Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625200488
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625200488.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Slovenská

televíziaarozhlas,sosídlomMlynskádolina,84545Bratislava,IČO:56398255protižalovanému:A.B.,
nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom B. C. XXXX/X, D., o zaplatenie 142,28 €eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 46,40 eur.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,88 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 8,80 %, pričom o výške

tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 13. 2. 2025, doručenou na tunajší súd 14. 2. 2025 sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 142,28 eur spolu s úhradou poštových sadzieb
spojených s vymáhaním 2,70 eur, ako aj trov konania, a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že Slovenská
televíziaarozhlasjeverejnoprávnainštitúciazriadenánazákladezákonač.157/2024Z.z.-oSlovenskej
televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. V zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. Rozhlas
a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušila

a Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stala právnym nástupcom Rozhlasu
a televízie Slovenska a prebrala všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa
§ 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorú bol platiteľ
úhrady podľa z. č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom
ku 30. 6. 2023 povinný zaplatiť do 30. 6. 2023 ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na

základe nezaplatenia tejto úhrady vykonáva do dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas
a to podľa z. č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2023 s tým, že takto vybraté a vymožené
úhrady ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie jej hlavnej činnosti. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie tohto návrhu
vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení
s § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. v znení

neskorších predpisov, ktorý podľa § 6 ods. 1 tohto zákona platí úhradu vo výške 4,64 eur za každý
aj začatý kalendárny mesiac, s tým, že podľa § 7 tohto zákona povinnosť platiť úhradu vzniká od 1.
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom, s tým, že podľa §7 ods. 2 tohto zákona sa úhrada platí mesačne a túto úhradu je platiteľ povinný zaplatiť do posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca kontrolu úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z.z.
v znení neskorších predpisov zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil

úhradu v zmysle uvedeného zákona za obdobie od 1. 4. 2021 do 30. 6. 2023. Žalobca ďalej poukázal na
§ 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ, ktorý
nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady, a ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa § 10 ods. 2 uvedeného zákona,
platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Následne žalobca poukázal na § 10 ods.

2, podľa ktorého ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich odovzdaním výzvy na zaplatenie úhrady. Žalobca v zmysle § 10 ods.
2 uvedeného zákona písomnou výzvou z 24. 9. 2024 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty
a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich
s odoslaním tejto výzvy. Žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia

uvedenej výzvy, a preto bol žalovaný v zmysle § 10 ods. 3 zaplatiť aj pokutu vo výške 17 eur. Celkový
dlh žalovaného tak predstavuje sumu 125,28 eur, ktorá pozostáva z 27 neuhradených mesačných
predpisov úhrad v kontrolovanom období od 1. 4. 2021 do 30. 6. 2023, kde výška dlhu je súčinom
počtu neuhradených mesačných predpisov úhrady v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle
§ 6 ods. 1 uvedeného zákona (6,64 eur.) V zmysle zákona, tak pohľadávka žalobcu predstavuje sumu

142,28 eur (z čoho istina predstavuje sumu 125,28 eur a pokuta sumu 17 eur), a náklady spojené so
zaplatením poštových sadzieb vo výške 2,70 eur. V žalobe žalobca poukázal, že ním uplatnený nárok
sa týka odberného miesta elektriny - E. XXX, F. G., EIC kód : 24ZSS308099700F.

2. Dňa 2. 4. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie z 1. 4. 2025 označené ako - Odpor k platobnému

rozkazu, v ktorom sa žalovaný domáhal zrušenia platobného rozkazu a zamietnutia navrhovaného
rozsudku a toto svoje vyjadrenie k žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) odôvodnil nasledovným
spôsobom. Nakoľko je iba odberateľom elektriny na odbernom mieste od roku 2008 od spoločnosti
Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina, s ktorou spoločnosťou má riadne uzatvorenú a podpísanú
zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, tak tieto poskytované služby využíva a platí, avšak v tejto zmluve

nie je spomenutá žiadna okolnosť súvisiaca s obchodným alebo zmluvných vzťahom so žalobcom
v tejto veci. Aj napriek tomu si žalobca nárokuje finančnú odmenu podľa zákona č. 340/2012 Z.z.
- o úhrade za služby verejnosti, avšak do času spísania tohto vyjadrenia od roku 2008 nedošlo
k poskytnutiu žiadnej verejnej alebo neverejnej či inej služby od žalobcu, dochádza len k zasielaniu
poštových poukážok s určitou sumou bez vysvetlenia. K žiadnemu poskytnutiu služby v zmysle zákona

č. 340/2012 Z.z.v prospech jeho osoby nikdy nedošlo, z definície tejto platby vyplýva, že ide poplatok
za služby nie daň. Žalobca ďalej poukazuje na povinnosť platiť vyplývajúcu zo zákona, avšak nijakým
spôsobomnepreukázalakonaplniťtútopovinnosťaanitonijakýmspôsobomdoteraznenavrhol.Zákona
č. 340/2012 Z.z. upovedomuje o povinnosti, no ako povinnosť uskutočniť, to vo svojej podstate nerieši.
Služba, za ktorú sa požaduje úhrada mu nikdy nebola dodaná. O službu a jej poskytnutie nikdy nežiadal

ani ju nevyužil. Nie je žiadna dohoda medzi ním a žalobcom o úhrade za poskytnuté služby rozhlasom
a televíziou. Žalobca nepreukázal poskytnutie služby, hoci bol k tomu vyzvaný. List o výzve na zaplatenie
nedoplatku za služby z 24. 9. 2024 porušuje z. č. 340/2012, a teda berie žalovaný tento list z 24. 9.
2024 za neopodstatnený. Neopodstatnený je preto, že povinnosť platiť úhradu mu zanikla s účinnosťou
od 1. 7. 2023 na základe zákonného ustanovenia Národnej rady SR. Žalovaný ďalej poukázal, že je

jasne preukázané, že žalobca je priamo financovaný zo štátneho rozpočtu, nenaplnil povinnosť zo
zákona – vyplývajúce mu z § 5 z. č. 532/2010 Z.z. tiež nevedel preukázať nadobudnutie jeho osobných
údajov a nemá žalovaného súhlas so spracovaním osobných údajov, čím porušil zákon č. 18/2018 Z.z.
o ochrane osobných údajov a tiež nedodržal 60 dňovú lehotu vyplývajúcu z § 10 ods. 2 zákona č.
340/2012 Z.z. Vzhľadom na to, že žalobca sa tiež nevyjadril žiadnym spôsobom na žalovaného výzvu

z 11. 11. 2024, teda jeho návrh nepoprel, žalovaný tak považuje nedoplatok za uhradený, pretože tým
bola naplnená podstata § 151 CSP.

3. Dňa 14. 4. 2025 bola na tunajší súd doručená replika žalobcu zo 11. 4. 2025, v ktorej žalobca uviedol,
že podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 v znení neskorších predpisov platiteľom úhrad je fyzická

osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako
odberateľelektrinyvdomácnostinaodbernommiesteprespotrebuvbytealebovrodinnomdome,ateda
táto povinnosť platiť úhrady vzniká priamo zo zákona. Žalobca je v zmysle § 9 povinný viesť evidenciu
platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu však poskytujú subjekty, ktorých priamotáto povinnosť z § 9 uvedeného zákona vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a sociálna poisťovňa. Žalobca nemohol vychádzať z iných skutočností, keďže
zákon mu nedáva iné možnosti ako údaje o platiteľoch získať. Žalobca eviduje žalovaného pod VS :

9040813418 na odbernom mieste E. XXX, F. G. EIC kód: 24ZS3080997000F, a teda spĺňa definíciu
podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a je tak povinný platiť
úhrady za služby verejnosti poskytované predtým Rozhlasom a televíziou Slovenska. Táto povinnosť
vzniká priamo zo zákona nie zo zmluvy ani zo žiadneho iného dvojstranného právneho úkonu medzi
vyberateľom úhrady a platiteľom. Námietka žalovaného, že mu nebola doručená žiadna služby zo

strany žalobcu, resp. že žiadnu službu poskytovanú žalobcom nevyužíval je nedôvodná, pretože pre
určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) zákona nie je rozhodujúce, či fyzická osoba
využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania, jediným
kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny
ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste. Námietka žalovaného, že zaslaním výzvy podľa § 10
ods. 2 uvedeného zákona z 24. 9. 2024 žalobca porušil zákon o úhrade bez toho, aby ďalej špecifikoval

akým spôsobom ho mal žalobca porušiť sa nevedel vyjadriť, pretože táto námietka bola nekonkrétna.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nedodržal 60 dňovú zákonnú lehotu podľa § 10 ods. 2 zákona
č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov spojenú s povinnosťou žalobcu zaslať výzvu, tak v tejto
súvislosti žalobca poukázal na to, že zákonné znenie tohto ustanovenia § 10 ods. 2 jasne hovorí o tom,
že má povinnosť vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania nie od jeho vzniku,

ide o dva rozličné momenty, pričom zákonodarca jasne zvolil subjektívny moment zistenia zo strany
žalobcu kedy došlo k omeškaniu. V ďalšom texte repliky žalobca poukázal znovu na § 30 ods. 18 z.
č. 157/2004 Z.z., v zmysle ktorého vyberanie úhrad RTVS sa naďalej spravuje podľa z. č. 340/2012,
a to bez ohľadu na to, že tento je neúčinný. Pokiaľ žalovaný namietal, že ho žalobca nijakým spôsobom
neoboznámil s procesom a spôsobom plnenia povinností, tak v tejto súvislosti žalobca poukázal na to,

že 12. 5. 2017 zaslal žalovanému list s názvom - Oznámenie o kontrole platenia úhrady, v ktorom jasne
uviedol, že žalovaný na základe zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov platiť úhrady
RTVS prostredníctvom dokladu SIPO, žalovaný pritom sám vo svojom vyjadrení uviedol, že mu boli
doručované poštové poukážky na platenie úhrad RTVS. Žalobca ďalej poukázal na § 9 ods. 6 zákona č.
340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa

kedy došlo ku skutočnosti týkajúcej sa vzniku, zmenu alebo zániku povinnosti platiť úhradu a zároveň
túto skutočnosť preukázať. Nakoľko si žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca ho musel prihlásiť do
evidencie platiteľov na základe kontroly platenia úhrad RTVS. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa
ochrany osobných údajov poukázal žalobca na § 9 ods. 8 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého osobné údaje, ktoré vyberateľ úhrady získa podľa tohto zákona podliehajú

ochrane podľa osobitného predpisu. Vyberateľ úhrady ich môže využívať len na účel podľa tohto zákona.
Údaje o platiteľoch mu pritom boli poskytnuté subjektmi uvedenými v § 9 zákona č. 340/2012 Z.z.
S prihliadnutím na uvedené ust. § 9 ods. 8 je žalobca oprávnený disponovať a nakladať s osobnými
údajmi platiteľov na účely vymáhania úhrad RTVS podľa zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení spochybňoval nárok žalobcu z dôvodu, že tento je

uhradený a toto tvrdenie podkladá listom z 11. 11. 2024 s poukazom na § 151 CSP, tak žalobca v tejto
súvislosti uviedol, že § 151 CSP pojednáva o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
sú sporové strany oprávnené uplatniť v súdnom konaní. Ich uplatnenie mimo súdneho konania nie je
možné. V čase zasielania uvedeného listu žalobca nebol sporovou stranou, nie je preto možné uplatniť
§ 151 CSP. Pre úplnosť žalobca dodal, že na tento list žalovaného reagoval listom z 13. 12. 2024,

v ktorom uviedol, že v zmysle aktuálne platného právneho predpisu povinnosť zaplatiť nedoplatok na
úhrade zrušením vyššie uvedeného zákona nezanikla. Vzhľadom na uvedené zotrval žalobca na svojom
pôvodnom žalobnom petite.

4. Dňa 30. 4. 2025 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaného z 30. 4. 2025, v ktorej tento

uviedol, že službu mu žalobca neposkytol a napriek tomu si nárokuje platbu. Žalobca len zhrnul znenie
zákona, uviedol kto je platca a kto poskytovateľ nič viac. Žalobca poukazoval na to, že koná v mene
zákona, avšak bez vedomia platiteľa a ani spoločnosti, ktoré oslovuje ho neinformujú o nahliadaní do
osobných údajov. K dnešnému dňu nemá so žalovaným vysporiadané záležitosti ohľadom spracovania
jeho osobných údajov. Na odbernom mieste má žalovaný riadne uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom

elektrickej energie, kde on dodáva elektrickú energiu, za čo on riadne platí. V zmluve nie je žiadna
zmienka o tom, že niekto tretí bude vstupovať a participovať na uzavretom dodávateľskom vzťahu a to
ani dodatočne. Žalobca je poskytovateľom verejnoprávnej služby nie dodávateľom elektrickej energie.
Znovu poukázal na to, že povinnosť podľa zákona vzniká, a teda neuvádza zákon, že povinnosť trebauskutočniť. Povinnosť nie je nariadením podľa žalovaného a už vôbec nie keď je na povinnosť naviazaná
platba za službu, ktorá nebola dodaná. Z dôvodu nedodania a nezabezpečenia platbu neuskutočnil,
a teda sa nestal platiteľom. § 3 definuje len to, kto je platiteľom, nič viac, nič menej. Poukazuje na vznik

povinnosti nie na jej naplnenie, teda nič také čo uvádza žalobca a čo je rozhodujúce. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že žalobca si sťažoval na to, že sa žalovaný bližšie nevyjadril napriek tomu sa žalobca
vyjadril a poukázal na moment zistenia ako relevantný moment spojený s výzvou zo dňa 24. 9. 2024.
Žalovaný ďalej namietol, že je rok 2025 a to čo sa stalo pred 8 rokmi berie ako premlčanú dobu. Pokiaľ
žalobca poukazoval na povinnosť platiť prostredníctvom služby SIPO, tak SIPO je produktom slovenskej

pošty, nie žalobcu. Žalobca poukázal na § 9 ods. 6 zákona o úhrade, ktorý v tomto zákone neexistuje
a teda podľa žalovaného opätovne podáva zavádzajúce informácie. Žalovaný má za to, že žalobca
získal jeho osobné údaje bez jeho vedomia a následne ich použil v jeho neprospech na obohacovanie
seba samého a nemá pritom súhlas dotknutej osoby. Získava ich od tretích strán, teda bez jeho
vedomia a súhlasu. Žalovaný návrh spochybňuje, žalobca ho nepresvedčil žiadnou dôkaznou formou
o opaku. Pokiaľ žalobca spomínal list 13. 12. 2024, kde poskytol informáciu o jeho povinnosti plniť,

žalovaný zopakoval, že nie je platiteľom úhrad, keďže úhrade nič nepredchádzalo. Povinnosť pripomína
žalobca len vtedy, keď si nárokuje platbu. Žalovaný poukázal na to, že zistil žalobca neuhradenie
predmetných úhrad dávno po skončení platnosti zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Upozorňuje na povinnosť, ktorá nie je nariadením. Služby, za ktoré žiada úhradu mu nikdy neboli
poskytnuté, preto nevidí žalovaný dôvod na ich úhradu. Zákon 340/2012 Z.z. v znení neskorších

predpisov stavia žalobcu aj dodávateľa elektrickej energie do pozície poskytovateľa. Vzťah medzi
žalobcom ako dodávateľom služby a žalovaným ako odberateľom služby je nepochybným vzťahom
spotrebiteľským. Službu nedostal, a preto dlh a nedoplatok nevytvoril. Na adrese svojho trvalého pobytu
koncesplatil.Atoinapriektomu,žežalobcaslužbunezabezpečilanitam.Žalovanýjevomeškaníkudňu
30. 6. 2023. Žalobca však poukazuje ako na rozhodujúci moment dátum zistenia omeškania. Podaná

žaloba je neopodstatnená, pretože ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady je povinný ho písomne vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia skutočnosti k tomu
nedošlo. Výzvou na zaplatenie zaslal žalobca 24. 9. 2024, teda po lehote 60 dní, teda 450 dní po
zákonnej lehote. Na základe uvedeného navrhol súdu, aby zamietol žalobu.

5. V podaní žalobcu doručenom z jeho vlastnej iniciatívy na tunajší súd 24. 11. 2025 uviedol, že v zmysle
§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrad je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti na
odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, a teda táto povinnosť vzniká priamo
zo zákona. Žalobca je v zmysle § 9 tohto zákona povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad, ktorému

do tejto evidencie poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť vyplýva z § 9 zákona najmä dodávatelia
elektriny. Žaloba nemohol vychádzať z iných skutočností, keďže zákon mu nedáva iné možnosti ako
údaje o platiteľoch získať. Žalobca eviduje žalovaného na odbernom mieste, ktoré bolo uvedené v jeho
predchádzajúcich písomných podaniach. Keďže v evidencii platiteľovi ako odberateľ elektriny v danom
odbernom mieste evidovaný žalovaný, žaloba považuje tieto námietky žalovaného za neopodstatnené.

Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny v danom odbernom
mieste. Táto povinnosť vzniká priamo zo zákona, nie zo zmluvy ani zo žiadneho iného dvojstranného
právneho úkonu medzi vyberateľom úhrady a platiteľom, preto je aj irelevantná námietka žalovaného, že
mu nebola doručená zo strany žalobcu žiadna služba alebo, že žiadnu jeho službu žalovaný nevyužil. Aj
v ďalšom texte tohto podania žalobca v podstate len zopakoval argumenty z predchádzajúcich svojich

písomných podaní. Osobitne v predvolaní na pojednávanie žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že
ročne podáva tisícky žalôb vo veci zaplatenia úhrady za služby poskytované verejnosti Rozhlasom
a televíziou Slovenska a to na všetkých súdoch po celom území Slovenskej republiky, považuje svoju
osobnú prítomnosť resp. právne zastúpenie na nariadenom pojednávaní pri takomto vysokom počte
predmetných súdnych konaní za vysoko nákladné a tým zvyšujúce trovy konania, a preto požiadal

zdôvoduhospodárnostioospravedlnenieneúčastinapojednávaníaabykonalsúdvjehoneprítomnosti.
V prípade, ak by žalovaný na pojednávaní uviedol argumentáciu, ktorá doposiaľ v konaní nebola použitá
a môže mať pre rozhodnutie význam, požiadal žalobca, aby súd vo veci nerozhodoval priamo na
pojednávaní a umožnil sa žalobcovi vyjadriť k tejto argumentácii. V tejto súvislosti tiež upozornil na
povinnosť žalovaného uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas v zmysle § 153

ods.1CSPavzmysle§153ods.2CSPstým,žeakbudúnatosplnenépodmienky,navrholkonajúcemu
súdu, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.6. Dňa 10. 12. 2025 bolo na tunajší súd doručené z vlastnej iniciatívy žalovaného ďalšie podanie
z 10. 12. 2025, v ktorom tento uviedol, že zákon, na ktorý sa odvoláva žalobca nie je v platnosti od
roku 2023, tiež uplatnenú dlžnú sumu necharakterizoval iba vyčíslil, odkazuje na povinnosť v súvislosti

s inou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri pod iným IČOM, než spoločnosť, ktorá podala
žalobu. Skutočný dôvod požadovanej úhrady pritom neuviedol. Žalobca potvrdil, že vedie jeho osobné
údaje bez jeho vedomia a súhlasu, čím porušuje zákon č. 18/2018 o ochrane jeho osobných údajov,
pretože nemá z jeho strany súhlas so spracovaním osobných údajov ako dotknutej osoby. Žalobca ho
vedie ako platiteľa elektrickej energie, hoci žalobca nie je dodávateľom energie. Žalobca potvrdil, že

žalovaný bol odberateľom elektriny, nie však jeho služieb. Zmluvu, ktorú má v žalobe s dodávateľom
elektrickej energie nie je žalobca spomenutý. Žalobca nepreukázal poskytnutie služieb a povinnosť platiť
úhrady nemá charakter nariadenia. Zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu poskytnutiu služby, ani to
nepreukázal, za ktorú si však nárokuje odmenu. V zákone sa uvádza povinnosť platiť úhrady, avšak
neuvádza sa ako túto povinnosť uskutočniť. Nepreukázal poskytnutie tejto služby a aj napriek tomu, že
na finančné prostriedky navyše nárok na finančnú odmenu nešpecifikoval, nešpecifikoval teda prečo mu

vznikol nárok na poplatok a priraďuje ho k spoločnosti, ktorá ukončila pôsobenie v roku 2023. Neskôr sa
už odvoláva na inú obchodnú spoločnosť vyplývajúcu zo zákona č. 157/2024, teda nie je viazaná zákon
č. 340/2012 s poukazom na § 30 ods. 18 zákon č. 157/2024 si nárokuje platbu podľa § 340/2012, no
neuvádza, že predpis č. 340/2012 bol zrušený predpisom č. 532/2010. Žalobca viaže výber úhrad na
neúčinný predpis, mal by byť však viazaný na aktuálne predpisy. Uvádza, že bol žalovanému poukázané

poukážky SIPO, teda produkt Slovenskej pošty, teda opäť inej spoločnosti, o ktoré nežiadal. Žalobca
nie je dodávateľom, neuvádza žiadnu vlastnú zásluhu na plnení na dodaní služby, ku ktorej by mu
prislúchalaplatba,nepreukázalžebymalzostranyžalovanéhosúhlassospracovanímosobnýchúdajov,
ani to nevie nijako inak preukázať. Na pojednávanie sa z dôvodu hospodárnosti nechce dostaviť, pritom
jemu by malo záležať na úhrade. Žalobca nemá nárok na úhradu, podáva súdu a jemu zavádzajúce

informácie, žaloba je neopodstatnená, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Spoločnosť podľa zákona č.
532/2010 je financovaná z verejných zdrojov, na ktoré žalovaný prispieva riadne z daní a úhrada za
poskytnutie služby nie je daňou. Navrhol žalobcovi, aby z dôvodu hospodárnosti žalobu stiahol. Keďže
pojednávanie nie je v mieste jeho bydliska vznikajú mu neočakávané výsledky spojené so žalobou. Ich
vyčíslenie podá na pojednávaní spolu s protižalobou na žalobu vo veci zneužívania osobných údajov

podľa § 374 Trestného zákona, žalobou za zneužívanie osobných údajov podľa zákona č. 18/2018.
Žalobu kvôli obohacovaniu sa podľa zákona č. 40/1964 Z. z. žalobou na nátlak pri odbere služby podľa
z. č. 300/2005 Trestného zákona a to na A. A. H. a zástupcu A. A. I.. Navrhol súdu, aby tiež rozhodol
z dôvodu neúčasti a omeškania žalobcu podľa § 274 a 278 Civilného sporového poriadku.

7. V ďalšom z vlastnej iniciatívy žalobcu doručenom na tunajší súd podaní dňa 2. 1. 2026, ktoré bolo
datované dátumom 2. 1. 2026, žalobca uviedol, že vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo
strany žalovaného žalobca berie žalobu späť v časti uplatnenej sumy 40,40 eur, ktorá predstavuje dlžnú
sumu úhrad za obdobie od apríla 2021 do januára 2022, čím sa tak po tomto čiastočnom späťvzatím
žaloby domáha už len zaplatenia istiny vo výške 78,88 eur (ako 17 neuhradených mesačných predpisov

úhrad za poskytované služby za mesiace február 2022 až jún 2023) pokuty vo výške 17 eur, úhrady
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur a náhrady trov konania. K spotrebiteľskej
povahe sporu žalobca uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je založený na
základe spotrebiteľskej zmluvy, v predmetnom právnom vzťahu žalobca nemá postavenie dodávateľa
ako vyberateľ úhrady, a platiteľ úhrady žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa. Na podporu svojich

tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. : 12Co/282/2017 z 31.
10. 2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. : 7Co/85/2020 z 24. 2. 2021.

8. Na pojednávaní konanom 15. 1. 2026 žalovaný uviedol, že žalobca sumu bližšie nešpecifikoval, ani
neuvádzal k čomu chce priradiť platbu a finančnú odmenu a odvolával sa na zákon č. 340 o úhrade

za služby poskytnuté verejnosti. Zákon, na ktorý sa uhrádzali skončil a bol nahradený iným predpisom
v roku 2023. Žalobca je riadne zapísaný v obchodnom registri, mal by sa na neho vzťahovať aj nejaké
náležitosti ako právnickej osoby, pričom predmet jeho činnosti nevyplýva zo zákona 340, za ktorý ho
žaluje. Doteraz dnešného z jeho strany nedošlo k žiadnym kontaktom, ani k nijakým vyrozumeniam,
za čo si platbu nárokuje. Vždy len napíše, je to na zaplatenie sumy ale akej sumy a kvôli čomu, za

čo, takéto vyrozumenie žalovaný nedostal. Nič pritom od tejto spoločnosti nevyužil a spoločnosť mu
nič nedodala. V poslednom vyjadrení žalobcu z 2. 1. 2026, ktoré žalovaný prevzal poštou, čiastočne
zobral žalobu späť a nárokuje si už nižšiu sumu, ale takisto neuvádza, k čomu chce sumu priradiť. Ďalej
žalobca uviedol v poslednom výroku, že nemá postavenie dodávateľa, a že žalovaný nemá postaveniespotrebiteľa, a teda mu opäť nevznikol nárok na odmenu. Žalobca nič nedodal, a preto žalovaný nevidel
dôvod na zaplatenie. Žalobcu vyzýval niekoľkokrát, konkrétne štyri krát, aby mu riadnym spôsobom
vysvetlil, k čomu, a s čím nárok na odmenu spája. Má zaplatiť za niečo tomu, kto mu nič neposkytol.

9. Na pojednávanie konané 15. 1. 2026 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť však písomne ospravedlnil
hospodárnosťou konania a množstvom sporov, ktoré vedie na všetkých súdoch Slovenskej republiky,
a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

10. Súd dospel k zisteniu (relevantného) skutkového stavu, jednak na základe nesporných skutkových
tvrdení strán sporu, a jednak na základe vykonaného dokazovania.

11. Za nesporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, a tiež na základe vyslovene zhodných
skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP) mal súd nasledovné (relevantné) skutkové
tvrdenia strán sporu.

12. Žalovaný za odberné miesto elektriny - E. XXX, F. G., EIC kód : 24ZSS3080997000F, za obdobie
od februára 2022 až do júna 2023 nezaplatil úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Na žiadnom inom mieste na
území Slovenskej republiky nebol pritom žalovaný v tomto období evidovaný ako odberateľ elektrickej

energie, a ani na žiadnom inom mieste na území Slovenskej republiky žalovaný neplatil v uvedenom
období takéto úhrady. Žalovaný bol v období od februára 2022 do júna 2023 odberateľom elektriny na
odbernom mieste - E. XXX, F. G., EIC kód: 24ZSS3080997000F. Dňa 24. 9. 2024 vyhotovil žalobca
písomnúvýzvu,vktorejvyzvalžalovanéhonazaplatenieomeškanejúhradyzaslužbyverejnostivoblasti
rozhlasového a televízneho vysielania za obdobie od februára 2022 do júna 2023, ako aj na zaplatenie

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním tejto výzvy vo výške 2,70 eur, a to v lehote 30 dní od
doručenia tejto výzvy, ktorá výzva bola doručená žalovanému ešte pred podaním žaloby v tejto veci,
a to konkrétne 7. 10. 2024. Žalovaný ani sčasti neuhradil sumy uvedené v tejto výzve v lehote 30 dní
od doručenia.

13. Za sporné bolo možné mať to, či výzva z 24. 9. 2024 bola vyhotovená a doručená žalovanému
lehote 60 dní od času, kedy žalobca svojou kontrolnou činnosťou zistil nedoplatky na úhradách za
predmetné obdobie (od februára 2022 do júna 2023), pretože hoci žalobca tvrdil, že k tomu došlo
v tejto lehote, tak v tomto skutkovom tvrdení išlo o skutkovú okolnosť vo vzťahu, ku ktorej nemohli
nastúpiť účinky nespornosti pre nepopretie protistranou podľa § 151 ods. 2 CSP, keďže išlo o skutkovú

okolnosť, ktorá nemohla byť vnímania alebo konania žalovaného (konkrétne moment, kedy žalobca
svojou kontrolnou činnosťou zistil nedoplatky), a teda vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti musel žalobca
uniesť dôkazné bremeno, ktoré však podľa názoru súdu neuniesol, pretože zo žiadneho z listinných
dôkazov navrhnutých a pripojených k jeho písomným podaniam súd túto okolnosť nezistil.

14. Navyše, z výzvy žalobcu z 24. 9. 2024 o zaplatenie nedoplatku bolo preukázané, že žalobcom
požadovaný nedoplatok vo výške 127,98 eur (pozostávajúci tiež zo sumy 2,70 eur ako nákladov
spojených so zaplatením poštových sadzieb spojených s touto výzvou) má pozostávať z úhrad za služby
verejnosti poskytované RTVS za obdobie do 30. 6. 2023, teda táto výzva neobsahuje ani uvedenie
počiatku obdobia, za ktoré žalovaný má dlžiť tieto úhrady, resp. určenie mesiacov, za ktoré má žalovaný

tieto úhrady v zmysle zákona č. 157/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov dlžiť.

15. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne
ustanovenia.

16. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. - o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti

tohto zákona.

17. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. - o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenskav oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.

júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na

finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023)
vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

19. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) nárok
na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb
je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

20. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) platiteľ
úhrady (ďalej len „platiteľ“) je
fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo

v rodinnom dome.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) platiteľ
podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023)
povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom

osoba prestala byť platiteľom .

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) úhrada
sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa

príslušného kalendárneho mesiaca.

24. Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) kontrolu
platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

25. Podľa § 9 ods. 1, prvej vety zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6.
2023) vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na účely vymáhania úhrady
vedie evidenciu platiteľov.

26. Podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do
30. 6. 2023) do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti vyberateľa úhrady a za úhradu nevyhnutných
nákladov je na účely vedenia a kontroly evidencie platiteľov podľa odseku 1 dodávateľ elektriny povinný

elektronicky poskytnúť vyberateľovi úhrady údaje v rozsahu evidencie, ktorú vedie dodávateľ elektriny
podľa osobitného predpisu,3) a energetický identifikačný kód (EIC) odberného miesta, ak ním disponuje.27. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023)
osobné údaje, ktoré vyberateľ úhrady získa podľa tohto zákona, podliehajú ochrane podľa osobitného

predpisu;22) vyberateľ úhrady ich môže využívať len na účely podľa tohto zákona.

28. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) platiteľ,
ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

29. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023)
ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne
vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

30. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 30. 6. 2023) ak
platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy
podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

31. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

32. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. (v aktuálne účinnom znení) sa považuje žalobca (odo
dňa účinnosti tohto zákona) za právneho nástupcu Rozhlasu a televízie Slovenska s tým, že sa určuje,

že preberá odo dňa účinnosti tohto zákona všetky jeho práva a povinnosti (od 1. 7. 2024.) Následne, v
§ 30 ods. 18 tohto zákona je uvedené, že výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované
predtým Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré bol
platiteľ úhrady v zmysle zákona o úhrade (zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2023, kedy
bolzrušený)povinnýzaplatiťdo30.6.2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade

nezaplatenia tejto úhrady (pohľadávky na zaplatenie pokuty podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade, a tiež
nákladov spojených so zaplatením poštových sadzieb spojených s výzvou podľa § 10 ods. 2 zákona
o úhrade) vykonáva od účinnosti tohto zákona (1. 7. 2024) Slovenská televízia a rozhlas (žalobca), a to
podľa zrušeného zákona č. 340/2012 Z. z. (v znení účinnom do 30. 6. 2023), a teda v tomto zmysle
zákon č. 340/2012 Z.z. (v znení účinnom do 30. 6. 2023) v podstate nebol zrušený zákonom č. 157/2024

Z.z., a preto v tomto zmysle argumentácia žalovaného, že žalobca je inou spoločnosťou než bol Rozhlas
a televízia Slovensko, resp. že zákon, ktorý umožňoval výber a vymáhanie úhrad za takéto služby
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania bol už zrušený neobstoja. Aktívna vecná legitimácia
žalobcu pre toto konanie je tak založená ustanoveniami § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. v spojení
s § 4 ods. 1 zákona o úhrade (zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2023), podľa ktorého je

vyberateľom a príjemcom úhrady Rozhlas a televízia Slovenska v spojení s § 10 ods. 5 zákona o úhrade
(zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2023), podľa ktorého nárok na zaplatenie úhrady,
s ktorou je platiteľ v omeškaní, ako aj pokuty podľa § 10 ods. 3 a poštových sadzieb, je povinný vyberateľ
úhrady uplatniť na súde.

33. Žalovaný ako fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti na odbernom mieste - E. XXX, F. G. je tzv. platiteľom úhrad v zmysle § 3
písm. a) zákona o úhrade (zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2023), ktorý platiteľ bol
podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade povinný platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielanie vo výške 4,64 eur za každý aj

začatý kalendárny mesiac (podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade.) Povinnosť platiť túto úhradu pritom
vznikala priamo zo zákona tomuto platiteľovi úhrady v uvedenej výške (podľa § 7 ods. 1 zákona o
úhrade) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa
osoba stala platiteľom a zanikla posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť
platiteľom, pričom podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade sa táto úhrada mala platiť mesačne a úhradu za

príslušný kalendárny mesiac bol platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, a teda povinnosť platiť túto úhradu, ako aj splatnosť tejto úhrady boli daná priamo zo zákona.34. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. v spojení s § 8 zákona o úhrade (zákona č. 340/2012
Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2023) kontrolu platenia úhrad vykonáva vyberateľ úhrady (žalobca), ktorý
ako vyberateľ úhrad na tieto účely, ako aj na účely platenia úhrady a vymáhania úhrady, vedie evidenciu

platiteľov úhrady (§ 9 ods. 1 zákona o úhrade.) Podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona o úhrade bol dodávateľ
elektriny povinný na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady (žalobcu) poskytnúť vyberateľovi
úhrady údaje v rozsahu evidencie, ktorú viedol dodávateľ elektriny na účely vedenia a kontroly evidencie
platiteľov v zmysle § 30 ods. 1 zákona o úhrade, pričom podľa § 30 ods. 13 zákona o úhrade osobné
údaje, ktoré vyberateľ úhrady získal podľa tohto zákona podliehali ochrane podľa osobitného predpisu

a vyberateľ úhrady ich mohol využívať len na účely podľa tohto zákona, a teda v uvedenom zmysle bola
nedôvodná námietka žalovaného, že došlo k porušeniu ochrany jeho osobných údajov s poukazom na
to, že on nedal súhlas na takéto použitie jeho osobných údajov, pretože § 30 ods. 13 zákona o úhrade
je zákonným povolením pre žalobcu v spojení s § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. na nakladanie
s osobnými údajmi žalovaného pre tieto účely.

35. Keďže nebolo sporné, že žalovaný doteraz neuhradil dlžné úhrady za služby poskytované v oblasti
rozhlasového a televízneho vysielania Rozhlasom a televíziou Slovenska minimálne za obdobie od
februára 2022 až do júna 2023, bol tak žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tieto dlžné úhrady, ktorých
splatnosť pritom vyplývala priamo zo zákona, a vo vzťahu, ku ktorým preto nebola nevyhnutná výzva
v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade, a to vo výške 78,88 eur (17 mesiacov x sadzba 6,64 eur.)

36. Na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalobca nemá voči žalovanému aj
nárok na náhradu pokuty podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade, teda na pokutu za neuhradenie dlžnej
sumy úhrady a poštových sadzieb (spojených s výzvou podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade) v lehote
30 dní od doručenia tejto výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade, a to preto, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno k tomu, či táto výzva bola urobená v lehote 60 dní od jeho zistenia nedoplatku
žalovaných na úhradách (v rámci kontrolnej činnosti žalobcu podľa § 8 zákona o úhradách.) Žalobca
to síce tvrdil, avšak uvedená skutočnosť zo žiadnych listinných dôkazov nevyplývala (moment zistenia
nedoplatkov na úhradách), a ako už bolo uvedené, nespornosť tohto skutkového tvrdenia žalobcu
neprichádzala do úvahy (pre nepopretie žalovaným) vzhľadom na to, že nemohla byť predmetom

vnímania žalovaného (v zmysle § 151 ods. 2 CSP.) Žalovaný nemôže poprieť, resp. nepoprieť niečo,
čo objektívne nemohol vlastnými zmyslami vnímať, a keďže okamih, kedy došlo k zisteniu nedoplatku
zo strany žalobcu je okamih, ktorý nebol dostupný vnímaniu žalovaného, tak nebolo možné z toho
vyvodzovať pre nepopretie žalovaného následok nespornosti tejto skutkovej okolnosti (žalovaný to však
vo všeobecnosti aj spochybnil, teda poprel), a žalobca bol teda povinný uvedenú skutočnosť preukázať,

čo sa mu nepodarilo.

37. Navyše, možno sa v danom prípade stotožniť aj s tou námietkou žalovaného, že v tejto výzve (podľa
§ 10 ods. 2 zákona o úhrade) z 24. 9. 2024 nebol (dostatočne konkrétne) odôvodnený uplatňovaný
nárok na dlžnú úhradu, pretože uvedená suma bola odôvodnená len čiastočne, a to tak, že ide o dlžnú

úhradu za obdobie do 30. 6. bez presnejšieho vymedzenia počiatku tohto obdobia, resp. bez uvedenia
konkrétnychmesiacov,ktorýchsadlžnáúhradatýka,ktorúidentifikáciunárokupovažujesúdvtejtovýzve
za nedostatočnú, a preto aj túto výzvu v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade za nie riadne vykonanú,
a teda aj z tohto dôvodu nemal žalobca nárok na zmluvnú pokutu v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade,
a vzhľadom na to, že súd považoval túto výzvu žalobcu za nie riadne vyhotovenú dospel tiež potom

k záveru, že žalobca nemá nárok ani na poštovné náklady, teda ani na náhradu poštovných sadzieb
spojených s touto výzvou vo výške 2,70 eur.

38. Vzhľadom na to, že vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného žalobného nároku týkajúceho sa dlžnej
úhrady za služby poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (pre dlžné úhrady za

obdobieodapríla2021dojanuára2022)zobralžalobcaspäťžalobu,taksúdvtejtočastikonaniazastavil
konanie podľa § 145 ods. 2 CSP, teda pre sumu 46,40 eur dlžnej úhrady za služby poskytované v oblasti
RTVS v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania.

39. V súvislosti s námietkami žalovaného, že mu nebola žiadna služba poskytnutá resp. že žiadnu službu

nevyužil,ažepretožalobcanemánároknaúhraduzaverejnéslužbyposkytovanévoblastirozhlasového
a televízneho vysielania voči jeho osobe, tunajší súd uvádza, že (v zmysle vyššie uvedeného) jedinou
relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku povinný platiť tieto úhrady je to, či bol alebo nebol žalovaný
evidovaný ako odberateľ energie na predmetnom odbernom mieste, a len na základe tejto skutošnostipriamo zo zákona vznikla jeho povinnosť platiť tieto úhrady (bez ohľadu na to, či využíval žalobcom,
resp. jeho právnym predchodcom poskytované služby v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania
alebo nie.)

40. Preto boli aj irelevantné námietky žalovaného v tom smere, teda že v rámci zmluvy s dodávateľom
elektriny nebol upozornený aj na takéto súvislosti. Odberateľ elektriny nebol povinný pri dojednávaní
zmluvnéhovzťahusožalovanýmupozorňovaťžalovanéhoajnatietosúvislosti,pretožeišlooodlišnédva
právne vzťahy, kde povinnosť platiť úhrady za služby poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho

vysielanie vyplýva z iného právneho titulu, a to priamo zo zákona, a ktoré len nepriamo spája súvislosť
(skutková okolnosť) odberu elektriny v určitom odbernom mieste.

41. Vzhľadom na uvedené boli tiež irelevantné námietky žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzatvorená žiadna zmluva, resp. že žalobca nevie preukázať poskytnutie. resp. dodanie takejto
verejnej služby.

42. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že povinnosť platiť úhradu zanikla k 1. 7. 2023, tak v tomto smere
sa súd vysporiadal s touto argumentáciou vyššie, keď uviedol, že povinnosť platiť úhradu za obdobie
od 1. 7. 2023 do budúcna síce bola zrušená, nič to však nemení na tom, že úhrady za poskytovanie
služieb v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania za obdobie do 30. 6. 2023 bolo možné naďalej

vymáhať. Na základe tohto zrušeného zákona (a to zmysle splnomocnenia vyplývajúceho z § 30 ods. 1
a § 30 ods. 18 zákona č. 157/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.)

43. Okolnosť, že žalobca bol v predmetnom období financovaný aj zo štátneho rozpočtu nemení nič na
tejto zákonnej povinnosti platiť úhradu za takéto služby.

44. Pokiaľ žalovaný namietal nedodržanie 60 dňovej lehoty na vyhotovenie výzvy podľa § 10 ods. 2
zákona o úhrade, pretože podľa neho sa má táto lehota počítať od momentu nezaplatenia príslušnej
úhrady za daný mesiac, tak k tomuto súd uvádza, že s touto argumentáciou žalovaného sa síce nemohol
stotožniť, pretože zákon v § 10 ods. 2 zákona o úhrade uvádza povinnosť vypracovať túto výzvu

pre žalobcu, resp. jeho právneho nástupcu v lehote 60 dní od času, kedy zistil nedoplatky na týchto
úhradách, a nie od času, kedy došlo k omeškaniu s platením jednotlivých úhrad, avšak (ako už bolo
vyššie uvedené) vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, či skutočne vyhotovil
túto výzvu v lehote 60 dní od času, kedy zistil tento nedoplatok, súd mu nemohol priznať (v zmysle § 10
ods. 3 zákona o úhrade) nárok na pokutu vo výške 17 eur (za neuhradenie úhrad v predmetnom období

v lehote splatnosti vyplývajúcej zo zákona.)

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žaloba nereagoval na jeho výzvu z 11. 11. 2024, a nepoprel
tam uvedené skutkové tvrdenie žalovaného, že nedoplatok považuje za uhradený, čo malo podľa neho
v zmysle § 151 CSP zakladať nespornosť tohto skutkového tvrdenia, súd uvádza, že § 151 CSP možno

aplikovať len na skutkové tvrdenia produkované stranamiv rámci súdneho konania, kdežto výzva z 11.
11. 2024 a v nej uvedené tvrdenia, ktorá bola doručená žalobcovi, predchádzala začatiu tohto konania
(podaniu žaloby v tejto veci), a preto ustanovenie § 151 CSP nemožno v tomto prípade aplikovať.

46. K námietke žalovaného, že zákon č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov (v znení do 30.

6. 2023) hovorí len, že povinnosť vzniká, avšak táto povinnosť nie je nariadením, nehovorí, že túto
povinnosť treba aj uskutočniť, súd uvádza, že zákon v § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o úhrade hovorí
o vzniku povinnosti platiť tieto úhrady, ktorá povinnosť v prípade, ak nie je dobrovoľne splnená, môže
žalobca žalobu na súd podľa § 137 písm. a) CSP (žalobu o splnenie povinnosti), a na základe toho
vydanýrozsudokukladujúcipovinnosťžalovanéhozaplatiťtútosumužalobcovijeoným„nariadením“,na

ktorého absenciu žalovaný poukazuje (avšak už za cenu trov konania s tým spojených pre neúspešného
žalovaného.)

47. Pokiaľ ide o žalovaného námietku premlčania túto žalobca v podstate akceptoval, keď zobral späť
žalobu v príslušnej časti žalobou uplatneného nároku, a z toho titulu aj súd (podľa § 145 ods. 2 Civilného

sporového poriadku) zastavil konanie v časti vedenej pre túto sumu, a teda uvedená námietka by bola
dôvodná, v prípade keby žalobca nezobral späť v tejto časti žalobu, avšak vzhľadom na toto späťvzatie
sa tak súd k tejto argumentácii žalovaného nemusel viac vyjadrovať.48. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca mu zasielal formát SIPO ako produkt Slovenskej pošty
za účelom úhrady dlžnej sumy úhrad za plnenia poskytované v oblasti televízneho a rozhlasového
vysielania, tak k tomuto súd uvádza, že žalovaný mal predovšetkým povinnosť (podľa § 7 ods. 1 a ods.

2 zákona o úhrade) ako platiteľ úhrad (v zmysle § 3 písm. a) zákona o úhrade) vyplývajúcu priamo
zo zákona zaplatiť uvedené úhrady, a to v lehotách splatnosti vyplývajúcich z § 7 zákona o úhrade,
a preto sa nevyžadovala (z hľadiska vzniku nároku na samotnú úhradu) žiadna osobitná výzva a žalobca
nebol ani povinný pripájať tento SIPO formát, išlo zo strany žalobcu len o akési uľahčenie platby pre
žalovaného, v snahe pomôcť mu pri zaplatení jeho záväzku. Nakoniec, je vždy na žalovanom akou

formou uhradí svoj dlh. Nie je vylúčená ani iná forma úhrady tohto dlhu napríklad prevodom z účtu na
účet a pod.

49. Súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalovaného, že v predmetnom vzťahu ide
o spotrebiteľský vzťah, pretože spotrebiteľský spor je podľa § 290 CSP spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (v

zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) Tento vzťah však vznikol na základe právneho titulu -
zákona č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde priamo zo zákona vyplývala povinnosť platiť
predmetnú úhradu, ako aj (ak by boli splnené podmienky) pokutu podľa § 10 ods. 3 tohto zákona a tiež
náklady spojené s úhradou poštových sadzieb spojených s výzvou (podľa § 10 ods. 2 tohto zákona), a
teda nešlo tu o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ani súvisiaci. Navyše, žalobca má postavenie

verejnoprávnej inštitúcie na základe zákona č. 158/2004 Z.z., a nie je ho tak možné ani považovať za
dodávateľa, teda fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by vykonávala podnikateľskú činnosť.

50. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že súd sa sčasti stotožnil s námietkou žalovaného,
v ktorej tento uvádzal, že (minimálne vo výzve z 24. 9. 2024) nebol dostatočne špecifikovaný dôvod

požadovanejsumyúhrad,keďvňombolouvedenélenzaobdobiedokedy(30.6.2023)malibyťuvedené
úhrady dlžné bez uvedenia odkedy, resp. konkrétne za ktoré mesiace.

51. Pokiaľ ide o námietku o platení úhrad na adrese trvalého pobytu žalobcu, ktorá bola uvedená
v jednom z jeho písomných podaní (adresa trvalého pobytu B. C. XXXX/X, D.), tak nakoniec žalovaný na

pojednávaní opravil toto svoje skutkové tvrdenie, keď uviedol, že na tejto adrese trvalého pobytu nebol
evidovanýakoodberateľelektrickejenergie,aakojedinýodberateľelektrickejenergiebol(vrelevantnom
období) evidovaný len na odbernom mieste - E. XXX, F. G..

52. Porovnajúc žalobou uplatnený petit (kde si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie spolu sumy

144,98 eur) s priznanou sumou 78,88 eur, súd dospel k záveru, že úspech žalobcu predstavuje 54,41
%, a tým úspech žalovaného 45,59 %, a preto pri pomernom rozdelení náhrady trov konania podľa §
255 ods. 2 CSP (odpočítajúc úspech menej úspešného žalovaného od úspechu relatívne úspešnejšieho
žalobcu), súd podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
len v rozsahu 8,80 %, s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.