Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125212426
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125212426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne Zuzimix s.r.o., so sídlom Omšenie, Omšenie 589, IČO:
54 586 267, proti žalovanej A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, A. – F., právne zast.
JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. 15/25, IČO: 34 054 081 o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2025, č. k. 12C/61/2025-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd týmto p o u č u j e žalovanú, že m á možnosť domáhať sa svojich nárokov týkajúcich
sa ochrany jej vlastníckeho práva podaním žaloby vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil v časti A./ žalovanej zdržať sa

akéhokoľvek konania a zásahov, ktorými by obmedzila alebo znemožnila dodávku pitnej vody do
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne alebo ktorými by bola znefunkčnená pôvodná vodovodná
prípojka (bez novej pripojenej vetvy vodovodnou hadicou za budovu súp. č. XXX) alebo obmedzená jej
funkčnosť a prevádzkyschopnosť ako i zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by bránila žalobkyni v
užívaní pôvodného vodovodného potrubia (bez novej pripojenej vetvy vodovodnou hadicou za budovu
súp. č. XXX) vrátane vodovodnej prípojky uloženej vo vodomernej šachte (bez novej pripojenej vetvy

vodovodnou hadicou za budovu súp. č. XXX), nachádzajúcej sa na pozemku C KN parc. č. 21/2 k.
ú. D. E., ktoré vedie k obchodnému zariadeniu súp. č. XXX na pozemku C KN parc č. 21/1 a č. 22 k.
ú. D. E.. Výrokom II. uložil v časti B./ žalovanej strpieť na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup
žalobkyne a osobám odvodzujúcim od nej svoje práva na pozemok C KN parc. č. 21/2 a to za účelom
údržby a obhospodarovania pôvodného vodovodného potrubia (bez novej pripojenej vetvy vodovodnou
hadicou za budovu súp. č. XXX) vrátane vodovodnej prípojky uloženej vo vodomernej šachte (bez

novej pripojenej vetvy vodovodnou hadicou za budovu súp. č. XXX) nachádzajúcej sa na pozemku C
KN parc. č. 21/2 k. ú. D. E., ktoré vodovodné potrubie vedie k obchodnému zariadeniu súp. č. XXX,
postavenému na pozemku C KN parc. č. 21/1 a č. 22 k. ú. D. E.. Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom IV. žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, 3 CSP, § 151o ods. 1, 2, 3, § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, §
4 ods. 1, 6, 7 písm. a), b) a § 22 ods. 3, 5 zák. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách. Uviedol, že predloženými listinnými dôkazmi, a to listami vlastníctva, kúpnymi zmluvami,
technickou správou mal za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami
sporu. Strany sporu sú vlastníkmi susedných pozemkov, pričom na pozemku žalobkyne je budova,

obchodné zariadenie so súp. č. XXX, ale na susednom pozemku žalovanej na parc. č. 21/2 nie je
žiadna budova, iba vodomerná šachta s vodovodným potrubím, ktoré zásobuje vodou budovu žalobkynesúp. č. XXX na jej pozemku. Oba pozemky s budovou predtým patrili jedinému vlastníkovi spoločnosti
COOP Jednota Trenčín, ktorý prípojku vybudoval spolu s vodomernou šachtou pre budovu súp. č. XXX.
Ďalej je nepochybné, že pôvodný vlastník pozemkov spoločnosť COOP Jednota celý pozemok parc.

č. 21 rozdelil na dve samostatné časti, a to na parc. č. 21/2 bez budovy, ale s vodomernou šachtou
a vodovodným potrubím a v roku 2022, túto odpredal žalovanej a tiež na parc. č. 21/1, na ktorej stojí
budova súp. č. XXX, ktorú pôvodný vlastník predal v roku 2024 žalobkyni. V kúpnej zmluve, ktorou
žalovaná kupovala nehnuteľnosti v roku 2022 sa nič výslovne neuvádza o vodovodnej prípojke, ani
vodomernej šachte. Iba z čl. IV. kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci poskytol kupujúcej žalovanej

všetky informácie ohľadom predmetu kúpy a kupujúca sa zaviazala v zmysle § 127 ods. 3 umožniť
predávajúcemu vstup na svoj pozemok v znení ust. § 127 ods. 3 OZ bez zmienky o vodomernej
šachte a prípojke. V kúpnej zmluve z roku 2024, ktorou kupovala nehnuteľnosti žalobkyňa sa uvádza,
že kupovala dva pozemky, budovu súp. č. XXX, elektrické svietidlá, vnútorné zariadenie stavby, bez
spomenutiavodomernejšachtyaprípojky.Rovnakovčl.IV.zmluvyjeakovzmluvezroku2022uvedené,
že predávajúci poskytol kupujúcej všetky informácie ohľadom predmetu kúpy, pričom mu nie sú známe

žiadne vady, na ktoré by mal kupujúci žalobkyňu upozorniť. Ďalej bolo listinnými dôkazmi osvedčené,
že žalobkyňa užíva budovu súp. č. XXX, ktorú prenajíma malým prevádzkam. Dňa 31.03.2025 podala
na stavebný úrad návrh na zmenu v užívaní stavby a k tomu pripojila vyjadrenie Trenčianskych vodární
a kanalizácii a. s. zo dňa 24.01.2025 s ústnym súhlasom žalovanej sa rozhodla priviesť prívod vody
aj za budovu súp. č. 271, a to vodovodnou hadicou z už existujúcej vodovodnej prípojky. Toto aj

zrealizovala na pozemku žalovanej parc. č. 21/2 a súbežne vykonala opravu poklopu na vodomernej
šachte na žiadosť dodávateľa vody. Následne žalovaná vyzvala žalobkyňu listom dňa 13.08.2025 na
odstránenie vodovodnej hadice z dôvodu, že ide o nepovolenú nelegálnu stavbu bez písomného súhlasu
žalovanej. Bolo osvedčené, že po doručení listu žalovanej žalobkyni zo dňa 10. septembra 2025 pre
neodstránenie uvedenej vodovodnej hadice žalobkyňou došlo k odpojeniu vody pre žalobkyňu zo strany

žalovanej a doteraz voda netečie. Žalobkyňa s návrhom na neodkladné opatrenia, ani na výzvu súdu
nepredložila žiadne vyjadrenie a technické podmienky správcu vodovodnej siete k zriadeniu pripojenia
novej vodovodnej hadice k už existujúcej prípojke. Bez týchto náležitostí ide o stavbu v rozpore so
stavebným zákonom ako aj zákonom č. 442/2002 Z. z. bez ohľadu na to, či žalovaná dala alebo
nedalažalobkyniústny,alebopísomnýsúhlas.Vzmyslejudikatúrysúdov,všeobecnésúdynenahrádzajú

rozhodnutie stavebného úradu v stavebnom konaní, ani povolenie TVK a. s. Rozsudkom všeobecného
súdu je možné uložiť iba povinnosť opraviť a strpieť vodovodné potrubie, no administratívne podmienky
uskutočnenia tejto opravy sa musia zo stavebno-technického hľadiska určiť v stavebnom konaním
Súd rozhodovaním, či už v konaní o neodkladnom opatrení alebo vo veci samej o povinnosti pustiť
vodu žalovanou aj do novej pripojenej vetvy pred uvedeným schválením TVK a. s. a stavebným

úradom by v skutočnosti nahrádzal ich činnosti, čo však nie je v jeho právomoci. Preto súd nemohol
zaviazať žalovanú dodávať vodu do novej pridanej vetvy potrubia, ale iba do pôvodného potrubia.
Úkony žalovanej v rozpore s právnymi predpismi nepožívajú právnu ochranu. Súd nemohol žalovanú
zaviazať v zmysle § 127 ods. 3 OZ k povinnosti strpieť úpravy vodovodného potrubia, pretože znenie
tohto ustanovenia umožňuje iba údržbu a obhospodarovanie. Súd tak vyhovel návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia iba v časti vodovodného potrubia bez novej pridanej vetvy, pretože žalobkyňa
neosvedčila existenciu povolenia vykonať takéto rozšírenie už existujúceho vodovodného potrubia zo
strany stavebného úradu. Súd vyhovel návrhu iba v súlade s § 127 ods. 3 OZ ohľadom účelu vstupu,
a to údržbu a obhospodarovanie, avšak bez účelu úpravy vodovodného potrubia z dôvodu ako v časti
A./. Vzhľadom na znenie nariadeného neodkladného opatrenia nebolo potrebné zaviazať žalobkyňu

k povinnosti podať žalobu vo veci samej. Daná situácia sa musí najprv riešiť v súlade so zákonom č.
442/2002 Z. z. s TVK a. s. a po získaní potrebných povolení a určení technických podmienok nastupuje
riešenie vo vzťahu k žalovanej a jej pozemku buď formou dohody alebo zriadením vecného bremena,
potom konanie na stavebnom úrade a až potom samotnou realizáciou novej vetvy vodovodného
potrubia. A až následne ak pri takejto legálnej realizácii žalovaná neumožní žalobkyni vykonávať úkony,

môže neodkladným opatrením súd upraviť pomery strán sporu. Súd podľa § 255 ods. 2 CSP zároveň
stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania pre čiastočný úspech každej strany.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná, a to proti vyhovujúcim výrokom I., II.
napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací toto rozhodnutie zmenil tak, že

návrh žalobcu zamietne, a zároveň žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a zároveň
žalovanej prizná náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, ktorým návrhu vyhovel za celkom nesprávne a založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Uviedla, že pri správnom posúdení veci nemôže byť splnená prvá základná podmienkana nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie existencie nároku uplatniteľného vo veci samej.
Nie je sporné, že na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej je umiestnená vodomerná šachta
napojená na verejný vodovod s pôvodnou vodovodnou prípojkou, z ktorej žalobca nesprávne vybudoval

aj ďalšie napojenie na svoju stavbu vodovodnou hadicou. Je tiež nesporné, že táto vodomerná šachta
zabezpečovala v minulosti napojenie stavby súp. č. XXX na verejný vodovod a v takomto stave
žalobca túto stavbu nadobudol. Z hľadiska právneho by takáto vodomerná šachta vrátane pôvodnej
vodovodnej prípojky mala predstavovať príslušné stavby vo vlastníctve žalobkyne v zmysle § 121
ods. 1 OZ. Vodomerná šachta vrátanej pôvodnej prípojky sú umiestnené na C KN parc. 21/2 vo

výlučnom vlastníctve žalovanej. Zo zápisu tohto pozemku na LV je zrejmé, že na tomto pozemku
neviazne žiadna ťarcha, teda nie je zaťažený žiadnym vecným právom. Súd by teda musel zistiť, že
umiestnenie vodomernej šachty na pozemku žalovanej predstavuje neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalovanej k tomuto pozemku. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či je na strane žalobcu daný
akýkoľvek právny nárok uplatniteľný na súde, na základe ktorého by mohol súd rozhodnúť o zriadení
vecného bremena, či iného vecného práva v prospech žalobcu. Mylne poukázal na hmotnoprávne ust. §

151o OZ, z ktorých takýto právny nárok žalobcu vôbec nemôže vyplývať. Odseky 1, 2 tohto zákonného
ustanovenia totiž upravujú len spôsob vzniku a zriadenia vecného bremena a ods. 3 upravuje osobitný
prípad zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu. Je zrejmé, že o takýto prípad zriadenia vecného
bremena v tejto veci nemôže ísť. Na strane žalobcu tak nie je daná možnosť uplatnenia nároku na
zriadenie vecného bremena. Do úvahy neprichádza ani možnosť vydržania práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, keďže je zrejmé, že žalobca od nadobudnutia stavby, ktorej príslušenstvom je
vodomerná šachta, musel vedieť, že takéto príslušenstvo stavby je umiestnené na cudzom pozemku,
na ktorom nie je žiadne vecné bremeno zriadené, a teda jeho dobromyseľnosť vo výkone takéhoto
práva by bola objektívne vylúčená. Nesprávne súd prvej inštancie poukázal na hmotnoprávne ust. §
127 ods. 3 OZ, kedy žalobca neosvedčil nevyhnutnosť vstupu na pozemok vo vlastníctve žalovanej.

Je nepochybné, že samotná prevádzka vodovodnej prípojky z vodomernej šachty si nevyžaduje žiadnu
osobitnú obsluhu takéhoto zariadenia a už vôbec neosvedčil nevyhnutnú dobu, po ktorú by takýto vstup
bolo nutné realizovať. Je zrejmé, že úprava obsiahnutá v § 127 ods. 3 OZ je aplikovateľná na prípady
nevyhnutného jednorazového vstupu alebo vstupu do presne ohraničenú dobu na cudzí pozemok. Zo
skutočností uvedených žalobcom k návrhu vyplynulo, že úprava vodomernej šachty už bola realizovaná

a nemôže byť žiaden ďalší dôvod, aby bolo žalovanej uložené za takýmto účelom strpieť vstup žalobcu.
Pokiaľ ide o poukaz súdu prvej inštancie na príslušné ust. zákona č. 442/2002 Z. z. ako normy
verejného práva, tak tento je pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
celkom bezpredmetný. Predmetom riešenia nie je posúdenie právneho vzťahu pripojenia stavby vo
vlastníctve žalobcu na verejný vodovod, ale posúdenie právneho vzťahu umiestnenia vodomernej

šachty a vodovodnej prípojky k stavbe vo vlastníctve žalobcu tvoriacej príslušenstvo na pozemku vo
vlastníctve žalovanej bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Na riešenie takéhoto právneho vzťahu by
nebolo možné aplikovať ani ust. § 135c OZ, keďže u vodomernej šachty a vodovodnej prípojky by
nemohlo ísť o stavbu neoprávnenú. Táto bola vybudovaná na pozemku vo vlastníctve subjektu, ktorý
ju vybudoval. Nariadenie neodkladného opatrenia tak predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho

práva žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanej zdržať sa konania a zásahu, ktorým by
obmedzila alebo znemožnila dodávku pitnej vody, tak tým v podstate zakázal žalovanej vykonávať
činnosti smerujúce k ochrane jej pozemku v rámci prevencie pred vznikom škody, prípadne obmedzenie
funkčnosti. Ešte väčší zásah do vlastníckeho práva žalovanej predstavuje uloženie povinnosti vo výroku
II., v rámci ktorej má žalovaná na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere strpieť vstup žalobcu a celkom

neurčeného okruhu osôb odvodzujúcich od žalobcu svoje práva na pozemok vo vlastníctve žalovanej.
Neprimeranosť takéhoto zásahu treba hodnotiť v kontexte s tým, že súd prvej inštancie po nariadení
neodkladného opatrenia nepostupoval v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak súd nariadi
neodkladné opatrenie pred začatím konania môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a takúto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad,

že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca nemôže
disponovať žiadnym hmotnoprávnym nárokom na zriadenie vecného bremena, ktorého obsahom by
bolo právo na umiestnenie vodomernej šachty a prípojky na pozemku na vlastníctve žalovanej. Absencia
hmotnoprávnej úpravy v platnom právnom poriadku potom stavia konštatovanie súdu prvej inštancie
do roviny celkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak za takéhoto stavu veci súd prvej inštancie

nariadil neodkladné opatrenie a žiadnym spôsobom neohraničil čas, ani jednotnú mieru, prakticky by
pozemok žalovanej bol zaťažený v takom rozsahu a takým spôsobom, že by do budúcna musela znášať,
aby ktokoľvek, kto uvedie, že tam ide so súhlasom žalobcu vstupoval na jej pozemok, chodil po jej
pozemku, čo je obmedzenie rozsiahlejšie ako v prípade už existujúceho vecného bremena. Poukázalapreto na to, že takto nariadeným neodkladným opatrením došlo k porušeniu princípu proporcionality
ochrany vlastníckeho práva, pretože žalobcovi poskytuje neprimeranú výhodu na úkor práv žalovanej.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie rovnako podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku, ktorým
bol jej návrh zamietnutý. Uviedla, že súd síce poskytol ochranu pôvodnej vodovodnej prípojke, avšak
neochránil novovybudovanú hadicovú vetvu za budovou a neumožnil rozsah vstupu v nevyhnutných
zásahoch ako pôvodne navrhovala. Súd si nesprávne vyložil návrh, keďže sa nejedná o novú prípojku,
ale o dotiahnutie vody hadicou aj na iné miesto z tej istej prípojky, preto na takéto konanie nie je

potrebné stavebné povolenie, ani súhlas TVK a. s. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou pripojenou
na verejný vodovod, ktorá podlieha stavebnému konaniu. Zatiaľ čo vedenie vody na iné miesto nie je
stavbou v zmysle stavebného zákona. Poukázala na zákonné znenie zák. č. 442/2002 Z. z. upravujúce
definíciu vodovodnej prípojky ako aj drobnej stavby. Preto v prejednávanej veci nejde o stavbu podľa
vodovodného zákona, ani stavebného zákona, a preto mala za to, že jej návrh je v celom rozsahu
dôvodný. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zamietavej

časti tak, že aj v tejto časti jej návrhu vyhovie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej a uviedla, že trvá na svojom podanom

návrhu.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov.

8. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že pôvodný vlastník
nehnuteľností v súčasnosti patriacich ako žalobkyni, tak aj žalovanej bola spoločnosť COOP Jednota,
ktorá zrejme vybudovala vodovodnú prípojku slúžiacu v súčasnosti budove vo vlastníctve žalobkyne,
avšak ležiacu na nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanej. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z roku 2024 s tým, že na základe tejto zmluvy získala
okrem pozemku aj obchodnú budovu súp. č. XXX, ktorá je bývalou predajňou siete COOP Jednota,
a zároveň žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacej nehnuteľnosti, na ktorej leží vodomerná šachta
vrátane prípojky zásobujúca vodou obchodnú budovu súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Zároveň
z kúpnej zmluvy z roku 2022, ktorou získala žalovaná do vlastníctva nehnuteľnosť od spoločnosti COOP

Jednota,konkrétnevčl.IV.bod4.4vyplýva,žekupujúciakobudúcivlastníkCKNparc.č.21/2zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 797 m2 je povinný v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 40/1963 Zb. OZ v platnom
znení, umožniť predávajúcemu na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok.
Takýto vstup je povinný strpieť, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich
pozemkov a stavieb. Žalobkyňa zároveň získala vlastnícke právo k pozemku č. 21/1 zastavaná plocha

a nádvorie, stavbe súp. č. XXX ako aj pozemok parc. č. 22 od spoločnosti COOP Jednota na základe
kúpnejzmluvyzroku2024zadohodnutúkúpnucenu,pričomzčl.IV.bod4.1predmetnejzmluvyzároveň
vyplýva, že predávajúci vyhlasuje, že kupujúcemu poskytol všetky informácie týkajúce sa predmetu,
pričom mu nie sú známe žiadne vady, na ktoré by mal kupujúceho upozorniť a ktoré by mali za následok
znemožnenie využívania predmetu kúpy. Z toho teda vyplýva, že ani v jednej z kúpnych zmlúv ako z roku

2022 tak z roku 2024 nie je žiadna zmienka o vodovodnej prípojke ani vodomernej šachte s tým, že
žalobkyňa užíva budovu súp. č. 271 a túto ďalej prenajíma malým prevádzkam. Rovnako z doposiaľ
vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že minimálne od roku 1970 až po august 2025 bola vodovodná
prípojka vo vodomernej šachte na susednom pozemku nerušene užívaná, pretože pôvodný vlastník ju
vybudoval pôvodne na svojom pozemku na vlastné náklady a pre svoje užívanie obchodnej budovy súp.

č. XXX.

9. Žalobkyňa ďalej v návrhu tvrdila, že nakoľko mala záujem o riadne využívanie svojej nehnuteľnosti,
podala žiadosť na príslušný stavebný úrad 31.03.2025 na zmenu v užívaní stavby, a zároveň sa
rozhodla doviesť prívod vody aj za budovu vodovodnou hadicou z už existujúcej prípojky, čo oznámila

telefonicky žalovanej, s čím táto vyjadrila súhlas. So súhlasom žalovanej teda zrealizovala uloženie
a zasypanie vodovodnej hadice na pozemku vo vlastníctve žalovanej, súbežne vykonala opravu poklopu
na vodomernej šachte. V auguste 2025 bolo žalobkyni doručené podanie žalovanej označené ako
odstránenie nepovolenej nelegálnej drobnej stavby, v ktorom ju žiadala o odstránenie stavby do22.08.2025 s tým, že jej zároveň oznámila po vzájomnej korešpondencii, že vodovodná prípojka bude
odpojená dňa 01.10.2025. Preto mala žalobkyňa za to, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže aktuálna situácia si vyžaduje bezodkladnú úpravu

pomerov, keď je nevyhnutné uložiť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania a zásahov, ktorými by
obmedzila, znemožnila dodávku pitnej vody do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyni alebo ktorými by
bola znefunkčnená vodovodná prípojka, obmedzená jej funkčnosť a prevádzkyschopnosť a tiež zdržať
sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by bránila v užívaní vodovodného potrubia vrátane prípojky uloženej vo
vodomernej šachte a tiež žiadala uložiť žalovanej povinnosť strpieť na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej

miere vstup žalobkyne a osobám odvodzujúcim od nej svoje práva na pozemok parc. č. 21/2 za účelom
údržby a úpravy vodovodného potrubia vo vodomernej šachte.

10. Žalovaná v podanom odvolaní síce súhlasila so zisteným skutkovým stavom veci, avšak nesúhlasila
s právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie, pretože mala za to, že vodomerná šachta vrátane
prípojky by mala predstavovať príslušenstvo stavby vo vlastníctve žalobkyne v zmysle § 121 ods. 1 OZ

s tým, že je nepochybné, že táto šachta vrátane prípojky je umiestnená na pozemku v jej výlučnom
vlastníctve.Napozemku,ktorýkupovalaneviaznežiadnaťarcha.Malapretozato,žetakétoumiestnenie
vodomernej šachty vrátane prívodu predstavuje neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovanej
a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, aký nárok zo strany žalobkyne by mal byť uplatniteľný
na súde voči jej osobe. Mala za to, že takýto nárok vôbec nemôže vyplývať z ust. § 151o ods. 1, 2 OZ

upravujúci spôsob vzniku a zriadenia vecného bremena, teda na strane žalobkyne nie je daná možnosť
uplatnenia si nároku na zriadenie vecného bremena. Rovnako tu nie je možnosť vydržania takéhoto
vecného bremena a už vôbec je neprimeraná povinnosť, ktorá jej bola uložená zo strany súdu prvej
inštancie, kedy má umožniť žalobkyni a osobám, ktoré by odvodzovali právo vstup na jej pozemok.
Rovnako na daný prípad nie je aplikovateľné ust. § 135c OZ, pretože sa nejedná o neoprávnenú stavbu.

11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia,
dospel k záveru, že je potrebné zaoberať sa tým, aký charakter má samotná vodovodná prípojka.
Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu, a to v súlade s ust. § 52 ods.
1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodných stavbách. V prejednávanej veci sa teda rieši vzťah

vlastníkapozemkuavlastníkastavbyvodovodnejprípojky.Súdmázato,ževdanomprípadesanejedná
o neoprávnenú stavbu, keďže táto bola zriadená pôvodným vlastníkom pozemku. Preto nemožno
konštatovať, že by sa jednalo o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku tak ako nakoniec pripustila
v odvolaní aj žalovaná. Ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách
upravuje, že vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá

zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu
alebo kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky,
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. S prihliadnutím na čas
zriadenia vodovodnej prípojky je potrebné použiť ust. vyhl. č. 154/78 Z. z. o verejných vodovodoch

a kanalizáciách, ktorá vyhláška bola nahradená vyššie citovaným zákonom. Z ust. § 2a ods. 1, 2
cit. vyhlášky však rovnako vyplýva, že vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorou sa privádza voda
z verejného vodovodu do nehnuteľnosti tesne za vodomer, pričom vodovodná prípojka z verejného
vodovodu je vodohospodárskym dielom.

12. Je teda pravdou, že vlastnícke právo k vodovodnej prípojke nebolo v právnej úprave účinnej do 31.
októbra 2002 výslovne riešené. Z § 2a ods. 2 vyhl. č. 154/78 Zb. o verejných vodovodoch a kanalizáciách
vyplýva, že určité vodovodné prípojky sú vodohospodárskym dielom, ktoré boli podľa § 38 ods. 1
vodného zákona č. 138/73 Zb. stavbami, teda nehnuteľnosti spôsobilé ako predmety občianskoprávnych
vzťahov (§ 119 OZ). To, že určité vodovodné prípojky mohli byť predmetom vlastníckeho práva, bolo

možné vyvodiť z ust. § 10c ods. 2 vyhl. č. 154/78 Zb., ktorý upravoval prevody verejných častí
vodovodných prípojok a to medzi občanmi zásadne darovacou zmluvou § 407 OZ účinného v tom
čase. Na druhej strane ako vyplýva aj z judikátu R4/92 niektoré vodovodné prípojky mohli byť súčasťou
pozemku, teda nie samostatnými stavbami. Nový zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
akanalizáciáchvšakust.§4ods.7od1.júla2005vods.6výslovnestanovuje,ževlastníkomvodovodnej

prípojkyjeosoba,ktorázriadilaprípojkunasvojenáklady.Zcitovanéhoustanoveniatedamožnodovodiť,
že s účinnosťou od 1. novembra 2002 sa vodovodné prípojky považujú za samostatné stavby, spôsobilé
predmety občianskoprávnych vzťahov a teda aj predmety vlastníctva. Odlišnosť vlastníctva vodovodnejprípojky a pozemku vyplýva aj zo znenia druhej vety § 4 ods. 7 od 1. júla 2005 v ods. 6 zákona č.
442/2002.

13. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám zriadeným pred
účinnosťou tohto zákona zostáva zachované. Už z doslovného znenia tohto ustanovenia je zrejmé,
že jeho cieľom je upraviť len vlastníctvo k vodovodným prípojkám. Nevyplýva z neho, že by prípojky
zriadené pred 1. novembrom 2002 mali naďalej podliehať právnemu režimu účinného do 31. októbra
2002, teda, že by ich právna povaha sa mala posudzovať podľa týchto predpisov. Naopak od 1.

novembra 2002 sa doterajšie nesamostatné vodovodné prípojky mali považovať za samostatné veci
ale s tým rozdielom, že ich vlastníkom zostal ten kto ním bol do 31. októbra 2002. Ak by teda do 31.
októbra 2002 bola prípojka podľa § 120 OZ súčasťou pozemku, na ktorom bola uložená, stala by sa od
1. novembra 2002 vlastníkom prípojky automaticky vlastník tohto pozemku. Vodovodnú prípojku treba
považovať za vec funkčne spojenú s hlavnou vecou, nehnuteľnosťou alebo objektom do ktorých sa ňou
privádza voda, teda príslušenstvom tejto nehnuteľnosti alebo objektu v zmysle § 121 ods. 1 OZ. Z tohto

potom vyplýva, že príslušenstvo zásadne zdieľa osud hlavnej veci.

14. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že sporná vodovodná prípojka
ležiaca na pozemku žalovanej bola vybudovaná zrejme po rozhodnutí stavebného úradu právnym
predchodcomstránsporuaslúžilaakoprívodvodydonehnuteľnostivlastníckypatriacejprávežalobkyni.

Faktom je, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom stavba
je vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú k jej
dokončeniu k takto druhovo a individuálne určenej veci. Vymedzenie pojmu stavba úzko súvisí s
problematikou súčasti veci. Skutočnosť, že v slovenskom právnom poriadku neplatí zásada superficies
solo cedit, neznamená, že by žiadna stavba nemohla byť súčasťou pozemku. Súčasťou pozemku stavba

nie je v prípade, že je samostatnou vecou, ktorá môže byť predmetom právnych vzťahov. Faktom teda
je, že v čase zriadenia vodovodnej prípojky platila úprava, ktorá považovala vodovodné prípojky za
súčasť pozemku a nie samostatné stavby. K novej právnej úprave platnej od 1. novembra 2002 zákonom
č. 442/2002 Z. z. bolo novým spôsobom upravené vlastníctvo k vodovodným prípojkám, avšak pokiaľ
vychádzame z predikcie, že vodovodnú prípojku je treba považovať za vec funkčne spojenú s hlavnou

vecou, nemožno za takúto hlavnú vec považovať len nehnuteľnosť, na ktorej táto vodovodná prípojka
leží, ale pokiaľ vychádzame zo znenia ust. § 121 OZ, vodovodnú prípojku v čase jej zriadenia možno
považovať za vec funkčne spojenú s hlavnou vecou, to znamená, s nehnuteľnosťou, do ktorej privádza
vodovodná prípojka vodu a zároveň je zrejmé s prihliadnutím na okolnosti jej vzniku, že sa nemôže
jednať o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku.

15. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou zo strany žalovanej v tom smere, že základné pochybenie
na strane súdu prvej inštancie videla v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie návrhu žalobkyne sčasti
vyhovel, a to napriek tomu, že nebola osvedčená existencia nároku uplatniteľného vo veci samej.
V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že prijatím Civilného sporového poriadku

sa zmenila koncepcia pôvodnej právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania
a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová
právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežne poskytovanej ochrany, pretože po nariadení
navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1

CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (čo je prejednávaný prípad), súd túto
povinnosť neuloží. Nová právna úprava tak pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP) na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho

súdnehoporiadku,priktorejdočasnosťpredbežnýchopatrenívylučovalamožnosťtakéhotovýroku,ktorý
byobsahovoboltotožnýsvýrokomvovecisamej(viďrozhodnutieÚstavnéhosúduII.ÚS40/2019).Preto
odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietky zo strany žalovanej za nedôvodnú, pretože v prejednávanej
veci sa jedná práve o typ rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, toto konzumuje vec samú, a preto bol
správny postup súdu prvej inštancie, ktorý neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej.

16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Navrhovateľom tvrdené osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie(princíp opodstatnenosti), pričom uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav (princíp

reparability), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemôže dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi

hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí
obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,
ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti.
Pri zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dostatočnú ochranu, prípadne zabraňuje
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený,

a teda, že subjektívne práva, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou
úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi
nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred
nariadením neodkladného opatrenia súd musí zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí
nenapraviteľný stav, či zásah do práv dotknutej osoby je primeraný, navrhovateľom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, teda platí tu zásada primeranosti zásahu.

17. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, ktorý po posúdení osvedčenia
nároku zo strany žalobkyne dospel k záveru, že je potrebné vzhľadom na konanie zo strany žalovanej
poskytnúť jej ochranu formou nariadeného neodkladného opatrenia spôsobom, ako je uvedené vo

výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v tomto kontexte v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vrátane výroku o zamietnutí časti nároku, ktorému však
nemožnoposkytnúťochranu,nakoľkosajednáozásahzostranyžalobkynevočižalovanejvybudovaním
nepovoleného prívodu, aj keď z existujúcej vodovodnej prípojky na pozemok vo vlastníctve žalobkyne.
Na druhej strane však tým, že súd uložil povinnosť žalovanej zdržať sa zásahov, ktorými by

obmedzila alebo znemožnila dodávku pitnej vody do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, nezasiahol
neprimeraným spôsobom do vlastníckych práv žalovanej ako uvádzala vo svojom odvolaní, ale len
poskytol primeranú ochranu základným nárokom zo strany žalobkyne. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť žalovanej umožniť jej prístup
v nevyhnutnej miere k danej vodovodnej prípojke, nakoľko z ust. § 4 ods. 7, 8 zák. č. 442/2002 Z. z.

vyplýva, že vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky je priamo zo zákona povinný zabezpečovať jej
opravu, údržbu na vlastné náklady. Odvolací súd mal preto za to, že v prejednávanej veci boli splnené
materiálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo osvedčenie ohrozeného
nároku odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia
takto formulovaného neodkladného opatrenia (viď rozhodnutie II. ÚS 627/2015).

18. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko podľa Civilného
sporového poriadku môže neodkladné opatrenie za splnenia podmienok výslovne smerovať k trvalej
úprave pomerov medzi stranami, a to najmä vtedy, keď súd neuloží povinnosť podať žalobu podľa §
336 CSP, pričom takto nariadené neodkladné opatrenie môže byť obsahovo totožné s výrokom vo veci

samej (§ 330 ods. 2 CSP) (II. ÚS 40/2019, 4Obdo/79/2018). Preto s prihliadnutím na všetky princípy
Civilného sporového poriadku, ktoré je potrebné dodržať pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
dospel k záveru, že ako odvolanie žalobkyne, tak ani žalovanej nie sú dôvodné, pretože nariadeným
neodkladným opatrením dôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, a zároveňnedôjde k primeranému zásahu do vlastníckeho práva zo strany žalovanej a zamietnutím nároku zo
strany žalobkyne jej nebude poskytnutá neprimeraná ochrana konaniu, ktoré nastalo zabudovaním
hadicovej vetvy zo strany žalobkyne na pozemku žalovanej bez dodržania zákonných náležitostí, pričom

zároveň odvolací súd nemal za preukázané, že by takémuto konaniu zo strany žalovanej mala byť
poskytnutá ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Keďže v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 336 ods. 1 CSP, môže súd pred začatím
konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať

vurčitejlehotežalobuvovecisamej,spravidlapôjdeoprípady,keďsamotnéneodkladnéopatrenie(čoje
prejednávaný prípad) bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie
trvalej úpravy medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje
rozhodnutie vo veci samej. Na druhej strane však súd môže poučiť stranu, ktorej bola neodkladným
opatrením uložená určitá povinnosť, že má možnosť podať žalobu vo veci samej. Preto odvolací
súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že je potrebné poučiť žalovanú vzhľadom

na záujem zachovania rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany a oprávnených
záujmov osôb, že má možnosť domáhať sa svojich nárokov na súde prostredníctvom žaloby týkajúcej
sa ochrany jej vlastníckeho práva s tým, že v prípade úspešnosti takejto žaloby by jej následkom bolo
zrušenie takto nariadeného neodkladného opatrenia. Nakoľko z ust. § 337 ods. 2 veta druhá vyplýva,
že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo

satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného
opatrenia a jeho prípadným výkonom. Preto odvolací súd poskytol žalovanej príslušné poučenie
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak,

že žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na ich náhradu s prihliadnutím na čiastočný úspech a neúspech
oboch strán v rámci odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).