Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408214948
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4408214948.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.OliveraKolenčíkaasudcovJUDr.Vlasty
Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. A. B. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, D.,
o vymoženie 1 306,51 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. mája 2025, č. k. 9Er/1088/2008-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších
zákonov /ďalej len „Exekučný poriadok“/) uznesením zo dňa 20. mája 2025, č. k. 9Er/1088/2008-26
vyhlásil za exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (ďalej len napadnuté uznesenie). Následne uznesením
č. k. 9Er/1088/2008-45 zo dňa 18.07.2025 rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Zámocká 30, Bratislava
z titulu exekúcie 40,82 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Napadnuté uznesenie (rozhodnutie) právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g/, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej lej „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že predmetné exekučné konanie začalo 06.09.2008
spísanímnávrhunavykonanieexekúciepredsúdnymexekútoromdozápisnice.Poverenienavykonanie
exekúcie bolo exekútorovi udelené dňa 04.11.2008. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04688/08 zo dňa 03.06.2008, ktorým bola povinná zaviazaná na
zaplatenie sumy 1 306,51 eura s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1 298,55 eura od
20.02.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 280,99 eura, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Exekučný súd podrobil kontrole predloženú Zmluvu o úvere zo dňa 28.11.2007 č. 4500324
uzatvorenú medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava a povinnou ako
dlžníkom. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 28.11.2007 a to medzi účastníkmi
exekúcie a jej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z uvedenej zmluvy je zrejmé,
že oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky v sume 663,88 eura a povinná sa zaviazala tieto
finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 634,67 eura a to v 12

mesačných splátkach po 108,21 eura počnúc dňom 15.01.2008. Oprávnený v tomto zmluvnom vzťahu
vystupoval ako osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskejčinnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii
spotrebiteľa. Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - menom, priezviskom, rodným číslom,
číslom občianskeho preukazu a bydliskom.

4. Z obsahu vyššie citovanej úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že táto má povahu spotrebiteľskej
zmluvy z nasledovných dôvodov: vychádzajúc z ustanovenia § 52 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je do 10.06.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11.06.2010 je tento zákon zrušený zákonom
číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).
Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby,

pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.
z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a
spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Ako je už spomenuté súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra). V
predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení
(tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere, a preto
súd podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 17. Všeobecných podmienky

poskytnutia úveru, v zmysle ktorých rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Povinná ako spotrebiteľ
uzavretú rozhodcovskú doložku nemala možnosť ovplyvniť a takto uzatvorená rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uvedeného dochádza k
výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán. Uvedená rozhodcovská doložka je
výrazne v neprospech spotrebiteľa a podpisom zmluvy o úvere, ako aj následne rozhodcovskej zmluvy

sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Pokiaľ ide o konajúci rozhodcovský súd,
tento si zvolil oprávnený, čím je spotrebiteľovi sťažený prístup k právnej ochrane vzhľadom na značnú
vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu povinného a sídlom rozhodcovského súdu. Exekučný súd
dospel k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je založená na inštitúte neprijateľnej zmluvnej
podmienky a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

l OZ).

5. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodcovská doložka
obsiahnutá v 17. bode podmienok poskytnutia úveru podľa názoru súdu prvej inštancie splýva s
ostatnými podmienkami poskytnutia úveru a v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami jej

význam je osobitný, pretože v krízových situáciách pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o
právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov
súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v
prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Súd je názoru, že ak rozhodcovská doložka

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

6. Exekučný súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul nie je pre spotrebiteľa žiadnym spôsobom zvýraznená, podčiarknutá, aby sa
s jej obsahom bolo možné riadne oboznámiť pred podpisom zmluvy. Zastával názor, že rozhodcovská
doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O
neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní aspotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom SR, ale ak by
podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel

k záveru, že rozhodcovský súd na základe vyššie citovanej rozhodcovskej doložky (bod 5. uznesenia)
nemal právomoc rozhodovať, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože veriteľ sa

snaží získať exekučný titul. Aj na súde prvej inštancie je, resp. bol vedený vysoký nápad podobných
exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje
súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Doložka nebola dojednaná v
čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská
doložka odporuje princípom ústavnosti deklarovaných v Ústave SR v článku 46 ods. 1, ktorý článok
deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Zároveň neboli dodržané
ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený
tiež nepreukázal žiadnym spôsobom, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a že
spotrebiteľka - povinná bola riadne poučená s touto skutočnosťou a že bola oboznámená so zmluvou o
úvere a to pred jej podpisom, prípadne či jej bola daná možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a aj zmluvných

podmienok.

7. Podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver v sume 663,88 eura a povinná sa zaviazala tieto
finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 634,67 eura a to v
12 mesačných splátkach po 108,21 eura počnúc dňom 15.01.2008, výšku uvedeného poplatku súd

považoval za neprimerane vysokú a to vo výške - 95,6 % z poskytnutých finančných prostriedkov. Z
rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok
za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu úroku dohodnutého
medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo je úrok neprimerane vysoký
a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch

a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška
nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 OZ, podľa ktorého
treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení
§ 39 OZ treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý úrok vo výške 91,25 % ročne

súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne
v rozpore s dobrými mravmi, a preto takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za
absolútne neplatné.

8.Exekučnýsúdspoukazomnaustanovenie§53ods.4OZpredmetnúexekúciuvyhlásilzaneprípustnú

a túto zastavil, pretože rozhodcovská doložka (bod 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru)
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže uprednostňuje
veriteľa pred spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vydaný
rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom. Podľa
súdu je celý postup a to od uzavretia zmluvy až po rozhodcovský rozsudok prejavom zneužitia

práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň

žiadal priznať aj náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Oprávnený v podanom
odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Uviedol, že zmluvné strany uzavreli dňa 28.11.2007 Zmluvu o úvere č. 4500324, na základe ktorej
sa oprávnený zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 663,88 eura. Zmluva bola uzavretá podľa
§ 497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka má zmluva

povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná,
pretožeprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinnou,sprihliadnutímnacharakterzmluvy,niejevzťahom
spotrebiteľským. Uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“). Priamo na prednej straneZmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej

strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údajezodpovedajúskutočnosti.Vzhľadomktejtoskutočnostijenepochybné,žedlžníkpodpisomZmluvy
o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Oprávnený si predložením Zmluvy o
úvere, ako aj VPPÚ splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola
splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ

a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.

10. Ak by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z OZ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v
žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho

obmedziť. Nesúhlasil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá
v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby
spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná má právo sa kedykoľvek slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Za podstatné považoval, či rozhodcovská doložka v
čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením sporu. Ak by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.

j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o
právnuochranunapríslušnýorgán,atobuďnazákladevoľbymedzirozhodcovskýmasúdnymkonaním,
alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo
na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky
tohto procesného kroku upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa § 19

ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo
predinýmrozhodcovskýmsúdom.Znamenátotedaprekážkulitispendenciepreakékoľvekďalšiežaloby
v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je dotknuté právne
postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z

titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno
mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného rozhodcovská doložka nepredstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

12. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.09.2008, kedy oprávnený
spísal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., návrh na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice, ktorým oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči
povinnému. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 04688/08

zo dňa 3. júna 2008, právoplatný 16. júna 2008 a vykonateľný 19. júna 2008. Exekučným titulom bola
povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu vo výške 1 306, 51
eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1 298,55 eura od 20.02.2008 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania v sume 280,99 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Exekučnýsúddňa4.novembra2008vydalpoverenieč.5404034289,ktorýmpoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonaním predmetnej exekúcie. Následne súd prvej inštancie preskúmal
listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho

prieskumu.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

16. Podľa § 879x OZ, ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30. júni
2024. Ustanoveniami § 852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne vzťahy, ktorých obsahom
je dodávanie digitálneho plnenia, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024, ak k dodaniu digitálneho plnenia

dochádza po 30. júni 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov
sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 58 ods. Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.21. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví podľa Exekučného
poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, na základe ktorých
súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie

nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd môže kedykoľvek v priebehu
konania exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
378 ods. 2 CSP.

23. Podľa § 879l OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára

2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú
podľa doterajších predpisov.

24. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je Zmluva o úvere č. 4500324 zo dňa 28.11.2007. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú

podľa § 52 ods. 1 OZ, keďže ustanovenie § 879l OZ výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. marcom 2010, treba posudzovanú zmluvu o úvere
považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

25. V predmetnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať
nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku,
aj bez návrhu musí preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice

rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany
spotrebiteľa je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa aplikuje na našom území a
smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. Občiansky zákonník v § 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy
je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov,
pričom nie je priestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

27. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu,
sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky k zmluve § 3 ods. 1, 2 ZoRK. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba

skúmať,činemácharakterneprijateľnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,t.j.spôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola
individuálnedojednaná,rovnakoakovtomtoprípade.Odvolacísúduvádzaajto,žetýmtopostupombolo
spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská
doložka vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Rozhodcovská

doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva
spotrebiteľa dodávateľom.28. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to,

že exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právne
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné. Cieľom legislatívy európskej únie a členských
štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom
zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ – spotrebiteľských v právnom poriadku je
zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno
hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu
potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej
strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu ochranu nemožno uprieť ani menej

bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom
upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť
spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie sa
musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

29. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej
doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si týmto
spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací
súd považuje výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa. Keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, súd v danej veci nemal súdneho
exekútora ani poveriť výkonom predmetnej exekúcie. V tomto prípade rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne
rozhodol o zastavení exekúcie.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania tak, že procesne úspešnej povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej

žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila. Vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že povinnej žiadne odvolacie
trovy nevznikli, odvolací súd v súlade s čl. 17 CSP rozhodol priamo o náhrade trov odvolacieho konania
bez toho, aby najskôr rozhodoval len o nároku, a to v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP
v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).