Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010550
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010550.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka
a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., C. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 02. októbra 2025 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa

05.08.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 05.08.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 01.01.2025 v čase približne o 01:30 hod. v D. E. D. na ul.

F. E. v bytovom dome č. XXX vo vchode č. XX fyzicky zaútočil na poškodeného G. H. tak, že sotil
poškodeného v dôsledku čoho poškodený narazil chrbtom do steny, následne prišiel k poškodenému a
chytil ho rukami za ramená, poškodený sa bránil tak, že tiež chytil obžalovaného za ramená, vzájomne
sa takto držiac a zápasiac bol poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc, a takto otočeného chrbtom
smerom k schodisku do pivníc obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch do pivničných
priestorov, kde poškodený padol

na betónovú podlahu, čím spôsobil poškodenému G. H. zranenia spočívajúce
v bodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrového priestoru,
ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila haemothorax, pneumothorax a
laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov.

Obžalovaný bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. D., F. G. XXXX/XX, škodu z titulu bolestného vo výške 7.467,60 eur.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote obžalovaný a prokurátor (v
neprospech obžalovaného) podali proti nemu odvolania proti výrokom

o vine i treste, zahlásiac ich do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné (citácie):

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 04.06.2025

pod č.k. Pv 7/25/3301-76 obžalobu na obvineného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa 01.01.2025 v čase približne
o 01:30 hod. v D. E. D. na ul. F. E. v bytovom dome č. XXX vo vchode č. XX fyzicky zaútočil na
poškodeného G. H. tak, že sotil poškodeného do pravej ruky v dôsledku čoho poškodený narazil chrbtom
do steny, následne prišiel k poškodenému a chytil ho rukami za ramená z ktorého dôvodu sa poškodený
bránil a chytil obvineného za ramená, vytiahol poškodenému bundu cez hlavu až tak, že mu časťou

zakrývala tvár, kedy počas tohto fyzického útoku presne nezisteným predmetom bodol poškodeného do
chrbta a ako bol poškodený otočený chrbtom smerom k schodisku do pivníc zhodil presne nezisteným
spôsobom poškodeného po betónových schodoch do pivničných priestorov, kde poškodený padol
na betónovú podlahu, čím spôsobil poškodenému G. H. zranenia spočívajúce
v bodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrového priestoru,

ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila haemothorax, pneumothorax a
laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/44/2025-356 zo dňa 05.08.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2025 v čase približne
o 01:30 hod. v D. E. D. na ul. F. E. v bytovom dome č. XXX vo vchode č. XX fyzicky zaútočil na
poškodeného G. H. tak, že sotil poškodeného v dôsledku čoho poškodený narazil chrbtom do steny,
následne pristúpil k poškodenému a chytil ho rukami
za ramená poškodený sa bránil tak, že tiež chytil obžalovaného za ramená, vzájomne sa takto držiac

a zápasiac bol poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k
schodisku do pivníc obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch
do pivničných priestorov, kde poškodený padol na betónovú podlahu, čím spôsobil poškodenému G. H.
zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny
hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrového priestoru, ktorá prenikla

do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čím spôsobila haemothorax, pneumothorax
a laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov, za čo mu bol
uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom
na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil
obžalovanému nahradiť poškodenému G. H. škodu vo výške 7.467,- eur.

Výrok, ktorým uznal súd obžalovaného vinným oproti podanej obžalobe na upravenom skutkovom
základepreprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Tr.zákonaodôvodnilvpodstate

tým, že mal za preukázané, že poškodený utrpel preukázateľne
v znaleckom posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia špecifikované zranenia a to
vdôsledkuúmyselnéhokonaniaobžalovaného-vdôsledkutoho,žeobžalovanýpoškodenéhonamieste
skutku úmyselne fyzicky napadol. Zranenia majú rozsah ťažkej ujmy na zdraví, došlo aj k zraneniu
životne dôležitého orgánu - pľúc a také zranenie spôsobuje dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia s dobou

liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov. Podľa súdu nebolo preukázané,
že by bunda prekrývala po vytiahnutí až poškodeného tvár a že obžalovaný poškodeného pri útoku
bodol nezisteným predmetom. Poškodený neuviedol, že by videl nôž ani iný špicatý predmet v rukách
obžalovaného, nevnímal bodnutie, že má ranu
na chrbte si uvedomil až po dopade do suterénu. Znalec popisuje predmet, ktorým bolo zranenie

spôsobené, ako ostrý, špicatý predmet, napr. nôž o dĺžke čepele aspoň 8-10 cm a viac a poškodení
nemusia registrovať úder, alebo bolesť po bodnutí. Znalec sa vyjadril tak, že zranenie spôsobil ostrý
a špicatý predmet s uvedenou dĺžkou, je logické, že takúto definíciu spĺňa nôž, no môže ju spĺňať kus
plechu, plastu, drôtu, odštiepená trieska z laty, vyčnievajúcu kus trubkového rámu kočiara, kus rozbitéhoskla. Takú podstatnú skutkovú okolnosť ako výlučné použitie noža nemožno vyvodiť len zo vzhľadu rany
a jej hĺbky. Podľa súdu rovnako
z možnosti, že poškodený bodnutie obžalovaným necítil, lebo sa tak občas stáva, nie je preukázaním

toho, že sa tak v tomto prípade stalo. Súd dôvodí aj správaním samotného obžalovaného po skutku a
popisom zápasu, tak ako ho popisujú obaja. Najprv mal byť poškodený posotený, spomína, že nebol
otočený k obžalovanému chrbtom. Potom sa navzájom držali, obžalovaný nemal voľnú ruku, ktorou
by mohol vybrať nôž a bodnúť. Po páde poškodeného posvieti mobilom na chrbát poškodeného, keď
tento vníma, že mu tečie krv a povie mu, aby si zavolal sanitku. Takéto správanie by podľa súdu bolo

nepravdepodobné u osoby, ktorá by len pred chvíľou bodla nožom poškodeného a je si toho dobre
vedomá,alesvedčísprávaniuosoby,ktoráažnáslednezistí,žepoškodenýjepopádezranenývážnejšie
ako predpokladal a preventívne ujde. Preto súd vylúčil možnosť, že bol poškodený úmyselne bodnutý,
ale dospel k záveru, že takýto následok nastal v dôsledku pádu poškodeného
na neznámy ostrý predmet, ktorý sa nepodarilo nájsť a identifikovať. Ďalej súd nedospel
k záveru, že by samotné sotenie zo schodov v tomto prípade bolo úmyselným spôsobením ťažkej ujmy

na zdraví. K výroku o treste súd uviedol, že u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zákon, poukazujúc na skoršie nezahladené odsúdenia, predovšetkým pre zločin lúpeže a
uložilobžalovanémutrestvovýmere3rokynepodmienečne.Dodal,žeobžalovanýužbolsúdnetrestaný
za závažnú trestnú činnosť, dvakrát za lúpež
a na nepodmienečné tresty. Posledný nepodmienečný trest vykonal dňa 11.04.2023 a ani tieto

tresty mu neboli žiadnym poučením. Z hľadiska účelu trestu je podľa súdu potrebné uplatniť najmä
represívnu funkciu, nakoľko obžalovaný sa opakovane uchyľuje k násiliu. Súd pri určení druhu a
výmery trestu zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku z ktorých vyplýva, že správanie obžalovaného je
nevypočítateľné, je schopný tú istú osobu najskôr napadnúť, potom sa uzmieriť s ňou, vzbudiť akúsi
dôveru a vzápätí nečakane napadnúť znova. Obžalovaný nechal poškodeného celkom bezohľadne po

skutku napospas.

S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa
pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne
vyhodnotil skutkový stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v

rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v
konaní vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž potrebné
vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky
i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva práve z ustanovenia § 168 ods.

1 Trestného poriadku.

Zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe sa stal, tento napĺňa všetky formálne a
materiálne znaky stíhaného zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a tohto sa dopustil
obžalovaný A. B., ktorého vina bola dôkazmi vykonanými

na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou
poškodeného H., svedkyne I. E. C., svedka C. B., zápisnicou o ohliadke miesta činu s
fotodokumentáciou, znaleckým dokazovaním z odboru kriminalistika, znaleckým dokazovaním z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie,,
znaleckým dokazovaním

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zápisnicou o rekognícií, zápisnicou
o rekonštrukcii, pozitívnym konečným výsledkovým listom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Uvedenými dôkazmi bolo objektívne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku
uvedeného vo výroku obžaloby obžalovaným.

Súd výslovne konštatuje, že zranenia majú rozsah ťažkej ujmy na zdraví, respektíve došlo aj k
poraneniu životne dôležitého orgánu - pľúc. Následne však bez opory vo vykonaných dôkazoch
oddeľuje mechanizmus vzniku tejto ťažkej ujmy na zdraví od konania obžalovaného, hoci reťaz dôkazov
naopak preukazuje, že ťažká ujma bola priamym a úmyselne spôsobeným následkom bodného útoku

obžalovaného.

Znaleckým dokazovaním odvetvia chirurgia a traumatológia bolo preukázané, že poškodený pri útoku
utrpel bodnú ranu zadnej steny hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrovéhopriestoru, ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila haemothorax,
pneumothorax a laceráciu s dobou liečby a obmedzením
v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov. Znalec vyslovene popisuje, ostrý, špicatý predmet (napr. nôž)

s dĺžkou čepele min. 8-10 cm v rámci mechanizmu vzniku zranenia a označuje
za nepravdepodobné, aby k takémuto poraneniu došlo pádom na schodoch o nejakú náhodnú hranu.
Tiež je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že znalec opisuje hladký bodný charakter rany
bez známok nárazu na kosť či širokú hranu, čo nezodpovedá pádu na schody, respektíve rúrkovú
konštrukciu. Inak uvedené, na dosiahnutie popísaného poranenia je potrebná čepeľ dlhá min. 8-10 cm,

pričom ostrá špička prenikla bez zásadného kontaktu
s kosťou. To zodpovedá napr. nožu, pričom bežné hrany na schodoch alebo rúrková konštrukcia takýto
„čistý“ bodný kanál nespôsobujú.

Obhliadka miesta činu nepreukázala existenciu žiadneho vyčnievajúceho ostrého predmetu na
schodisku, ktorý by takýto typ bodnej rany mohol spôsobiť. Z vyjadrení poškodeného v priebehu

konania je tiež zrejmé, že okrem mobilu na zemi nenahmatal nič. Treba zdôrazniť, že zabezpečená
fotodokumentácia v rámci obhliadky miesta činu verifikuje jej vykonanie ako aj zistené závery
konštatovanévzápisnicioobhliadkemiestačinuatedasamotnýmzákladomprekonštatovanieabsencie
predmetov s ostrými hranami, ktoré by mohli spôsobiť zranenie, aké utrpel poškodený (napichnutie
sa pri páde), je samotný výkon obhliadky miesta činu a nie podľa súdu menší počet zabezpečenej

fotodokumentácie. Na podporu uvedeného názoru dodávam, že krvné stopy v priestoroch schodiska
dokladujú masívne krvácanie z otvorenej rany už v bezprostrednej nadväznosti na konflikt. V prípade
náhodného napichnutia sa poškodeným na presne nezistený predmet by bolo v rámci obhliadky miesta
činu nepochybne takéto miesto s dotknutým predmetom lokalizované vzhľadom k určite existujúcim
krvným stopám na takomto predmete. Tým je verzia náhodného pádu na ostrý predmet v danom prípade

vylúčená a súd sa riadne nezaoberal ani touto podstatnou okolnosťou.

Rovnako zdravotné záznamy a výpovede zdravotníkov - svedkyne I. C.
a svedka B. okamžite po udalosti konštatujú bodné poranenie chrbta. Svedkyňa
I. C. okrem iného uviedla, že poškodený spomenul bodnutie inou osobou. Svedok B. okrem iného

uviedol, že poškodený k zraneniu povedal, že ho niekto pichol. Súd sa týmito pre vec podstatnými
výpoveďami v rámci zistenia a hodnotenia skutkového stavu veci vôbec nezaoberal. Predmetné
výpovede korešpondujú s tým, čo konštatuje znalec - bodnutie ostrým predmetom do pravej polovice
chrbta.

Ďalej rekognícia v rámci ktorej poškodený opoznal osobu obžalovaného a rekonštrukcia potvrdzujú
fyzický útok obžalovaného na poškodeného v uzavretom priestore vchodu, uchopenie za ramená a
manipuláciu s odevom poškodeného. Obžalovaný krátko na to poškodeného sotil, respektíve kopol
smerom k schodisku. Tieto okolnosti vo svojom súhrne zvyšujú mieru nebezpečnosti útoku a svedčia
o cieľavedomej agresii.

Samotný priebeh konfliktu opísaný poškodeným a zachytený aj pri rekonštrukcii vytvára časový priestor
pre bodný útok. Bolo zistené, že obžalovaný poškodeného uchopil a ťahal
za bundu, bol v tesnej blízkosti vo vchode a následne ho zhodil smerom k schodom. Tesná manipulácia
je presne situácia v ktorej sa krátky ostrý predmet ľahko použije. Žiadna iná osoba prítomná pri útoku

nebola.Namiestečinubolavčasejehospáchaniaznačnátmaazníženáviditeľnosť,čopodporujezáver,
že poškodený predmet, ktorým obžalovaný útočil, nevidel. Obžalovaný mal zároveň počas fyzického
útoku vytiahnuť bundu cez hlavu až tak, že mu časťou zakrývala tvár, ktorý okamih mohol pre tesnú
blízkosť s poškodeným využiť k útoku presne nezisteným ostrým, špicatým predmetom s dĺžkou čepele
min. 8-10 cm. Uvedomenie si rany poškodeným až po dopade po schodoch na zem je rovnako v zhode

so znaleckým záverom
v zmysle ktorého poškodení nemusia registrovať úder alebo bolesť po bodnutí.

Súd na jednu stranu konštatuje, že podľa znalca zranenie spôsobil ostrý a špicatý predmet s uvedenou
dĺžkou a pre súd je logické, že takúto definíciu spĺňa nôž, no môže ju spĺňať kus plechu, plastu, drôtu,

odštiepená trieska z laty, vyčnievajúci kus trubkového rámu kočiara, kus rozbitého skla, a zároveň pre
súd takú podstatnú skutkovú okolnosť ako výlučné použitie noža nemožno vyvodiť len zo vzhľadu rany
a jej hĺbky, súd však na druhú stranu pri predmetnom konštatovaní opomína najmä závery obhliadky
miesta činu, rekonštrukcie a výpovede zdravotníkov, ktorí vypovedali o bodnutí, respektíve pichnutí.Typ poranenia v podobe bodnej rany, jej umiestnenie v oblasti hrudníka pri životne dôležitom orgáne
a absencia akéhokoľvek náhodného ostrého predmetu v okolí spolu tvoria uzavretý logický reťazec

so záverom, že ťažká ujma na zdraví nevznikla náhodne pádom, ale úmyselným bodným útokom
obžalovaného presne nezisteným predmetom,
najpravdepodobnejšie nožom.

V nadväznosti na uvedené je preto aj výrok o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody

nezákonný a sám o sebe sa zároveň pri súdom zvolenej právnej kvalifikácii
na upravenom skutkovom základe javí ako neprimerane mierny, najmä s poukazom
k opätovnému spáchaniu násilnej trestnej činnosti a to bez primeraného dôvodu, nevyspytateľnosť
konania obžalovaného, jeho závislosť od viacerých druhov návykových látok a to marihuany a pervitínu
v spojení s negatívnym postojom obžalovaného k ochrannému liečeniu.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal,
nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v
dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku považujem za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné

s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku a uložený trest pri správnom právnom posúdení konania
kladenému obžalovanému B. za vinu za neprimerane mierny.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c), d) e) Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 26T/44/2025-356

zo dňa 05.08.2025 v celom rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné (citácie):

Rozsudok inter alia uznal Obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1.
ods.3písm.c)Trestnéhozákonaspoužitímust.§123ods.3písm.e)Trestnéhozákona(ďalejako„TZ“).

Rozsudok vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a z neprávneho právneho posúdenia danej
trestnej veci a je v zásade nepreskúmateľný. Súd žiadnym spôsobom nerešpektoval základnú zásadu

trestného procesu, a to in concreto zásadu in dubio pro reo.

Počas celého prípravného konania ako aj v konaní pred súdom Obžalovaný odmieta akúkoľvek vinu
za skutok, ktorý je opísaný v obžalobe. Obžaloba obsahuje opis skutku tak, že Obžalovaný presne
nezisteným predmetom bodol poškodeného do chrbta a ako bol poškodený otočený chrbtom smerom

k schodisku presne nezisteným spôsobom ho sotil dolu betónovými schodmi do pivničných priestorov,
kde padol na betónovú podlahu, čím mu mal spôsobiť zranenia, ktoré TZ zaraďuje pod ťažkú ujmu na
zdraví. Podľa obžaloby sa mal teda obžalovaný dopustiť spáchania zločinu ublížia na zdraví v zmysle
§ 155 odsek 1 TZ.

Rozsudok síce neuznal Obžalovaného vinného za skutok podľa ust. § 155 ods. 1 TZ ako to navrhovala
obžaloba, ale uznal ho vinného za prečin podľa ust. § 156 ods. 3 písm. c) TZ, ktorý je síce v nižšej
hranici(2-5)akopôvodneobžalovanýzločin(4-10),avšakdokazovanímnahlavnompojednávanínebolo
preukázané ani spáchanie prečinu ublíženia na zdraví
s následkom ťažkej ujmy obžalovaným, resp. úmysel Obžalovaného.

Pochopiteľne nemohol byť Obžalovaný odsúdený v zmysle obžaloby, keďže bodnutie nezisteným
predmetom do chrbta, nielen že nebolo preukázané, ale výpoveďou poškodeného
na hlavnom pojednávaní bolo priamo vylúčené. Rovnako bola obžalobou prezentovaná verzia o bodnutí
do chrbta vylúčená aj vykonaním záznamu z rekonštrukcie.

Výsledkom dôkaznej núdze však nemalo byť uznanie Obžalovaného za vinného z iného trestného činu
ako uvádzala obžaloba, ale oslobodenie spod obžaloby.Podľa výsluchu poškodeného nedošlo k úmyselnému zhodeniu zo schodov. Ak by sme teda aj pripustili
verziu poškodeného, že došlo k nejakému zápaseniu, v zmysle, že sa poškodený s obžalovaným držali
v úchope a točili sa nejakým spôsobom, trhali vzájomne ako býva

pri fyzickej potýčke, tak jediné čo sa stalo, že poškodený spadol dole zo schodov a tak isto náhodne
mohol spadnúť zo schodov aj obžalovaný. Sám poškodený tvrdí, že išlo o zápasenie
a mohol padnúť aj druhý aktér fyzickej potýčky. Nie, že niekto za ním prišiel a úmyselne ho zhodil
zo schodov. Nemohlo dôjsť k úmyselnému ublíženiu na zdraví s následkom ťažkej ujmy. Úmysel
nebol nielenže v konaní preukázaný, ale ani prokuratúra ani súd podľa názoru obhajoby sa úmysel

obžalovaného úmyselne ublížiť na zdraví poškodenému vôbec nepreukazoval.

Ak by sme teda pripustili, že pri kolízií verzií obžalovaného a poškodeného, bez ďalších podporných
dôkazov, je pravdivá verzia poškodeného, Obžalovaný mohol byť uznaný
za vinného maximálne za neúmyselný trestný čin podľa ust. § 157 ods. 1 TZ v sadzbe 6 mesiacov až
2 roky, avšak po vykonanom dokazovaní nie je možné podľa názoru obhajoby uznať obžalovaného za

vinného ani len za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku
odvolaním napadnutý Rozsudok v celom rozsahu zrušil a v zmysle ust.
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku Obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril obžalovaný, a to nasledovne
(citácie):

Absolútne sa nestotožňujeme s tvrdením prokuratúry, že objektívne a bez akýchkoľvek pochybností bolo

í preukázané spáchanie skutku ako je opísaný v obžalobe, a to obžalovaným.

Na hlavnom pojednávaní bolo výsluchom poškodeného preukázané, že skutok sa nemohol stať tak ako
ho opisuje obžaloba (nie že „bez akýchkoľvek pochybností“ ale daný priebeh je vylúčený). Poškodený
tak v prípravnom konaní, ako pri rekonštrukcií tak aj

na hlavnom pojednávaní detailne popísal priebeh údajnej fyzickej potýčky a opakovane
na otázky obhajcu aj súdu vylúčil možné bodnutie nožom (alebo iným ostrým predmetom). Poškodený
toto doslova vylučuje, keď uvádza, že neexistoval ani okamih kedy k bodnutiu mohlo dôjsť a zápasenie
prebiehalo spôsobom, že , obe osoby mali „zamestnané“ obe ruky. Takže tvrdenie, že bol bez
akýchkoľvek pochybností preukázaný skutok ako je popísaný v obžalobe je nepravdivé a z vykonaného

dokazovania je taký priebeh vylúčený.

Nič na uvedenom nemenia ani domnienky prokuratúry, že predsa len sa mohol nájsť' (hypoteticky)
moment, kedy došlo k bodnutiu nožom a nikto z prítomných si to nevšimne, alebo bola tma a nebolo to
vidieť atď.. Ide však iba o i špekulácie, ako by to teoreticky mohlo byť, aj keď' všetci zúčastnení tvrdia

niečo iné, prokuratúra si ustálila svoj skutkový dej, ktorý nie je ničím podložený. Skutkový dej predsa
nemôže byt' postavený na existencií zranenia a určenia spôsobu jeho vzniku.

Obhliadka miesta činu, ktorá akože podľa prokuratúry preukazuje, že k zraneniu nemohlo dôjsť inak
ako, že obžalovaného poškodeného úmyselne bodol, nebola realizovaná bezprostredne (mohlo dôjsť

k zmenám) a ako konštatuje aj prvostupňový súd, zo strany OČTK bolo miesto činu zdokumentované
nedostatočne (neexistuje detailná rozsiahla
fotodokumentácia miesta činu).
Výpovede svedkov v kontexte znaleckého posudku dokazujú len vznik
zranenia – bodnutie ostrým predmetom, uvedené však nikto ani obhajoba ani súd nespochybnil. Z

uvedeného však nevyplýva skutkový dej ako k zraneniu došlo a už vôbec nie, kto ho spôsobil a či ho
spôsobil úmyselne.

Rekognícia rovnako nepreukazuje skutkový dej a ani kto a ako spôsobil zranenia. Rekogníciou sa
preukazuje opäť' len to čo nik nespochybňuje, t.j. že obžalovaný bol inkriminovaný večer s poškodeným

(tak ho prirodzene oznal na rekognícií).

OČTK síce produkovali naoko veľké množstvo dôkazov, ale drvivá väčšina nesmerujek dokázaniu viny konkrétnej osobe a vôbec z nich nemožno ustáliť' skutkový dej. Väčšinou vykonané
dôkazy len deklarujú skutočnosti, ktoré sú zrejmé (akože boli spolu poškodený
a obžalovaný inkriminovaný večer; že existuje bodné zranenie a pod.).

Skutkový dej konfliktu ako ho opísal poškodený (aj pri rekonštrukcii) vylučuje časový priestor na bodný
útok a tento je vzhľadom aj na spôsob zápasenia fyzikálne nemožný. Uvedené potvrdil poškodený aj
keď odpovedal otázky obhajoby pri rekonštrukcii. Tu len podotýkame, že nie je preukázaný dokonca ani
priebeh konfliktu ako ho popísal poškodený, keďže tento obžalovaný popiera. Ale keby sme prijali aj

verziu poškodeného za pravdivú, táto vylučuje priebeh skutku ako ho popisuje obžaloba.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme odvolanie prokurátora proti rozsudku 26T/44/2025 zo dňa
05.08.2025 v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaných odvolaní na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj
na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných

medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť.

Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
nejasný a nepresvedčivý, a teda nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.),

a to najmä z dôvodu, že jeho písomné odôvodnenie obsahuje navzájom rozporné tvrdenia
v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, na podklade ktorých súd prvého stupňa prijal záver o vine
(výrok o vine) obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
s použitím § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák., pričom obžaloba kládla obžalovanému za vinu spáchanie
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

Nakoľko odvolací súd nemohol nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, vec prejednal a
rozhodol na neverejnom zasadnutí, keďže dospel k záveru, že zistené chyby nemožno odstrániť na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu – § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti vzal

za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na
vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie

výroky, treba odôvodniť aj tieto.

Ťažiskom každého súdneho rozhodnutia má byť jeho presvedčivosť obsiahnutá v jeho písomnom
odôvodnení, v prípade rozsudku vyhotovenom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Len odôvodnenie rozsudku,
ktoré dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, svojim

obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a
uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle zákonného poučenia. Len spravodlivé a presvedčivé
súdne rozhodnutie môže byť spôsobilé na korektné pochopenie a akceptovanie nielen dotknutou
osobou, ale aj verejnosťou vo vzťahu, ku ktorej predstavuje istý výchovný prvok. Len komplexne
odôvodnené súdne rozhodnutie

s relevantnými argumentmi, či už o skutkových zisteniach alebo o úvahách, ako dospel súd
k týmto zisteniam, a tiež o právnych úvahách odôvodňujúcich spôsob rozhodnutia môže spĺňať všetky
atribúty zákonnosti.Z citovaného znenia ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. ďalej vyplýva, že zákonnou náležitosťou
odôvodnenia rozsudku musí byť aj riadne odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností
prípadu, rozhodných z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení. V súvislosti s uvedeným

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a
rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje
v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,
pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí
vtomtosmeresúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesu,zabezpečeniektoréhovyžadujeúčinnárealizácia
základného práva každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Po podrobnom preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že písomné odôvodnenie napadnutého
rozsudku nezodpovedá vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom
pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.)
vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná
v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať dôvodnú pochybnosť o tom, že sa skutok stal,
že ide o trestný čin a že ho spáchal práve obžalovaný. Za zistenie skutkového stavu veci nemožno

považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce
pripúšťajú možnosť záveru o jej danosti, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom
opačného záveru.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní

a súdmi (§ 2 ods. 12 Tr. por.) je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu
veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu, a súčasne
zabraňuje šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva
žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na
preukázanie určitej skutočnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia,
ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a

urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, potom odvolací súd nemôže podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných
dôkazov v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade
by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle

ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné preto zdôrazniť, že v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu
správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd iba upozorniť súd prvého stupňa len nato, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Zákonný rámec zdôvodnenia presvedčenia súdu založeného aj na správnej aplikácii ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. por. preto obsahuje ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého rozsudok má obsahovať
odôvodnenie, v ktorom súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,

ako sa súd vyrovnal nielen s obžalobou ale rovnako aj s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a následne akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny (neviny) a trestu. Ak rozsudok
obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.

K otázke zisťovania skutkového stavu veci odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v trestnom

konaní sa zisťujú skutkové okolnosti, ktoré sú významné z hľadiska aplikácie všetkých ustanovení
Trestného zákona, teda nielen ustanovení osobitnej časti, ale aj všeobecnej časti tohto zákona.

Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
nepresvedčivý, a teda aj nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a to najmä

z dôvodu, že v písomnom vyhotovení (odôvodnení) napadnutého rozsudku absentujú úvahy súdu
prvého stupňa, na základe akých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam uvedeným vo výroku o vine
napadnutého rozsudku.

Ako vyplýva z písomného vyhotovenia (odôvodnenia) napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa v ňom

na stranách 2 až 7 poukazoval v podstate len na obsah jednotlivých ním vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide
o vlastné úvahy súdu prvého stupňa a jeho hodnotenie týchto vykonaných dôkazov, uviedol na stranách
7 až 10 aj nasledovné (citácie):

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

dospel súd k rozhodnutiu, že bez dôvodných pochybností možno považovať
za preukázané, že obžalovaný svojím konaním vo vyššie označenom čase a na uvedenom mieste
spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 123 ods.
3 písm. e/ Tr. zák.

Obžalovaného obrana spočívala v tom, že proti nemu svedčí len výpoveď poškodeného, teda ide o
rozpor vzájomných tvrdení o priebehu skutku, pričom on pripustil len konflikt s jeho osobou na námestí,
no uzmieril sa s ním, spolu šili k jeho bytovke, kde si len zapálili cigaretu a rozišli sa ako on išiel naspäť
na námestie.

Táto verzia sa zhodovala v podstatných rysoch s výpoveďou poškodeného len po príchod ku vchodu č.
19 bytového domu č. 782. Pokiaľ by bola verzia obžalovaného pravdivá, musel by logicky z nejakého
dôvodu poškodený obžalovaného krivo obviňovať, pretože tento jeho osobu riadne opoznal, a to za
situácie, keď obaja tvrdili, že sa uzmierili ba dokonca (hoci je to vskutku neobvyklé správanie) napadnutý
poškodený z námestia považoval za rozumné ísť spolu

s útočníkom k jeho obydliu do vskutku nie bezpečne pôsobiacich priestorov. Pokiaľ by poškodený
obžalovaného krivo obviňoval, pričom preukázateľne utrpel bodnú ranu, nebol by dôvod dotvoriť
napadnutie tým, že obžalovaný použil nôž. No poškodený vypovedá konštantne tak, že hoci má
preukázateľnú bodnú ranu, o ktorej ešte aj znalec uvádza, že bodnutie nožom je celkom zodpovedajúce,
tak poškodený zapiera, že videl čo i nôž v ruke obžalovaného. Takto je zrejmé, že poškodený jednak

nemal dôvod si útok obžalovaného vo vchode vymyslieť - nemal motív, tiež evidentne okolnosť, ktorú by
mohol zneužiť - ako osoba potenciálne krivo obviňujúca nevyužil, a tak použitie noža ostáva len verziou
obžaloby.

Súd považuje za pravdivú usvedčujúcu a vinu obžalovaného dokazujúcu výpoveď poškodeného, ktorá

je jednak konzistentná od prípravného konania - poukazujúc
na rekonštrukciu, zodpovedá v podstatnej časti aj výpovedi obžalovaného do času príchodu
do vchodu bytovky a najmä zohľadňuje závery znaleckého posudku z odvetvia chirurgiaa traumatológia o rozsahu a mechanizme vzniku zranenia poškodeného. Tiež a to je podstatné,
zohľadňuje závery znaleckého skúmania z odvetvia kriminalistická biológia a kriminalistická genetická
analýza konkrétne stopy č. 3 - z podlahy suterénu vchodu č. 19, čo je stopa ľudskej krvi, s DNA

profilom zhodným s profilom porovnávacej vzorky - poškodeného. Tieto dôkazy celkom vylučujú verziu
obžalovaného spočívajúcu v tom, že si na mieste len zapálili cigaretu spolu odišli a neskôr sa rozišli.
Naopak, tento dôkaz svedčí tomu, že v uvedenom vchode
v suteréne sa skutočne zranený poškodený nachádzal. Pokiaľ ide o vedľajšie dôkazy súd poukazuje
na sprostredkované výpovede matky poškodeného, ktorej mal poškodený uviesť, ako a kým mal byť

napadnutý. Nik z posádky RZP, ani z rodičov nepočul inú verziu skutku, ktorá by bola spájaná s iným
miestom, nejakou inou konkrétnou osobou páchateľa.

Poškodený utrpel preukázateľne v znaleckom posudku z odvetvia chirurgia
a traumatológia špecifikované zranenia a to v dôsledku úmyselného konania
obžalovaného - v dôsledku toho, že obžalovaný poškodeného na mieste skutku úmyselne fyzicky

napadol. Zranenia majú rozsah ťažkej ujmy na zdraví, došlo totiž i ku zraneniu životne dôležitého orgánu
- pľúc, také zranenie spôsobuje dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia s dobou liečby a obmedzením v
obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov.

Prokurátor v obžalobe uvádzal dve skutkové okolnosti, ktoré sa preukázať nepodarilo. Jedna menej

podstatná je tá, že nebolo preukázané, že by bunda prekrývala po vytiahnutí až poškodeného tvár, to
na hlavnom pojednávaní poškodený nepotvrdil. Druhou nepreukázanou skutočnosťou je, že obžalovaný
poškodeného pri útoku bodol nezisteným predmetom. Poškodený neuviedol, že by videl nôž ani iný
špicatý predmet v rukách obžalovaného, nevnímal bodnutie, že má ranu na chrbte si uvedomil až po
dopade do suterénu. Znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia popisuje predmet, ktorým bolo zranenie

spôsobené ako ostrý, špicatý predmet, napr. nôž o dĺžke čepele aspoň 8-10 cm a viac. Znalec ďalej
uvádza, že poškodení nemusia registrovať úder, alebo bolesť po bodnutí. K tomu súd uvádza, že znalec
jednak nie je osobou, ktorá by mala skúmať a hodnotiť dôkazy ako je ohliadka miesta činu, teda skúmať
činaschodiskusanachádzaalebonenachádzaostrýšpicatýpredmet.Znalecsavyjadriltak,žezranenie
spôsobil ostrý a špicatý predmet s uvedenou dĺžkou, je logické, že takúto definíciu spĺňa nôž, no môže

ju spĺňať kus plechu, plastu, drôtu, odštiepená trieska z laty, vyčnievajúci kus trubkového rámu kočiara,
kus rozbitého skla. Takú podstatnú skutkovú okolnosť ako výlučné použitie noža nemožno vyvodiť len
zo vzhľadu rany a jej hĺbky. Rovnako z možnosti, že poškodený bodnutie obžalovaným necítil, lebo sa
tak občas stáva, nie je preukázaním toho, že sa tak v tomto prípade stalo. Súd dôvodí aj správaním
samotného obžalovaného po skutku

a popisom zápasu, tak ako ho popisujú obaja. Najprv mal byť poškodený posotený spomínal, že nebol
otočný k obžalovanému chrbtom. Potom sa navzájom držali, obžalovaný nemal voľnú ruku, ktorou by
mohol vybrať nôž a bodnúť. Po páde poškodeného posvieti mobilom na chrbát poškodeného, keď
tento vníma, že mu tečie krv a povie mu, aby si zavolal sanitku. Takéto správanie by bolo vskutku
nepravdepodobné u osoby, ktorá by len pred chvíľou bodla nožom poškodeného a je si toho dobre

vedomá,alesvedčísprávaniuosoby,ktoráažnáslednezistí,žepoškodenýjepopádezranenývážnejšie
ako predpokladal a preventívne ujde. Preto súd vylúčil možnosť, že bol poškodený úmyselne bodnutý,
ale dospel k záveru, že takýto následok nastal
v dôsledku pádu poškodeného na neznámy ostrý predmet, ktorý sa nepodarilo nájsť
a identifikovať. Ohliadka pokiaľ by bola podrobnejšia, mohla takúto verziu vylúčiť, no ako je zrejmé z

minima fotografií, nie je vylúčené, že sa poškodený mohol o niečo pri páde napichnúť, napríklad od vrak
kočiara, pokiaľ z neho trčala nejaká ostrá časť.

K právnej kvalifikácii skutku, pokiaľ ide o to, či mal alebo nemal obžalovaný úmysel poškodeného sotiť
zo schodov, tak poškodený od prípravného konania po hlavné pojednávanie konzistentne vypovedal o

sotení - ak ho vykladáme ako postrčenie s úmyslom narušiť kontrolu stability, v tomto zmysle je kopnutie
smerom zo schodov tiež takýto útok. Nijak to nenarušuje ani snaha obhajoby o spochybnenie úsudku
poškodeného, kde ten istý čas premýšľal, či teda bol sácaný alebo len zápasili, potom však opäť použil
slovo sotenie. Podstatné je aj to, že útočník nesie zodpovednosť za následky spojené s útokom voči telu
obete, aj nad kontrolou priestoru, kde útok prevedie. Ak začal útok tým, že poškodeného sotil do steny,

ak potom vzájomne uchopení zápasili a poškodeného v dôsledku takéhoto zápasu dostal ku schodom,
čo by aj ho úmyselne nesotil, ale pričinil sa tým že útočí, že tento sa na hranici schodov ocitol
a potom ho pustil - teda nezabránil aby spadol, tak nemôže takého konanie byť oddelenéod samotného napadnutia a nechcený ťažší následok je jednoznačne zavinený úmyselným napadnutím,
čo i v podobe ťažkej ujmy na zdraví a je následkom úmyselného ublíženia
na zdraví.

Súd nedospel k takému záveru, že by samotné sotenie zo schodov v tomto prípade bolo úmyselným
spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. Súd dospel k záveru, že bolo neželaným dôsledkom spojením s
tým, že obžalovaný jednoznačne úmyselne napadol poškodeného, mal úmysel mu ublížiť na zdraví,
čo realizoval aj sotením ho dole schodmi. Súd dôvodí tým, že samotné sotenie zo schodov nebolo

neočakávateľným útokom, kde by bol poškodený úplne nepripravený, napríklad znenazdajky posotený
do nejakej šachty, cez zábradlie schodiska
do väčšej hĺbky. Ani rovina uzrozumenia s možnosťou ťažkej ujmy na zdraví nie je za týchto okolností
preukázaná, pretože tá by mala spočívať vo väčšej pravdepodobnosti ťažkej ujmy
na zdraví ako tej, ku ktorej môže dôjsť pri sotení zo schodov osoby, ktorá sa naviac páchateľa tiež sama
drží a útok proti telu očakáva a zažíva. Že však ku nej môže dôjsť preukazuje práve následok - rozsah

ujmy na zdraví poškodeného v tejto veci. Že takýto úmysel nemal obžalovaný vopred svedčí aj to, že
keď už nijak poškodenému nepomohol, aspoň s ním zisťoval rozsah krvácania. Na druhej strane je však
zrejmé, že pri sotení zo schodov je osoba páchateľa uzrozumená s tým, že poškodený môže utrpieť
zranenie vyžadujúce lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého je nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života (že si môže napríklad vyvrtnúť členok, zlomiť ruku, nohu, udrieť hlavu

a utrpieť otras mozgu
a pod.).

Súd tak dospel k právnemu záveru, že obžalovaný inému ublížil na zdraví, a činom mu spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví čím spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Ide o úmyselný trestný čin, pričom ťažší
následok je spôsobený z nedbanlivosti. Porušil záujem na ochrane zdravia.“

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že v jeho písomnom
vyhotovení (odôvodnení) absentujú konkrétne skutkové zistenia ohľadne skutočností, ku ktorým mal

súd prvého stupňa dospieť na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ak mal dospieť k záveru
o pochybnosti v dvoch skutkových okolnostiach, ktoré sa nepodarilo preukázať, a síce, že nebolo
preukázané, že by bunda poškodeného prekrývala
po vytiahnutí až poškodeného tvár a druhá, že obžalovaný poškodeného pri útoku bodol nezisteným
predmetom, nakoľko poškodený nôž nevidel. Súd prvého stupňa konštatoval, že zranenia poškodeného

mali rozsah ťažkej ujmy na zdraví, došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu – pľúc, avšak bez opory
vo vykonanom dokazovaní v podstate oddelil mechanizmus vzniku ťažkej ujmy na zdraví od konania
obžalovaného, pričom si zároveň odporoval, keď
na jednej strane uviedol, že samotné sotenie zo schodov nebolo úmyselným konaním obžalovaného,
ktorým by chcel poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale len neželaným následkom a na

druhej strane poukázal na to, že obžalovaný jednoznačne úmyselne napadol poškodeného, sotil ho zo
schodov, teda že obžalovaný bol uzrozumený s tým, že poškodený môže utrpieť zranenie vyžadujúce
lekárske ošetrenie či liečenie, počas ktorého bude nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného. Zo záverov znaleckého dokazovania bolo preukázané, že poškodený pri útoku utrpel
bodnú ranu zadnej steny

hrudníka – chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII. – IX. medzirebrového priestoru, pričom znalec popisoval
v rámci mechanizmu vzniku zranenia ostrý, špicatý predmet (napr. nôž) s dĺžkou čepele min. 8-10 cm,
bodný charakter rany u poškodeného bol bez známok nárazu na kosť či širokú hranu, čo nezodpovedá
pádu na schody alebo rúrkovú konštrukciu (napr. kočíka), kedy ostrá špička prenikla bez zásadného
kontaktuskosťou,čozodpovedánapr.nožu,pričombežnéhranynaschodochaleborúrkovákonštrukcia

takýto čistý bodný kanál nespôsobujú, čím sú úvahy súdu prvého stupňa potom v zásade nepodložené
závermi vykonaného znaleckého dokazovania.

Hoci podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. sa znalecký posudok hodnotí ako každý iný dôkaz,
špecifikum hodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania spočíva v tom, že súd nemôže ľubovoľne

nahradiť odborný názor znalca vlastným názorom, ale môže len preveriť, či znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku a či riešenie znalca logicky vyplýva zo správne
zistených skutkových podkladov (viď aj R 40/1972).Odvolací súd poukazuje aj na správanie obžalovaného, ktorý po tom, čo zistil, že poškodený masívne
krváca, odišiel a povedal poškodenému, aby si sám zavolal sanitku, teda poškodenému neposkytol
pomoc, čo svedčí o charaktere jeho osobnosti (u obžalovaného

na základe znaleckého dokazovania bola diagnostikovaná porucha osobnosti v zmysle disociability,
histriónstva, nezdržanlivosti, nestálosti, emočnej plochosti a afektívnej nestability). Z vykonaných
dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vyplýva existencia fyzického útoku obžalovaného
na poškodeného a spôsob jeho útoku možno hodnotiť ako nebezpečný a agresívny s jasným úmyslom.
Obžalovaný je recidivista násilnej trestnej činnosti, pričom mu bola preukázaná aj závislosť od viacerých

druhov návykových látok (marihuana či pervitín) s preukázaným odmietavým postojom k liečeniu jeho
závislosti. Tu je potrebné poukázať aj na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaný mal v sebe
nejakú návykovú látku aj v deň spáchania stíhaného skutku (napr. výpoveď svedka B.).

Poškodený popisuje priebeh konfliktu tak, že po tom, čo ho obžalovaný uchopil a ťahal za bundu v tesnej
blízkosti, ho mal následne zhodiť zo schodov, pričom iná osoba na mieste už nebola. Na mieste činu

bola značná tma (čo vyplýva aj z kamerových záznamov), znížená viditeľnosť, a preto poškodený
predmet, ktorým obžalovaný na neho útočil, nevidel. Znalec skonštatoval, že poškodený si bodnú ranu
mohol uvedomiť až po dopade po schodoch na zem, nakoľko poškodení podľa znalca nemusia bolesť
registrovať hneď po bodnutí, čo býva obvyklé.

Odvolací súd ďalej poukazuje na rozpor v písomnom vyhotovení (odôvodnení) napadnutého rozsudku,
kde súd prvého stupňa ďalej uviedol, že úmyselné bodnutie obžalovaným vylúčil a dospel k záveru,
že tento následok nastal v dôsledku pádu poškodeného na neznámy ostrý predmet, ktorý sa však
nepodarilo identifikovať a nájsť. Teda súd prvého stupňa vylúčil bodnutie nožom poškodeného zo strany
obžalovaného, nakoľko ho poškodený nevidel v rukách obžalovaného, avšak tu odvolací súd dáva do

pozornosti odvolací argument prokurátora, že samotná obhliadka miesta činu nepreukázala existenciu
žiadneho vyčnievajúceho ostrého predmetu na schodisku či v pivnici, ktorý by takýto typ bodnej rany
mohol spôsobiť. Poškodený na zemi okrem mobilu nenahmatal nič. V danej veci síce absentuje zaistenie
predmetu s ostrými hranami, ktorým by boli zranenia poškodeného spôsobené. Avšak krvné stopy
v priestoroch pivnice preukázali masívne krvácanie poškodeného v nadväznosti

na fyzický konflikt s obžalovaným, nie v nadväznosti na náhodné napichnutie poškodeného
na ostrý predmet. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potom verzia náhodného pádu na ostrý predmet
vylúčená.

Z výpovedí svedkov bolo nesporne preukázané, že po tom, čo poškodený utrpel v dôsledku fyzického

konfliktu s obžalovaným zistené zranenia, poškodený zostal v pivnici a svedkovia naopak obžalovaného
po konflikte videli vrátiť sa na námestie, teda mal dostatok času, aby sa prípadne mohol zbaviť predmetu,
ktorým spôsobil bodné zranenia poškodenému (výpoveď svedkov J. B. a C. B.). Súdom prvého stupňa
vykonané dôkazy preukazujú, že ujma na zdraví poškodeného bola priamym a úmyselne spôsobeným
následkom bodného útoku obžalovaného. Tu odvolací súd poukazuje aj na výpovede svedkov I. E. C.

a I. K., ktorí ako členovia RZP ošetrovali poškodeného, pričom z ich výpovede vyplynulo, že poškodený
mal povedať, že ho niekto napadol, bodol ho a ukradol mu peňaženku, pričom podľa názoru lekárky išlo
o ranu nožom. Týmito dôkazmi (ich hodnotením jednotlivo, ako aj v súhrne s inými) sa však súd prvého
stupňa bližšie nezaoberal. Súd prvého stupňa teda pri svojich úvahách v smere hodnotenia vykonaných
dôkazov opomenul zohľadniť aj závery obhliadky miesta činu, rekonštrukcie a výpovede zdravotníkov.

Súd prvého stupňa vo svojich úvahách, citovaných vyššie, dospel k záveru, že na mieste činu malo
dôjsť ku stretnutiu medzi obžalovaným a poškodeným, počas ktorého sa obžalovaný mal dopustiť
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., a teda podľa výrokovej časti
napadnutého rozsudku nemal mať preukázané, že sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, mal

kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. (ako bolo uvedené v obžalobe),
avšak bolo povinnosťou súdu podľa § 168 ods. 1 Tr. por. uviesť, k akým odlišným skutkovým zisteniam
a na základe akých dôkazov oproti obžalobe dospel. Keďže tieto konkrétne skutkové zistenia súdu
prvého stupňa a dôkazy, na základe ktorých k nim dospel, podľa názoru odvolacieho súdu absentujú
v písomnom vyhotovení (odôvodnení) napadnutého rozsudku, je nepreskúmateľná správnosť výroku

o vine uvedeného v napadnutom rozsudku.Z hľadiska vyššie uvedeného záveru súdu prvého stupňa o nepreukázaní, že sa obžalovaný dopustil
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „skutok“.

Podľa ustálenej súdnej praxe „skutok“ je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom
rozlišovať medzi „skutkom“ a „trestným činom.“ Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť
vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností,
ktorénapĺňajúznakyskutkovejpodstatykonkrétnehotrestnéhočinuapodmieňujútrestnúzodpovednosť

páchateľa činu. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku
spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z
hľadiska trestného práva. Z hľadiska ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. podstata skutku teda spočíva
v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu
a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani
následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v

rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania)
v porovnaní s obžalobou, aby bola zachovaná totožnosť skutku.

V prejednávanom prípade je v skutkovej vete obžaloby popisovaná konfrontácia medzi obžalovaným a
poškodeným s výslovne uvedenými následkami v podobe zranení poškodeného.

Hoci súd prvého stupňa konštatoval možnú existenciu rôznych verzií opisu udalostí v žalovanej dobe a
na mieste činu, z výpovedí vypočutých osôb možno konštatovať, že odhliadnuc
od dôkazov svedčiacich o existencii zranení u poškodeného, všetky tieto verzie spája jedno,
a to opis konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Za tejto dôkaznej situácie a pri absencii
uvedenia konkrétnych skutkových zistení a dôkazov, na základe ktorých k nim súd prvého stupňa

dospel, ako aj dôvodných odvolacích argumentov prokurátora je preto podľa názoru odvolacieho súdu
nepreskúmateľná správnosť záveru súdu prvého stupňa o vine obžalovaného pre prečin podľa § 156 Tr.
zák. oproti zločinu podľa § 155 Tr. zák., pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.

Nad rámec vyššie uvedených úvah odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa prezentované

v písomnom vyhotovení (odôvodnení) napadnutého rozsudku, citácia: „Súd nedospel k takému záveru,
že by samotné sotenie zo schodov v tomto prípade bolo úmyselným spôsobením ťažkej ujmy na zdraví.
Súd dospel k záveru, že bolo neželaným dôsledkom spojením s tým, že obžalovaný jednoznačne
úmyselne napadol poškodeného, mal úmysel mu ublížiť na zdraví, čo realizoval aj sotením ho dole
schodmi. Súd dôvodí tým, že samotné sotenie zo schodov nebolo neočakávateľným útokom, kde by

bol poškodený úplne nepripravený, napríklad znenazdajky posotený do nejakej šachty, cez zábradlie
schodiska
do väčšej hĺbky. Ani rovina uzrozumenia s možnosťou ťažkej ujmy na zdraví nie je za týchto okolností
preukázaná, pretože tá by mala spočívať vo väčšej pravdepodobnosti ťažkej ujmy
na zdraví ako tej, ku ktorej môže dôjsť pri sotení zo schodov osoby, ktorá sa naviac páchateľa tiež sama

drží a útok proti telu očakáva a zažíva. Že však ku nej môže dôjsť preukazuje práve následok - rozsah
ujmy na zdraví poškodeného v tejto veci. Že takýto úmysel nemal obžalovaný vopred svedčí aj to, že
keď už nijak poškodenému nepomohol, aspoň s ním zisťoval rozsah krvácania. Na druhej strane je však
zrejmé, že pri sotení zo schodov je osoba páchateľa uzrozumená s tým, že poškodený môže utrpieť
zranenie vyžadujúce lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého je nie iba na krátky

čas sťažený obvyklý spôsob života (že si môže napríklad vyvrtnúť členok, zlomiť ruku, nohu, udrieť hlavu
a utrpieť otras mozgu
a pod.).“ Podľa názoru odvolacieho súdu sú takéto závery súdu prvého stupňa rovnako nesúladné s tým,
čo je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a v jeho písomnom vyhotovení (odôvodnení),
kde okrem iného súd prvého stupňa vo výroku o vine uviedol, že poškodený bol zatlačený ku schodisku

do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k schodisku do pivníc obžalovaný sotil poškodeného po
betónovýchschodochdopivničnýchpriestorov,kdepoškodenýpadolnabetónovúpodlahu,čímspôsobil
poškodenému zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny hrudníka... .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom pre absenciu vlastných konkrétnych skutkových zistení v písomnom
vyhotovení (odôvodnení) napadnutého rozsudku a dôkazov, ktoré tieto skutkové zistenia preukazujú,
vyvodených súdom prvého stupňa na základe hodnotenia vykonaných dôkazov, odvolací súd v zmysle
§ 322 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemohol vo veci sám rozhodnúť. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec znovu prejednať so zameraním sa na odstránenie
vyššie uvedených pochybení, resp. nanovo rozhodnúť o obžalobe prokurátora už tak, aby jeho (nové)
rozhodnutie bolo aj dostatočne presvedčivo odôvodnené zo všetkých hľadísk uvedených v ustanovení
§ 168 ods. 1 Tr. por. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Tr. por. ustáliť konkrétne skutkové zistenia,

ku ktorým dospeje vyhodnotením zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní
a uviesť, na základe ktorých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam.
Až potom bude možné posúdiť ďalšie skutkové (napr. aj zachovanie totožnosti skutku
v procesnom význame) a právne otázky, podstatné pre správne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa
bude pri novom prejednaní a rozhodnutí viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 327 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd napokon dodáva, že po správnom ustálení skutkového stavu

bude v prípade potreby nevyhnutné sa vysporiadať aj s ostatnými odvolacími námietkami prokurátora,
s ktorými sa odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí, vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, už bližšie
nezaoberal.

Inak povedané – odvolací súd považoval za dôvodné len odvolanie prokurátora a naopak odvolanie

obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, pričom o ňom už osobitne (samostatným výrokom)
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.