Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208964
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208964.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, deti rodičov matka: D.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - C., zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová,

advokátkasosídlomFrantiškánska5,91701Trnava,IČO:42155614,aotec:A.F.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. – C., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, v konaní o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 01.12.2025,
č.k. 40P/146/2025-11, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku II. m e n í tak, že návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamieta.

II. Výrok IV. p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. 700 eur mesačne a maloletého C. 630 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.), neodkladné opatrenie nariadil na čas do
právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40P/53/2025 (výrok II.) ustanovil Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za procesného opatrovníka na

zastupovanie maloletých detí (výrok III.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 361, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a skutkovo tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu

matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania určením vyživovacej povinnosti otcovi. Na strane matky ustálil nižšie zárobkové
možnosti a schopnosti ako otca, ktorá osvedčila neschopnosť uhrádzať základné potreby maloletých
detí z vlastných zárobkových zdrojov. Uviedol, že matka sa domáhala určenia výživného v nevyhnutnej
miere bez zohľadnenia dobrovoľných úhrad školného zo strany otca, ktoré predstavuje ročne u maloletej
A. 4.200 eur (mesačne 350 eur) a u maloletého C. 3.960 eur (mesačne 330 eur). Za osvedčené mal,

že k 01.07.2025 došlo k zániku spoločnej domácnosti rodičov, keď sa matka spolu s maloletými deťmi
odsťahovala z rodinného domu v C. do ňou prenajatého bytu, že otec dobrovoľne hradí deťom školné nasúkromnej základnej škole, a matke od jej odchodu zo spoločnej domácnosti posielal cca 90 - 120 eur
na jedno dieťa, ktoré od novembra 2025 neplatí, teda okrem školného sa nepodieľa na úhrade stravy v
škole, školských pomôcok, triedneho fondu, školských výletov a pod. Nesporné aj z vyjadrenia otca je,

že aktuálne sa maloleté deti fakticky nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti otca trávia
do 7 dní v mesiaci. Dôvodil, že takéto uhrádzanie potrieb detí otcom nepredstavuje okolnosť, na ktorú by
súd mal pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere prihliadať ako na okolnosť, pre ktorú sa má súdom
určované výživné, platené k rukám druhého rodiča, ponížiť. Uviedol, že rodič je povinný podieľať sa na
úhrade potrieb detí poukazovaním peňažného plnenia k rukám rodiča, ktorý sa o deti osobne stará.

3. Povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletých detí upravil v nevyhnutnej miere, nad návrh
matky, ktoré nezohľadňuje otcom tvrdený proces mimosúdneho dohodovania rodičov o osobitných
modeloch úhrad odôvodnených potrieb detí v členení školného v súkromnej základnej škole hradených
výlučne otcom a tzv. bežných potrieb detí hradených rodičmi v pomere 50:50, nakoľko takéto „deľby“
odôvodnených výdavkov detí nemajú oporu v zákone. Vychádzal zo zákonnej rovnocennosti všetkých

kategórií výdavkov na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, tak štandardných, ako aj
nadštandardných. Určené výživné v nevyhnutnej miere zohľadňuje rozhodovaciu prax súdu, s ohľadom
na obvyklé bežné potreby iných rovesníkov detí, keď mal. C. je žiakom na 1.stupni a mal. A. žiačkou na
2. stupni súkromnej základnej školy, s ktorým plnením je spojené uhrádzanie školného. Takto dočasne
určené výživné umožní zabezpečiť uspokojovanie základných odôvodnených potrieb maloletých detí

aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy pokiaľ sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Poukázal na
otcom nesporované mesačné výdavky maloletej A. 550 eur mesačne a maloletého C. 370 eur mesačne
(bez výdavkov spojených so súkromnou školou). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti výrokom I.,II., IV. uznesenia podal podľa § 365 ods. 1 písm. f/ h/ CSP odvolanie otec s návrhom

uznesenie zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu voči matke
náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Namietal tvrdenie, že by sa nechcel dohodnúť na výživnom na
maloleté deti. Zdôraznil, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti si svoju vyživovaciu povinnosť,
tak ako predtým, riadne plní a financuje potreby detí priamo, čo nie je dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia. Mesačne hradí náklady maloletej A. : školné 420 eur, stravné 106, krasokorčuľovanie 50

eur, sporenie 50 eur, príspevok na kartu 10 eur, uniformu 7,92 eur, telefón 70 eur, vreckové 70 eur,
pripoistenie detí 63,31 eur, kozmetika, ošatenie 100 eur (spolu 947 eur). Okrem týchto výdavkov jej
uhrádza účasť na súťažiach v krasokorčuľovaní (21.11.2025 až 23.11.2025 v Žiline cca 200 eur) ako
aj športovú výbavu, platil ZRPŠ. Maloletému C. hradí školné 420 eur, stravné 106 eur, hokej 80 eur,
sporenie50eur,príspevoknakartu10eur,uniforma7,92eur,krúžokgitara68eur,pripoisteniedetí63,31

eur, ošatenie 50 eur, (spolu 855 eur), okrem toho nákup športovej výbavy, cestovanie na turnaje a kempy.
Obuv a ošatenie maloletým deťom kupuje priamo. Súd prvej inštancie z prebiehajúcich konaní vedených
pod sp.zn. 40P/53/2025 a 40P/47/2025 tieto skutkové okolnosti pozná. Nie je pravdivé tvrdenie matky,
že jej po odchode zo spoločnej domácnosti posielal iba po 90 – 120 eur na dieťa, od 07/2025 (odkedy sa
matka odsťahovala) do 10/2025 (do kedy sa zamestnala) jej poslal spolu 1.266 eur, priemerne viac ako

250 eur mesačne (obraty medi účtami otca a matky od 07/2025 do 10/2025). Počnúc mesiacom október
2025 prestal s poukazovaním plnení priamo na účet matky z dôvodu, že sa zamestnala a zadlžuje
sa, ako uviedla. Nemá tak záruku, že matka peniaze na výživné aj na potreby detí použije. Matka
uzatvorilanájomnúzmluvuza920eurmesačne(ajkeďtodoposiaľnepreukázala),pravidelnenavštevuje
fitnescentrum, chodí na výlety, stravuje sa v reštauráciách, necháva sa zastupovať advokátom, má nový

mobil a počítač, teda nestráda po žiadnej stránke. Spochybnil jej tvrdenie, že sama hradí náklady detí na
bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby ako aj voľnočasové aktivity. Uviedol, že doposiaľ a počas
existencie spoločnej domácnosti financoval sám všetky náklady na bývanie a spoločnú nehnuteľnosť
(hypotéka 1.000 eur mesačne a energie a údržbu domu 500 eur mesačne). Nariadené neodkladné ho
dostáva do likvidačnej pozície. Nikdy nesúhlasil s tým, aby matka maloleté deti odviedla z prostredia

v ktorom žili, majú vytvorené zázemie a v domácnosti rodičov im nič nechýbalo. Matka nemusela svoj
odchod z domácnosti riešiť spôsobom, ktorý ju núti zadlžovať sa. Ak uvádza, že voľnočasové aktivity
ostali len na nej, nedoložila o ich úhrade jeden doklad. Súd rozhodol o určení výživného len na základe
tvrdení matky bez osvedčenia neodkladnosti a bez akejkoľvek naviazanosti na jeho vyjadrenia. Výdavky
maloletých detí reálne a preukázateľne hradí v značnej miere podľa predložených dôkazov. Matka

nepredložila jeden jediný doklad, neuviedla žiadnu informáciu, na základe ktorej by osvedčila, že nie
sú zabezpečené potreby maloletých detí, že by bola ohrozená ich výživa. Ani tvrdenie matky, že od
októbra 2025 jej prestal posielať cca 120 eur mesačne na dieťa, nezakladá osvedčenie neodkladnej
úpravy, lebo súdu musí byť zrejmé aj s ohľadom na školskú dochádzku detí a školné na súkromnej škole,náklady na krúžky, stravu v škole, oblečenie, obuv, mimoškolské a školské aktivity, sú zabezpečené a to
z jeho strany. Matka reálne uhrádza len náklady na stravu detí počas pobytu u nej. Predložil doklad
krasokorčuľovanie 02-09/2025 a 10-12/2025, prehľad úhrad za hokej, predpis poplatku za gitarový

krúžok, platby za školské uniformy, sporenie 50 eur mesačne na dieťa, pripoistenie 63 eur na dieťa.
Namietal, že súd časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia
konania sp.zn. 40P/53/2025 o úprave práv a povinností na čas do rozvodu, pričom ak konanie o rozvode
sp.zn. 40P/47/2025 skončí skôr, reálne môže nastať situácia, že týmto rozhodnutím súdu budú popri
sebe existovať dva exekučné tituly na výživné. Mal za to, že je daný dôvod podľa § 55 CMP, keď matka

uvedením nepravdivých údajov dosiahla vydanie neodkladného opatrenia voči ktorému sa musí brániť.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, s tým, že otec jej
na výživu detí od novembra 2025 neprispieva a návrh rodičovskej dohody v konaní sp. zn. 40P/53/2025
ani po informatívnom stretnutí rodičov nepredložil. Pripomenula, že okrem cca 120 eur na jedno dieťa
a platenia školného, jej na potreby detí - bývanie, stravu, ošatenie, cestovanie, hygienu a kozmetické

potreby, voľnočasové aktivity k jej rukám neprispieval. Nespochybňovala, že otec deťom niečo kúpil, a
to aj luxusnejšie veci, no návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že deťom bolo
zo strany otca potrebné zabezpečiť výživné na základné potreby (bývanie, strava, cestovné, ošatenie,
drogériu, školské potreby). Deti žijú prevažne v jej domácnosti. Ak otec doložil jeho výdavky za školu a
krúžky uviedla, že rodičia sa dohodli, že otec bude tieto potreby detí uhrádzať a ktoré školné a platby za

krúžky uhradil do konca tohto školského roka. Po doručení neodkladného opatrenia (december 2025) si
však od školy žiadal platbu školného za máj a jún 2026 vrátiť. Pripúšťa, že otec na oblečenie občas niečo
deťom kúpi, napr. dres či kopačky, avšak ona kupuje oblečenie na denné nosenie na ktoré otec po jej
odchode neprispieval. Ak otec uvádza, že platí platby spojené so spoločným rodinným domom uviedla,
ona platí nájomné v prenajatom byte, po tom, čo bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti a má aj

výdavky s praním, varením a pod.. Namietala tvrdenia otca, že by výživné nemala použiť na potreby
detí. Od začiatku transparentne priznáva finančnú pomoc rodiny. Po odchode zo spoločnej domácnosti
si hľadala prácu, aktuálne už má 2 práce a snaží sa dosahovať vlastný príjem.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že sa s odvolacími dôvodmi otca nestotožnil.

7. Otec v podaní zo dňa 11.02.2026, predložil listiny (výpis zo živnostenského registra, zmluvu o
spolupráci matky zo dňa 01.10.2025, vlastnosti dokumentu označeného ako nájom, nájomnú zmluvu
matky zo dňa 31.05.2025, dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 08.09.2025, komunikáciu rodičov, faktúru
za korčule, potvrdenie školy o nevyhnutnosti úhrady vo výške 1.613,10 eur C. B. a 1.646,50 eur A.

B.) a uviedol, že v konaní sp.zn. 40P/53/2025 vyšiel najavo príjem matky zo živnosti od 10.10.2025,
čo v tomto konaní zamlčala. Súd prehliadal, že matka síce tvrdila náklady na bývanie, nikdy ich ale
nepreukázala. Jej náklady na bývanie v sume 900 eur mesačne od počiatku rozporuje. Má za to, že
ide len o účelovo vytvorený výdavok na skreslenie situácie matky, ktorá aj týmto spôsobom dosiahla
vydanie neodkladného opatrenia. Poukázal na prístup matky k financovaniu potrieb maloletých detí,

ktoré v skutočnosti nikdy (ani po odchode zo spoločnej domácnosti) nad rámec stravy nezabezpečovala.
Uviedol, že po nariadení neodkladného opatrenie kontaktoval súkromnú základnú školu s požiadavkou
o vrátenie platby za tretí trimester školského roku 2025/2026, keď prvoinštančný súd zohľadnil do
výdavkov detí aj školné. Matka však školné neuhradila a vznikajú aj nedoplatky na mimoškolských
aktivitách detí, resp. sú uhradené oneskorene a deti nemajú zaplatenú stravu v škole.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru o dôvodnosti
odvolania otca.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu

súdu.Zákonprezumujedvadôvody,existencia,ktorýchčiužsamostatnealeboajkumulatívneumožňuje
využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z
ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo
vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku

uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Teda slúži k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené, a to
do doby, keď o výchove alebo výžive detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu

musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd môže pritom nariadiť len
také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie,
ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania.

16. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie

výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením
nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu
(Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného
návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať
dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného
rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd
o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa

celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca
na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, alebo
v nedostatočnom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutím upravená, pri splnení podmienky, že výživa dieťaťa je ohrozená.

17. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený
postup pri rozhodovaní (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť

súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej
ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej

pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, obsahom spisu ako
aj obsahom pripojených spisov sp. zn. 40P/47/2025 a 40P/53/2025, dospel k záveru, že uzneseniesúdu prvej inštancie o uložení povinnosti otcovi platiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere
nespĺňa podmienky ust. § 325 ods. 1 CSP, § 366 CMP. Nestotožnil sa so súdom prvej inštancie
s aplikáciou zákonných predpokladov inštitútu neodkladného opatrenia vzťahujúcich sa na predmet

konania, ktorým je v zmysle návrhu matky určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere.
Súd prvej inštancie nesprávne ustálil osvedčený skutkový stav rozhodný pre nariadenie neodkladného
patrenia a vec nesprávne právne posúdil. V prvom rade dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej
inštancie zákonné predpoklady ustaľovania podmienok pre určovanie výživného v nevyhnutnej miere
a tieto striktne odlišovať od zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa v konaní vo

veci samej (v zmysle § 75 ods.1, § 62 Zákona o rodine). Tak v konaní o neodkladnom opatrení
ako aj v konaní vo veci samej, je tiež potrebné zohľadňovať rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti
rodiča voči maloletému dieťaťu, ktorú plní dobrovoľne a kontinuálne. Zásadne nemožno súhlasiť
s konštrukciou súdu prvej inštancie, že pokiaľ povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť plní
dobrovoľne a kontinuálne priamo zabezpečovaním odôvodnených potrieb detí (priame platby) alebo
vecnými plneniami smerujúcimi k zabezpečeniu odôvodnených potrieb detí, nie je dôvodné ich zohľadniť

vo výške súdom určovaného výživného. Mimo zákonných kritérií takto určovaného výživného je výšku
výživného určiť tak, že táto odráža aj náklady maloletých detí, ktoré sú pokryté a plne zabezpečené
plnením si vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča (v tomto prípade otca). Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevyplýva, na základe akých osvedčených skutkových okolností ustálil neschopnosť
matky zabezpečiť základné potreby detí do času prijatia meritórneho rozhodnutia o výživnom na čas do

rozvodu manželstva (konanie vedené pod sp.zn 40P/53/2025). Rovnako nie je zrejmé ako ustálil záver
o dôvodnosti návrhu matky, keď súčasne konštatoval, že matka nedoložila akékoľvek listiny k návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia. Súčasne konštatoval, že príjem matky zo zamestnania nie známy,
keď ho matka ani netvrdila, ani nepreukazovala. Samotná existencia nižších zárobkových možností
a schopností matky ako otca, sama o sebe totiž neznamená odôvodnenosť určenia výživného na

maloleté deti neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak náklady maloletých
neustálil v nevyhnutnej miere. Odvolací súd zdôrazňuje, že formou procesného inštitútu neodkladného
opatrenia je možné nariadiť platenie výživného v nevyhnutnej miere v prípade ohrozenia výživy
maloletého dieťaťa a zabezpečovania jeho základných potrieb (na zabezpečenie nákladov spojených
s bývaním, stravou, nevyhnutným oblečením, prípadne zdravotným stavom, či povinnou školskou

dochádzkou). To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov
a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou
meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové
pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako
u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením

možno určiť len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa a ak sa
preukáže ich ohrozenie, teda, že rodič v ktorého starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú, nedokáže
zo svojho príjmu a bez participácie druhého rodiča tieto zabezpečiť. Rozhodnutie o výživnom určenom
neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a musí vychádzať
z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich individuálneho vyhodnotenia

súd pri rozhodnutí vychádza.

19. Odvolací súd s poukazom na zásady určovania výživného v nevyhnutnej miere a skutkový stav
vyplývajúci z návrhu matky, odvolania otca a listinných dôkazov preukazujúcich náklady detí a ich
úhrady, dospel k záveru o nedôvodnosti určenia výživného na maloleté deti neodkladným opatrením.

V danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, či sú a v akom rozsahu ohrozené základné existenčné
potreby maloletých detí, o ktoré sa aktuálne stará matka, ktoré z časti pokrýva z rodinných prídavkov
a na ktorých otec finančne participuje v prevažnej miere plnením si svojej vyživovacej povinnosti. Z
obsahu spisového materiálu vyplýva, že do odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa rodičia starali
o maloleté deti spoločne, rodina bývala v nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva

rodičov, matka nepracovala (zabezpečovala chod domácnosti) a otec financoval všetky náklady spojené
s bývaním a domácnosťou, spoločnou hypotékou a hradil všetky náklady matky ako aj maloletých detí.
Matka návrh na rozvod manželstva podala dňa 02.05.2025 a dňa 01.07.2025 maloleté deti odsťahovala
zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu v E., získaného na základe zmluvy o prenájme bytu zo dňa
31.05.2025. Pokiaľ ide o matkou uvádzaný jej aktuálny náklad na prenájom 4 izbového bytu vo výške

900 eur mesačne je potrebné uviesť, že okrem toho, že matka platby nájomného neosvedčila, z obsahu
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z jej vyjadrení ktoré sú obsahom pripojených
spisov, najmä z jej návrhu na rozvod manželstva nevyplýva, že by svoju životnú situáciu, v čase, kedy
nedisponovala dostatočným príjmom, bola nútená riešiť zo závažných dôvodov (napr. komplikovanárodinná situácia v ktorej by sa mali ocitnúť maloleté deti z dôvodu vážneho konfliktu rodičov alebo iných
vážnych dôvodov), pre ktoré bola nútená sa odsťahovať zo spoločného rodinného domu, v ktorom mali
maloletédetirodičmizabezpečenévšetkypodmienkyasvojezázemie,doprenájmuzanájomné,ktoréje

nad jej zárobkové pomery. Z obsahu jej návrhu na rozvod manželstva ani z jej ďalších jej podaní nateraz
nevyplýva nevyhnutnosť takéhoto jej kroku zo závažných dôvodov (v návrhu na rozvod manželstva
uvádza, že medzi manželmi viazne komunikácia, manžel jej neprejavuje dostatočne svoju náklonnosť,
uvádza citové odcudzenie, že si manžela váži ale ukončiť manželstvo sa rozhodla v čase, keď ešte
ako tak vychádzajú). Z obsahu spisu nevyplýva spochybňovanie starostlivosti otca o maloleté deti ani

financovanie potrieb celej rodiny vrátane nákladov detí zo strany otca. Z uvedených dôvodov pre potreby
rozhodovania o neodkladnom opatrení odvolací súd tento náklad matky na bývanie v celosti neuznal,
jednakzdôvodu,ženeosvedčilajehonevyhnutnosť,keďmaloletédetimajúnaďalejzabezpečenévšetky
podmienky na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti manželov a jednak z dôvodu, že ani nepreukázala
jeho hradenie z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o náklady maloletých detí, ktoré matka v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla (ods. I. odôvodnenia uznesenia), tieto bolo potrebné pre

účely rozhodnutia v tomto konaní posudzovať a vyhodnocovať v nevyhnutnej miere a tieto odvolací
súd ustálil ako nevyhnutné náklady u každého z detí na stravu 150 eur mesačne (pri zohľadnení, že
otec zabezpečuje platenie školskej jedálne a deti sa časť mesiaca zdržiavajú aj v jeho domácnosti),
ošatenie 40 eur mesačne (časť nákladov na ošatenie detí znáša aj otec vlastným plnením), drogistické
potreby 20 eur mesačne a náklady povinnej školskej dochádzky, ktoré v celosti zabezpečuje otec. Za

odôvodnené náklady v konaní o neodkladnom opatrení nemožno považovať náklady na voľnočasové
a záujmové aktivity detí, náklady na kultúru, a v danom prípade matka neuvádza ani nevyhnutné
náklady na zabezpečenie nepriaznivého zdravotného stavu detí. Z obsahu spisu a otcom osvedčených
skutkových okolností ďalej vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní nad
rámecnevyhnutnejmiery,financovanímichnákladovnaškolu(školné,školskájedáleňspolucca500eur

mesačne na jedno dieťa) a financuje aj náklady spojené s ich nákladnými mimoškolskými a záujmovými
aktivitami, v určitej miere im zakupuje ošatenie, platí poistenie a zabezpečuje im veci osobnej potreby.
Je zrejmé, že pokiaľ by matka maloleté deti nepresťahovala zo spoločnej domácnosti, naďalej by
maloletým deťom poskytoval v plnej miere aj osobnú starostlivosť. Aj keď matka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedla podstatné skutkové okolnosti ohľadne svojho príjmu (hoci v čase

jeho podania už začala podnikať a zamestnala sa), odvolací súd pri ustálení podmienok zabezpečenia
nevyhnutnej výživy maloletých detí matkou vychádzal z obsahu pripojených spisov, z ktorých je nateraz
osvedčené, že matka v októbri 2025 začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia, dňa
01.10.2025 uzavrela zmluvu o spolupráci zo spol. G. H., a súčasne sa zamestnala v spol. I. H. H.,
predtým bola zamestnaná v spol. J. K. H. kde ku dňu 20.06.2025 ukončila pracovný pomer a jej príjem

za odpracované mesiace máj až jún 2025 bol 1.441,82 eur a 1.448,58 eur brutto. Za osvedčené v tomto
štádiu konania teda možno považovať, že matka má možnosti a schopnosti si z výkonu svojej pracovnej
činnosti zabezpečiť zdroj svojho príjmu. Obaja rodičia majú priaznivé majetkové pomery a obaja sú
zárobkovo činní.

20. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje relevantné tvrdenia, na základe
ktorých by bolo možné ustáliť nevyhnutnú potrebu rozhodnutia o výživnom podľa § 366 CMP. Matka
nielenže neosvedčila ale ani neuviedla nevyhnutné náklady maloletých detí, ktoré by s poukazom
na svoj príjem a na finančnú participáciu otca na odôvodnených nákladoch detí, nemohla adekvátne
zabezpečiť. Neosvedčila hradenie nákladov maloletých detí v žiadnom rozsahu. Uvedené nemal pre

potreby svojho rozhodnutia dostatočne osvedčené ani súd prvej inštancie. Pre ustálenie ohrozenia
výživy maloletých detí v zmysle návrhu matky nestačí iba konštatovanie, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnostiadoposiaľneprišlokdohodeovýživnom.Argumentposudzovaniarozdielnejživotnejúrovne
je predmetom posudzovania výživného vo veci samej. Dôvodom nie je ani okolnosť, že otec prestal
k rukám matky od novembra 2025 poukazovať priame platby 90 - 120 eur, t. j. od času, kedy si matka

vlastnou prácou doplnila svoj príjem. Podľa § 366 CMP je dôvodné určiť výživné rodičovi, ktorý si
svoju vyživovaciu povinnosť neplní a súčasne je osvedčené ohrozenie základnej výživy a potrieb detí.
V posudzovanom prípade ani jedna z podmienok splnená nebola. Odvolací súd po ustálení nákladov
na zabezpečenie nevyhnutných bežných potrieb na jedno dieťa v čase starostlivosti matky (vo výške
spolu cca 210 eur mesačne), pri zohľadnení že tieto matka pokrýva aj z prídavku na dieťa ktorý

poberá (60 eur mesačne na dieťa), pri osvedčení všetkých nákladov, ktoré otec plnil a zabezpečoval
dobrovoľne v prospech maloletých detí priamo a ktoré okrem iných súvisia aj s plnením si povinnej
školskej dochádzky detí, nezistil ohrozenie výživy a potrieb detí v nevyhnutnej miere. Nebolo osvedčené,
že matka, ktorá má v plnej miere zachované možnosti a schopnosti pracovať a jej aktuálne osobnéa zárobkové pomery, jej neumožňujú do rozhodnutia súdu v meritórnom konaní zabezpečiť základnú
výživu detí v takto ustálenom rozsahu.

21. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje a dopĺňa, že pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že otec bude
naďalej, tak ako doposiaľ, plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom dobrovoľne a v rozsahu,
v akom sa na potrebách detí podieľal do nariadenia neodkladného opatrenia. V opačnom prípade by
bol takýto stav spôsobilý na prehodnotenie dôvodov určenia výživného na maloleté deti neodkladným
opatrením. Konečnú výšku výživného ustáli súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, po vykonaní

dokazovania a podľa zákonných kritérií určovania výživného na maloleté dieťa v zmysle § 62, § 75 ods.
1 Zákon o rodine.

22. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd výroky I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 CSP a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).

23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

25. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

26. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a

funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, a to

vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu
a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu,
môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach
súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach preto

platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na
ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú
spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo
na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu
vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené v dvoch

prípadoch a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať v prípade, že
to ustanovuje zákon a jednak v ust. § 55 CMP, v zmysle ktorého náhradu trov konania možno priznať vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite
odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie

je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd
zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanejveci(napr.šikanóznynávrh).Uplatnenienárokunanáhradutrovkonaniajepredpokladom
jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov

spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

27. Výrok IV. uznesenia o trovách konania o neodkladnom opatrení, o ktorých súd prvej inštancie
rozhodol za použitia § 52 CMP, odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Pokiaľ
otec v odvolacom konaní navrhol priznať mu voči matke nárok na náhradu trov konania podľa § 55 CMP,

odvolacísúdkonštatuje,ževosvojomodvolaníneuviedoldôvodypriznaniamunáhradytrovkonaniaaza
takúto okolnosť nie je dôvodné považovať iba využitie práva, podať voči uzneseniu odvolanie. Odvolací
súd nezistil splnenie podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP. Skutkové
okolnosti daného prípadu sú bežné a preto z pohľadu charakteru ustanovenia § 55 CMP nemožno anihodnotiť, že ide o výnimočný prípad pre priznanie nároku náhrady trov konania z dôvodu, že by to bolo
sohľadomnaokolnostiprípaduspravodlivé.Takýtonároknebolpreukázanýazpohľadupredmetusporu
(v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu) nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov

účastníkov.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdanivodvolacomkonanínemalpreukázanývzniknároku
na náhradu trov mimosporového konania, ako výnimku pri splnení podmienok § 55 CMP.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).