Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Grendárová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť a Život a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010809
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1220010809.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janou Grendárovou a
prísediacich sudcov Mgr. Marcely Zacharovej a Mikuláša Brundzíka, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.augusta 2025 v Bratislave, pomerom hlasov 3:0

r o z h o d o l :

obžalovaný Š. X. U. M. F. : nar. XX.X.XXXX Bratislava - X., trvale bytom
Bratislava, Š. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 22.októbra 2018 v čase okolo 01:00 hod. obžalovaný a odsúdení ml. M. K. a ml. R. K. spoločným
konaním s jednou trestne nezodpovednou osobou v Bratislave na Dvojkrížnej ulici pri vlakovej stanici
Podunajské Biskupice lúpežne prepadli poškodeného A. D. a to takým spôsobom, že potom ako

poškodený vystúpil na konečnej zastávke nočného spoju MHD č. N74, vystúpili s ním aj obžalovaný a
odsúdení ml. M.K. a ml. R.K. spolu s jednou trestne nezodpovednou osobou, pričom odsúdený ml. R.
K. a odsúdený ml. M. K. ho oslovili s tým, či si pôjde s nimi ešte vypiť pivo, s čím poškodený súhlasil
a následne spolu išli popri železnici smerom do mesta, pričom poškodený kráčal medzi odsúdeným ml.
M. K. a odsúdeným ml. R.K. a za nimi išiel obžalovaný a trestne nezodpovedná osoba, kde asi po
50 metroch sa zastavili, načo odsúdený ml. R.K. oboma rukami sotil poškodeného do oblasti hrude v

dôsledku čoho poškodený spadol na zem na trávu a následne k nim pristúpil obžalovaný, ktorý chytil
poškodeného za nohy, nakoľko sa poškodený mykal a zatiaľ čo trestne nezodpovedná osoba dávala
pozor, odsúdený ml. R.K. a ml. M.K. poškodenému vyzliekli sako značky Zara, modrej farby, zakúpené
v roku 2017 v hodnote 49,95 eur, z krku mu strhli zlatú retiazku zakúpenú v roku 2017 v hodnote 200
eur, z pravého vrecka nohavíc mu odcudzili mobilný telefón značky Samsung S8, zakúpený v septembri
v roku 2018, IMEI Č. 358138098398676 v hodnote 200 eur a z ľavého vrecka nohavíc mu odcudzili
koženú pánsku červenú peňaženku značky Zara zakúpenú v auguste v roku 2018 v hodnote 22,95 eur

-2- B2-3T/103/2020

s obsahom občiansky preukaz, kartička poistenca VŠZP, rôzne klubové karty, jeden kus bankomatová
karta VUB banky značky VISA a jeden kus bankomatová karta UniCredit bank značky VISA, všetko na
meno poškodeného, z ruky mu zobrali pánske hodinky neznámej značky a výrobného čísla zakúpené v
júli v roku 2018 v hodnote 80 eur a z vrecka mu zobrali kľúče a následne po odcudzení vyššie uvedených

vecí sa odsúdený a obžalovaný dali na odchod a pri tom ako odsúdení a obžalovaný odchádzali od
poškodeného, mu jeden odsúdených a obžalovaný povedal, že keď to nahlási na políciu
tak ho zabije, no poškodený na nich zakričal, aby mu vrátili aspoň kľúče, čomu jeden z odsúdených a
obžalovaný vyhovel a hodil. mu tieto kľúče, čím týmto spoločným konaním odsúdení a obžalovaný neboli
poškodenému A. D., trvale bytom M., štvrť S. č. XX spôsobené žiadne zranenia, avšak odcudzením mu
bola spôsobená škoda v celkovej výške 552,90 eur.

T e d aspoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 39 ods. 1, ods. 3
písm. e/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.augusta 2024 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa pre výkon trestu z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 súd z r u š u j e

-výrok o treste trestného rozkazu bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/56/2019 , zo dňa
14.februára 2019, právoplatný dňa 14.februára 2019
-výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp.zn. B2-6T/29/2023, zo dňa 15.marca 2024,
právoplatné dňa 15.marca 2024

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 56 ods. 2 Trestného zákona
účinného od 06.auguta 2024 k p e ň a ž n é m u t r e s t u vo výške 800 (osemsto) eur.

-3- B2-3T/103/2020

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 pre prípad, že by obžalovaný
úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu ukladá sa mu náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 súd obžalovanému ukladá
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený A. D., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom
M., Š. S. č. XXX/XX sa svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka a zároveň
poškodenéhoA.D.,svedkovX.D.,A.D.,O.S.,D.A.X.,prečítalaoboznámilostatnélistinnédôkazyapo

zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový
stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba a obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1

Trestného poriadku (ďalej Tr. por.).
Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo skutku
uvedeného v obžalobe.Na ostatné hlavné pojednávanie dňa 04.augusta 2025 sa obžalovaný neustanovil. Do
otvorenia hlavného pojednávania svoju osobnú neúčasť neospravedlnil žiadnym spôsobom (mailom,
faxom, poštou, telefonicky).

Zo správy ZVJS zo dňa 04.augusta 2025 vyplynulo, že nebol vo väzbe ani vo výkone trestu. Na
hlavnom pojednávaní bol osobne prítomný obhajca obžalovaného. Súd tak hlavné pojednávanie vykonal
v neprítomnosti obžalovaného z dôvodu, že boli splnené podmienky na jeho vykonanie (obžalovaný
na hlavnom pojednávaní dňa 12.mája 2025 kedy bolo odročené hlavné pojednávanie prevzal osobne
predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 04.augusta 2025. Zároveň bol riadne ako súdom tak i

na predmetnom predvolaní poučený o následkoch neustanovenia sa na hlavnom pojednávaní dňa
04.augusta 2025.

I keď v predmetnej veci bol doručený mail - tento bol odoslaný dňa 04.augusta 2025 o 11:14 hod. -
teda po skončení hlavného pojednávania (hlavné pojednávanie sa vykonávalo v čase od 09:00 hod. do
10:00 hod.).

Naviac súd poukazuje s prihliadnutím na zápisnicu z hlavného pojednávania, že na hlavnom
pojednávaní bol osobne prítomný obhajca obžalovaného a až po skončení hlavného pojednávania zrušil
súd ustanovenie obhajcu.

Skutkový stav veci

Pred rozobratím skutkového stavu vo veci súd poukazuje na skutočnosť, že skutok bol dokonaný dňa
22.októbra 2018. Rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 04.augusta 2025 - t.j. po temer
siedmich rokoch.
-4- B2-3T/103/2020

I s prihliadnutím na predmetnú skutočnosť - práve vo vzťahu k výpovediam svedkov z prípravného
konania a z konania pred súdom musel objektívne prihliadať na predmetnú skutočnosť.

Obžalovaný v predmetnej veci bol vypočutý celkove dvakrát - raz v prípravnom konaní dňa 07.mája
2019 a raz konaní pred súdom dňa 06.novembra 2024 - rozpätie predmetných výpovedí bolo tak viac

ako päť rokov.

V pôvodnom konaní bolo vo veci vznesené obvinenie okrem obžalovaného - i v tom čase ml. A. D. a ml.
X. D.. Vo vzťahu ku týmto osobám bol vo veci dňa 16.novembra 2019 vydaný trestný rozkaz a z dôvodu
podaného odporu bol predmetný trestný rozkaz zrušený a vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Rozsudok vo vzťahu ku nim bol vyhlásený dňa 08.júna 2021 a tento nadobudol právoplatnosť vo vzťahu
v tom čase obom obžalovaným dňa 08.júna 2021.
V tomto konaní súd tak mohol vychádzať z ich výpovedí, ktoré vykonali v pozícii svedkov na hlavnom
pojednávaní dňa - 12.februára 2025 teda po viac ako šiestich rokoch.

Taktiež ďalší svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí - D. A. X. a O. S. oproti svojej výpovedi, ktorú
vykonali v prípravnom konaní a v konaní pred súdom - bolo rozpätie niekoľkých rokov.

Pokiaľ išlo o samotného poškodeného - tento bol v prípravnom konaní viackrát vypočutý a to dňa
23.októbra 2018 a dňa 07.júna 2019.

Zároveň vo vzťahu k predmetnému svedkovi bola vykonaná rekognícia osôb - a to dňa 23.októbra 2018
- teda bezprostredne po skutku.
Poškodený bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 06.novembra 2024.

Z uvedeného tak vyplýva, že poškodený počas celého dokazovania bol vypočutý viackrát - teda

opakovane.Inapriekpredmetnémumalsúdzato,že skutokpopisovaltotožne,rozdielymedzivýsluchmi
neboli. Výpovede poškodeného boli súvislé, mali ucelený charakter.

I keď jeho výpovede neboli rovnaké od slova do slova - pretože toto všeobecne nie je možné nikdy
- boli však identické v tých častiach, na základe ktorých súd mohol konštatovať protiprávne konanie i

samotného obžalovaného.

Súd podotýka v tejto súvislosti vo všeobecnej rovine, že je pomerne bežné, ak svedok, ktorý vypovedá v
trestnom konaní opakovane, jeho viaceré výpovede nie sú úplne identické (rovnaké od slova do slova).Často sa stáva, že takáto opakovane nevypovedajúca osoba môže niečo zabudnúť, prípadne určitej
okolnosti už neprikladá takú dôležitosť, alebo si na niečo dodatočne spomenie, čo v predchádzajúcej
výpovedi neuviedla - a preto z predmetného dôvodu nemožno jej prisúdiť nevýpovednú hodnotu.

Súd v rámci dokazovania vychádzal z výpovede svedka a zároveň poškodeného v súvislosti s
predmetnou prejednávanou vecou.
Súd konštatuje, že pravdivosť tvrdení svedka bolo potrebné posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a
zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovaným. Pritom však nemožno neopomenúť, že

svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypove-
-5- B2-3T/103/2020

dať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až
do okamihu kým nie je preukázaný opak.
V tomto konaní sa nepreukázalo, že by poškodený vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a

nezistil ani relevantný motív svedka, na krivé obvinenie obžalovaného (a už aj odsúdených).

Súd výpoveď svedka a zároveň poškodeného A. D. považuje za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú,
pravdivú a vierohodnú a teda jej prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny i
obžalovaného aj s ďalšími vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi, ktoré v rámci rozsudku rozviedol.

Naviac ako to vyplynulo nielen z výpovede samotného poškodeného, ale i obžalovaného a svedkov
- do spáchania predmetného skutku sa nepoznali. Nebol tak medzi nimi nepriateľský vzťah, resp. iná
okolnosť, ktorá by svedčila k tomu, že by svojou výpoveďou chcel škodiť obžalovanému.

Nadruhejstranejepochopiteľné,žeobžalovaný popieralspáchanieskutku-sprihliadnutímnažalovanú

právnu kvalifikáciu žalovaného skutku - využil tak podľa súdu zákonné právo, hoci aj beztrestne klamať.
Výpoveď obžalovaného (všeobecne) musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to, že
môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme
obžalovaného všeobecne predložiť súdu svoje „alibi“ a tak dodať svojimi vyjadreniami „punc“ úplnej
pravdivosti.

Pokiaľ obhajoba dávala súdu za to, že je povinný aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) - vzhľadom na výpoveď obžalovaného a výpoveď svedka - poškodeného
- ako hlavného dôkazu - ako už vyššie súd rozviedol výpoveď svedka a zároveň poškodeného nebola
osamotená.
Teoreticky však, v prípade, že by súd pripustil opak znamenalo by to, že v prípadoch, kde okrem

výpovedí jediného svedka a obžalovaného - by sa vždy musela aplikovať zásada „in dubio pro reo“ a
teda obžalovaný by musel byť vždy oslobodený spod obžaloby. Súd tento názor obhajoby nezastáva
a považuje ho za neudržateľný (obdobne Okresný súd Bratislava IV, sp.zn. 2 T/116/20013 v spojení s
uznesením Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 1 To/22/2014, sp.zn. 1 To/100/2014,
sp.zn. 2 T/40/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava).

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý
jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedi svedka skúma súd, či je logická,
či sa svedok neodchyľuje od svojej prechádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať,
prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza.
Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,

bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
V danom prípade tomu tak nebolo (k dispozícii - vyššie rozvedené boli i iné zabezpečené dôkazy) a
nevznikla tzv. „dôkazná núdza“ a preto sa nemusela aplikovať zásada „in dubio pro reo“ - vyplývajúca z
ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. - použitie, ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli

v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti,
trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k
náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Obžalovaný nepoprel, že v predmetný večer bol v meste - na Obchodnej ulici v Brati-
-6- B2-3T/103/2020slave spoločne so svojím bratom D. X.. Následne obaja išli na nočný spoj. Tu spoločne
stretli bratov D. - A. a X. a bratov S. - Z. a Jozefa. Spoločne sa dohodli, že pôjdu na byt
- kde spoločne pobudnú.

Na predmetnej autobusovej zastávke bol i poškodený, ktorý nepoprel, že mal požité alkoholické nápoje
pretože bol na posedení so svojimi kamarátmi.
V predmetnom nočnom spoji mestskej hromadnej dopravy č. N74 išli ako poškodený tak i obžalovaný
spoločne s vyššie uvedenými svedkami na konečnú zastávku.

Podľa výpovede poškodeného z prípravného konania keďže do autobusu nastúpil zadnými dverami -
sadol si do zadnej časti autobusu do štvorky - čo boli sedadlá oproti sebe a obžalovaný spoločne so
svedkami (odsúdenými ml. A. D. a ml. X. D.) - teda traja z tých mužov si prisadli ku mne do štvorky
a ďalší traja sadli cez uličku, do sedadiel vedľa nás. Ja som sedel v tej štvorke na strane vodiča. Tí
traja, čo sedeli pri mne sa so mnou dali hneď do reči, pýtali sa odkiaľ idem, čo budem robiť, tak som
povedal, že sa vraciam zo žúrky. Tým, že trochu zaspal v autobuse previezol sa až na konečnú zastávku

nočného spoja.

Keď poškodený a obžalovaný spoločne so svedkami vystúpili z autobusu - predmetní dvaja muži, boli
to bratia, lebo sa na seba podobali títo dvaja ponúkli, či nechce ísť na pivo. Na základe dokazovania
bolo preukázané, že išlo o svedkov - odsúdených bratov D..

Poškodený s predmetným návrhom ohľadom piva súhlasil následne išli tak - poškodený, obžalovaný,
svedkovia bratia D., ďalšia trestne nezodpovedná osoba popri železnici smerom do mesta.
Poškodený kráčal medzi bratmi D. - odsúdenými a za nimi išiel obžalovaný a trestne nezodpovedná
osoba.

Obžalovaný nepoprel, že na predmetnom mieste spoločne s poškodeným ako i s bratmi D. bol osobne
prítomný aj on. Chvíľu spoločne s nimi vyššie popísanými osobami boli i bratia S. - ktorí však odišli.
Ďalej išli spoločne s poškodeným on, jeho brat (trestne nezodpovedná osoba), bratia D. a to po
železničnej trati - na predmetné pivo - na mieste sme boli ja, brat a D.. Bol tam aj ten mladík (výpoveď

obžalovaného zo dňa 07.mája 2019).

Ku predmetnému fyzickému útoku, ktorý bol vo vzťahu k poškodenému obžalovaný dňa 07.mája 2019
vypovedal - išli sme ďalej - ja s bratom a Michalom - sme boli asi 10 - 15 metrov od X. a toho chlapca,
načo ho Robo sotil do kríkov a jeho druhý brat pribehol a potom ďalej sa dialo to, čo tam bolo. Ja som

videl, že ho strčili tam do nejakých kríkov, potom jeho brat pribehol. Keď sme videli, čo sa deje, ja som
s bratom automaticky išiel preč smerom k Tescu Hron. Keď som odchádzal, už som videl, že aj oni išli
smerom tam kam ja. Tohto chlapca som nevidel. Stretli sme sa skoro pri tom Tescu aj s tými bratmi S..
Potom sme išli na ďalší nočák do mesta naspäť. Išli sme sa najesť. To bolo na Kamennom námesti,
nejaký kebab. X. mu tam ponúkol predavačovi nejaký telefón. Potom sme boli v nočáku a keď sme

vystúpili na zastávke, čo je pri polícii, išli sme do večierky, čo je kúsok od polície. Do večierky išiel môj
brat a X.. Dnu som išiel aj ja. Kúpili si nejaké cigarety, ja som si tiež kúpil cigarety a asi jak som došiel
dnu - o nejakú minútu - dve pani predavačka na nich skríkla, že nejakú kartu má zadržať. Oni sa s ňou
tam hádali, že je karta
-7- B2-3T/103/2020

jeho otca. Na to predavačka išla naspäť do obchodu, že ide zavolať policajtov a ja som išiel za nimi,
čo sa stalo a X. mi to povedal, že čo je vo veci - že je to toho chlapca karta a po ceste smerom na
Astronomickú sa dohadoval s bratom a so mnou a mojím bratom, že kebyže niečo tak máme vypovedať
na S.. S. nešli s nami na ten nočák z mesta sem do tej večierky, ale oni šili domov. Oni nastúpili na spoj

č. 61 a my sme išli na spoj č. 71.

Počas dokazovania na súde - na hlavnom pojednávaní dňa 06.novembra 2024 tiež obžalovaný
vypovedal, že na lúpežnom prepadnutí sa podieľali bratia D. - konkrétne som videl ako drgli do
poškodeného, poškodený zakričal, potom ho drgli, ešte raz spadol do kríkov a tam som videl len že sú

pri ňom. Neviem, či ho na zemi bili.
Ja som s bratom išli pred nimi asi päť - desať metrov. Pamätám si, že som videl hodinky a poškodeného
mobilný telefón. Viem, že poškodený mal ešte peňaženku alebo púzdierko, ale viem, že skúšali platiťplatobnou kartou. Preto som vedel, že platobná karta patrí poškodenému, keď sme išli do Non-stop,
skúšali sme ňou platiť, predavačka si kukla meno a povedala, že karta je kradnutá, že volá políciu.

Na rozdiel od výpovede obžalovaného poškodený ku predmetnému lúpežnému útoku na jeho osobu
vypovedal v prípravnom konaní viackrát a tiež vypovedal i počas dokazovania na súde - na hlavnom
pojednávaní.

Ako išli poškodený ako vypovedal sa ich viackrát opýtal - či predmetné miesto kde išli na pivo je otvorené,

lebo sa mi to nezdalo, lebo už bolo veľmi neskoro. Oni odpovedali, že áno. Asi po dvadsiatich metroch
som sa zase opýtal, že dúfam, že mi nechcete ublížiť, lebo to sa mi nezdá. Oni, že nie, neboj sa. Prešli
sme ďalších pár metrov.

-v rámci svojho výsluchu dňa 23.októbra 2018 poškodený vypovedal - ako som to dopovedal, jeden z
nich, čo vyzerali ako bratia a to ten, čo mal šiltovku ma sotil dopredu oboma rukami do hrudníka (v danom

prípade išlo o odsúdeného ml. X. D.), na čo som spadol na zem, na trávu, na zadok, kúsok od koľajníc asi
tak tri metre. Ostal som ležať potom na chrbte na tej tráve. Ako som ležal na tej tráve, tak traja čo boli pri
mne - ešte prišiel zo zadu jeden ku nim, tak sa ku mne naklonili, dvaja mi držali nohy za členky, lebo som
sa začal brániť, ale neviem, ktorí dvaja to boli, zbehlo sa to rýchlo. Medzitým mi niekto z nich,
ako mi strhol zlatú retiazku očkovú z krku, pri tom mi roztrhol tričko od krku smerom dole. Ja som si bránil

hlavu, tak, že som si ju rakmi držal a ako za mnou niekto stál, tak mi vyzliekol sako aj spolu s tričkom tak
som ostal od pása nahý. Nakoniec mi niekto z nich z predmetného pravého vrecka nohavíc
zobral telefón, z ľavej ruky mi niekto z nich rozopol a zobral hodinky zlatej farby, peňaženku
- v nej som mal rôzne doklady, občiansky preukaz, kartu poistenca, klubové karty, bankomatové karty.
Ako mi zobrali všetky tieto veci ešte ma otočili na brucho a prehľadali ma z druhej strany a ešte sa pýtali,

či mám hotovosť - zdá sa mi, že to sa pýtal jeden z tých bratov. Ako ma oni prehľadali bol som v šoku,
bolo to veľmi rýchle, bál som sa ich, ako mi zobrali z vrecka mobil, tak mi ešte prehľadali vrecko, ale ja
som im hovoril, že nechajte mi aspoň kľúče, nehovorili nič, hodili mi ich na zem. Následne keď mi všetko
zobrali, jeden z nich vykríkol, neviem ktorý to bol, že ak to nahlásiš na políciu ťa zabijem a následne
všetci šiesti rýchlym krokom odišli presne po koľajniciach v tom smere ako predtým šli preč.

Keď som sa pozbieral zo zeme snažil som sa zastaviť nejaké auto, lebo som bol dotrhaný. Zastal taxík -
povedal som, že ma okradli šiesti Rómovia, či by nezavolal políciu, povedal, že zavolá a odišiel. Hliadka
prišla za desať minút na zastávku.
-8- B2-3T/103/2020

Vzdialenosť od zastávky - ku miestu skutku bola asi 500 metrov.

-v rámci svojho výsluchu dňa 07.júna 2019 poškodený vypovedal - konkrétne ku lúpežnému útoku na
jeho osobu (v ostatnom jeho výpoveď úplne korešpondovala s výpoveďou
predchádzajúcou) - tí dvaja bratia boli z pravej strany a jeden z ľavej strany. Tí zvyšní boli

furt vzadu. Boli za mnou asi desať metrov, neboli blízko nás. Jeden z tých bratov do mňa sotil na zem, tí
dvaja, čo išli vedľa mňa - jeden z nich mi držal nohy (tento pristúpil k tým dvom bratom. Ten, čo mi držal
nohy keď som ho videl s bratmi ísť, bol taký ako ja nižší, vekovo neviem, koľko mal rokov), lebo som
sa začal mykať, aby mi nič nezobrali, tak nakoniec mi zobral mobili z pravého vrecka nohavíc, potom v
ľavom vrecku som mal peňaženku a tú mi aj vytiahli, odopli mi hodinky a zároveň siahali na mňa spredu.

Ja som sa snažil chrániť si hlavu, lebo som nevedel, čo s stane. Vyzliekli mi sako, ako som ležal na zemi,
roztrhli mi tričko, zobrali mi zlatú retiazku. Ako sa to všetko udialo, nechali ma ležať na zemi. Potom
jeden z nich zakričal, že keď zavolám políciu tak ma zabijú. Tiež mi vybrali kľúče z vrecka,
ja som preto na nich kričal, aby mi ich vrátili aspoň tie, pričom niektorý z nich mi hodil tie kľúče. Títo sa
zobrali smerom von z trate. Až taxík mi zastavil, povedal som čo sami stal, zavolal políciu a polícia prišla.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.novembra 2024 poškodený k osobe obžalovaného vypovedal, že
predmetnú osobu nepozná. Určite obžalovaný nebol pri danom skutku, čo sa mi stalo, ja ho absolútne
nepoznám. Ja ho poznám len odtiaľto, pokiaľ boli hlavné pojednávania, ktoré boli odročované. Ja som
ho nikdy predtým nevidel.

Ku predmetnému skutku ohľadom lúpežného prepadnutia na svoju vypovedal - išiel som v spoločnosti
tých dvoch bratov, ale išli tam za nami aj viacerí, neviem už koľkí. Tí dvaja bratia - potom ma zhodili,
sotili do mňa, ja som spadol. Jeden mi držal nohy, aby som sa nevedel ani pohnúť a druhý zobral všetko,
čo sa dalo - alebo obaja nepamätám si už. Tí ostatní strážili objekt - okolie, určite dávali pozor (usúdilto z toho lebo som videl, že tam stáli. Celý čas išli s nami - jeden - dva metre. Pred nami nešiel nikto).
Neviem, koľkí boli tí ostatní. Neviem, čo robili tí ostatní, zbehlo sa to rýchlo. Preto si myslím, že dávali
pozor, lebo tam boli viacerí. Neboli tam len títo dvaja bratia, ale viacerí. Keď bratia dokončili skutok,

utekali cez tú trať, keď som sa zdvihol zo zeme, už tam neboli. Tí ostatní utekali tiež, nikto tam neostal,
len ja. Neviem ich počet možno sedem - osem - deväť vrátane tých dvoch bratov. Utekali spolu to bola
ich chvíľa, čo som bol napadnutý.
Mobil som mal vo vrecku, retiazku na krku, sako na sebe. Sako mi vyzliekli. Peniaze som nemal pri
sebe žiadne.

V rámci rekognície, ktorá bola vykonaná dňa 23.októbra 2018 o 11:50 hod. - teda temer bezprostredne
po predmetnom skutku poškodený jednoznačne opoznal osobu A. D. - ktorým bol lúpežne prepadnutý -
je to jeden z páchateľov, ktorý ho lúpežne prepadol a je to druhý z tých bratov, ktorý sa na seba podobali
a ktorým som uviedol vo svojom výsluchu.

V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď svedka - brata obžalovaného D. A. X..
Tento v prípravnom konaní dňa 04.júla 2019 potvrdil, že ja a brat sme išli pozadu.
Na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať.

-9- B2-3T/103/2020

Svedok X. D. (odsúdený v predmetnom konaní) na hlavnom pojednávaní dňa 12.februára 2025
vypovedal tiež, že spoločne s poškodeným išli za koľajnice - ja, A. D., obžalovaný a jeho brat. Tiež
potvrdil lúpežné prepadnutie vo vzťahu k poškodenému - a to - niekto z

nás ho sotil, na zem, ale nepamätám kto a potom mu odcudzili mobilný telefón, retiazku, sako a potom
sme išli domov. Bližšie k tomu neviem, už si to tak jasne nepamätám. Retiazku a sako mu zobral Š.
X., to je všetko, čo si pamätám, čo zobral. Povedal mi to D. (poškodený). Videl som ako mal v ruke
sako obžalovaný. Nevidel som, ako sa mu to sako vyzlieklo. Retiazku som tiež videl v rukách Š. X..
Poškodený bol na zemi, padla mu asi retiazka a sako mal na jednom ramene, tak mu ho dal asi dole.

Ako sa dostal na zem poškodený si nepamätám.
Priznal som sa lebo som si nechcel ničiť život. Voči poškodenému som nepoužil násilie.

Svedok A. D. (odsúdený v predmetnom konaní) na hlavnom pojednávaní dňa 12.februára 2025
vypovedal - všetci štyria a ten pán sme prešli koľajnice, čiže piati - Š., D., ten pán a my dvaja s bratom

(išli sme pozadu).
K. ho sotil do kríkov. D. spadol do kríkov a ako tam ležal Š. ho vyzliekol, teda sako mu vyzliekol a prišiel
jeho brat D. a už si nepamätám. Neviem aké veci mu zobrali. Veci mu zobral Š. a jeho brat D.. D. bol
vtedy pri bratovi - Š.. Ja som sa na to pozeral, boli sme od nich asi desať metrov. Potom sme sa rozišli,
ja som šiel domov s mojím bratom. Ja som bezprostredne videl, že obžalovaný poškodenému zobral

sako, či kabát, či mikina, neviem. D. bol na zemi, vyzliekol ho nejak sa nebránil Štefan mu ho zobral.
Nahavice mal D. vyzlečené a sako oblečené.

Svedok Z. S. v prípravnom konaní dňa 04.augusta 2020 vypovedal - že so svojím bratom O. bol na
zastávke Tesco Hron (Podunajské Biskupice) Pamätám si ako utekali všetci odtiaľ - od uličky smerom z

Biskupíc. Utekali smerom ku nám na zastávku - Š. X., X. D. a jeho brat. Utekali traja ľudia. Chválili sa, že
spravili lúpež a X. D. ukazoval mobilný telefón. Hovorili, že aby sme to išli niekomu predať.
X.v brat mal nejakú zlatú retiazku, peňaženku, karty, aké to boli si nespomínam. X.v brat mal aj sako.
Hovorili, že chlapca zbili a zobrali mu peniaze a vyzliekli ho zo saka. Povedali, že Š. X. ho sotil a oni
ho okradli.

Vystúpili sme na zastávke v Podunajských Biskupiciach. Išli sme do takej uličky a oni - X. s bratom sa
dohovárali niečo po cigánsky. Ja som im rozumel a hovorili, že spravíme to. Ja som bol ticho. X. mu
hovoril, že má byt, že za chvíľu sme tam. Na to sme sa my s bratom odpojili a išli sme
na zastávku, ktorú som už spomínal. Oni tam zostali - konkrétne X., jeho brat, ešte jeden cigán, ktorého
som nepoznal a poškodený.

Môjho brata navádzali , aby išiel do obchodu s tými kartami kúpiť nejaké cigarety. Vraj sa na tie karty
dajú kúpiť cigarety. Brat odmietol.Spolu sme potom išli do mesta a X. (odsúdený ml. X. D.) išiel k nejakému Arabovi
predať ten mobilný telefón. Arab mu povedal, že mu dá 100 eur a on to nezobral. Potom
sme išli na Kolárko a tam som čakal aj s bratom na nočák a išili sme od nich npreč.

Svedok O. S. v prípravnom konaní dňa 04.augusta 2020 vypovedal, že zrazu sme videli ako utekajú z
uličky aj s nejakými vecami. Povedali, že sú kradnuté, my sme nevedeli, čo je to presne. Jeden z tých
bratov mu najebal a zobrali retiazku z krku,
-10- B2-3T/103/2020

bankomatové karty a nejaký mobilný telefón, hodinky, sako, peňaženku. Z tej uličky utekal od
poškodeného - X. D., aj jeho brat a ešte aj tento Štefan. Poškodeného som už nevidel. K priebehu skutku
nič neviem. D. mal kartu, retiazku aj mobilný telefón a Štefan mal na sebe hodinky a tie Zara veci.
Na hlavnom pojednávaní dňa 09.apríla 2025 vypovedal - ja som sa s bratom oddelil - tam ako je stanica
a ako sa ide ku Tescu, ako je zberný dvor, išli sme smerom ku Tescu a oni išli takou uličkou ako je zberný

dvor. Odtiaľ vyšli so sakom, hodinkami na ruke a kľúče od domu mali. To je asi všetko. Kde bol v tom
čase Štefan neviem. Ja som bol len s dvoma bratmi D.. Ja neviem, ten X. tam vôbec nebol, boli tam
len dvaja bratia.
V rámci odstraňovania rozporov vypovedal a teda trval na tom, že X. tam nebol. Nie je pravda, že X.
mal hodinky a Zara veci - to mali D.. Ja som bol pod vplyvom tlaku. Ja som ochotný zmeniť výpoveď,

X. s tým nič nemá.

Predmetnýrozporvovýpovedivyššieuvedenéhosvedkasúdvyhodnotil-akojehovýpoveďounapomôcť
obžalovanému a teda ho vyviniť z predmetnej trestnej činnosti a to práve s prihliadnutím nielen na jeho
výpoveď z prípravného konania, ale i na výpovede, ktoré súd vyššie rozviedol.

Zhrnuté tak na základe dokazovania, ktoré bolo súdom vykonané:

-obžalovaný sa s poškodeným zoznámil na zastávke mestskej hromadnej dopravy - kde spoločne
nasadali do predmetného autobusu nočnej linky a to smerom do mestskej časti Podunajské Biskupice.

Ako obžalovaný tak i poškodený na konečnej zastávke predmetnej linky vystúpili

-bol to i obžalovaný, ktorý poškodeného vylákal za účelom požitia ďalších alkoholických nápojov
(pozvanie na pivo) a bol to i obžalovaný, ktorý išiel smerom ku koľajniciach, kde následne došlo i z jeho
strany k lúpežnému prepadnutiu na osobu poškodeného

-v čase spáchania predmetného skutku boli na mieste tri osoby trestne zodpovedné - obžalovaný a
odsúdení - ml. X. D. a ml. A. D. na strane jednej a poškodený na strane druhej. Predmetné
tri osoby vykonali fyzické prepadnutie na osobe poškodeného a to spôsobom ako súd uviedol v rámci
výrokovej časti rozsudku. Trestne nezodpovednou tu bol brat obžalovaného.

V tomto smere súd poukazuje na výpovede poškodeného hlavne z prípravného konania, ako i na
predmetnú vykonanú rekogníciu osôb, ktorá bola vykonaná poškodeným a to bezprostredne
po dokonaní skutku (rozpätie niekoľkých hodín)
-na fotoalbume č. 1A a 2A - opoznal poškodený ml. X. D. (odsúdený) - ku ktorému uviedol, že je na 100

% istý, že toto je jeden z tých bratov, čo ho dňa 22.októbra 2018 lúpežne prepadli.

V rámci vykonanej rekognície poškodený z predmetného albumu opoznal i 1B a 2B - a to
osobu ml. A. D. (odsúdený) - ku ktorému uviedol, že si na 100 % istý, že sa jedná o páchateľa skutku a
je to druhý z tých dvoch bratov, ktorí ho dňa 22.októbra 2018 lúpežne prepadli.

-11- B2-3T/103/2020

-treťou osobou - bol tak obžalovaný - vychádzajúc nielen zo samotnej výpovede obžalovaného, ktorý

potvrdil, že v čase spáchania skutku bol na predmetnom mieste. Tiež súd vychádzal z výpovede svedkov
- Z. S., O. S., ktorí zhodne potvrdili, že po vystúpení z predmetného nočného autobusu išli s poškodeným
bratia D., obžalovaný ako i jeho brat.Z dokazovania, ktoré súd vykonal mal tak preukázané (čo je uvedené i vo výrokovej časti predmetného
rozsudku) - odsúdený X. D. sotil poškodeného na zem, ku poškodenému pribehol obžalovaný, ktorý
poškodenému držal nohy za členky, aby sa tento nebol brániť a to za čas, kým odsúdení - bratia X. a

A. D. zobrali poškodenému jeho osobné veci, ktoré mal na sebe. Poškodeného tak vyzliekli zo saka
značky ZARA, z krku mu strhli zlatú retiazku, z pravého vrecka nohavíc mu odcudzili mobilný telefón
(neskôr sa ho snažili predať) , z ľavého vrecka nohavíc mu odcudzili koženú pánsku peňaženku - v ktorej
bol občiansky preukaz, kartička poistenca, rôzne klubové karty, bankomatové karty peňažných ústavov
Všeobecná zdravotná poisťovňa a UniCredit bank (nimi sa pokúšali zaplatiť za tovar vo večierke - viď

v tomto smere súd poukazuje na kamerové záznamy - ktoré v rámci spisu boli rozvedené), z ruky mu
zobrali pánske hodinky a z vrecka kľúče, ktoré však neskôr ponechali poškodenému.

-následne všetci traja - obžalovaný a predmetní odsúdení - bratia D. z miesta činu ušli na zastávku
Hron (Podunajské Biskupice) - s vecami, ktoré odcudzili poškodenému - mobilný telefón, zlatá retiazka,
peňaženka, bankomatové karty, sako a obžalovaný Štefan X. mal u seba hodinky poškodeného - tu

boli bratia S.

-pokiaľ išlo o predmetné odcudzené veci - mobilný telefón, ktorý bol poškodenému odcudzený sa pokúsil
predať odsúdený ml. X. D. Turkovi na Obchodnej ulici v Bratislave

-odcudzené bankomatové karty sa pokúsili použiť na nákup cigariet vo večierke Non-stop.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich
sa skutkového zistenia predmetného trestného činu

dospelsúdkzáveru,žeskutoksastalažehospáchalobžalovanýatotakakojetouvedenévovýrokovej
časti rozsudku.

Právny stav veci

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu - zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.
zák. - pretože - spoločným konaním použil násilie v úmysle zmocniť sa
cudzej veci vo vzťahu ku poškodenému A. D..

Závažnejšou formou páchateľstva je spolupáchateľstvo (§ 20 Tr. zák.). Trestný zákon spolupáchateľstvo
v § 20 definuje takto: „Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním

-12- B2-3T/103/2020

dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.“
Z uvedenej definície spolupáchateľstva vyplývajú nasledovné podmienky:
- spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb (objektívna podmienka),

- úmysel k tomu smerujúci (subjektívna podmienka).
Pre spoločné konanie je charakteristická priama a osobná účasť na čine. Spoločné konanie spočíva
v tom, že každý z páchateľov môže uskutočniť celé konanie, každý môže vykonať len časť konania
predpokladaného v skutkovej podstate a každý zo spolupáchateľov vykoná určitú činnosť, ktorá sa až
ako celok posudzuje ako trestný čin.

Pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na
lúpeži si spolupáchatelia môžu rozdeliť ako to bolo i v tomto prípade.
Na naplnenie pojmu spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia
zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou.

Stačí aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, avšak prispenie je vedené rovnakým úmyslom
ako činnosť ostatných páchateľov, a tak je objektívne a subjektívne zložkou deja, ktorý vo svojom celku
tvorí trestné konanie.Súd v rámci dokazovania v rámci skutkového stavu veci podrobne rozviedol osobnú účasť každého už
t.č. z odsúdených, ale i samotného obžalovaného.

Úmysel obžalovaného zmocniť sa cudzích vecí poškodeného použitím násilia vychádzalo z okolností,
ku ktorým došlo k použitiu násilia a zmocnenia sa vecí poškodeného, z toho, čo tomu predchádzalo, ako
aj z toho, ako bolo násilie a zmocnenie sa cudzích vecí vykonané.

Vzhľadom na dokazovanie, ktoré bolo vykonané možno konanie i obžalovaného hodnotiť ako úmyselné
podľa § 15 písm. a/ Tr.zák. keďže i obžalovaný vyššie popísaným a teda rozvedeným
spôsobom chcel sa zmocniť predmetných vecí poškodeného s cieľom si ich privlastniť a prípadne ich i
speňažiť (mobilný telefón Arabovi, použitie bankomatovej karty, výpovede svedkov Z. S. a O. S.).
Úmysel i obžalovaného zmocniť sa cudzích vecí preukazuje i skutočnosť, že poškodenému neboli
spôsobené žiadne zranenia (tak to vypovedal i samotný poškodený) a teda násilie

voči poškodenému bolo úmyselne použité iba za účelom prekonania ním kladeného odporu s úmyslom
zmocniť sa jeho vecí.
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu zo strany i obžalovaného išlo o úmysel priamy - naň sa
vzťahovalo tak násilné konanie - ktorým chceli aj aj prekonali odpor obete. Cieľom bolo zmocnenie sa
vecí poškodeného.

Na druhej strane išlo v danom prípade o násilie - pretože pod násilím sa rozumie použitie fyzickej sily
na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu.
Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu
poškodeného - ako to bolo i v tejto veci.

Tak tomu bolo i v tomto prípade - poškodený si bol vedomý fyzickej prevahy útočníkov - naviac títo boli
celkove štyria (maloletý nevykonával nič pri skutku). Sám
-13- B2-3T/103/2020

poškodený vypovedal, že bola tma, mal som obavy. Ja som im dôveroval, že ide do krčmy, v

týchto končinách som nikdy nebol.
Vo vzťahu k obžalovaným neprejavil odpor a „podrobil sa vôli páchateľov“ pretože boli v prevahe.
Predmetné násilie smerovalo proti poškodenému. Išlo o útok priamo proti telu napadnutého.
Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu intenzita násilia
nie je rozhodujúca.

Zmocnením veci sa rozumie keď páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto
ju mal doposiaľ vo svojej moci.
Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia ako to bolo v tejto trestnej veci v úmysle
zmocniť sa cudzej veci.
Predmetný trestný čin bol dokonaný už samotným použitím násilia zo strany obžalovaných v úmysle sa

predmetnej veci zmocniť.

Súd preto protiprávne konanie i obžalovaného subsumoval a teda kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr.zák

K výroku o treste

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stano-
vením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a

formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom
zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s
odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté

mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu.Sankcie podľa slovenského trestného práva možno charakterizovať ako špecifické, zákonom
ustanovené a štátom vynutiteľné následky spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Ich
základným a nevyhnutným znakom je, že s ich uplatnením sú spojené nevýhodné, neželateľné dôsledky

pre páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
-14- B2-3T/103/2020

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodený, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré boli dotknuté

škodlivým následkom trestného činu.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o

skutočný stav veci a musia z neho vyplývať. Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery musí platiť zásada
proporcionality trestu.

Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona - tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenievtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovakriadnemuživotu-rehabilitácia)
ajednakajvočiďalšímosobám-potencionálnympáchateľom,voči,ktorýmsaprejavujeprvokgenerálnej
prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Súd vo vzťahu k obžalovanému pri posudzovaní trestnosti a právnej kvalifikácie konania obžalovaného
prihliadolnaustanovenie§2ods.1Tr.zák.účinnéhood06.augusta2024,vktoromjeustanovenáčasovápôsobnosť Trestného zákona. Ustanovenia o časovej pôsobnosti sa použijú tak na skoršie zákony
obsahujúce trestné hmotnoprávne normy, ako aj
-15- B2-3T/103/2020

na neskoršie zákony, meniace alebo doplňujúce Trestný zákon a rovnako aj zákony samostatné, ako
obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Súd teda vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin musí

najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v čase
spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Až následne súd
posudzuje použitie neskôr účinnej právnej úpravy, ktorá je páchateľa (obžalovaného) priaznivejšia vtedy,
ak jej ustanovenia posudzované ako celok poskytujú obžalovanú priaznivejší výsledok než skorší zákon.

Trestný zákon účinný od 06.augusta 2024 je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný

do 05.augusta 2024 a to z pohľadu zmeny zákonom stanovej trestnej sadzby za stíhaný zločin ako
i z pohľadu ďalších možných trestnoprávnych následkov vyplývajúcich z ustanovení všeobecnej časti
zákona. To vyplýva i z judikatúry, podľa ktorej je potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon tak z
ustanovení osobnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R
11/1991).

Pokiaľ išlo o spoločenskú nebezpečnosť táto bola značná i s prihliadnutím na skutočnosť, že nielen v
čase spáchania skutku, ale i po ňom, ako i v súčasnosti ide o vysoko rozvinutú trestnú činnosť a práve na
potrebu riešiť predmetnú trestnú činnosť, kde páchatelia sa dopúšťajú takejto násilnej trestnej činnosti -
teda napadnutí osôb, ktoré nedali k útoku žiadnu zámienku a za účelom zmocnenia ich osobných vecí je

preto na mieste v prípade, že vina vo vzťahu k tomu páchateľovi je preukázaná je nevyhnutné ukladanie
sankcií a to i charakteru nepodmienečného.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že vychádzajúc z odpisu registra trestov zo strany
obžalovaného takéto násilné protiprávne konanie nebolo ojedinelé, čo by súd ešte mohol pochopiť

vzhľadom na vek obžalovaného v čase spáchania skutku.

Teraz dokonaný skutok bol dňa 22.októbra 2018. Ako vyplynulo z odpisu registra trestov a pripojeného
rozsudku Mestského súdu Bratislava I, pod sp.zn. B2-6T/29/2023 bol v tomto konaní
obžalovaný tiež uznaný vinným zo zločinu lúpeže, ale naviac so zbraňou - teda podľa § 188 ods. 2

Tr.zák. Žalovaný skutok bol dokonaný v čase keď obžalovaný bol mladistvým.
Taktiež opäť negatívne v tomto smere súd poukazuje i na ďalšie odsúdenie obžalovaného a Okresným
súdom Bratislava II, sp.zn. B2-6T/34/2022 - kedy obžalovaný v časovom období od mesiaca jún
2021 do 18.novembra 2021 prechovával omamné a psychotropné látky - najmä pervitín
a heroín, ktorý následne predával koncovým spotrebiteľom. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo

výmere tri roky so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stráženia v spojení
s rozsudkom Krajské-
ho súdu Bratislava, pod sp.zn. 1 To/92/2022, zo dňa 17.augusta 2022, právoplatný dňa 17.augusta 2022.
Celkove ku dňu vyhlasovania tohoto rozsudku mal obžalovaný tak v odpise registra trestov celkove päť
odsúdení.

Súd predmetné odsúdenia uviedol z dôvodu toho, že v rámci ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd musí prihliadnuť na osobu páchateľa - jeho pomery a možnosť jeho
nápravy ako i na jeho správanie po spáchaní trestného činu.
-16- B2-3T/103/2020

Súd práve z predmetného dôvodu - zistiac i z lustrácie ZVJS mal zistené, že tento bol vo výkone trestu
odo dňa 18.november 2021 do dňa 18.mája 2025.

Keďže účelom trestu nemala by byť len represívna zložka, ale trest vy mal vo vzťahu k obžalovanému

viesť k tomu, aby sa polepšil a malo by dôjsť i k resocializácii - súd si vyžiadal správu z predmetného
zariadenia.
Z predmetnej správy vo vzťahu k obžalovanému vyplynulo, že jeho správanie počas výkonu väzby, ale
i trestu bolo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Správanie avystupovanie odsúdeného bolo tiež na požadovanej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže dodržiaval. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Do práce
nebol zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí.

Zároveň bolo potrebné konštatovať na nie priaznivý zdravotný stav obžalovaného - v
podrobnostiach na č. l. 669, 678.

Vovzťahukobžalovanémusprihliadnutímnapripojenéspisyprichádzalodoúvahyukladaniesúhrnného
trestu odňatia slobody a to za použitia ustanovenia § 42 ods. 2 Tr.zák. - t.j,, že súd zrušil výroky o treste

trestného rozkazu bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/56/2019, zo dňa 14.februára 2019,
právoplatný dňa 14.februára 2019 a treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp.zn. B2-6T/29/2023,
zo dňa 15.marca 2024, právoplatné dňa 15.marca 2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 22.októbra 2018. Vyššie uvedené skutky boli dokonané dňa

11.februára 2019 (Okresný súd Bratislava II, sp.zn. 0T/56/2019) a dňa 10.decembra 2013, 07.december
2013, 11.december 2013, 23.december 2013, 27.december 2013, 03.január 2014, 06.február 2014
(Okresný súd Bratislava II, sp.zn. B2-6T/29/2023).

Z predmetného súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody a to s prihliadnutím na §

188 ods. 1 Tr.zák. - kde je základná trestná sadzba v znení po novele - tri roky - osem rokov. Pokiaľ
však išlo o lúpež podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
B2-6T/29/2023 - túto dokonal ako mladistvý - i keď základná trestná sadzba bola sedem rokov - dvanásť
rokov, z dôvodu, že v tom čase bol mladistvý bola táto sadzba - dva roky - šesť rokov - preto súd nemohol
ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa nej (§ 110 ods. 2 Tr.zák.).

Na tomto mieste keď mal predmetné vyriešené - súd aplikoval práve vzhľadom i na dĺžku času, ktorá
uplynula od predmetného skutku použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák. - t.j. mimoriadne
znížil predmetný trest odňatia slobody.

S prihliadnutím na skutočnosť, že boli obžalovanému ukladané súhrnné tresty (s
prihliadnutím na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/56/2019) - súd len preberal z
predmetného trestného rozkazu - i ďalšie druhy trestov, ktoré mu predmetným trestným rozkazom boli
uložené - a ako peňažný trest vo výške 800 eur spoločne s náhradným trestom
podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. tak i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní

dvadsaťštyri mesiacov.

-17- B2-3T/103/2020

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti obžalovanému - že i keď bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere dva roky - dvadsaťštyri mesiacov - keďže bol uložený súhrnný trest - vo vzťahu k vyššie
uvedenému trestnému rozkazu - náhradný trest vo výmere šesť mesiacov bol vykonaný (24 mesiacov
- 6 mesiacov = 18 mesiacov).

S prihliadnutí na evidenciu priestupkov - ktorú vyhodnotil ku dátumu 25.február 2020 pretože následne
bol už nepretržite vo výkone trestu - išlo celkove o dva priestupky - priestupok na
úseku cestnej premávky a priestupok proti verejnému poriadku.

Vo vzťahu k obžalovanému súd aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p/ Tr.zák. Priťažujúcou

okolnosťou bola skutočnosť, že tento spáchal viac trestných činov.

Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej
je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť

mu zbytočné utrpenie.Vo vzťahu k jeho osobe bol naplnený i prvok individuálnej prevencie, že u obžalovaného predmetný
uložený trest prispeje k jeho výchove, k jeho snahe začať viesť riadny život a je reálny pozitívny
predpoklad, že tomu tak bude i po vykonaní trestu.

Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa -
obžalovaného na základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i
výchovnú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.

Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) - z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody , ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin - pretože predmetné skutočnosti boli preukázané z odpisu registra trestov.

Vzhľadom na značný odstup času od predmetného skutku, ako i skutočnosť, že predmetný skutok na

osobe poškodeného bol dokonaný i inými t.č. už odsúdenými osobami a týmto bola rozsudkom
uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému súd vo vzťahu k tomuto obžalovanému aplikoval preto
ustanovenie § 288 ods. 1 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšie-
ho súdu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.