričala, usedavo, zúfalo plakala, čo trvalo asi 2 roky. Žalobkyňa kričala, že „on“ jej nedá pokoj, vydiera,
dehonestuje jej osobnosť. So žalovaným mali konflikt, keď v čase remeselného kľudu o 20,30 hod.
spustil príklepovú vŕtačku. S odstupom času k danej situácii dosvedčujú, že manžel bol zdrojom

nadmernéhorozrušeniasusedy(žalobkyne),ktorévyúsťovalodoneutíchajúcehoasrdcervúcehonáreku
sprevádzaného výkrikmi na jej manžela.

22. V Čestnom prehlásení zo dňa 17.2.2022 (č.l. 128) syn strán sporu A. E. vyhlásil, že po odsťahovaní
otca ich pravidelne navštevoval v byte na Furči s priateľkou a psom, ktorých účelom bolo udržiavať
mamu v psychickom napätí, keďže sa na jej adresu vyjadroval dehonestujúco, rozkazoval, kritizoval,

ktoré návštevy mama znášala ťažko. Taktiež sa mame vyhrážal, že nech sa ho neopováži udať na políciu
za neplatenie výživného, že peniaze posielať nebude, nech na to zabudne. Otec mu dokonca volal pred
dvoma rokmi a chcel mamu zbaviť svojprávnosti. V roku 2009 sa otec odsťahoval a pol roka neskôr sa
nasťahovali do jeho bytu na Terase, ktorý dostal darom od deda. Pre vzniknutý dlh na byte sa rozhodol
otca s priateľkou z bytu vysťahovať a vtedy sa začal kolotoč nepríjemných telefonátov a vyhrážok,

kedy priateľka otca volala mame, že si má spratať svoje veci, pretože oni idú bývať do bytu. Na F. deň
15.1.2022 išli za mamou, jeho stretli vonku, otec začal mamu nazývať „k..a“, vrieskal aj naňho, že je
hajzel a sviňa. Mama im neotvárala, takže sa pokúšali si otvoriť vlastným kľúčom, ale už bol vymenený
zámok, ktorý incident skončil privolaním polície a spísaním zápisnice. Po tomto incidente mama začala
mať svoje stavy, keď sa v noci budila, nadávala, nič ju nebavilo, priznala, že sa bojí. Jeho otec mamu aj

jeho s bratom vydieral, využíval, manipuloval a deptal. Častokrát prichádzal si požičať peniaze, on dlhé
roky platil zaňho dlhy, len aby neskončili na ulici.

23. V konaní vypovedal žalovaný, kto uviedol, že za byt od bývalej manželky si nárokuje polovicu.
Predmetný byt nadobudli v roku 2006 za peniaze, ktoré získali predajom domu, mali hypotéku, nevedeli

ju platiť, tak to museli predať. Počas manželstva platil elektriku, vodu, plyn, t.j. inkaso SIPO, v tom čase
zarábal 9.000,- Sk a z jeho výplaty 8.800,- Sk išlo práve na toto inkaso. Manželka vtedy chodila do
práce, takže z jej výplaty sa nakupovala strava, ale stravu kupoval aj on zo zárobkov z fušiek. Vo vzťahu
k nej a k deťom nikdy nedošlo k fyzickému násiliu. Po opustení spoločnej domácnosti v apríli 2010 sa
rozprávali, že keďže ona ostala v zariadenom byte, ona si ho môže aj platiť, ale ona chcela, aby platil

byt na Furči aj synov byt na S. T. A. XX, kde sa on odsťahoval. Vzťahy po jeho opustení spoločnej
domácnosti boli dobré, priateľské, navštevovali sa. Manželka sa peňazí za nehnuteľnosť, či príspevkov
na bývanie od neho nedomáhala. Do bytu mal prístup do roku 2019, kedy to synova priateľka stopla,
zmanipulovala syna a povedala mu, aby vymenil zámok. V uvedenej nehnuteľnosti niekedy v rokoch
2014-2016 dával dlažbu do kúpeľne, financoval plávajúcu podlahu, kúpil vchodové dvere za 550,- Eur,

ktoré aj so zárubňou vymenili. Tak ako som odišiel z bytu, ten byt tam takto stojí.

24. V konaní vypovedal svedok A. A. – syn strán sporu, ktorý uviedol, že mama sa stále snažila, starala
poplatiť účty, o rodinu celkovo. V čase spolužitia mamy a otca v spoločnej domácnosti v dome v E. a aj
v byte na H. otec uprednostňoval svoje záľuby, hlavne čo sa týka televízorov, domácich kín, motorových

vozidiel. Svedok hovoril otcovi, že koľko pôžičiek nabral, pričom celá mamina výplata išla vždy preč
na tieto pôžičky, splátky, avšak on to nebral vážne, sľuboval, že sa polepší, mama to ťažko psychicky
znášala, hádali sa s otcom. Koľkokrát účty neboli zaplatené, lebo nebolo z čoho, aj napriek tomu si otec
kúpil niečo pre seba, čo mu robilo radosť. V rokoch 1999-2003 bol otec nezamestnaný, mama zo svojej
výplaty platila energie a zo zvyšku nakúpila stravu. V roku 2002, 2005 a na prelome rokov 2004/2005

im odpojili elektrinu resp. plyn, museli ísť k starému otcovi J. E. na A.. Otec objednal drevo na topenie,
ale boli to len zamrznuté odrezky dosiek, ktoré rezali, dávali do kotla, ale nehoreli, len tleli, pričom celú
zimu museli takto prečkať, otec rezal dosky raz, väčšinou to musel urobiť svedok sám. Otec chodil aj do
barov, krčiem, s kamarátmi pil, bežne raz až dvakrát do týždňa ich doniesol domov, mama im musela
ešte pripraviť aj občerstvenie, púšťali nahlas hudbu až do skorého rána. A., ktorá vstávala o 4tej, lebo

robila v potravinách išla mnohokrát do práce nevyspatá a oni nevyspatí do školy. Otec peniaze z fušiek
nedostal, ale vyplatili ho kúpou alkoholu v krčme. Už ako malý vnímal rôzne obálky zo schránky, ktoré si
prečítal, že sa nespláca tu pôžička, tu energie, elektrina, plyn, čo vyústilo v roku 2006, keď mamu otec
prehovoril predať dom, aby sa poplatili dlhy, takže nakoniec sa ten dom naozaj predal a rodičia kúpilibyt na Postupimskej ulici, avšak nič sa nezmenilo. Aj naďalej celý byt platila mama, otec nedal peniaze
na dôležité veci, šeky, ale len na svoje záľuby, elektroniku. Aj tak otec chodil do krčmy, opitý domov,
v byte púšťal hudbu nahlas. Zariadenie bytu bolo pôvodné, prinesené z domu. Otec mame vyčítal, ako

vyzerá, ako sa správa, aj keď vedel, že má už od roku 1999 psychické problémy. Bol svedkom aj toho,
že niekoľkokrát otec dal mame facku, udrel ju, v roku 2000-20014 videl mame modriny na stehnách
a mama mu povedala, že ju otec udieral. Otec opustil spoločnú domácnosť v roku 2009, keď odišiel do
zahraničia a po návrate zo zahraničia sa už k nim nevrátil, nasťahoval sa k jeho otcovi na A., na chod
domácnosti potom už neprispieval a keďže on s priateľkou povedali, že nemajú čas sa starať o otca,

tak ho doniesli k nim na Postupimskú a mama s ním a bratom sa o starého otca starali až do smrti.
Bratovi otec neposielal výživné aj napriek rozsudku a u nich sa doma sa po rozhodnutí súdu vyslovil, že
on platiť nebude a nech si neprajeme, čo on s nami urobí, ak ho nahlásime na polícii. Výživné naňho
doteraz nebolo zaplatené. Po odchode ich otec raz, dvakrát do mesiaca navštevoval, z ktorých návštev
bola mama nervózna, vykoľajená, jeho návštevy a telefonáty mame neprospievali. Motorku, ktorú kúpil
žalovaný, svedok užíval, servisoval, platil poistku. Motorku otcovi vrátil, lebo mu urobil dlhy na byte a keď

požadoval od neho ich zaplatenie, otec mu opitý v telefonáte povedal, že predá motorku a tak mu zaplatí,
čo dlží. Čo sa týka incidentu s vŕtačkou, bolo to tak, že on s bratom sa rozhodli dať do bytu plávajúcu
podlahu a otec sa ponúkol, že im príde pomôcť, ale roboty veľa nenarobil, lebo si doniesol pivo a opil sa.
Keď bola tma, tak sa otec ešte rozhodol, že navŕta lišty a následne sa prišiel sused sťažovať na rušenie
v nočných hodinách. Otec na to reagoval, že nech sa sused nestará, že on si bude robiť čo chce a že

mu nikto nebude rozkazovať.

25. V konaní vypovedala svedkyňa M. B. – priateľka žalovaného, ktorá uviedla, že s ex manželkou
žalovaného vychádzali veľmi dobre, navštevovali sa až do cca roku 2020, keď sa syn spoznal
s priateľkou. Podľa jej vedomostí žalovaný neprispieval na rodinu, deťom kúpil bicykle zhruba keď mali

15-17 rokov, motorku. Žalovaný výživné na maloletého neplatil. Čo sa týka výživného na manželku, oni
sa dohodli, že žalovaný nemá platiť výživné. V konaní o manželské výživné si žalovaný myslel, že ide
o peniaze na syna, nie na manželku. Žalovanému darovala 6.000,- Eur, nie prevodom na účet, normálne
do ruky bez uzavretia písomnej darovacej zmluvy a motorové vozidlo potom išli spolu kúpiť žalovaný
a jeho syn A.. Kúpna cena sa platila v hotovosti. Svedkyňa popísala okolnosti odchodu otca žalovaného

z bytu na A. na Postupimskú tak, že bola rok doma so J. E., potom nastúpila do roboty, vtedy pracoval
aj žalovaný a jeho manželka bola doma, tak sa dohodli, že pôjde hore a ona sa bude starať.

26. V konaní vypovedal svedok Q. R. – sused žalobkyne bývajúci v tej istej bráne o poschodie vyššie,
ktorý uviedol, že zhruba od roku 2019, kedy jeho manželka bola na materskej dovolenke s maloletými

deťmi, zachytili ustavičný, usedavý krik, plač žalobkyne, najmä v nočných hodinách. Dali sa rozpoznať
jej slová, že „ja mu nič nedám, on mi zničil život“ a podobne. Hádku medzi žalobkyňou a žalovaným
videl osobne len raz, keď akurát dvere žalobkyne boli otvorené a išlo asi zrejme o koncovú výmenu
názorov, žalovaného síce nevidel, ale počul, lebo stál pri výťahu. Pani suseda kričala slová ako „choď
preč, vypadni, nechcem ťa už viac vidieť“. Ešte jedno také stretnutie bolo cca v roku 20250 raz večer,

keď započul z bytu žalobkyne príklepovú vŕtačku, tak išiel dole, otvoril mu syn pán A. a povedal mu, že
otec dokončuje nejaké veci v byte a svedok započul, že „mne je to jedno, koľko je hodín, ja to dorobím“.

27. Na základe návrhu žalovaného súd vykonal znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej
hodnoty bytu na D. XX N. E. a zo znaleckého posudku č. 54 K. B. D., znalca z odboru Stavebníctvo,

odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 27.11.2023 (č.l. 195) súd zistil, že všeobecná hodnota
predmetnej nehnuteľnosti predstavuje sumu 114.000,- Eur.

Prerušenie konania:
28. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou týkajúcou sa prerušenia konania z dôvodu

pochybností na strane žalovaného ohľadom spôsobilosti žalobkyne byť účastníčkou konania a či
duševná porucha nemá zásadný dopad na jej spôsobilosť na práva a povinnosti, nakoľko rozhodnutie
o spôsobilosti žalobkyne na právne úkony nie je súd oprávnený riešiť v tomto konaní.

29. Podľa § 162 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd konanie

preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

30. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.31. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

32. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé
podanie je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, a nie
podľa toho, ako bolo definované samotnou stranou sporu. Pre posúdenie podaní je bezvýznamné, ako
ich strana označila (úprava, oprava, upresnenie, doplnenie atď.), resp. že ich označila nesprávne, alebo
vôbec neoznačila a ani to, aký obsah im strana prisudzuje. Pravidlo, že súd posudzuje podanie podľa

jeho obsahu, vyplýva zo zásady neformálnosti podania.

33. Súd posúdil vyššie citovanú námietku žalovaného v zmysle obsahu daného podania a má za to,
že žalovaným zvolená formulácia „že je potrebné zvážiť, či by súd nemal konanie prerušiť, nakoľko
rozhodnutie o spôsobilosti žalobkyne na právne úkony nie je súd oprávnený riešiť v tomto konaní“ je
návrhom žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 písm. a) CSP.

34. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

35. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

36. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd
kedykoľvek za konania. Podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky",
nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku.

Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky
začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
(rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne
konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl.CSP , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§
127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.

37. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Pri fyzických osobách
spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 OZ). Je potrebné odlišovať
spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

38. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

39. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

40. Podľa § 8 ods. 1 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať

na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

41. Podľa § 10 ods. 1 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je
vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

42. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), v konaní
o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej
osoby na právne úkony.

43. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

44. Podľa § 233 ods. 1,2 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh

na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

45. Pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je jedným z opatrení spoločnosti
smerujúcim k vytvoreniu sociálnych podmienok existencie pre osoby, ktoré si v dôsledku nedostatkurozpoznávacej a ovládacej schopnosti nedokážu alebo len čiastočne dokážu zabezpečiť obstaranie
svojich záležitostí. Fyzickú osobu možno pozbaviť spôsobilosti na právne úkony za predpokladu, že táto
osobatrpíduševnouporuchou,ktorániejelenprechodnéhocharakteru,avdôsledkutohoniejeschopná

robiť právne relevantné úkony (§ 10 ods. 1). Obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne
úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba, ktorej sa to týka, v dôsledku duševnej poruchy,
ktorá nie je len prechodného charakteru, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov
alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony (§ 10 ods. 2).

46. V zmysle vyššie citovaných ustanovení miestne príslušným na (prípadné) konanie o spôsobilosti
žalobkyne je podľa bydliska žalobkyne Mestský súd Košice. Súd lustráciou vo vlastných registračných
pomôckach zistil, že na tunajšom súde nie je podaný návrh na obmedzenie alebo pozbavenie
spôsobilosti žalobkyne.

47. Z predloženého Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice číslo: E./XXXX/XXXXXX-

X zo dňa 22.11.2023 (č.l. 242) súd zistil, že žiadosti žalobkyne zo dňa 13.10.2023 o vyhotovenie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom bolo vyhovené podľa §
16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení
ÚPSVaR uvádza, že v lekárskom posudku č. E./XXXX/XXXXXX zo dňa 10.11.2023 bola žiadateľke

stanovená miera funkčnej poruchy 60% podľa časti IV.6.c) prílohy č. 3 zákona o kompenzáciách.
Podľa posudku je žiadateľka fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná
na sprievodcu v zmysle § 14 ods. 11 zákona o kompenzáciách, a to konkrétne pri zabezpečovaní
komunikácie so spoločenským prostredím, nie je odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu
a orientácie (č.l. 240).

48. V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby žalobkyňa mala spôsobilosť
na právne úkony, a túto mala aj v roku 2023, pretože vtedy bola uznaná (len) za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu pri zabezpečovaní komunikácie so spoločenským
prostredím, pričom ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pri posudzovaní jej osoby nezistil

nič, čo by nasvedčovalo, že by žalobkyňa mala byť obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti na právne
úkony. V korelácii s výsledkami preskúmania jej zdravotného stavu na to príslušným orgánom, nemožno
konštatovať, že by žalobkyňa nemohla samostatne vystupovať v konaní z dôvodu absencie spôsobilosti
na právne úkony. Navyše žalovaný ani netvrdil, že by on ako osoba, ktorá by mala právny záujem (§
233 ods. 1 CMP) na podaní návrhu na pozbavenie resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,

uvedený návrh na miestne príslušný Mestský súd Košice podal a uvedená skutočnosť nebola zistená
ani z registračných pomôcok súdu ku dňu 26.11.2024 (č.l. 244). Súd zdôrazňuje, že duševná porucha,
na základe ktorej je strana sporu právne definovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
automaticky neznamená, že takáto osoba je zároveň osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne
úkony resp. takáto osoba by mala byť považovaná za osobu, ktorú je potrebné spôsobilosti na právne

úkony pozbaviť.

49. Súd považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by predmetný návrh bol podaný po vyššie
citovanom dátume, tento nemôže zakladať nedostatok spôsobilosti na právne úkony žalobkyne spätne
ku dňu podania žaloby o vyporiadanie BSM, pretože obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony súdom je deklarované odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna. Ak mal žalovaný za
to, že v čase podania žaloby žalobkyňa nedisponovala spôsobilosťou na právne úklony, takéhoto výroku
súdu sa mal domáhať určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP v samostatnom konaní, ktorého
obsahom by bolo zisťovanie spôsobilosti na právne úkony na strane žalobkyne v čase podania žaloby.

50. Aplikujúc vyššie citovanú právnu teóriu v súlade s predloženými dôkazmi iba o zdravotnom postihnutí
žalobkyne, nie jej obmedzení resp. pozbavení spôsobilosti na právne úkony, súd konštatuje, že konaniu
a rozhodovaniu vo veci mu nebránila žiadna prekážka a preto vec prejednal a rozhodol.

Aplikované zákonné ustanovenia:

51. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

52. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

53. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

54. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právna teória
55. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Skôr ako sa vyporiadavajú veci, je nutné stanoviť presný
predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania.

56. Ustanovenie § 150 OZ je právnou úpravou, ktorého hypotéza nie je určená priamo právnym
predpisom a ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v konkrétnej veci, túto sám vymedzil.
Napriek uvedenému charakteru hypotézy právnej úpravy, pri hodnotení konkrétnej veci je potrebné
zohľadniť najmä to, že: a) podiely bývalých manželov sú v zásade rovnaké, b) každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho (výlučného majetku) vynaložil na spoločný
majetok, c) každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku (patriaceho do
BSM) vynaložilo na jeho ostatný (výlučný) majetok, d) prihliadne na potreby maloletých detí, e) ktorý
z manželov a v akej miere sa staral o rodinu, f) ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí, g) ako sa ten ktorý z manželov podieľal na starostlivosti o rodinu a deti,

h) ako sa ten ktorý z manželov pričinil o obstarávanie spoločnej domácnosti, k) vezme na zreteľ aj iné
skutočnosti v zákone neuvedené.

57. Pri výklade a použití tohto ustanovenia, preto súd vychádza z okolností konkrétneho prípadu a snaží
sa o to, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v

rámci danom platnými zákonnými ustanoveniami upravilo majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie.
Občiansky zákonník pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov vychádza z toho, že podiely
manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, dáva však súdu možnosť, aby ich výšku určil aj v inom
pomere.

Masa BSM:
58. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16Pc/14/2021 zo
dňa 3.9.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.9.2021. V lehote troch rokov
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo.

59. V konaní nebolo sporné, že masu BSM tvorí byt na D. XX N. E., motocykel značky Honda CB600F,
motocykel značky Yamaha FZ6-N FAZER.

60. Žalovaný aj napriek jeho prvotnému vyjadreniu k žalobe, kde osobné motorové vozidlo značky Ford
Mondeo označil ako patriace do masy BSM, následne až v priebehu konania učinil túto položku masy

BSM spornou tvrdiac, že finančné prostriedky na kúpu predmetného OMV obdržal od svojej priateľky
ako dar a preto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň bola sporná aj hodnota
predmetného bytu.61. Súd zamerajúc sa na vyriešenie spornej otázky (ne)zahrnutia motorového vozidla do masy BSM
vypočul priateľku žalovaného p. B., ktorá vypovedala, že žalovanému darovala sumu 6.000,- Eur na
kúpu citovaného motorového vozidla, ktorú sumu mu mala odovzdať v hotovosti. O existencii úspor

svedkyne v tejto hodnote však v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz. Žalovaný nepredložil žiaden
dôkaznapr.osporenídanýchfinančnýchprostriedkovsvedkyňouresp.ovýberefinančnýchprostriedkov
z účtu, vkladnej knižky a podobne. Súd mal za to, že aj v prípade, ak by priateľka žalovaného
disponovala touto sumou, bolo jedine na žalovanom, aby preukázal, že práve a jedine z týchto
darovaných finančných prostriedkov bolo obstarané sporné motorové vozidlo a nie aj z prostriedkov,

ktorými v tom čase disponoval aj samotný žalovaný (napr. zo zárobku a podobne) a ktoré vzhľadom
na existenciu manželstva strán sporu taktiež patrili do BSM. V súvislosti s uvedeným je potrebné
poznamenať, že v konaní zo strany žalovaného nebolo tvrdené, ani preukázané, že kúpna cena tohto
motorového vozidla bola práve vo výške 6.000,- Eur, (a nie prípadne vyššia či nižšia), t.j. že svedkyňou
uvádzaný dar 6.000,- Eur v hotovosti postačoval na kúpu predmetného motorového vozidla a takto
bol celý skonzumovaný resp. či bola použitá iba časť sumy 6.000,- Eur. Z uvedeného dôvodu súd

nemohol na žalovaným tvrdený dar finančných prostriedkov od svedkyne nahliadať ani ako na vnos,
ktorým by sa žalovaný výlučne pričinil o nadobudnutie tejto veci patriacej do BSM (porovnaj NS SR
sp. zn. 6Cdo/41/2017, 6Cdo/56/2017), nakoľko nebolo preukázané, aká čiastka tvrdených poskytnutých
finančných prostriedkov bola vynaložená na vec patriacu do BSM strán sporu. Neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena k tejto skutočnosti malo za následok právny záver súdu, ktorý do masy

BSM riadne pojal aj predmetné motorové vozidlo a ktorý právny rezultát žalovaný napokon v záverečnej
reči už ani nenamietal.

62. Naviac súd výpoveď svedkyne vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú vzhľadom na existujúci
dlhodobý intímny pomer so žalovaným a blízky citový vzťah k nemu, kedy priateľku žalovaného žijúcu so

žalovaným v spoločnej domácnosti nemožno považovať za nezaujatú osobu a to aj vzhľadom na dopad
výsledku sporu (aj) na jej osobu. Nezaradenie osobného motorového vozidla do masy BSM by totiž
malo nepochybne priamy vplyv na celkovú hodnotu masy BSM a z toho výslednú sumu podielu, ktorý je
žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému, a teda aj spoločnú finančnú situáciu žalovaného a svedkyne vo
všeobecnosti a preto svedkyni nemožno nepriznať záujem na výsledku sporu žalobkyne a žalovaného

o vyporiadanie BSM (pozri odsek 90.).

63. Z uvedených dôvodov súd považoval predmetné motorové vozidlo značky Ford Mondeo za súčasť
masy BSM a preto pristúpil k vysporiadaniu aj tejto položky.

64. Žalovaný v konaní ďalej rozporoval žalobkyňou tvrdenú hodnotu nehnuteľnosti - bytu na
Postupimskej 31 v Košiciach vo výške 115.000,- Eur v zmysle ňou predloženého ZP K. A. L. D., mult..
Táto bola následne ustálená súdom vykonaným znaleckým dokazovaním vo forme znaleckého posudku
znalca Ing. Jána Pojezdala č. 54/2023 zo dňa 27.11.2023, ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu na
sumu 114.000,- Eur. Takto stanovenú všeobecnú hodnotu bytu žalovaný odsúhlasil na pojednávaní dňa

26.11.2024.

65. Po oznámení právneho záveru súdu o zahrnutí položky osobného motorového vozidla Ford Mondeo
do vyporiadavanej masy BSM pri predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní dňa 20.6.2023
(č.l. 179) a po vykonaní znaleckého dokazovania vo vzťahu k všeobecnej hodnote bytu strany sporu

ustálili masu BSM a hodnotu všetkých položiek masy BSM nasledovne: 1/ byt na D. XX N. E. vo výške
114.000,- Eur (č.l. 195, 239), 2/ motocykel značky Honda CB600F (č.l. 140rub) vo výške 2.850,- Eur, 3/
motocykel značky Yamaha FZ6-N FAZER vo výške 2.850,- Eur (č.l. 179rub), 4/ osobné motorové vozidlo
značky Ford Mondeo vo výške 3.250,- Eur (č.l. 180).

Vyporiadanie BSM:
66. Okolnosť, ktorému z manželov má byť byt na D. XX N. E. prikázaný do výlučného vlastníctva,
nebola sporná a od počiatku žalovaný súhlasil s návrhom žalobkyne prikázať túto nehnuteľnosť do jej
vlastníctva. Taktiež medzi stranami sporu panovala zhoda v tom, že motorové vozidlo a motocykle majú
byť prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tieto sú stále v jeho držbe a dispozícii.

67. Na základe vyššie uvedených záverov o jednotlivých položkách masy BSM a ich zostatkovej hodnote
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu (15.10.2020), na ktorej sa strany sporu v priebehu
konania dohodli, súd vyporiadal BSM strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázalpoložku: 1/ byt na D. XX N. E. v hodnote 114.000,- Eur, a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
položku: 2/ osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo v hodnote 3.250,- Eur, 3/ motocykel Honda
CB 600 F v hodnote 2.850,- Eur a 4/ motocykel Yamaha FZ6-N FAZER v hodnote 2.850,- Eur.

Disparita podielov
68. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť dokonca
vyjadrená aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým
manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. marca 2013 sp.

zn. I. ÚS 537/2012-37). Podľa ustálenej judikatúry by pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a určení výšky podielu každého z manželov mal súd prihliadať na: a) potreby maloletých
detí, b) zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, c) starostlivosť o rodinu, deti, o
obstarávanie spoločnej domácnosti, d) negatívne okolnosti v manželstve, e) prípadne ďalšie okolnosti
napr. s prihliadnutím na práva a povinnosti manželov vychádzajúce z príslušných ustanovení Zákona
o rodine (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/214/2021).

69. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje
alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov,
gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva,
alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie

manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu
odňatia slobody a ďalšie okolnosti (viď rozhodnutie KS BA sp. zn. 4Co/268/2016).

70. Zákon o rodine ukladá manželom povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18), o

uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov, uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1), pričom manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť
(§ 71 ods. 1 veta prvá). Ďalej zakotvuje zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom trvajúcu do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1), kedy obaja rodičia majú prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2), pričom zákon
definuje aj minimálny rozsah vyživovacej povinnosti rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti
a majetkové pomery vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 62 ods. 3). Zákon upravuje taktiež vyživovaciu
povinnosť detí k rodičom a to tak, že deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim

rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú (§ 66).

71. Vzhľadom na to, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov označuje za postup mimoriadny
a výnimočný, súd prihliadal na všetky vyššie spomínané atribúty a po dôkladnom zvážení všetkých
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, dospel k záveru, že pri vyporiadavaní majetku strán sporu

patriaceho do BSM je priestor na odklon od rovnosti podielov a aplikáciu tzv. disparity podielov manželov.

72. Čo sa týka hľadiska zásluhovosti na nadobudnutí spoločného majetku, súd mal za to, že obe
strany sa rovnakou mierou zaslúžili o nadobudnutie spoločného majetku, ktorú skutočnosť počas celého
konania žalovaný zdôrazňoval, avšak uvedené vlastne žalobkyňa ani nespochybňovala. Z vykonaného

dokazovania bolo zrejmé, že strany sporu v začiatku manželstva vlastnili nehnuteľnosť - rodinný
dom v E., ktorý pre existenciu rôznych dlhov (pôžičky, nedoplatky na úhradách médií, nedoplatky na
hypotéke) boli nútení predať a za získané finančné prostriedky bol nadobudnutý byt na Postupimskej
31 v Košiciach.

73. Súd však nemohol nezobrať do úvahy nespornú okolnosť, že žalovaný ešte počas spoločného života
so žalobkyňou v rokoch 1999-2003 odmietal pracovať s odôvodnením, že za nízky plat pracovať nebude
a často požíval alkoholické nápoje, ktoré skutočnosti prezentované v konaní žalovaný ani nepoprel.
Žalovaný vypovedal, že v roku 2009 resp. najneskôr v apríli 2010 opustil spoločnú domácnosť a ešte
počas trvania manželstva sa s priateľkou p. B. nasťahoval do bytu jeho otca J. E. na A. v Košiciach.

Od tohto momentu strany sporu neviedli spoločnú domácnosť, spoločne sa nestarali o výchovu synov
- v tom čase plnoletého A. a maloletého D., ktorý bol na základe návrhu žalobkyne zverený do jej
osobnej starostlivosti, pričom žalovaný bol zaviazaný na platenie výživného 50,- Eur mesačne, ktorú
povinnosť si vôbec neplnil, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou jeho priateľky. Kúpa bicyklovsynom niekedy pred rokom 2008 (keďže kúpne ceny žalovaný uvádzal v Sk – viď jeho vyjadrenie
k žalobe zo dňa 5.4.2022 – č.l. 95rub), kúpa počítača plnoletému synovi, zanechanie zariadenia bytu
po opustení domácnosti je podľa názoru súdu absolútne chabou obranou žalovaného, pretože nejaký

jednorazový nákup bežného športového náradia deťom a ponechanie zariadenia či elektroniky po
odchode zo spoločnej domácnosti z dôvodu začatia spolužitia s priateľkou (počas trvania manželstva)
ani pri najlepšej vôli a snahe nemožno chápať ako riadnu starostlivosť o deti a rodinu celkovo. Rovnako
nebolo sporné, že žalovaný sa riadne nestaral o žalobkyňu - jeho manželku, keďže žalovaný jej bol
neverný, spolu nežili, neuhrádzal jej ani súdom stanovené výživné vo výške 50,- Eur mesačne, ktorú

skutočnosť žalovaný taktiež nepoprel. Pokiaľ priateľka žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že sa takto dohodli, že nemusí, je potrebné poznamenať, že aj keby k takejto dohode so žalobkyňou
došlo, povinnosť starať sa o deti a aj manželku vyplýva nielen z príslušných ustanovení Zákona o rodine,
ale v prvom rade by to žalovaný mal pociťovať ako svoju morálnu povinnosť a to aj bez existencie
súdneho rozhodnutia, naviac ak sám dobrovoľne opustil žalobkyňu s deťmi z dôvodu nadviazania
mimomanželskej známosti.

74. V neposlednom rade nebolo sporné a žalovaný vo vyjadrení k žalobe sám potvrdil, že od opustenia
rodiny sa nepodieľal na žiadnych úhradách spojených s vlastníctvom (fond opráv, daň atď.) bytu na
D. ulici ako aj na nákladoch predstavujúcich médiá, SIPO – inkaso, čím sa vlastne nepodieľal na
udržiavaní spoločnej veci. Pokiaľ žalovaný uvedené odôvodňoval, že sa na takomto spôsobe znášania

citovaných platieb so žalobkyňou dohodli, z jeho účastníckej výpovede na pojednávaní dňa 16.1.2025
takýto konsenzus medzi ním a žalobkyňou nevyplýva, práve naopak. Žalovaný totiž uviedol, že „so
žalobkyňou sa rozprávali, že keď ona ostala v tom byte so všetkým zariadením a ho bude používať,
tak si ho môže platiť sama“, čo nasvedčuje skôr tomu, že žalobkyňa bola postavená pred hotovú
vec, ktorú úvahu podporuje jeho nasledovná výpoveď, že „keď sa rozprávali, tak žalobkyňa chcela,

aby platil byt na D. na H. a aj synov byt na A. na S.“. Z predmetnej výpovede jasne vyplýva, že
k žiadnej dohode o znášaní nákladov na byt na D. v E. výlučne žalobkyňou nedošlo, keďže táto od
neho požadovala, aby sa na výdavkoch spojených s týmto bytom naďalej aj po odchode zo spoločnej
domácnosti podieľal. Ak sa žalobkyňa v nasledovných rokoch od žalovaného nedomáhala žiadnych
úhrad, uvedené neznamená, že by došlo k dohode o takomto modele platenia ako uvádzal žalovaný

na pojednávaní, keďže žalobkyňa hneď na začiatku jasne prezentovala žalovanému svoju požiadavku,
aby aj po opustení rodiny platil aj za byt na D. ulici. Skutočnosť, že žalovaný predmetný byt neužíval od
roku 2009/2010, bola síce nepochybná, avšak nezbavila žalovaného povinnosti sa podieľať na úhradách
spojených s vlastníctvom uvedeného bytu a podieľať sa na jeho riadnom udržiavaní. Zároveň nemožno
opomenúť, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť sám, dobrovoľne, na základe svojho slobodného

rozhodnutia žiť v nemanželskom (družobnom) zväzku so svojou priateľkou a preto jeho procesná obrana
zameraná na fakt neužívania predmetného bytu je aj vzhľadom na v tom čase stále trvajúci manželský
zväzok so žalobkyňou až nemiestna a nemorálna. Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že do predmetného
bytu zabezpečil dvere či pomohol s plávajúcou podlahou (vrátane jej položenia), avšak prihliadnuc
k obsahu pojmu zásluhovosť na udržaní spoločnej veci súd takúto ojedinelú výpomoc počas rokov

dlhodobého odlúčenia manželov nemohol vyhodnotiť ako riadne vynaloženú starostlivosť (zásluhy) pri
udržiavaní nadobudnutej spoločnej veci (bytu), ktorú okolnosť súd zobral do úvahy pri rozhodovaní
o uplatnení tzv. disparity podielov (viď bod 68. písm. b/).

75. Pozornosti súdu neušlo ani skutkové zistenie o poskytovaní starostlivosti otcovi žalovaného

žalobkyňouasynmivbytenaD.atoaždosmrtisvokra/staréhootcaJ.E..Ikeďžalovanýtvrdil,žesatak
udialo po dohode so žalobkyňou, súd zdôrazňuje, že starostlivosť svojmu vlastnému otcovi mal v prvom
rade poskytnúť samotný žalovaný a nie presúvať uvedené bremeno na plecia žalobkyne, ktorá sama
ako zdravotne znevýhodnená osoba potrebovala pomoc, naviac ak on sám sa s priateľkou nasťahoval
do otcovho bytu, čo súd pripomína, že takto učinil z vlastnej vôle uprednostňujúc život s priateľkou oproti

životu s manželkou (žalobkyňou) a ich synmi.

76. Hore uvedené skutočnosti vyplynuli z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalovaný ešte počas manželského spolužitia so žalobkyňou
sa nestaral o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa jeho schopností, možností, ak

sústavne mali dlhy či nedoplatky na úhradách médií, ale napriek tomu žalovaný nakupoval elektroniku.
Ďalej v období od 1999-2003 žalovaný nepracoval vôbec aj napriek tomu, že mu v tom nebránili nejaké
závažné prekážky, jedine neochota pracovať za nízky plat. Zároveň požíval alkoholické nápoje, ktorú
skutočnosť ani raz žalovaný v konaní osobitne nepoprel. Ďalej počas trvania manželstva nadviazalmimomanželskú známosť, opustil rodinu, o manželku s deťmi sa riadne nestaral, výživné na syna
a manželku neuhrádzal a navyše ešte prenechal starostlivosť o svojho otca až do jeho smrti na pleciach
žalobkyne a synov, pričom si bol vedomý, že žalobkyňa trpí duševnou chorobou.

77. Vyššie uvedené konanie žalovaného súd jednoznačne vyhodnotil ako závažné a dlhodobé
porušovanie jeho povinností manžela vo vzťahu k žalobkyni, porušovanie jeho povinností rodiča vo
vzťahu k synom a v neposlednom rade porušovanie jeho povinností dieťaťa vo vzťahu k jeho vlastnému
otcovi, čo možno subsumovať pod judikatúrne aplikované a sledované atribúty pri určení podielov

manželov, viď bod 68. písm. b) zásluhy o udržanie spoločného majetku, c) starostlivosť o rodinu, deti, o
obstarávanie spoločnej domácnosti, d) negatívne okolnosti v manželstve, e) prípadne ďalšie okolnosti
(napr. s prihliadnutím na práva a povinnosti manželov vychádzajúce z príslušných ustanovení Zákona
o rodine), na ktoré s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súd pri odklone od rovnosti podielov pri
vyporiadavaní BSM prihliadol.

78. Súd však neprihliadol na žalobkyňou tvrdené fyzické násilie žalovaného voči jej osobe počas
trvania manželstva, pretože toto podľa názoru súdu nebolo riadne preukázané. Žalobkyňa o uvedenom
neprodukovala žiaden dôkaz v podobe napr. lekárskej správy o ošetrení, podnetu na trestné stíhanie,
a podobne. O fyzickom násilí vypovedal jedine starší syn A., ktorý však prevažnú väčšinu incidentov
sám nevidel a v podstate iba tlmočil informácie o bolesti sánky, modrine na stehne získané z rozprávania

matky – žalobkyne, čo súd nepovažoval za dostatočný zdroj informácií na prijatie záveru o páchaní
fyzického násilia žalovaným na žalobkyni.

79. Rovnako súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že za jej zlým zdravotným stavom do veľkej
miery stojí práve správanie a teror žalovaného, pretože uvedené nevyplynulo zo žiadnej písomnej

správyzambulantnéhovyšetreniaalebozakýkoľvekzáznamovzhospitalizáciežalobkynenapsychiatrii,
a takto vypovedal jedine svedok – syn A. A., ktorého výpoveď bez relevantnej zdravotnej dokumentácie
príslušného lekára – špecialistu, možno hodnotiť len ako jeho subjektívne vnímanie. Ak bola žalobkyňa
dlhodobo vedená v psychiatrickej ambulancii a mnohokrát aj hospitalizovaná na psychiatrii, takáto
zmienka o verbalizácii prežívaných tráum z osoby a správania žalovaného by bola určite niekde v jej

zdravotných záznamoch uvedená. Taktiež čestné prehlásenie susedov R. a aj svedecká výpoveď p. R.
o častom plači, kriku žalobkyne s poznámkami k osobe žalovaného, bez ďalšieho relevantného dôkazu
nepredstavuje dostatočný podklad na unesenie dôkazného bremena žalobkyne k jej tvrdeniu ohľadom
žalovaného ako príčine jej nepriaznivého zdravotného stavu.

80. Zhrnúc vyššie uvedené, súd dospel k záveru o nutnom odklone od rovnosti podielov manželov pri
vyporiadaní BSM, avšak stanovil disparitu rozdielne od návrhu žalobkyne (80% ku 20%) a určil podiel
žalobkyne v rozsahu 75% k podielu žalovaného v rozsahu 25%, čo podľa názoru súdu proporcionálne
a spravodlivo vystihuje skutkovú situáciu spolužitia manželov, otázku nadobudnutia a udržiavania
spoločných vecí, starostlivosť o rodinu a deti, starostlivosť o spoločnú domácnosť a negatívne okolnosti

v manželstve a rodine za súčasného preukázania konania žalovaného v rozpore s pozitívnymi
záväzkami upravenými Zákonom o rodine.

Finančné vyčíslenie vyporiadania BSM:
81. Následne súd vykonal finančné vyporiadanie vecí prikázaných jednotlivým stranám sporu pri

akceptovaní vyššie stanovenej disparity podielov manželov. Hodnota masy BSM predstavuje celkovú
sumu 122.950,- Eur (114.000 byt + 3.250,- Eur OMV Ford Mondeo, 2.850,- Eur motocykel Honda
a 2.850,- Eur motocykel Yamaha), z čoho 75% činí sumu 92.212,50 Eur a 25% činí sumu 30.737,50
Eur. Od sumy podielu pripadajúceho na žalovaného 30.737,50 Eur je potrebné odpočítať hodnotu vecí
prikázaných do jeho výlučného vlastníctva 8.950,- Eur, ktorý rozdiel 21.787,50 Eur predstavuje sumu

vyrovnania v jeho prospech, na ktorú povinnosť vyplatenia bola žalobkyňa zaviazaná vo výroku III.
rozsudku. Taká istá suma je výsledkom aj opačného výpočtu: 75% v prospech žalobkyne z celkovej
hodnoty masy BSM 122.950,- Eur predstavuje 92.212,50 Eur, pričom však žalobkyňa nadobudla vec
v hodnote 114.000,- Eur, ktorý rozdiel opätovne dáva sumu 21.787,50 Eur.

82. Uvedený výpočet možno dosiahnuť i tak, že súd zobral do úvahy hodnotu vecí prikázaných žalobkyni
114.000 Eur (položka 1/ byt), a z tejto sumy 25%-ný podiel žalovaného predstavuje sumu 28.500,- Eur.
Hodnota vecí prikázaných žalovanému je 8.950,- Eur (položka 2/ OMV Ford Mondeo, 3/ motocykel
Honda, 4/ motocykel Yamaha) a z tejto sumy 75%-ný podiel žalobkyne predstavuje 6.712,50 Eur.Následný rozdiel týchto súm predstavuje výslednú sumu 21.787,50 Eur, ktorú je žalobkyňa povinná
uhradiť žalovanému na vyrovnanie ich podielov.

83. Žalobkyňa finančné prostriedky na vyrovnanie bude mať zabezpečené od staršieho syna A.,
zastrešené zmluvou o pôžičke a preto ju súd mohol zaviazať na zaplatenie vyrovnacieho podielu
žalovanému. Uvedené tvrdenie žalovaný nerozporoval, nevzniesol žiadnu pochybnosť či námietku
a preto súd nemal dôvod nerozhodnúť o takto uloženej úhradovej povinnosti žalobkyne (výrok III).

84. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

85. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

86. V zmysle § 232 ods. 3 posledná veta CSP súd zaviazal žalobkyňu na povinnosť úhrady danej sumy
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, kedy súd stanovil dlhšiu paričnú lehotu, nakoľko ide o zaplatenie
vyššej sumy.

Zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania, hodnotenie hodnovernosti svedka:

87. Súd aj napriek opakovanej žiadosti žalovaného nepristúpil k vykonaniu dokazovania výsluchom
žalobkyne, kedy akceptoval stanovisko ošetrujúcej lekárky z odboru psychiatrie, ktorá neodporučila
účasť žalobkyne na pojednávaní, avšak najmä preto, že vo vzťahu k možnej aplikácii disparity podielov
bolo vykonané dokazovanie inými dôkaznými prostriedkami, ktoré plne postačovali súdu na prijatie
záveru o odklone od rovnosti podielov, t.j. takýto dôkaz súd považoval za nepotrebný a nadbytočný.

88. Rovnaký záver o nadbytočnosti vykonania dokazovania súd zaujal aj vo vzťahu k výsluchu svedkyne
- susedy p. R. vzhľadom na odôvodnenie v bode 78.

89. Hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi
obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

90. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal (či vypovedal spontánne,
akú použil mimiku a pod.) a aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných subjektov.

V poslednom období sa v Európe stále viac pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede presadzuje
tzv. doktrína C., čo znamená spojenie piatich anglických slov: 1/ R: reputation = hodnotí sa celkové
spoločenské postavenie svedka a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb, 2/ A: ability to
see = hodnotí sa kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal
svojimi zmyslami (napr. časový odstup od udalosti, vek, zdravotný stav v podobe akékoľvek zdravotného

handicapu), 3/ V: vested interest = hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka, 4/ E:
expertise = hodnotí sa prípadná odbornosť svedka, 5/ N: neutrality = hodnotí sa celkovo (ne)zaujatosť
svedka.

91. V kontexte opakovane rezonujúcej námietky žalovaného o zaujatosti svedka – syna strán sporu A.

A. vzhľadom na zmenu jeho priezviska a súdny spor vedený proti otcovi o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia (nájomného), súd konštatuje, že skutkové závery súdu boli založené najmä na vyjadreniach
samotného žalovaného v konaní, kedy tento mnohé skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania
osobitne nepoprel a ďalej boli založené na listinných dôkazoch predložených oboma stranami sporu,
ktoré boli vykonané postupom podľa § 204 CSP a ktorých obsah nebol protistranou spochybnený,

a v neposlednom rade čiastočne aj na výpovediach svedkov p. B. (napr. o neplatení výživného) a syna
A. A. (napr. o požívaní alkoholických nápojov otcom, uprednostňovaní nákupov elektroniky), pričom ich
tvrdenia predesené v rámci ich svedeckých výpovedí súd zobral do úvahy len v takom prípade, ak tieto
boli nepopreté protistranou resp. podporené inými dôkazmi.

92. Obaja svedkovia mali určitý blízky vzťah k stranám sporu, t.j. absentoval tam určitý stupeň
neutrálnosti, avšak ešte kvôli uvedenému nemožno odmietnuť výpovede predmetných svedkov „en
bloc“, keďže určite poskytli súdu možnosť doplniť mozaiku skutkových tvrdení strán sporu. Podľa názorusúdu výpovede týchto svedkov súd vyhodnocoval triezvo a nestranne, kedy zrozumiteľne vysvetlil, prečo
sa k určitým tvrdeniam bolo možné prikloniť a ktorým tvrdeniam súd neuveril.

93. Od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka - mladšieho syna strán sporu D. E.,
žalovaný v priebehu konania upustil.

Náhrada trov konania
94. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

95. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

96. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je fixované moderačné absolučné

právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu
trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k
záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek

úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov
konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K
uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne, osobné alebo aj
vecné aspekty konkrétneho prípadu.

97.PredmetomkonaniajevyporiadanieBSM,pretožestranysporusanedokázalimimosúdnedohodnúť.
Vzhľadom na charakter sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, a teda je svojim
charakterom osobitným sporom, nemožno jednoznačne definovať, kto zavinil tento spor a kto, v akej
miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že žalobkyňa ako aj žalovaný nemali v konaní plný úspech, pričom
rozsah ich úspešnosti je vzhľadom na charakter tohto konkrétneho konania možné ustáliť len s veľkými

ťažkosťami. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, postupoval
v súlade s ustanovením § 257 CSP a v danom prípade stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

98. V súvislosti s aplikáciou § 257 CSP súd dáva do pozornosti stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktoré
vyslovuje názor, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je

špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex,
tzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu
konania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá
a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania
môžu súdu uviesť svoj návrh ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie

je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo/8/2008).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§

127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.ePodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).