Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203678
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1724203678.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXXX/XX,D.,zastúpenéopatrovníkom:Úradompráce,sociálnych
vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov
– matky: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. B. X, I., právne zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, Bratislava, v konaní o
návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok č.k 53P/82/2024-122 z 27. mája 2025 v zamietajúcej časti výroku I., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a v závislom výroku III. p
o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. zamietol, výrokom II. návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca k maloletému A. zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 5, § 62 ods. 2, 4 veta prvá, § 75 ods. 1, §
78 veta prvá ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine), § 111 písm. c), § 121 a
§ 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“ ). Vecne dôvodil, súd sa v konaní zaoberal
návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, ako aj protinávrhom matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Súd prvom rade skúmal, ako sa zmenili pomery od

posledného rozhodovania vo veci úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloletého, pričom tak ako to
vyplýva zo zákona o rodine a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, súd skúmal, či došlo k podstatnej
zmene pomerov ako na strane otca, tak aj na strane matky a maloletého dieťaťa. Táto zmena nemôže
vyplývať iba z bežného zvyšovania výdavkov, ale musí ísť o podstatnú zmenu, ktorá ďalej neumožňuje
plniť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu a nie je možné spravodlivo požadovať plnenie
judikovanej pohľadávky z výživného. Práve skutočnosť, že vyživovacia povinnosť bola upravená
právoplatným rozhodnutím súdu, neumožňuje súdu prieskum pomerov, ktoré predchádzali vydaniu

takého rozhodnutia, prípadne jeho správnosti a súd sa môže zaoberať iba skutočnosťami, ktoré majú
vplyv na vyživovaciu povinnosť, a ktoré vznikli po vydaní daného rozhodnutia, resp. po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia. ,-3. Súd pri posudzovaní zmeny pomerov vychádzal z tvrdení účastníkov konania, z predložených listín,
ako aj zo skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania v predchádzajúcom konaní o zmene výživného,
ktoré bolo vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/168/2022. Ako vyplýva z Rozsudku

MS BA II, matka v predchádzajúcom konaní špecifikovala náklady na maloletého A. vo výške cca 740,01
eur, čo bolo konkrétne špecifikované v ods. 18 Rozsudku MS BA II: ZRPŠ 2,50 eur, strava 200,- eur,
školsképotrebyaaktivity20,-eur,družina30,-eur,oblečenieaobuv50,-eur,hygiena20,-eur,zdravotná
starostlivosť 30,- eur, logopéd 40,- eur, zubár - pravidelný výdavok 25,- eur, mobil 15,- eur, vreckové 10,-
eur, voľnočasové aktivity 30,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 193,51 eur, strava v škole 36,-

eur, krúžok programovania a informatiky 38,- eur. Ako mimoriadne výdavky odporkyňa uvádzala letný
tábor 372,10 eur, letnú školu 90,- eur, strojček 1.670,- eur, pas, škola v prírode. Odporkyňa v danom
čase uvádzala mesačný príjem vo výške 900,- eur netto, prídavky na maloleté deti vo výške 120 eur a
daňový bonus. Mesačné výdavky odporkyne boli vo výške 725,- eur na bývanie a 300 eur na stravu.
Navrhovateľ uvádzal príjem po návrate z misie na Cypre vo výške 1.900,- eur - 2.000,- eur mesačne
netto, s mesačnými nákladmi, keď bol na Slovensku vo výške 196,08 eur (elektrina 46,- eur, plyn 50,-

eur, voda 20,- eur, daň z nehnuteľnosti 89,- eur, poplatok za odpad 128,- eur ročne, internet + TV 62,-
eur) spolu so stravou, liekmi a ošatením 570,- eur mesačne, doprava do zamestnania 400,- eur, telefón
39,- eur a životná poistka 90,35 eur.

4. Aktuálne výdavky na maloletého A. boli vyčíslené na sumu cca 769,16 eur vrátane nákladov na

bývanie. Náklady boli špecifikované nasledovne: strava: 250,- eur, ZRPŠ: 2,50 eur, Školské potreby a
aktivity: 40,- eur, oblečenie a obuv: 60 eur, drogéria + hygiena: 40 eur, zdravotná starostlivosť, zubár
imunológ: 50,- eur, voľnočasové aktivity: 50,- eur, mobil: 15 eur, vreckové: 20,- eur. Podiel maloletého
na bývaní bol vyčíslený vo výške 241,66 eur. Okrem bežných výdavkov má zvýšené výdavky na zubný
strojček cca 1.800,- eur, tábor 284,- eur a lyžiarsky 170,- eur. V porovnaní s predchádzajúcim konaní sa

zrušil krúžok programovania, má zrušený plavecký. Zanikol výdavok aj na školskú družinu a logopéda.
Mesačné výdavky odporkyne sú vo výške cestovanie 90,- eur, strava 45,- eur na týždeň (t.j. 180,- eur
mesačne), lieky 90,- eur, zubár 200,- eur polročne, (t.j. 33,33 eur mesačne), oblečenie - čo si kúpi na
Vianoce, hygienické potreby sú dohromady. Mesačné náklady odporkyne sú tak 200,- eur mesačne, plus
mimoriadne výdavky. Matka má aktuálne príjem vo výške cca 1.000 - 1.100,- eur. Otec špecifikoval

výdavky vo výške cca 708,07 eur, pričom nad rámec uvedeného uhrádza aj vyživovaciu povinnosť voči
dvom deťom vo výške 520,- eur a uhrádza aj splátku zročného výživného vo výške 134,08 eur, ktorú
by mal uhrádzať do septembra 2025. Otec má čistý mesačný príjem vo výške 1.527,39 eur titulom
výsluhového dôchodku a 20,- eur z brigády v lahôdkach.

5. V prípade zmeny pomerov na strane otca, ktorými odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti, súd
dospel k záveru, že otec stratil zamestnanie - služobný pomer, avšak otcovi vznikol nárok výsluhový
dôchodok, ktorý je mu vyplácaný mesačne vo výške 1.527,39 eur. Tento príjem otcovi umožňuje
ďalej participovať na výžive maloletého vo výške aspoň 220,- eur, pričom z Metodiky Ministerstva
spravodlivosti SR vyplýva, že otec je pri uvedenom príjme, po zohľadnení veku maloletého (13 rokov)

a počtu vyživovacích povinností otca (2 deti), schopný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške
cca 244,- eur. Zákon nerozlišuje, či povinný má príjem zo zamestnania alebo z iných zdrojov (napr.
výsluhový dôchodok) a je podstatné iba to, s akými prostriedkami povinný disponuje. Otcovi sa tak síce
znížil príjem, avšak nie v takom podstatnom rozsahu, ktorý by mu znemožňoval uhrádzať výživné na
maloletého v pôvodne určenej výške. Otcovi sa znížil príjem nie z tvrdených 3.400,- eur, ale zo sumy

cca 2.000,- eur, z ktorej vychádzal aj Mestský súd Bratislava II v roku 2023 (obdobie od 1.10.2023
do rozhodnutia súdu) a znížil sa na sumu 1.527,39 eur netto. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na
skutočnosť, že otcovi bolo pri odchode zo služobného pomeru vyplatené aj odchodné vo výške 20.000,-
eur, ktoré otec mohol použiť na úhradu výdavkov maloletého dieťaťa a to aj tých mimoriadnych.

6. Nie je správne tvrdenie otca, že matka neprispieva na výživu maloletého A., keďže matka uhrádza
všetky náklady, na ktoré nepostačuje súdom určené výživné a zároveň poskytuje maloletému osobnú
starostlivosť. Argumentácia otca, že z odchodného uhradil pôžičky, ktoré mal voči svojim kamarátom,
neobstojí, keďže v konaní existenciu takýchto pôžičiek nepreukázal a pri preukázaní dôvodnosti týchto
pôžičiek, sa otec obmedzil len na tvrdenia o potrebe splatenia pôžičiek, ktoré mali vzniknúť na

základe potreby financovať zariadenie domácnosti. Pri posudzovaní výdavkov otca súd konštatuje, že
vyživovacia povinnosť otca voči maloletému predchádza akýmkoľvek iným výdavkom. Súd takto posúdil
aj iné, otcom tvrdené, výdavky, ako napríklad lízing na auto, poistku na dom, životnú poistku, sporenie
alebo diaľničnú známku, ktoré nie sú dôvodné na to, aby predchádzali vyživovacej povinnosti vočimaloletému dieťaťu. Potreba dispozície s motorovým vozidlom, užívanie diaľnic alebo sporenie a životné
poistenie nemôžu ísť na úkor maloletého dieťaťa a potreby zabezpečenia riadnej výživy maloletého,
ktorá nemôže ostať na druhom rodičovi. Znížením vyživovacej povinnosti otca, by došlo k značnému

zníženiu kvality života maloletého dieťaťa a neboli by riadne zabezpečené všetky oprávnené potreby
maloletého dieťaťa. Súd sa taktiež zaoberal tvrdeniami navrhovateľa o údajnom predplatení vyživovacej
povinnosti voči maloletému sumou vo výške 283.000,- eur a 53.000,- eur, ktoré mali byť zaslané na účet
matky a následne na účet staršieho syna A. v roku 2020. Vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa nie
je možné predplatiť a nie je možné započítať pohľadávku, ktorú údajne má otec voči matke na úhradu

vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Tento argument otca súd považuje za účelový a nedôvodný,
pričom uvedené prevody boli vykonané ešte počas manželstva rodičov a mali byť realizované pred
5 rokmi. V prípade neschopnosti otca zamestnať sa, vzhľadom na tvrdené zdravotné problémy otca,
súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec nemohol zamestnať. Z lekárskych správ
z januára 2024 a z júna 2024 vyplýva, že otec by sa mal vyhýbať nárazovým fyzickým aktivitám s
preťažovaním chrbtice, čo však nie je potvrdením o neschopnosti akéhokoľvek ďalšieho zamestnania,

ale iba upravením liečebného režimu a odporúčaní vyhýbaniu sa určitého druhu práce v čase vydania
lekárskej správy. O schopnosti otca zamestnať sa svedčí aj skutočnosť, že otec je aktuálne zamestnaný
akopomocníkvlahôdkachsmesačnoumzdoucca20,-eurastýždennýmpracovnýmčasommaximálne
10 hodín. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že otec nie je schopný zamestnať sa na dlhší
pracovný čas a tak zvýšiť svoju životnú úroveň spolu so zvýšením jeho schopnosti prispievať na výživu

maloletého. Súd preto, z vyššie uvedených dôvodov, návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému dieťaťu zamietol ako nedôvodný.

7. V prípade návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého, súd skúmal
oprávnené a nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, ich zmenu v porovnaní s výdavkami, ktoré

vyplývali z Rozsudku MS BA II a so sociálnymi a majetkovými pomermi matky maloletého. Hlavnou
argumentácioumatkyprezvýšenievýživnéhobolozvyšovaniecien,zvyšovaniedaní,zníženiedaňového
bonusu na dieťa a strata detského prídavku na plnoletého A..

8. Po posúdení zmeny výdavkov na maloletého súd dospel k záveru, že tieto výdavky sa od konca roka

2023miernezvýšili(ccao30,-eur).Konkrétnezvýšenienastaloprivýdavkochnastravu,školsképotreby
a aktivity, oblečenie, obuv, drogériu, voľnočasové aktivity, vreckové a pomerné náklady na bývanie.
Zároveň však došlo k odpadnutiu niektorých výdavkov ako napríklad: krúžok programovania, strava v
škole, družina, logopéd a zaradenie zubára pod zdravotnú starostlivosť. Pre súd tak zvýšenie výdavkov o
30,- eur v porovnaní s predchádzajúcim konaním nie je v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že ide

o podstatnú zmenu pomerov, ktorá je potrebná na zmenu vyživovacej povinnosti. Aj napriek uvedenému,
súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci Rozsudku MS BA II súd konštatoval, že výdavky na ošatenie a
obuv maloletých, ako aj na voľnočasové aktivity maloletých považoval za nadhodnotené. Súd zotrváva
v tomto názore v prípade nákladov 50 € na voľnočasové aktivity 13 ročného maloletého. Súd zároveň
prihliadol aj na skutočnosť tvrdenú matkou, že plnoletý A. žije sám, čím sa však mal zvýšiť podiel

maloletého A. na výdavkoch na domácnosti, ale zároveň sa mali znížiť náklady na domácnosť o náklady
na energie a stravu, ktoré boli vynaložené na A.. Taktiež je však nevyhnutné prihliadnuť aj na skutočnosť,
že s matkou a maloletým A. v domácnosti nepravidelne žije aj priateľ matky. Podľa tvrdení matky s nimi
žije cca 2 krát do týždňa a následne sa stará o svoju matku. Keďže priateľ matky trávi v domácnosti
niekoľko dní počas týždňa, je od neho možné spravodlivo očakávať prispievanie na náklady domácnosti

matky, hoci aj v pomernej časti (2/7), ktoré nie je možné pričítať ako odôvodnené výdavky matky na
maloletého. Súd preto nemal za preukázanú potrebu zmeny výšky vyživovacej povinnosti vzhľadom na
zvýšenie podielu maloletého na výdavkoch na domácnosť, ale zároveň na znížení očakávanej spotreby
po odchode plnoletého A. z domácnosti matky a na potrebu pomerného prispievania na domácnosť zo
strany priateľa matky. Životná situácia maloletého sa od rozhodovania na Mestskom súde Bratislava II

zásadným spôsobom nezmenila. Maloletý bol v priebehu predchádzajúceho konania vo veku 11 rokov a
bol žiakom 5. ročníka ZŠ J. K. J., pričom v tom čase žil v D.. V súčasnosti má A. 13 rokov a je žiakom 7.
ročníka ZŠ v D. a maloletý žije v D.. Na strane maloletého nedošlo k zásadnej zmene pomerov, pričom
maloletý je stále žiakom druhého stupňa základnej školy a po zmene školy maloletému odpadla potreba
cestovania do školy v J..

9. Zároveň je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že matke maloletého sa zvýšil príjem o cca 100 -
200 eur netto v porovnaní s predchádzajúcim konaním a rozhodnutím koncom roka 2023. V prípade
straty prídavku na plnoletého A. súd uvádza, že tento prídavok bol určený na zabezpečovanie potriebvtedy maloletého A. a po nadobudnutí jeho plnoletosti nie je možné prihliadať na stratu tohto prídavku
ako na stratu príjmu, ktorý by bol použiteľný na výživu maloletého A.. Ani samotná skutočnosť, že
matka sa aktuálne podieľa na výžive plnoletého A., nie je takou, ktorá by odôvodňovala zmenu

pomerov pre zvýšenie výživného na maloletého A.. Matka uviedla, že na výživu plnoletého A. prispieva
prostredníctvom gastrokarty vo výške cca 130,- eur. Táto suma však nie je zarátaná do jej bežného
príjmu a skutočnosť, že plnoletý A. nežije v spoločnej domácnosti s matkou iba presunula vyživovaciu
povinnosť matky z osobnej starostlivosti a zabezpečovania stravy pre A. v spoločnej domácnosti, na
zabezpečovanie stravy a výživy prostredníctvom uvedenej gastrokarty. V prípade zníženia daňového

bonusu na dieťa, súd konštatuje, že daňový bonus na dieťa nie je žiadnou formou prídavku na dieťa a
nemá byť náhradou za vyživovaciu povinnosť rodičov, pričom jeho zníženie o 40,- eur, súd nepovažuje
za zásadné. Súd preto uvedené skutočnosti nepovažoval za také, ktoré by spôsobovali zásadnú zmenu
pomerov odôvodňujúce zmenu vyživovacej povinnosti.

10. Na strane maloletého taktiež nedošlo k žiadnym negatívnym zmenám, ktoré by sa týkali jeho

zdravotného stavu, a ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Pri posudzovaní dôvodnosti úpravy
vyživovacej povinnosti alebo jej zmeny je potrebné prihliadnuť aj k nevyhnutným mimoriadnym
nákladom, ktoré by mali byť vykonané v prospech maloletého. Súd pri posudzovaní uvedených
potrieb nespochybňuje potrebu aplikácie zubného strojčeka maloletému, s ktorou sú spojené výrazné
náklady. Súd však poukazuje na skutočnosť, že o potrebe aplikácie zubného strojčeka maloletému sa

argumentovalo už v predchádzajúcom konaní a z Rozsudku MS BA II vyplýva, že súd prihliadol na
túto skutočnosť. Od predchádzajúceho konania však nedošlo k aplikácii zubného strojčeka maloletému,
pričom z vyjadrení vyplýva, že sa čaká, kým maloletému dorastú zuby. Doposiaľ teda nedošlo k aplikácii
zubného strojčeka. Keďže s potrebou aplikácie zubného strojčeka počítal už Rozsudok MS BA II a z
tejto skutočnosti vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti, súd neprihliadol na uvedenú skutočnosť

ako na takú, ktorá by zásadným spôsobom menila pomery maloletého dieťaťa. V prípade výdavkov
na tábor, na tieto bolo prihliadnuté už aj v predchádzajúcom konaní, kde boli matkou špecifikované
dokonca vo vyššej výške (372,- eur). V prípade platby za lyžiarsky, ide o výnimočný výdavok spojený so
školskou aktivitou, ktorá však nepredstavuje pravidelnú platbu, ktoré by bolo potrebné pričítať na bežnú
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.

11. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľ je schopný uhrádzať výživné vo výške 220,- eur na
maloletého A., ako tak robí doposiaľ a výživné v tejto výške plne postačuje na úhradu nevyhnutných a
preukázaných výdavkov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

12. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali rozhodnúť inak.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého v časti, kde súd jeho návrh
zamietol a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu
žalobcu vyhovie alebo vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v prípade
úspechu prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Otec so svojím zdravotným stavom
by už nebol schopný vykonať fyzicky náročné povinné preskúšanie v rámci svojho povolania a dokonca

mu pri absolvovaní takéhoto preskúšania hrozili trvalé následky. Otec skončenie služobného pomeru
odôvodnil zlým zdravotným stavom, o čom predložil lekárske správy. Z lekárskej správy neurológa D. G.
L. vyplýva diagnóza protrúzie diskov v krčnej chrbtici a potreba vyhýbať sa chladu, nárazovým fyzickým
aktivitám s preťažovaním chrbtice. Z výmenného lístka jeho neurológa z 10.03.2025 vyplýva, chronický
CB syndróm a viacetážové protrúzie diskov a tiež, že nie je vhodná práca fyzicky náročná s preťažením

chrbtice. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať vojakom nižší príjem po skončení vojenskej
kariéry. Posledný rok služby v OSSR vykonával administratívnu činnosť. To znamená spracovávanie
podkladov do výplat za celý odbor, práca s počítačom, avšak ani to mu jeho zdravotný stav nedovoľoval.
Podľa správy z neurológie by mal dodržiavať verterobrogénny režim, čo znamená šetrenie chrbtice,
vyhýbanie sa nadmernému zaťaženiu, dlhému státiu alebo sedeniu, prudkým pohybom, žiadny tepelný

diskomfort, práca v chlade, v prievane, veľké teplotné rozdiely pri jednotlivých úkonoch, práca vo
vynútených polohách, manipulácia s bremenami a pod. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokles
príjmu otca je oproti poslednej úprave výrazne vyšší a preto sa otec nestotožňuje so záverom súdu o
tom, že pokles jeho príjmu nie je taký, aby odôvodňoval takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá bypredpokladala zníženie výživného. Od poslednej úpravy výživného dokonca prišlo k zmene pomerov na
stranematkyspočívajúcejvovyššejživotnejúrovnimatky,nakoľkomatkasazamestnalaamápravidelný
príjemvovýške1481,21eurmesačneoproti450,-eurmesačnevčasepredchádzajúcehorozhodovania.

Okrem toho, matka poberá daňový bonus a prídavok na dieťa. Okrem iného matka žije v spoločnej
domácnosti s novým partnerom s pánom F. F., čo potvrdil pri výsluchu aj druhý spoločný syn A. B.. V
konaní č.k. 8Pc 23/2024 syn A. uvádzal, že matka s priateľom žije v jednej domácnosti sústavne a teda
nie je pravdou, že by sa u nej zdržoval 2x krát do týždňa. Príjem priateľa matky súd nevzal do úvahy.
Okrem iného žalovaný (zrejme syn A. – pozn. odvolacieho súdu) dosahuje pomerne vysoký príjem z

brigádnej činnosti, podľa jeho informácií vyšší ako uvádzal a navrhoval, aby súd vyžiadal výpisy z účtu
na zistenie tejto skutočnosti, čo súd nevykonal a odňal mu právo konať pred súdom. Je nepochybné,
že nevykonaním tohto dôkazu súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odporca si prenajal v J. byt,
čo možno považovať za vysoký komfort, za ktorý platí nemalé náklady, a nehospodárne nakladanie s
financiami. Podľa doloženej zmluvy o nájme, je nájomcom výlučne žalovaný a prenajíma si 3 izbový byt.
Určite má možnosť bývať u mamy, alebo škola poskytuje internátne ubytovanie, čo by v porovnaní s

prenajatým 3 izbovým bytom bolo finančne menej nákladné. Čo sa týka žalovaným uvádzanej položky
na stravu 350,- eur, túto považuje za nadhodnotenú, pričom primeraná položka je 200,- až 250,- eur.
Žalovaný neuvádza žiadne stravovacie obmedzenia a preto je výška položky neprimeraná. Žalovaný
vôbec neuvádzal výšku svojich kompletných mesačných nákladov a súd v konaní tieto položky ani
nezistil. Pri výsluchu žalovaného, na otázku právnej zástupkyne žalobcu, žalovaný uviedol, že náklady

má cca 600,- až 700,- eur, pozostávajúce z položiek strava, drogéria, Orange, stužková, Word. Uvedené
však dokopy tvorí sumu 340,- eur.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a má zato, že súd správne zhodnotil všetky predložené dôkazy.

Otec síce tvrdí, že jeho príjmy sú nižšie ako v minulosti, no z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že aj napriek zníženému príjmu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom.
Nie je preukázané, že by došlo k zásadnej a trvalej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného. Rovnako je potrebné prihliadať na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré
s vekom prirodzene rastú a výživné má zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Je toho názoru, že súd

v celom konaní prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletého. Považuje za vhodné, aby sa
otec primeraným spôsobom finančne spolupodieľal na nákladoch súvisiacich s výživou a potrebami
maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia, t.j. otec a matka.

Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti
otca umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu tak, ako rozhodol prvostupňový
súd. Na základe uvedeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec navrhuje
odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.05.2025 č.k. 53P/82/2024 potvrdil
ako vecne správny a odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, riadne odôvodnený, skutkový stav v ňom obsiahnutý za riadne zistený
a preukázaný. Navrhovateľ v odvolaní iba opakuje argumentáciu z konania súdu prvej inštancie.
Súd riadne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom súd nepovažoval za potrebné

preukázať príjem manželky navrhovateľa a priateľa odporkyne.

16. Súd sa zmene pomerov na strane navrhovateľa riadne venoval. Preskúmal tvrdenú zmenu pomerov,
pričom vyhodnotil nielen skutočné príjmy, ale taktiež prihliadol na jeho reálne zárobkové a majetkové
možnosti. Tiež súd vzal aj zdravotný stav navrhovateľa. Súd taktiež správne vyhodnotil, že nemal za

preukázané, že by k skončeniu služobného pomeru došlo z iných dôvodov, ktoré navrhovateľ nezavinil,
alebo nemohol ovplyvniť. Podľa názoru súdu, keď navrhovateľ mal v úmysle ukončiť svoj služobný
pomer, vzhľadom na svoje vyživovacie povinnosti voči svojim synom, mal si svoje pomery zabezpečiť
minimálne iným zamestnaním tak, aby neohrozil výživu svojich detí. Súd v rozsudku správne uvádza
(v bode 23. odôvodnenia rozsudku, a to je podľa názoru odporcu premietnutím princípu, že výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov), že ,,súd dáva do pozornosti, že otec ako povinný na výživné
v prvom rade musí usmerniť svoje výdavky tak aby v prvom rade bolo uhradené výživné na deti a
až následne zo zvyšných finančných prostriedkov môže uspokojovať svoje vlastné osobné potreby.
Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, musí mať nazreteli vždy existujúcu vyživovaciu povinnosť tak, aby jej plnenie v žiadnom prípade neohrozil, a to ani
do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho
vekom rastom a štúdiom. Súd taktiež poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri rozhodovaní o

výživnom je potrebné zohľadniť aj celkový majetok rodiča, vlastníctvo a životnú úroveň.

17. Odporkyňa dáva odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ si platí leasing na
auto. Uvedené znamená, že v čase kedy navrhovateľ podal návrh na zmenu výživného pre svoje vlastné
dieťa z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane si zároveň navrhovateľ zobral leasing na motorové

vozidlo. Sám navrhovateľ uvádza, že posledný rok služby vykonával administratívnu činnosť. Súd v
rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že navrhovateľ vykonával prácu formou brigády v pekárni. To
znamená, že existujú zamestnania, ktoré môže navrhovateľ vykonávať aj v rámci svojich tvrdených
zdravotných obmedzení. Zároveň, pokiaľ si navrhovateľ nepraje zvýšiť svoje príjmy, a žiť výlučne z
priznaného výsluhového dôchodku, je to jeho rozhodnutie, avšak takéto rozhodnutie nesmie byť na
ťarchu plnenia jeho vyživovacích povinností. Súd taktiež zohľadnil, že do domácnosti navrhovateľa od

poslednej zmeny výživného pribudol aj príjem jeho manželky a v neposlednom rade aj skutočnosť, že
navrhovateľovi bolo vyplatené odchodné vo výške 20.000,00 eur, ktoré otec mohol použiť na úhradu
výdavkov maloletého dieťaťa a to aj tých mimoriadnych. Podľa jej informácií mal dostatok peňazí na
kúpu vecí do domácnosti, lebo získal peniaze predajom auta a jej ako matke jeho detí posielal v tom
čase 60,- eur na tri školopovinné deti. Všetku výplatu posielal vtedy priateľke E. J. a teraz už manželke

E. B.. Taktiež nezdokladoval žiadnu zmluvu o pôžičke alebo splátkový kalendár. Opätovne poukazuje na
odporúčanúmetodiku určovaniavýživného,ktorájepridvochdeťochstanovenánaúrovni16%zčistého
príjmu na základnej škole druhý stupeň, 18% z čistého príjmu na strednej škole, 20% príjmu na vysokej
škole. Pri výške navrhovateľom uvádzaného príjmu výsluhového dôchodku (tento sa naviac automaticky
valorizoval k 1.7.2025, t. j. jeho výška je aktuálne o niečo vyššia) by súčasná výška výživného približne

zodpovedala danému výpočtu, a preto nie je dôvod na jej zníženie. Práve naopak, súčasná vysoká
inflácia a zdražovanie elementárnych životných nákladov, vedú skôr k záveru, že náklady odporcu na
život budú v priebehu času stúpať a nie klesať. Tvrdenie navrhovateľa o jej životnej úrovni nič nevie, lebo
sa nič nezmenilo od posledného pojednávania z 27.05.2025. Príjem dokladovala na súde, nevie kde a
ako vypočítal navrhovateľ jej mesačný príjem vo výške 1481,21 eur, keď jej priemerný čistý príjem za

obdobie od októbra /2024 do júna/2025 je aj to s odmenami 1273,- eur. Tvrdenia navrhovateľa o životnej
situácii a pomerov ich syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, nemá vôbec informácie. A. ma príjem z brigády
koľko si napíše smien. Nežije si nad vysoké pomery a nevlastní byt a tiež nie je nájomcom výlučne on.
V byte žijú traja ľudia, A., jeho brat F. a jeden starší pán. Ona A. prispieva na stravu 120 - 130 eur,
platí stužkovú a prispieva mu aj na iné výdavky, keď navrhovateľ prispieva len to, čo má stanovené

súdom. Otec nemá vyživovaciu povinnosť k iným deťom ako k A. a A.. Otec sa o deti vôbec nezaujíma,
nekontaktuje ich už 5rokov, netrávi s nimi žiaden čas. Nesúhlasí s tým, že sa s nimi nestretáva vinou
matky, deti sú veľké, A. je už plnoletý, otec má možnosť kedykoľvek deti kontaktovať, no ani raz tak
neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí s argumentmi otca uvedenými v odvolaní, považuje ho
zanedôvodné,rozsudoksúduprvejinštancie,považujezasprávnyadostatočneodôvodnený.Taktiežsa

stotožňuje s rozhodnutím súdu ohľadne výšky výživného. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zo dňa 27.05.2025 potvrdil.

18. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvádzanými
žalovaným a považuje ich za účelové. Otec so svojím zdravotným stavom už nie je schopný vykonať

fyzicky náročné povinné preskúšanie a dokonca by mu pri absolvovaní takéhoto preskúšania hrozili
trvalé následky. Je absolútne zrejmé, že otec by pri svojom zdravotnom stave preskúšanie nezvládol a
preto mu nie je možné pripisovať na ťarchu, že sa v dôsledku tohto stavu rozhodol požiadať o výsluhový
dôchodok. Otec teda skončenie služobného pomeru odôvodnil zlým zdravotným stavom, o čom predložil
lekárske správy. Matka sa snaží navodiť dojem, že zdravotný stav otca je nepodstatný, avšak otec má

právo na zachovanie zdravia ako jeho základné právo, a to napriek právu dieťaťa na výživné. Je väčším
spoločenským záujmom, aby otec udržal svoj zdravotný stav a tak plnil svoju vyživovaciu povinnosť v
jeho možnostiach, ako zotrvať v rizikovom povolaní a zostať s trvalými následkami, kedy nebude možno
schopný plniť vyživovaciu povinnosť ani v takej výške ako navrhoval. Oproti právu matky resp. dieťaťa
na výživné, tu stojí právo otca na ochranu zdravia. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať

vojakomnižšípríjemposkončenívojenskejkariéry.Podľasprávyzneurológiebymalžalobcadodržiavať
verterobrogénny režim, čo znamená šetrenie chrbtice, vyhýbanie sa nadmernému zaťaženiu, dlhému
státiu alebo sedeniu, prudkým pohybom, žiadny tepelný diskomfort, práca v chlade, v prievane, veľké
teplotné rozdiely pri jednotlivých úkonoch, práca vo vynútených polohách, manipulácia s bremenamia pod. V zmysle vyššie uvedeného preto nie je možné nútiť otca zamestnať sa popri výsluhovom
dôchodku, ktorý získal práve za rizikovú dlhoročnú prácu, ktorej dôsledkom sú jeho zdravotné ťažkosti
už v produktívnom veku. Nie je možné po otcovi žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej prácu a

bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú službu vykonal. Výsluhový dôchodok je vo svojej výške 1527,39
eur,čojeccavovýškepriemernejmesačnejmzdyvnárodnomhospodárstve.Aplikovaťprincípprednosti
potencionalitypríjmovnatútosituáciujeneprípustné.Čosatýkakúpyautanaleasinguvádza,žekupoval
ho v čase, keď jeho zdravotný stav ešte jednoznačne nevyžadoval potrebu odchodu do výsluhového
dôchodku. V ostatnom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

19. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení a
ďalej uviedla, že otec sa snaží navodiť dojem, že jeho zdravotný stav je tak vážny, že nemôže si
plniť vyživovaciu povinnosť ani úlohu druhého rodiča – otca, lebo jeho zdravie je viac ako starostlivosť
o maloletého A. B. a A. B.. Od 04.09.2020 kedy odišiel zo spoločnej domácnosti neplní si vôbec
rolu otca, nevyužíva právo stretávať s deťmi, nič im naviac nekúpi, nedopraje, neberie ich na žiadne

výlety. Do rozvodu , ktorý bol ukončený 22.06.2021 jej prispieval 60,- na tri školopovinné deti. Teraz
chce znížiť výživné a naďalej sa nestarať, nezaujímať, nič neriešiť. Len starať sa o seba , o svoje
zdravie, svoje záujmy, len nikto len on. Ona ako matka má oveľa vážnejšie zdravotné problémy a
diagnózy, ktoré preukázala na pojednávaní. Čaká ešte na výsledky, po prekonzultovaní s lekárkou,
bude si časom podávať žiadosť na invalidný dôchodok. Vôbec nikto sa nezaoberal jej zdravotným

stavom, ako navrhovateľ tvrdeniami chce preukázať, že nemôže pracovať pre svoj zdravotný stav.
Otec s príjmom 1527, 39 eur + zárobkom z pekárne ako sám osoba si žije až nad pomery. Nemá
inú vyživovaciu povinnosť, okrem A. a A.. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „nie je možné po ňom
žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej práce a bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú službu
vykonal“, a že „aplikácia princípu prednosti potenciality príjmov na túto situáciu je neprípustné“. Tvrdenie

navrhovateľaoneaplikáciipotencialitypríjmovnatútosituáciuniesúničímpodložené.Dalaodvolaciemu
súdu do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ si platí leasing na auto. Uvedené znamená, že v čase
kedy navrhovateľ podal návrh na zmenu výživného pre svoje vlastné dieťa z dôvodu zmeny pomerov
na jeho strane si zároveň navrhovateľ zobral leasing na motorové vozidlo. Navrhovateľove tvrdené
výdavky-leasing,životnápoistka,diaľničnáznámka,niesúdôvodnénato,abypredchádzalivyživovacej

povinnosti voči maloletému dieťaťu. Sám navrhovateľ uvádza, že posledný rok služby vykonával
administratívnu činnosť. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že navrhovateľ vykonával prácu
formou brigády v pekárni. To znamená, že existujú zamestnania, ktoré môže navrhovateľ vykonávať aj v
rámci svojich tvrdených zdravotných obmedzení. Opätovne zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v
jejvyjadreníkodvolaniuapoukázalanaMetodikupriurčenívyživovacejpovinnosti.Zaktuálnehočistého

príjmu z 1263,64 eur uhrádza bývanie, kúpila oblek pre A., zaplatila mu stravu 120,- eur, čistiace, stravu
v škole, rodičovské, a tak ďalej. Záverom uvádza, že v prvostupňovom konaní boli riadne preukázané
náklady na maloleté dieťa a tieto neboli otcom ani významne spochybnené. Otec nemá vyživovaciu
povinnosť k iným deťom ako k A. a A.. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, nekontaktuje ich už 5rokov,
netrávi s nimi žiaden čas. Nesúhlasí s tým, že sa s nimi nestretáva vinou matky, deti sú veľké, A. je už

plnoletý, otec má možnosť kedykoľvek deti kontaktovať, no ani raz tak neurobil. Vzhľadom na vyššie
uvedenénesúhlasísargumentmiotcauvedenýmivodvolaní,považujehozanedôvodné,rozsudoksúdu
prvej inštancie, považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Taktiež sa s rozhodnutím súdu ohľadne
výšky výživného zhoduje, ale pre neustále odvolávania navrhovateľom ak sa súd rozhodne inak, žiada
zvýšiť výživné na maloletého A. na sumu 300,- eur mesačne.

20. Kolízny opatrovník sa k vyjadreniam matky a otca maloletého vyjadril tak, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a má zato, že súd správne zhodnotil všetky predložené
dôkazy.Otecsícetvrdí,žejehopríjmysúnižšieakovminulosti,nozvykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že aj napriek zníženému príjmu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom. Nie

je preukázané, že by došlo k zásadnej a trvalej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného. Rovnako je potrebné prihliadať na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré s vekom
prirodzene rastú a výživné má zabezpečiť primeranú životnú úroveň v súlade s § 75 Zákona o rodine. Je
toho názoru, že súd v celom konaní prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletého. Považuje za
vhodné, aby sa otec primeraným spôsobom finančne spolupodieľal na nákladoch súvisiacich s výživou

a potrebami maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia, t.j. otec a matka.
Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnostiotca umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu tak, ako rozhodol prvostupňový súd.
Na základe uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa
27.05.2025 č.k. 53P/82/2024 potvrdil ako vecne správny a odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou –otcom maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového

poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

22. Predmetom konania bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči synovi A. zo sumy
220,- eur mesačne na 130,- eur mesačne a návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletému zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Súd oba návrhy zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom
predmetom odvolacieho konania je výrok I., kde súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k

maloletému zamietol.

23. S poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu rozhodnutiu pokiaľ návrh otca na
zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom zamietnutia návrhu otca
v potrebnom rozsahu pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie

a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky otca a ani ostatný obsah spisu
neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani
v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

26. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmäsústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv

tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR.

28. Otec v odvolaní namietal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu, poukazoval aj
na náklady a výšku vyživovacej povinnosti voči synovi A. a na to, že na strane matky došlo k zmene
pomerov, nakoľko sa jej zvýšil príjem a žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorá skutočnosť
má vplyv na jej náklady s bývaním.

29. Ak vyplýva z obsahu spisu naposledy bolo o výživnom na maloletého A. rozhodnuté rozsudkom

Mestského súdu Bratislava II, kde bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. zo sumy
180,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne za obdobie od 03.05.2022 do 30.09.2023 a na
sumu 220,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2023 a na syna A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220,-
eur mesačne na sumu 340,- eur mesačne za obdobie od 03.05.2022 do 30.09.2023 a na sumu 300,-
eur mesačne počnúc dňom 01.10.2023. Pri určení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.10.2023

vychádzal súd prvej inštancie z toho, že maloletý A. je žiakom druhého stupňa ZŠ, syn A. bol študentom
bilingválneho gymnázia. Otec bol vojakom z povolania a mal v tom čase príjem 2000,- eur netto, žil v
spoločnej domácnosti s manželkou a jej dvomi maloletými deťmi v rodinnom dome, pričom manželka
bola nezamestnaná. Matka žila v domácnosti s maloletými deťmi A., A. a plnoletým F., v rodinnom dome.
Jej netto príjem bol cca 900,- eur a poberala prídavky na deti vo výške 120,- eur mesačne a daňový

bonus.

30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a posúdil návrh otca ako nedôvodný.
Dôvodom jeho návrhu bolo zníženie jeho príjmu, nakoľko odišiel do výsluhového dôchodku a jeho
zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu, ktorou by kompenzoval stratu príjmu, nakoľko poberá

výsluhový dôchodok vo výške 1.527,- eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, odvolací súd
udáva, že nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti
určenej ostatným rozsudkom. Ako uviedol už súd prvej inštancie, samotný výsluhový dôchodok
umožňuje otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť v zmysle ostatného rozhodnutia, keď i v zmysle Metodiky
MS vyplýva, že pri dvoch vyživovacích povinnostiach by mohol plniť výživné i vo zvýšenej výške. Z

uvedenéhotedajezrejmé,ževýškavýsluhovéhodôchodkumuumožňujeplnenievyživovacejpovinnosti
v nezmenenej výške. Je dôvodné sa stotožniť aj s tvrdením súdu prvej inštancie, že hoci má zhoršený
zdravotnýstav,tentonevylučuje,abysinašielprácu,ktorábytomutojehozdravotnémustavuvyhovovala
a zodpovedala, o čom svedčí aj jeho práca v pekárni. Preto jeho námietka v tom, že nie je možné po
otcovi žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej prácu a bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú

službu vykonal a tiež, že oproti právu matky resp. dieťaťa na výživné, tu stojí právo otca na ochranu
zdravia, nemá žiadne opodstatnenie. Pokiaľ poukazuje na svoj vek je nutné uviesť, že vyživovacia
povinnosť voči svojim deťom je prvoradá a v dnešnej dobe ľudia pracujú aj vo vyššom veku než má
on sám. V súvislosti s jeho návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti navyše súd prvej inštancie
správne poukázal aj na to, že pri odchode do dôchodku mu bola vyplatená suma 20.000,- eur, keď

hodnovernenevedelpreukázať,žejuminulnapôžičkyvsúvislostisfinancovanímzariadeniadomácnosti
a pokiaľ poukazoval na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, na ktorú skutočnosť dal
súd odpoveď v bode 25. svojho odôvodnenia, bolo nutné prihliadnuť aj na to, že má manželku, ktorá
sa zamestnala (oproti ostatnému rozhodnutiu kedy bola nezamestnaná) a svojím príjmom, ktorý má od
988,42 eur do 1.076,39 eur sa podieľa na spoločných výdavkoch.

31. Nedôvodná bola aj námietka otca o zvýšení príjmu matky na sumu 1 481,21 eur mesačne.
Táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Súd prvej inštancie všetky vyššie uvedené
skutočnosti na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a odvolací súde sa s nimi
stotožňuje. Odvolací súd však zároveň k tvrdeniam otca v tom, že matka zdieľa spoločnú domácnosť s

priateľom dodáva, že vyššie uvedené závery sú z pohľadu vyživovacej povinnosti k maloletému synovi
síce dôležité, avšak majú relevanciu vo vzťahu k výdavkom matky na domácnosť a jej životnú úroveň,
ale zároveň nejde o taký prípad, kedy by súd mal korigovať vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.32. K námietkam vo vzťahu k výdavkom na syna A. sa odvolací súd nebude vyjadrovať, nakoľko sú
predmetom iného konania a súd prvej inštancie prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k
synovi A..

33. Odvolací súd tiež dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti na mal. A., uvedené je súladné so záujmami maloletého hoci na strane otca došlo k zníženiu
jeho príjmu. Je to z dôvodu, že aj keď otcovi sa od posledného rozhodnutia znížil príjem, výška
vyživovacej povinnosti zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého A., na ktorých sa podieľa aj matka,

ktorá má nižší príjem než otec maloletého a to aj svojou osobnou starostlivosťou. Je nutné tiež uviesť,
že hoci matka poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, výška výživného zo strany otca
v sume 220,- eur, čo je cca 7,- eur na deň, nezodpovedá ani nákladom na stravu maloletého, pričom
tu sú aj ďalšie oprávnené výdavky maloletého. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa s
maloletým nestretáva a sám sa vyjadril, že na mimoriadnych výdavkoch na maloletého sa neplánuje
podieľať. Preto aj skutočnosť, že na výdavkoch matky (podľa tvrdenia otca) sa podieľa aj spolužijúca

osoba, už nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

34. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď po ustálení nákladov, ktoré sa v priebehu času
menili, a ktoré ustálil súd prvej inštancie, avšak aj po zohľadní ďalších okolností, bližšie už uvedených
súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti

vecne správne.

35. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo v danom prípade splnené bolo. Všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam
(rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvoveciachsp.zn.IV.ÚS115/03,sp.zn.III.ÚS60/04).Tútopožiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.
mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.

Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd tak na ďalšie nie
relevantné argumenty (ktoré by neprivodili zmenu rozhodnutia) účastníkov nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich
nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.

V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).