Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343578
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123343578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň:

JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom: Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 7 135,59 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Csp/39/2024-206 zo dňa
21. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia 7 135,59 eura s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným dňa 15. 10. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 19/2014/165301SRE (ďalej len
„zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver
vo výške 7 500 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa uzavretej zmluvy. Zmluvou o

postúpení pohľadávok uzavretou dňa 12.09.2022 medzi Československou obchodnou bankou, a. s. ako
postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorý bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Výrokom II.
prvoinštančný súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 53 ods. 9, § 565, § 39 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ ), § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 20, 27, § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), čl. 8 ods. 1
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice Rady 87/102/EHS, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu (OTP Banka
Slovensko, a. s., ktorá sa k 01. 10. 2021 zlúčila s Československou obchodnou bankou, a. s) ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 15.10.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7 500,00 eur s fixnou ročnou úrokovousadzbou 8,60 %, počtom splátok 95, výškou mesačnej anuitnej splátky 109,13 eura, výškou mesačnej
splátky vrátane poplatku za zabezpečenie poistenia 113,83 eura s tým, že prvá splátka je splatná
20.12.2019, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2027 a celková čiastka, ktorú má klient

zaplatiť bola uvedená v sume 10 879,98 eura. Časť úveru bola účelovo viazaná na splatenie existujúcich
peňažných záväzkov žalovaného a časť vo výške 3 280 eura bola bezúčelovo prevedená na bežný účet
žalovaného. Z platobnej histórie súd zistil, že žalovaný od počiatku nesplácal úver riadne a včas, pričom
po 14.07.2020 už veriteľovi neuhradil (s výnimkou sumy 13,44 eura dňa 16.06.2021) žiadnu sumu.
Veriteľ zaslal žalovanému Poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 24.07.2021, v ktorej ho upozornil

na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a následne listom
zo dňa 07.09.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na splatenie celého úveru.

1.3 Súd prvej inštancie vyzval písomnou výzvou žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu povinnosti veriteľa
skúmať bonitu žalovaného, a to v kontexte prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj v
kontexte oprávnenosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v spojení s otázkou platnosti postúpenia

pohľadávky a aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že banka skúmala
bonitu v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s príslušným
Opatrením Národnej banky Slovenska (ďalej ako „NBS“), ktoré stanovilo metodiku výpočtu limitu
ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“). Veriteľ overil úverové peňažné záväzky žalovaného
dopytom do úverového registra, pričom zistil záväzky žalovaného, dopytom do Sociálnej poisťovne

overil hrubý príjem spotrebiteľa u zamestnávateľa s pozitívnym výsledkom a potvrdením existencie
pracovného pomeru. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 306 eur, keď spotrebiteľ uviedol rodinný stav
slobodný a jedno vyživované dieťa. Veriteľ bral zároveň do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na

stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 93 eur ((770 eur - 306 eur) * 20%). Celková výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 400 eur. Hodnota DSTI
neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením

a zákonom o spotrebiteľských úveroch (DSTI=(267 €)/(770 € -400 € ) = 0,72). Pokiaľ ide o zosplatnenie
úveru, podľa žalobcu veriteľ úver zosplatnil v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

1.4 Postup právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pri posudzovaní bonity bez elementárnych
vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver, prvoinštančný súd vyhodnotil ako postup,

ktorý nenapĺňa odbornú starostlivosť. Konštatoval, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch prvá veta nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
Zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti
skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu. Postúpenie pohľadávky bolo realizované pred termínom

konečnej splatnosti úveru, veriteľ postúpil na žalobcu tzv. živý úver, čo je v rozpore s § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a takéto postúpenie je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah
neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania
a bez platného postúpenia pohľadávky nie je na strane žalobcu splnená podmienka aktívnej vecnej

legitimácie. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá v tomto konaní aktívnu legitimáciu, nie je
nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy, a preto súd žalobu
zamietol.

1.5 O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalovaný mal v

konaní plný úspech, mal by tak nárok na náhradu trov konania. V konaní si však žiadne trovy neuplatnil a
ani z predmetného spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto mu náhrada trov konania priznaná
nebola.

2.Vočirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobcazdôvodov,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f) C. s. p.)a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Žalobca predovšetkým uviedol, že skúmanie bonity je otázkou skutkovou a odbornou, teda aj
prípadná povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto povinnosti je limitovaná na samotný prieskum,,
nie vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ na základe doložených listín spotrebiteľovi úver poskytol.
Vo vzťahu k žalobcom predloženému skúmaniu bonity zo strany postupcu, vrátane dôkazov, žalobca
neeviduje žiadne konkrétne popretie tvrdení, či jednotlivých dôkazov zo strany žalovaného. Žalovaný

sa k žalobe a ani následne nevyjadril. Súd podľa žalobcu nemôže ani v spotrebiteľskom spore
nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný nielenže nenavrhoval a nepredložil
dôkaz za účelom preukázania, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto
argumentáciou v konaní nebránil. Vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 ústavný
súd konštatoval, že v sporovom konaní je pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej
strany neprijateľná.

2.2 V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že riadne doručil na výzvu súdu tvrdenia
a dokumentáciu preukazujúcu skúmanie bonity, a to okrem podanej žaloby najmä vyjadrením zo dňa
20.11.2024.Natýchtotvrdeniachadôkazochžalobcazotrváva,pričombolivkonanízároveňnespornými
v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p.. Žalobca opätovne poukázal na ním zdokladované skúmanie bonity dlžníka
– skúmanie peňažných záväzkov, celkovú výšku čistých príjmov spotrebiteľa, výšku jeho nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb. Hodnota DSTI bola vo výške 0,72, neprekročila teda
hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s opatrením NBS
a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal na vyjadrenie NBS ako orgánu dohľadu zo
dňa 14.03.2024, ktorý okrem iného uviedol, že pre dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský (úver, pozn. autora) sa nevyžaduje skúmanie skutočných

bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť).
Na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopný splácať spotrebiteľský úver postačuje, ak náklady
na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa
budú za podmienok Opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovené vo výške sumy životného minima
zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom (ak výnimky

upravené v Opatrení NBS neustanovujú inak – napr. § 2 ods. 6, 8 alebo 9). Orgán dohľadu podotýka, že
ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s Opatrením NBS predstavujú zákonné požiadavky
na overovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktorých splnenie zo strany veriteľa sa považuje
za dodržanie odbornej starostlivosti. Výklad národnej právnej úpravy, smerníc EÚ a ani dôvodové
správy, či recitály k skúmaným právnym normám nenaznačujú, že by medzi povinnosťami veriteľa

vykonávajúceho overovanie bonity bola aj povinnosť skúmať konkrétne bežné výdavky spotrebiteľa
napr. na chod domácnosti. S poukazom na uvedené žalobca vyslovil názor, že je nesprávny právny a
skutkový záver prvoinštančného súdu, že postupca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože
tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a javí sa skôr ako popieraním žalobcom
predložených dôkazov a tvrdení zo strany súdu, ktoré (čo do ich obsahu) samotný žalovaný nepoprel.

Podľa žalobcu žiaden zákon (či na vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovní) nevyžaduje od veriteľa, aby
tento skúmal (konkrétne) výdavky spotrebiteľa tak, ako to implikuje súd v napadnutom rozsudku. Na
základe uvedeného je zrejmé, že postupca starostlivo skúmal finančné záväzky spotrebiteľa a ostatné
záväzky spotrebiteľa zohľadnil tzv. životným minimom, čo je o. i. všeobecne akceptovaný postup aj
naprieč rozhodovacou praxou slovenských súdov. Napokon je potrebné si uvedomiť, že postupca ako

banka nemá možnosť sa o iných záväzkoch spotrebiteľa dozvedieť inak ako priamo od spotrebiteľa,
pričom výdavkami sa rozumejú finančné výdavky a nie účet za telefón, lieky a pod., keďže z logiky veci
sa tieto menia v čase a neposkytnú dodávateľovi žiaden reálny obraz z hľadiska zhodnocovania bonity.
2.3 Na podporu svojich odvolacích tvrdení žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov.
2.4Podľažalobcujezjavné,žejeaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomnapodaniepredmetnejžaloby

a postupca platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom. Nedošlo k postúpeniu
tzv. „živého úveru“, je nutné dospieť k tomu právnemu záveru, že v konaní nie je sporné splnenie
všetkých zákonných podmienok (§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) pre platné postúpenie
pohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
2.5 Odvolacím návrhom sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle

ustanovenia § 388 C. s. p. zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 C. s. p. napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm., b), f) a h C. s. p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu,
že veriteľ nekonal pri poskytovaní úveru žalovanému s odbornou starostlivosťou, a teda predčasné
zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu bolo neplatné, pohľadávku voči žalovanému nebolo
možné postúpiť na žalobcu, ktorý tak nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.

6. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorých listom zo dňa
24.07.2021 označeným ako Posledná výzva pred zosplatnením vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 490,40 eura v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy
z dôvodu, že ku dňu 23.07.2021 bola pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri

mesiace po lehote splatnosti. Súčasne bol žalovaný upozornený, že ak k úhrade dlžnej sumy nedôjde,
bude právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný svoj dlh v
zmysle výzvy nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný, túto skutočnosť
žalovanému oznámil listom zo dňa 07.09.2021 označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný.
Žalovaného súčasne vyzval na zaplatenie zostatku úveru v sume 8 011,56 eura v 10. deň odo dňa

doručenia výzvy.

7. Právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku voči žalovanému postúpil zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 12.09.2022 na žalobcu, ktorý nie je bankou.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpenípohľadávok)právavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereneprechádzajúaveriteľich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. V konaní nebolo sporným, že zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ide teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa

okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka riadi aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako jedna z najvyšších súdnych autorít, v uznesení sp. zn.:

6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo uverejnené pod č. 34 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR č. 3/2025 zaujal stanovisko, že „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že vo výzvach právneho predchodcu
žalobcu adresovaných žalovanému v súvislosti s omeškaním splátok a možnosťou vyhlásenia úveru
za predčasne splatný, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti nie je konkretizovaná

splátka, pre ktorú došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. S poukazom na citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktorým je v zmysle vyššie uvedeného článku 2 Základných princípov C. s. p.
odvolací súd viazaný, je preto potrebné konštatovať, že veriteľ úver vyhlásil za predčasne splatný v
rozpore s citovanými ustanoveniami § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru ako jednostranný právny úkon je tak v dôsledku svojej neurčitosti absolútne

neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je povinný na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda bez toho, aby sa tejto neplatnosti
niektorá zo strán sporu dovolávala.

18. S poukazom na uvedenú argumentáciu je zrejmé, že právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo

voči žalovanému právo domáhať sa zaplatenia celej pohľadávky jednorazovo, nebolo preto ani možné
predmetnú pohľadávku ako jednorazovo predčasne splatnú postúpiť na žalobcu. Žalobca preto nie je
aktívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní na uplatnenie nároku zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, i keď
čiastočne z iných dôvodov.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

20. Odvolací súd záverom konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne a preto bolo potrebné prvoinštančné rozhodnutie, vrátane závislého výroku o náhrade
trov konania (voči ktorému žalobca nevzniesol osobitné odvolacie námietky) potvrdiť postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., aj keď na základe čiastočne iného právneho posúdenia. Odvolacie
námietky žalobcu smerujúce k posúdeniu bonity súdom prvej inštancie, sú s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu pre rozhodnutie vo veci bez významu, odvolací súd sa preto týmito námietkami

nezaoberal.

21. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.),o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.
musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, podľa obsahu spisu mu žiadne

trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je potrebné v súlade s čl. 17 v spojení s čl. 4 Základných princípov
Civilnéhosporovéhoporiadkurozhodnúťpriamotak,žesajejnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznáva.

22. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).