Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124405300
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124405300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, Piešťany 921 01, IČO: 36 234 176, právne zastúpený:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. B. XXX, XXX XX C. D. B.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, 034
92 Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 4.521,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 16Csp/37/2024-108 zo dňa 26. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 4.521,38 eur, úrok 10,64 eur a úrok z omeškania
9,25 % ročne zo sumy 4.627,10 eur od 5.9.2024 do 16.9.2024 a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 4.521,38 eur od 17.9.2024 do zaplatenia. Žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.10.2020 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere - účelový
úver a revolvingový úver, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý účelový úver vo výške 6760 eur
a bezúčelový revolvingový úver vo výške úverového rámca 1200 eur. Pri účelovom úvere bola uvedená

ročná úroková sadzba platná v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 16,78 %. RPMN bola uvedená vo
výške 18,10 % a bola vypočítaná s dátumom poskytnutia ku dňu 30.11.2020. Výška celkových nákladov
splatná spotrebiteľom bola uvedená v sume 12 241,92 eur. Výška mesačnej splátky bola určená sumou
127,52 eur splatnou vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Dátum prvej splátky bol určený dňom
30.12.2020.Pribezúčelovomrevolvingovomúverebolauvedenáročnáúrokovásadzba24,90%,RPMN
27,95 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 1361,88 eur, výška mesačnej splátky vo výške
2,53 % z výšky úverového rámca (30,36 eur) splatná vždy 20. deň v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy boli aj úverové podmienky.
Žalovaný riadne a včas úver nesplácal napriek upozorneniu žalobcu na omeškanie výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 17.07.2024. Žalobca žalovanému oznámil, že celková dlžná suma je 322,28 eur,
ktorá pozostáva z nezaplatených úrokov 165,30 eur, zmluvných pokút 36 eur, istiny 120,98 eur. Žalovanýbol upozornený, že ak dlžnú sumu nezaplatí do 15 dní od doručenia výzvy, žalobca (veriteľ) bude
požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru.

Žalobca dňa 20.08.2024 pristúpil k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého
zostatku úveru v sume 5099,54 eur.
Kvalifikujúc zmluvný právny vzťah ako spotrebiteľský konštatoval, že žalobca nepreukázal riadne
zosplatnenie dlhu keďže v procese zosplatňovania žalobca v rámci výzvy na úhradu dlžnej sumy
a upozornenia žalovaného/ dlžníka na možnosť zosplatnenia zo dňa 17.07.2024 nešpecifikoval splátku,

pre omeškanie s ktorou uplatní právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. pre ktorú splátku dlh
zosplatní.

V súdenom prípade žalobca v listine - výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.07.2024 žalovanému
oznámil, že „už dlhšie než mesiac nereagujete na výzvy na zaplatenie dlžnej sumy na úverovej zmluve
s číslom 1010031286. Náklady súvisiace s pôžičkou tak stále rastú. Dnes sme Vám k dlhu pripočítali

aj poplatok za zaslanie tejto upomienky vo výške 12 eur. Celková dlžná suma je 322,28 eur. Dôrazne
Vás žiadame, aby ste okamžite uhradili dlžnú sumu. V prípade, ak dlžnú sumu nezaplatíte ani do
15 dní od doručenia tejto výzvy, budeme požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru,
vrátane úrokov, nákladov a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne kroky, ktoré môžu
viesť aj k vzniku ďalších nákladov zvyšujúcich Váš dlh. INFO: Vaša celková dlžná čiastka obsahuje

nezaplatenéúroky165,30eur,zmluvnépokuty36eur,istinu120,98eur.“Vpredmetnejvýzvetakžalobca
neoznačil konkrétnu splátku, s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre omeškanie ktorej veriteľ zvažuje
uplatniť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vo výzve uviedol len celkovú sumu 322,28 eur, ktorá mala pozostávať z úroku, zo zmluvných
pokút a z istiny, t.j. ide o nedostatočnú výzvu. Dlžná suma tiež presahuje výšku v úverovej zmluve

dohodnutej splátky 127,52 eur, nakoľko v nej sú zahrnuté aj zmluvné pokuty. Žalobca nemôže podmieniť
neuplatnenie svojho práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru úhradou zmluvných pokút žalovaným.
Výzva adresovaná žalovanému ako jednostranný právny úkon je neurčitá, a preto je tento úkon neplatný
a nemôže spôsobiť právne účinky, t.j. zosplatnenie dlhu. Žalobca neumožnil žalovanému efektívne sa
vyhnúť strate práva na úhradu dlhu v splátkach, keď vo výzve zo dňa 17.07.2024 neoznačil konkrétnu

splátku v súvislosti s omeškaním ktorej zvažoval uplatnenie práva zosplatniť úver. Preto nie je ani možné
následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu listinou – výzvou zo dňa 20.08.2024 považovať za
platné a účinné.
S poukazom na uvedené obsahové nedostatky listiny- výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
17.07.2024, t.j. jej neurčitosť ako právneho úkonu, v dôsledku ktorých tento jednostranný právny

úkon veriteľa/ žalobcu je neplatný, nemožno ani následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
listinou zo dňa 20.08.2024 považovať za platné a účinné. Vzhľadom na záver o neplatnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, keď žalobný návrh je skutkovo špecifikovaný ako zosplatnenie
úveru a žalobca nepreukázal, že k účinnému zosplatneniu došlo, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Z dôvodu hospodárnosti konania sa už ďalej nezaoberal ostatnými námietkami žalovaného

o žalobcovom skúmaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou ani v časti namietanej RPMN.
S prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu v replike, ktorým reagoval na námietky žalovaného, sa mu zvyšok
obrany žalovaného javil byť ako nedôvodný.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Podanie odvolania odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, nakoľko je toho názoru, že list zo dňa 17.07.2024 označený
ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy ako aj list zo dňa 20.08.2024 označený ako Výzva k splateniu
celého úveru obsahujú všetky náležitosti predpísané zákonom a nemôže ísť o neplatný právny úkon.

Nie je mu zrejmé na základe akého právneho ustanovenia alebo výkladu súd od neho požaduje, aby vo
výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádzal nad rámec zákona dodatočnú náležitosť, a to
konkrétnu nezaplatenú splátku, pre ktorú má veriteľ v úmysle vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
Takáto obsahová náležitosť listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, preto ju ani nie je
možné spravodlivo od neho vyžadovať. Svojím postupom neporušil žiadne zákonné ustanovenie a preto

nemôže byť zo strany súdu sankcionovaný pri domáhaní sa svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy.
Mal za to, že žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená forma ani náležitosti výzvy pred
zosplatnením. Z dikcie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva pre obsah tohto právneho úkonu
povinnánáležitosť,žespotrebiteľmusíbyťupozornenýnauplatnenieprávaveriteľapožadovaťsplatnosťcelej pohľadávky. Žiadne ďalšie povinné náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje. Podľa jeho názoru
súd svojim rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu § 53 ods. 9, keďže neexistuje
žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mu ukladalo povinnosť zahrnúť do výzvy aj identifikáciu splátky,

s ktorou je žalovaný v omeškaní. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka rovnako neobsahuje
žiadnu dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou musí byť spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené
potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ani ustanovenie § 53 ods. 10 v znení účinnom od 01.11.2024 neuvádza
povinnosť žalobcu uvádzať vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, konkrétne
splátky, resp. špeciálne jednu splátku, ale len sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Táto

právna úprava § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka síce v predmetnej veci nie je rozhodujúca, no
podľa jeho názoru potvrdzuje rozhodovaciu činnosť súdov v tom smere, že ako veriteľ nemal a ani nemá
povinnosťvovýzvenavráteniesplátokuvádzať,sktoroukonkrétnousplátkouježalovanýakospotrebiteľ
v omeškaní, má len povinnosť uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
V nadväznosti na uvedené poukázal na komentár k ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka, rozsudky
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023, Krajského

súdu v Nitre v rozsudku z 08.02.2022, sp. zn. 12CoCsp/25/2021, Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 19CoCsp/13/2022 z 28.09.2022. ako i rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014
týkajúceho sa preferencie výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu.
V závere poukázal na zásadu súkromného práva „pacta sunt servanda“. V tomto prípade súd
nerozporuje, že žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Súd

by preto nemal nad rámec zákona vyhľadávať dôvody neurčitosti právnych úkonov, o to viac keď tieto
dôvody nemajú žiadnu oporu v litere zákona. V súvislosti s uvedeným poukázal i na odlišné stanovisko
k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 zo dňa 24.10.2013, v ktorom sa poukazuje na
predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície.
4.

Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcupoukázalnarozhodovaciučinnosťtunajšiehokrajskéhosúdu,
ktorý vo viacerých súdnych rozhodnutiach zotrval na svojom právnom názore, že výzva s upozornením
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí
jednoznačne uvádzať konkrétnu mesačnú splátku, pre ktorú dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
(rozsudky: sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7CoCsp/8/2024 zo dňa 31.07.2024,

sp. zn. 11CoCsp/16/2024 zo dňa 25.06.2024 a sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024), čo bolo
potvrdené už aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 5Cdo/188/2023,
Najvyšší súd Slovenskej republiky SR v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ustálil,
že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny

úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“.
S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2024 zo dňa 27.06.2024,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 a ustanovenia § 132 a § 216
ods. 1 CSP považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok

na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
je neplatné.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, všeobecný súd nemôže
vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak

žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti
a procesné bremená).
Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú
pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné
konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na
uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať
žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie
žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v

celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by
uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný
žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany
žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak ježalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na podporu

vyššie uvedeného právneho názoru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021
zo dňa 12.02.2024.
5.
Žalobca nevyužil právo reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou.
6.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
7.

V súdenej veci je podstata argumentácie žalobcu primárne založená na názore, podľa ktorého pre
samotné vyhlásenie predčasnej (resp. mimoriadnej) splatnosti úveru zákon (§ 53 ods. 9 a § 566
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 – ďalej len „Občiansky zákonník“) nevyžaduje
uviesť, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ úver za predčasne splatný, nakoľko to
je možné vyvodiť podľa ustanovenia § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8.
V posudzovanom prípade nebolo sporné, že tak posledná výzva žalobcu pred zosplatnením úveru
zo dňa 17.07.2024 označená ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (č.l. 22 p.v. spisu) ako ani
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.08.2024 označená ako „Výzva k splateniu
celého úveru“ (č.l. 24 spisu) neobsahovali žiaden údaj o tom, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky

má dôjsť k zosplatneniu predmetného úveru (t.j. k vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Tento
údaj spočívajúci v konkretizácii omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie je zistiteľný zo
samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu.
9.
Vo veci konajúci senát odvolacieho súdu už vo viacerých svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

s identickou skutkovou situáciou (aká je i v posudzovanom prípade) konštatoval správnosť záveru
súdu prvej inštancie o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Vychádzal z pritom z toho, že
výzva prezumovaná v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru, inak tento právny úkon nemožno považovať za platný.

10.
Odvolací súd vychádzal z toho, že i keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť
obsahom predmetných notifikácii, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré

musia byť pre realizáciu práva veriteľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru splnené. Pokiaľ
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť
úver podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že
táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju
i konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje

právo zosplatniť úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie
je žiaden racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý už v samotnom upozornení na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru (t.j. v prvej notifikácii veriteľa).

Odvolací súd tiež zdôraznil, že účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je

zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej
čiastky. Uvedené však nepochybne vyžaduje, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Zároveň odvolací súd akcentoval, že nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka)
preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo
naráža aj na „procesné limity“ v zmysle § 132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver
zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné, ako len na základe vlastnej iniciatívy konajúcehosúdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzenie (presnejším je pojem
vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade – absentujú v žalobe náležité jedinečné
skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy a

na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom.
11.

Záver, ktorý vychádzal z vyššie naznačenej koncepcie úvah, odobril aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení
sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.02.2025 (Rc 34/2025) jednoznačne judikoval: „Bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne
určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ V odôvodnení tohto

rozhodnutia dovolací súd uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici
otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou
naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie
a) alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k
strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods.
9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a
kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)

predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených
lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia

spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

12.

Odvolací súd nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho záveru, ktorý plne korešponduje s
vyššie citovanou právnou vetou označeného judikátu, ktorý potvrdzuje už ustálenú súdnu prax.
13.
Bezpredmetným je i odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných
veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a

nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.
Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto odvolacieho
rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny
názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal
v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

144/2014 z 13.5.2014).

14.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným
spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam. Do pozornosti odvolateľa súčasne dáva, že iba samotná skutočnosť, že odvolateľ so
skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí a
nestotožňujesasnimi,nemôžesamaosebeviesťkzáveruozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola
procesná strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (k tomu pozri napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
15.

Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd ako
vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania,
ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v

ňom uvedeným.

16.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného odvolania

úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)