Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125209906
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125209906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, XXX XX D. D., proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, IČO: 00
170 071, so sídlom Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, 2/ MIONEX, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 11,
974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3/ Notársky úrad JUDr. Ingrid Mazúchovej Šoltésovej, so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť dražby a o neplatnosť Notárskej zápisnice
o osvedčení priebehu dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 20. októbra 2025, č. k.: 7C/4/2025-214, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu o určenie neplatnosti dražby zamieta.
II. Súd žalobu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.“
2. Žalobkyňa sa žalobou označenou ako návrh na zastavenie exekúcie a požiadavka na určenie
neplatnosti dražby a neplatnosti osvedčenia notárskou zápisnicou o priebehu prípadnej dražby,
doručenou súdu dňa 11.12.2024, následne podanou dňa 17.1.2025 a doplnenou dňa 22.1.2025, ďalej
doplnenou aj na výzvu súdu dňa 24.2.2025, podanou proti žalovaným 1/, 2/, 3/, domáhala určenia
neplatnosti dražby jej 3-izbového bytu č. XX, vo vchode č. X, súp. č. XXXX, v bytovom dome na C.

E. v D. D..
3. Žalobkyňa odôvodňovala žalobu tvrdeniami, že dražba bola vykonaná neoprávnene, keďže žalovaný
1/ jej mal podľa jej názoru bezdôvodne zvýšiť zálohové platby, pričom zároveň mal neoprávnene čerpať
prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv; žalobkyňa si vyčíslila sumu pripadajúcu na jej byt a
žiadala jej preúčtovanie na zálohové platby s tým, že po takomto preúčtovaní by nebola dlžníčkou,
zanikla by pohľadávka a tým aj záložné právo, a dražbu preto považovala za neplatnú. Súčasne
spochybňovala spôsob schválenia dražby vlastníkmi bytov, namietala viaceré nedostatky priebehu

dražby (vrátane otázok obhliadky predmetu dražby, formálnych náležitostí a ochrany osobných údajov)
a za neplatné považovala aj osvedčenie dražby notárskou zápisnicou.4. Žalovaní 1/ až 3/ navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaný 2/ tvrdil, že dražbu vykonal v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách ako výkon záložného práva a poukázal na nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného 3/.

5. Žalovaný 3/ uviedol, že notárska zápisnica spĺňala zákonné náležitosti a prípadné formálne
pochybenie bolo bezodkladne odstránené opravnou doložkou.
6. Žalovaný 1/ zdôrazňoval, že žalobkyňa nepoprela existenciu nedoplatku na mesačných zálohových
platbách, pričom preúčtovanie prostriedkov fondu opráv na úhradu tohto záväzku právna úprava ani
zmluva o výkone správy neumožňovali. Zároveň uvádzal, že išlo o zákonné záložné právo a že vlastníci

bytov schválili postup nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom pohľadávku žalobkyne doložil prehľadmi
evidovaných platieb. Súd nariadil pojednávanie a konal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá požiadala o
konanie bez jej účasti.
7. Po právnej stránke súd posudzoval prípustnosť určovacej žaloby o neplatnosť dražby podľa § 137
písm. d) CSP v spojení s § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a konštatoval,
že žaloba bola podaná včas v trojmesačnej lehote počítanej od dňa príklepu. Následne sa súd zaoberal

otázkou vecnej legitimácie strán podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a dospel k
záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vznikalo nútené nerozlučné procesné
spoločenstvo,keďosobitnýpredpisvyžadovalúčasťvšetkýchzákonomoznačenýchsubjektovprávneho
vzťahu, a účinky rozhodnutia sa museli vzťahovať na všetkých rovnako. Zo zisteného skutkového
stavu vyplývalo, že navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/, predchádzajúcim

vlastníkom žalobkyňa a príklep bol udelený vydražiteľovi, ktorým bola spoločnosť EMOREALITY s. r. o.;
vydražiteľ však v žalobe nebol označený na strane žalovaných. Súd preto uzavrel, že žaloba o určenie
neplatnosti dražby nesmerovala proti všetkým nerozlučným procesným spoločníkom, čo zakladalo
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a z tohto dôvodu žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol
bez vecného posudzovania ďalších námietok. Pre úplnosť súd uviedol, že z notárskej zápisnice mal

zistiť aj spoluvlastníctvo predmetu dražby viacerými osobami, pričom žalobu podala iba žalobkyňa, a
naznačil tak aj problém s aktívnou vecnou legitimáciou, keďže aj na strane predchádzajúcich vlastníkov
malo ísť o nerozlučné spoločenstvo.
8. V časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti notárskej zápisnice o osvedčení priebehu
dražby, súd žalobu posúdil ako procesne neprípustnú podľa § 137 písm. d) CSP, keďže možnosť

domáhať sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice explicitne nevyplývala zo žiadneho osobitného
právneho predpisu. Súd zároveň vysvetlil, že notárska zápisnica sama osebe nebola právnym úkonom,
ale predstavovala formu osvedčenia právne významných skutočností alebo zachytenia právnych
úkonov, a preto sa žalobkyňa nemohla úspešne domáhať určenia jej neplatnosti, ale len neplatnosti
právneho úkonu, ktorý by bol jej obsahom; vzhľadom na viazanosť súdu žalobným návrhom však súd

nemohol substituovať petit a posudzovať iný predmet určenia. Na základe uvedeného súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že žalovaným 1/, 2/ a
3/ priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, pričom o ich výške mal po právoplatnosti rozhodnúť
vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Odvolanie

9. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie postupoval
nezákonne a vec nesprávne posúdil. Tvrdila, že súd podľa nej „ignoroval“ zákonom stanovené pravidlá
dobrovoľnej dražby a súvisiace požiadavky na existenciu a platnosť záložného práva, na preverenie a
schválenie vymáhanej sumy súdom a na potrebu súdneho rozhodnutia v súvislosti s jej návrhom na
zastavenie exekúcie. Namietala, že súd nekonal včas a dostatočne so zreteľom na „aktuálnu situáciu“

a že jeho nečinnosť vo vzťahu k časti podania označovanej ako návrh na zastavenie exekúcie vytvorila
priestor žalovaným postupovať svojvoľne a v rozpore so zákonom; v tejto súvislosti hovorila o pasivite
súdu, obštrukciách a zaujatosti, ktoré podľa nej viedli k tomu, že súd nevychádzal zo „správnej skutkovej
podstaty“anemoholdospieťksprávnemuprávnemuzáveru.Ztýchtodôvodovnesúhlasilaanisvýrokom
o trovách konania.

10. Za rozhodujúce považovala, že jej podanie bolo podľa nej od začiatku koncipované ako podanie
pozostávajúce z dvoch častí, a to z návrhu na zastavenie exekúcie a z požiadavky na určenie neplatnosti
dražby a neplatnosti osvedčenia notárskou zápisnicou. Zdôrazňovala, že podanie doručila súdu už
11.12.2024, teda ešte pred konaním dražby dňa 17.12.2024, a preto podľa nej nebolo možné v tom
čase označiť konkrétneho vydražiteľa, keďže nebol známy. Z tohto vyvodzovala, že vydražiteľ mohol byť

v žalobe uvedený len ako „prípadný vydražiteľ“, a zároveň tvrdila, že až po vyriešení otázky platnosti
právneho úkonu príklepu by bolo možné vydražiteľa identifikovať, resp. špecifikovať v zákonnej lehote.
V tejto súvislosti poukazovala na § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
argumentovala, že podmienku účasti subjektov konania splnila tým, že v podaní označila navrhovateľadražby, dražobníka, seba ako vlastníka a dotknutú osobu, „prípadného vydražiteľa“ a notársky úrad
ako osvedčovateľa dražby; z toho vyvodzovala, že dôvod zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej
vecnejlegitimácieneobstál.Opakovanenamietala,ževkonaníbolapodľanejzachovanáúčasťvšetkých

subjektov právneho vzťahu, a preto nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby.
11. V odvolaní ďalej rozvíjala tvrdenie, že dražobník konal „svojvoľne“ a „protiprávne“, keď vykonal
dražbu bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o jej návrhu na zastavenie exekúcie, pričom tomuto
návrhu prisudzovala odkladný účinok. Tvrdila, že dražba podľa nej nemala byť realizovaná bez súdneho
rozhodnutia a bez „exekučného príkazu“, resp. bez rozhodnutia súdu o správnosti vymáhanej sumy.

Zároveň uvádzala, že výkon vymáhania mal byť podľa nej vylúčený aj z dôvodu, že mala v draženej
nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt, pričom sa odvolávala aj na dôvodovú správu ako na argument
vylučujúci takýto postup.
12. Osobitne polemizovala aj s úvahami súdu o nútenom procesnom spoločenstve a o potrebe účasti
ďalších osôb, ktoré súd spomenul v súvislosti so spoluvlastníctvom predmetu dražby. Uvádzala, že
zákon podľa nej uvedenú otázku „taxatívne nerieši“ a v rámci svojej argumentácie tvrdila, že v otázke

vymáhanej sumy sú „žalovaní“ voči správcovi, pričom poukazovala na procesné inštitúty platobného
rozkazu a odporu a tvrdila, že správca mal postupovať cestou platobného rozkazu, ktorú podľa nej
„obišiel“ tým, že pristúpil priamo k vymáhaniu pohľadávky cez dražobníka. Z toho vyvodzovala, že
návrh na zastavenie exekúcie mal riešiť súd a že navrhovateľ dražby ani dražobník podľa nej nesplnili
povinnosť obrátiť sa na príslušný súd, pričom preto nepovažovala otázky aktívneho a pasívneho

spoločenstva za prekážku vecného rozhodnutia.
13. V rámci právnej argumentácie opakovane zdôraznila rozdiel medzi absolútnou a relatívnou
neplatnosťou právneho úkonu a uvádzala, že nedodržanie kogentných noriem spôsobovalo absolútnu
neplatnosť. Tvrdila, že sa žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu udelenia príklepu
dražobníkom a neplatnosti právneho úkonu osvedčenia dražby, pričom vyhlásením týchto právnych

úkonov za neplatné sa podľa nej musela negovať aj samotná dražba a z nej vyplývajúci status
vydražiteľa; preto považovala záver súdu o nedostatku pasívnej legitimácie za nesprávny, keďže podľa
jej názoru bez platného príklepu nemohol „vzísť“ ani vydražiteľ v právne relevantnom postavení.
14. K časti týkajúcej sa notárskej zápisnice namietala, že notárka mala pochybiť tým, že pôvodne vydala
osvedčenie bez priložených námietok a až následne ich doplnila opravou, pričom v opravnom osvedčení

podľa nej chýbal zoznam príloh, a zároveň tvrdila, že jej bol doručený odpis notárskej zápisnice len
kancelárskyzopnutý,čopodľanejvytváralopriestornamanipuláciu.Uvádzala,ženotárkamalaosvedčiť
len priebeh dražby a existenciu námietok, nie „negovať“ ich obsah alebo nahrádzať súdne rozhodnutie;
nesúhlasila s tým, aby sa osvedčenie chápalo ako nadradené súdnemu rozhodnutiu alebo ako negácia
kogentných noriem. Tvrdila tiež, že notárka mala na katastrálnom úrade zamlčať prebiehajúce súdne

konanie a nezaslať informáciu o tom, že prebieha spor, a naznačovala, že postup žalovaných a notárky
mohol mať podvodný charakter pri prepise vlastníckeho práva.
15. Odvolateľka zároveň opätovne rozvíjala skutkové tvrdenia o neoprávnenom čerpaní fondu
prevádzky, údržby a opráv zo strany správcu, poukazovala na zmluvu o výkone správy a tvrdila, že nízky
zostatok fondu po rokoch tvorby preukazoval neoprávnené odčerpanie. Z toho vyvodzovala existenciu

jej pohľadávky voči žalovanému 1/ a záver, že vymáhaná pohľadávka správcu bola „anulovaná“, takže
nebola dlžníčkou; následne tvrdila, že správca nemal mať právo siahať na nehnuteľnosť a že záložné
právo sa snažil získať fingovaným hlasovaním.
16. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd nepotvrdil zamietnutie žaloby, aby zastavil vymáhanie
pohľadávky exekúciou formou predaja nehnuteľnosti dražbou a aby jej nebola uložená povinnosť

nahradiť trovy konania, pričom zároveň navrhovala preniesť trovy (vrátane súdneho poplatku) na
žalovaných v plnom rozsahu; alternatívne navrhovala, aby súd určil dobrovoľnú dražbu za neplatnú a
aby bremeno vyvolaného súdneho konania preniesol na záložného veriteľa (žalovaného 1/). Súčasne
podalaajsťažnosťprotivýrokuotrováchkonania,ktorúopieralaotvrdeniaoneexistenciidlhu,oabsencii
exekučného príkazu a platného záložného práva a o tom, že dražba sa mala vykonať v čase odkladného

účinku jej návrhu na zastavenie exekúcie, čo podľa nej svedčilo o protiprávnom postupe.
Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu
17. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že odvolanie podľa jeho názoru neobsahuje
žiadne nové skutkové tvrdenia ani nové dôkazy, ktorými by žalobkyňa vedela obhájiť svoj žalobný
návrh. Uviedol, že ku všetkým skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci samej sa už vyjadril

v dostatočnom rozsahu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 11.04.2025, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v plnom rozsahu potvrdil.
Vyjadrenie žalovaného 2/18. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne
stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Odvolanie žalobkyne označil za neopodstatnené a účelové,
pričom podľa jeho názoru ani nespĺňalo zákonné náležitosti odvolania. Z týchto dôvodov navrhol, aby

odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol a zároveň potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Právne posúdenie odvolacím súdom
19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania (§ 379 a § 380
CSP), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné.

Súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, vec správne právne posúdil a
svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé
spochybniť správnosť jeho záverov.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a po
oboznámení sa s obsahom odvolania žalobkyne, vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/ a obsahom spisu

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bol založený na procesných dôvodoch, ktoré predstavovali samostatnú a úplnú prekážku vecného
preskúmania žalobou uplatnených tvrdení o nezákonnosti dražby. Preto bolo nevyhnutné posúdiť
prednostne, či žalobkyňa napadla uvedené procesné závery relevantnými odvolacími dôvodmi, a až
následne (len v prípade ich opodstatnenosti) by prichádzalo do úvahy vecné posudzovanie ďalších

námietok smerujúcich k podmienkam výkonu záložného práva, výške a existencii pohľadávky, priebehu
dražby a postupu notára.
23. Ťažiskom rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola
otázka riadneho určenia okruhu účastníkov konania v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. Uvedené ustanovenie kogentne vymedzuje, že účastníkmi súdneho konania

o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba. Takéto zákonné vymedzenie zakladalo nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP,
keď osobitný predpis vyžadoval pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Z
povahy veci vyplýva, že rozhodnutie o platnosti či neplatnosti dražby nemôže pôsobiť len voči niektorým
z týchto subjektov, ale musí sa vzťahovať na všetkých rovnako, pretože výsledok dražby zakladá a

mení právne postavenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predchádzajúceho vlastníka a predovšetkým
vydražiteľa ako osoby, ktorej bol udelený príklep a ktorá z dražby nadobúdala vlastnícke právo. Ustálená
judikatúra dlhodobo vychádzala z toho, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká
nerozlučné spoločenstvo účastníkov a ak niektorá zo zákonom označených osôb nevystupuje na strane
žalobcu, musí byť na strane žalovanej; inak nie je splnená procesná podmienka konania a žaloba musí

byť zamietnutá. Na túto judikatúru nadviazal aj súd prvej inštancie, keď odkázal na rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (R 23/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 66/2008).
24. Žalobkyňa v odvolaní tento právny záver nevyvrátila. Jej argumentácia spočívala v tvrdení, že
vydražiteľ v čase podania žaloby nebol známy, a preto ho označila len ako „prípadného vydražiteľa“,
čím mala podľa jej názoru naplniť zákonnú požiadavku § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.

Odvolací súd konštatuje, že takáto obrana nie je právne udržateľná. Zákon nepozná kategóriu
„prípadného“ alebo „potenciálneho“ vydražiteľa ako procesnej strany, a už vôbec neumožňuje nahradiť
povinnosť označiť konkrétnu osobu, ktorej právne postavenie malo byť rozhodnutím priamo dotknuté,
neurčitým označením neznámeho subjektu. Podstatou núteného procesného spoločenstva je práve
to, že rozhodnutie musí byť záväzné pre konkrétny okruh subjektov, ktorých práva a povinnosti sa

výsledkom dražby priamo menili. Ak by odvolací súd pripustil, že vydražiteľ mohol byť nahradený
abstraktným označením, poprel by účel § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a poprel by
aj princíp kontradiktórnosti, keďže práve vydražiteľ by bol subjektom, ktorého vlastnícke právo by sa
určovacím výrokom o neplatnosti dražby priamo anulovalo, a musel by mať preto procesnú možnosť
účinne brániť svoje práva.

25. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodujúce nebolo, že žalobkyňa podala pôvodné podanie
dňa 11.12.2024 pred dražbou, ale že žaloba o určenie neplatnosti dražby, o ktorej súd prvej inštancie
rozhodoval, bola podaná (resp. procesne uplatnená) po vykonaní dražby, teda v čase, keď už vydražiteľ
objektívne existoval a bol identifikovateľný. Aj samotný súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, žedražba sa konala 17.12.2024 a žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná na súde 17.1.2025,
teda v trojmesačnej lehote podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto procesnom
okamihu už neboli splnené podmienky na ospravedlnenie absencie vydražiteľa tým, že pred dražbou

nebol známy. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej pôvodné podanie bolo podané ešte pred dražbou a
z toho dôvodu nemohla vydražiteľa uviesť, išlo o argument, ktorý nereflektoval skutočný stav konania,
pretože po vykonaní dražby mala žalobkyňa možnosť – a vzhľadom na povahu núteného spoločenstva
aj povinnosť – upraviť označenie strán tak, aby zodpovedalo právnym následkom dražby. Neobstojí ani
jej predstava, že vydražiteľa je možné „špecifikovať“ až po právoplatnom vyriešení platnosti príklepu.

Práve naopak, zmyslom konania o určenie neplatnosti dražby je preskúmať, či právny úkon príklepu a
postup vedúci k prechodu vlastníctva obstáli, a to sa nevyhnutne muselo diať za účasti subjektu, ktorý
mal byť výsledkom sporu bezprostredne zasiahnutý.
26. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal „prvou časťou“ jej podania, ktorú
označovala ako návrh na zastavenie exekúcie, a z tejto domnelej nečinnosti vyvodzovala záver o
nezákonnosti postupu žalovaných a o zaujatosti súdu.

27. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie nebola exekúcia
podľa Exekučného poriadku, ale spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa zákona č.
527/2002 Z. z. Vnútorné označenie podania žalobkyňou („návrh na zastavenie exekúcie“) nemohlo
zmeniť právnu povahu uplatneného nároku, pretože pre posúdenie je rozhodujúci obsah a petit, nie
názov podania. Žalobkyňa sa pred súdom domáhala určenia neplatnosti dražby a určenia neplatnosti

notárskej zápisnice; tomu zodpovedali aj procesné pravidlá, vrátane okruhu účastníkov podľa § 21 ods.
4 zákona o dobrovoľných dražbách a požiadavky prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. d)
CSP. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že návrh na zastavenie exekúcie mal mať odkladný účinok a že bez
súdneho rozhodnutia nemohlo dôjsť k dražbe, išlo o vecné námietky smerujúce k zákonnosti postupu
pri realizácii dražby, ktoré by bolo možné posudzovať len vtedy, ak by boli splnené procesné podmienky

konania o neplatnosť dražby. Súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal nie z dôvodu pasivity či zaujatosti,
ale preto, že konanie bolo procesne blokované nedostatkom núteného procesného spoločenstva. V tejto
situácii by vecné posudzovanie ďalších námietok bolo v rozpore so zásadou, že súd rozhoduje len v
rámci procesne prípustného konania a po splnení procesných podmienok.
28. Odvolací súd zároveň k námietke žalobkyne, že dražobník nemal „exekučný príkaz“, že neexistovalo

„súdne povolenie exekúcie“ a že mala byť vydaná autoritatívna verifikácia vymáhanej sumy platobným
rozkazom, uvádza, že aj táto argumentácia vychádza z nesprávneho zámenného stotožnenia dvoch
odlišných právnych režimov. Dobrovoľná dražba podľa zákona č. 527/2002 Z. z. predstavuje osobitný
zákonný mechanizmus výkonu záložného práva, ktorý sa nevyžadoval viazať na existenciu exekučného
titulu a na procesné úkony súdneho exekútora. Práve preto zákon o dobrovoľných dražbách upravuje

samostatnú procesnú ochranu dotknutej osoby prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby
podľa § 21 ods. 2. Ak žalobkyňa namietala nesprávnosť alebo neexistenciu pohľadávky, jej tvrdenia
mohli byť právne relevantné v rámci posúdenia podmienok výkonu záložného práva, avšak opäť len
za predpokladu, že procesné podmienky konania o neplatnosť dražby boli splnené. Odvolací súd preto
konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní presúva spor do roviny exekučného konania a platobných rozkazov,

hoci napadnuté rozhodnutie je založené na otázke procesnej legitimácie v určovacom spore podľa
zákona o dobrovoľných dražbách.
29. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že dražba nemohla prebehnúť preto, že mala v byte hlásený trvalý pobyt,
odvolací súd uvádza, že samotná existencia trvalého pobytu v predmete dražby je relevantná v inom
kontexte – zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 rieši najmä vplyv okolností súvisiacich s

trestným činom a trvalým pobytom na prekluzívnu lehotu na podanie žaloby, nie automatickú procesnú
neprípustnosť dražby. Aj táto námietka žalobkyne sa teda týkala vecného posúdenia zákonnosti dražby,
ku ktorému sa súd prvej inštancie nedostal z dôvodov procesnej povahy, a preto nemohla spôsobiť
nesprávnosť záveru o nedostatku pasívnej legitimácie.
30. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval aj problém aktívnej

vecnej legitimácie, keď uviedol, že predmet dražby bol v spoluvlastníctve viacerých osôb. Odvolací súd
zdôrazňuje, že tento záver bol vyslovený „pre úplnosť“ a nebol nosným dôvodom zamietnutia žaloby;
rozhodnutie je založené predovšetkým na absencii vydražiteľa na strane žalovaných. Napriek tomu
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak bola dražená nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých
osôb, určenie neplatnosti dražby sa muselo dotýkať právneho postavenia každého spoluvlastníka.

Aj z tohto dôvodu sa v praxi vyskytovala potreba riešiť otázku účasti všetkých predchádzajúcich
vlastníkov buď na strane žalobcov, alebo žalovaných, tak aby účinky rozhodnutia pôsobili voči všetkým
rovnako a aby nedochádzalo k neprípustnej fragmentácii právneho osudu dražby. Žalobkyňa všakv odvolaní nepredložila právnu argumentáciu, ktorá by spochybnila tento logický dôsledok povahy
spoluvlastníckeho práva a účinkov rozhodnutia o neplatnosti dražby.
31. V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice žalobkyňa tvrdila, že notárka vydala

osvedčenie bez námietok, neskôr ich doplnila opravou, pričom opravné osvedčenie podľa nej
neobsahovalo zoznam príloh a forma doručenia odpisu nebola správna. Zároveň namietala aj postup
voči katastrálnemu úradu a naznačovala podvodný charakter postupu.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu procesnej
neprípustnosti, keďže určovacia žaloba smerujúca na „neplatnosť notárskej zápisnice“ nebola prípustná

podľa § 137 písm. d) CSP, ak osobitný predpis takúto žalobu neustanovoval. Súd prvej inštancie správne
vychádzal z toho, že notárska zápisnica sama osebe nepredstavovala právny úkon, ale verejnú listinu
osvedčujúcu priebeh dražby; právnym úkonom mohla byť len skutočnosť alebo úkon v nej zachytený.
To znamená, že žalobkyňa sa nemohla úspešne domáhať určenia „neplatnosti notárskej zápisnice“ ako
listiny,alemohlasadomáhaťochranysvojichprávprostredníctvomžalobyoneplatnosťdražby;prípadné
pochybenia notára pri osvedčovaní mohli mať význam len ako argumentačné dôvody v rámci posúdenia

platnosti dražby, nie ako samostatný predmet určovacieho výroku smerujúceho k „neplatnosti“ zápisnice.
Odvolacísúdkonštatuje,žežalobkyňavodvolanísíceuvádzamnožstvovýhradkpostupunotárky,avšak
tieto výhrady sa obsahovo míňajú s právnym záverom o neprípustnosti žaloby, pretože ani prípadné
vecné pochybenia pri vyhotovení či doručení notárskej zápisnice nemohli založiť prípustnosť určovacej
žaloby bez opory v osobitnom predpise.

33. Žalobkyňa napokon namietala, že vymáhaná suma bola nesprávna, že dlh bol „anulovaný“ jej
protinárokom z titulu údajného neoprávneného čerpania fondu opráv a že správca nemal mať platné
záložné právo, ktoré mal údajne získať podvodom.
34. Odvolací súd k danej námietke uvádza, že ide o vecné námietky smerujúce k existencii a rozsahu
pohľadávky a k predpokladom výkonu zákonného záložného práva podľa osobitných predpisov o

správe domu a vlastníctve bytov. Súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal výslovne práve preto, že
žalobu zamietol pre nedostatok núteného procesného spoločenstva, a tento procesný dôvod bol
samostatne spôsobilý viesť k zamietnutiu bez vecného dokazovania. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že
aj keby žalobkyňa v odvolaní opätovne predniesla argumenty o neoprávnenom čerpaní fondu opráv, o
zápočte alebo o fingovanom hlasovaní, tieto nemohli nahradiť absentujúcu procesnú podmienku účasti

vydražiteľa, keďže bez jeho účasti nebolo možné vydať rozhodnutie s účinkami voči všetkým osobám,
ktorých práv sa výsledok dražby bezprostredne týkal. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za
rozhodujúce, že žalobkyňa rozsiahlo polemizovala s existenciou dlhu či zákonnosťou postupu správcu;
predmetom odvolacieho preskúmania v danom štádiu bolo, či okresný súd správne uzavrel, že žaloba
bola procesne vadná.

35. Odvolací súd k námietke žalobkyne smerujúcej proti rozhodnutiu o trovách konania uvádza, že
podľa zásady úspechu vo veci v spore platilo, že úspešnej strane patrí náhrada trov konania v rozsahu
zodpovedajúcomjejúspechu.Keďžežalovaní1/,2/a3/bolivkonaníúspešnívcelomrozsahu,priznanie
náhrady trov konania v rozsahu 100 % bolo zákonným dôsledkom výsledku sporu. Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa bola presvedčená o vecnej správnosti svojej žaloby, nemohla založiť výnimku z tejto

zásady. Pokiaľ žalobkyňa namietala „sťažnosť“ proti výroku o trovách, odvolací súd ju posúdil obsahovo
ako odvolacie námietky proti výroku o trovách; v tejto časti však žalobkyňa neuviedla také konkrétne
právne dôvody, ktoré by spochybnili správnosť aplikácie § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP, keďže jej
výhrady boli opäť viazané na jej presvedčenie o protiprávnosti dražby a o neexistencii dlhu. Keďže bol
rozsudok vo veci samej potvrdený, nebol daný dôvod meniť ani výrok o trovách.

36. Odvolacie námietky žalobkyne boli prevažne rozsiahle, opakujúce sa a zamerané na skutkové a
právne otázky, ktorými sa súd prvej inštancie vzhľadom na procesný stav veci nemohol a ani nemal
zaoberať. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti ani právne argumenty, ktoré by
spochybnili správnosť záverov okresného súdu o nedostatku pasívnej (a čiastočne aj aktívnej) vecnej
legitimácie a o procesnej neprípustnosti časti žaloby.

37. Z tohto dôvodu možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo z hľadiska uplatnených
odvolacích námietok vecne aj právne správne, opieralo sa o jasné zákonné ustanovenia a ustálenú
judikatúru a odvolanie žalobkyne neobsahovalo relevantné dôvody, ktoré by mohli viesť k jeho zmene
alebo zrušeniu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne identifikoval absenciu
núteného procesného spoločenstva na strane žalovaných v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, keď žalobkyňa neoznačila vydražiteľa ako žalovaného subjektu, a tento nedostatok predstavoval
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby bez vecného posúdenia ďalších námietok. Rovnako správne
posúdil žalobu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice ako procesne neprípustnú, keďže notárska
zápisnica nebola právnym úkonom a osobitný predpis neustanovoval možnosť domáhať sa určenia jejneplatnosti. Odvolacie námietky žalobkyne smerovali prevažne k vecnej stránke sporu (existencii dlhu,
záložnému právu, odkladnému účinku jej návrhu, postupu dražobníka a notárky), avšak míňali sa s
nosnými procesnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil aj vo výroku o trovách konania.
Trovy odvolacieho konania
38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.