Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010465
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7923010465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.

a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 20. januára 2026 o odvolaní obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 22.05.2025, sp. zn. 1T/102/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaní
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C., D. E. XXXX/X a

C. F. & G. s.r.o., so sídlom C., D. E. XXXX, IČO: XX XXX XXX,

uznávajú sa za vinných, že

1/ obžalovaný A. B., ako štatutárny orgán - konateľ obvinenej obchodnej spoločnosti C. F. & G. B., H.
XX XXX XXX, čiže osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva podľa § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v rozpore s § 35 predmetného zákona v spojení
s § 3 ods. 1, ods. 2 a § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov, v roku 2019 a v roku 2020 riadne a včas nezabezpečil tak účtovanie o jednotlivých prijatých a
uhradených platbách v rámci poklade obchodnej spoločnosti C. F. & G. B., H. XX XXX XXX, v deň, kedy
k ich realizácii došlo, ako aj zostavenie a zverejnenie účtovných závierok, či vykonanie iných povinných

účtovných operácii, v dôsledku čoho uvedená obchodná spoločnosť v predmetnom období neviedla
účtovníctvoakocelokatoajnapriektomu,žeišlooaktívnypodnikateľskýsubjekt,čímsajejhospodárska
a majetková situácia stala nekontrolovateľnou v jej prospech, či už zo strany štátnych orgánov alebo
podnikateľských subjektov,

2/ obžalovaná právnická osoba - obchodná spoločnosť C. F. & G. B., ako aktívny podnikateľský subjekt
konajúci prostredníctvom štatutárneho orgánu konateľa obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v rozpore

s § 135 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 1,
ods. 2 a § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v
roku 2019 a v roku 2020 riadne a včas neúčtovala o jednotlivých prijatých a uhradených platbách v rámci
pokladne v deň, kedy k ich realizácii došlo, nezostavila a nezverejnila účtovné závierky, či nevykonala
iné povinné účtovné operácie, v dôsledku čoho neviedla účtovníctvo ako celok, čím sa jej hospodárska
a majetková situácia stala nekontrolovateľnou v jej prospech, či už zo strany štátnych orgánov alebo
podnikateľských subjektov,

tedaobžalovaný A. B. v bode 1/
neviedol podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas,

obžalovaná právnická osoba C. F. & G. B., v bode 2/
neviedla podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

čím spáchali

obžalovaný A. B. v bode 1/
prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) [s
poukazom na § 259 ods. 1 písm. c)], ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona

(v znení účinnom od 06.08.2024),

obžalovaná právnická osoba C. F. & G. B. v bode 2/
prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) [s
poukazom na § 259 ods. 1 písm. c)], ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona

(v znení účinnom od 06.08.2024) v spojení s § 3, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej
zodpovednosti právnických osôb.

za to im ukladá:

Obžalovanému A. B. podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím §
38 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Obžalovanej právnickej osobe C. F. & G. B. podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona a § 15 zákona č. 91/2016
Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov peňažný trest vo výmere
1.500,- EUR (tisícpäťsto eur).

Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 22. mája 2025 sp. zn. 1T/102/2023 uznal obžalovaných A.
B. a právnickú osobu C. F. & G. B. vinnými zo skutkov právne kvalifikovaných ako prečin skresľovania
údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b/, s poukazom na § 259 ods. 1

písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024
Tr. zák. a iné, spáchaných tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom obžalovanému A. B. uložil
podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona
peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur) a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)

mesiacov. Obžalovanej právnickej osobe C. F. & G. B. podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona a § 15 zákona č.
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov uložil peňažný
trest vo výmere 1.500,- € (tisícpäťsto eur).

Proti tomuto rozsudku obžalovaní ako aj prokurátor podali odvolanie, ktoré následne aj písomne

odôvodnili.

Prokurátor vo svojom písomnom podaní odvolania uvádza nasledovné.

Po podrobnom oboznámení sa s odôvodnením rozsudku má za to, že súd v rozsudku dospel k výrokom,

ktorými boli obžalovaným uložené neprimerané tresty a bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.Je zrejmé, že konajúci súd uložil obžalovanému A. B. peňažný trest vo výmere 1.000,- EUR, t.j. v dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a obžalovanej C. F. & G. B. uložil peňažný trest vo výmere

1.500,- EUR, čo predstavuje samotnú dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle
zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je však toho názoru, že súdom
neboli adekvátne zohľadnené skutočnosti, ktoré musí pri ukladaní trestu súd vyhodnocovať a síce v
zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa §
213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326,
§ 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd

prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Zároveň súd nezohľadnil
ani kritéria ustanovené Trestným zákonom pre uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia
podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin,
ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného
činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia
slobody neukladá. Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a

závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné. Rovnako má za to, že došlo k porušeniu § 57 ods. 1
Trestného zákona, podľa ktorého pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové
pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

Na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že obžalovaní (obžalovaná právnická osoba konajúc
obžalovaným A. B. ako jej jediným konateľom (na hlavnom pojednávaní po poučení o ich práve urobiť
niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku vyhlásili, že sú
nevinní zo spáchania skutku, ktorý sa im obžalobou kladie za vinu a v priebehu celého trestného konania
popierali spáchanie stíhanej trestnej činnosti. Ďalej zvlášť poukazuje na spôsob spáchania trestného

činu obžalovanými - spôsob, o ktorom sa aj samotný súd v rozsudku zmienil tak, že obžalovaný A. B.,
ako jediný konateľ obžalovanej C. F. & G. B. nezabezpečil v rokoch 2019 až 2020, t.j. dve celé účtovné
obdobia, vedenie účtovníctva, a zároveň v danom období obžalovaná C. F. & G. B. neviedla účtovníctvo,
čo vyžaduje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Zároveň v danom období, v ktorom nebola vedená
evidencia o hospodárskej činnosti danej spoločnosti, táto vykonávala naďalej podnikateľskú činnosť

(prevádzkovaním zariadenia pohostinského typu). Zároveň súd konštatoval, že takéto omisívne konanie
obžalovaných malo negatívne dôsledky, ktoré spočívali v nemožnosti preverenia plnenia zákonných a
odvodových povinností obchodnej spoločnosti, keď trestné stíhanie pre trestný čin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 1 písm. b) Trestného zákona (neskôr aj pre trestný čin nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona) muselo byť opakovane prerušené, a to práve

z dôvodu absencie účtovníctva, čo malo za následok nemožnosť vyhotovenia znaleckého posudku k
finančnej situácii obchodnej spoločnosti v rozhodnom období. Taktiež dáva do pozornosti skutočnosť,
že súd uznal v danom prípade aj kvalifikačný znak spáchania skutku závažnejším spôsobom konania
podľa § 259 ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
t.j. skutok bol spáchaný po dlhší čas. V rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

bolo preukázané, že účtovníctvo nebolo vedené po celé dve účtovné obdobia, a to za roky 2019 a
2020. Uvedené obdobie nepredstavuje zanedbateľný časový úsek a s prihliadnutím na podnikateľské
skúsenosti jediného konateľa obžalovanej C. F. & G. B. si musel byť vedomý, že nevedenie účtovníctva
o jej hospodárskej činnosti po taký dlhý čas spôsobí podstatné nedostatky o závažných skutočnostiachvo výkaze slúžiacom na kontrolu účtovníctva, čím spôsobí nemožnosť preverenia plnenia jej zákonných
odvodových a daňových povinností.

Súd u obžalovaného A. B. nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a zároveň
poukazuje na to, že obžalovanému nemohla byť prizná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko obžalovanému
bolo rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trebišov trestné stíhanie vedené voči nemu pre trestný čin
sprenevery podmienečne zastavené so skúšobnou dobou na 10 mesiacov.

S ohľadom na spôsob a okolnosti spáchania daného trestného činu, a to najmä vedomé nevedenie
účtovníctva a následné znemožnenie preverenia zákonných odvodových a daňových povinností počas
vykonávania podnikateľskej činnosti obžalovanou obchodnou spoločnosťou a s prihliadnutím na celkovú
dobu, po ktorú nebolo vedené účtovníctvo, t.j. 2 roky, čo naplnilo kvalifikačný znak spáchania skutku
závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, tieto okolnosti - podľa môjho názoru - súd nezohľadnil

pri výmere peňažných trestov pre obžalovaných, ktoré boli vymerané (aj s ohľadom na vyššie uvedené
argumenty) neprimerane nízko. Súd pri zisťovaní osobných a majetkových pomerov obžalovaných,
vychádzal iba z tvrdení obžalovaného A. B. na hlavnom pojednávaní zo dňa 22.05.2025, pričom z jeho
vyjadrení bolo zistené, že príjem jeho rodiny predstavuje príjem jeho manželky vo výške 1.500,- EUR a u
obžalovanej C. F. & G. B. je otázne vymoženie súdom priznaných 67.000,- EUR v inom súdnom konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že pri zohľadnení spôsobu spáchania
trestného činu a jeho okolností boli peňažné tresty uložené obžalovaným neprimerane nízke a
nenapĺňajú účel trestného konania. Zároveň u obžalovaného A. B. vzhľadom k povahe a závažnosti
spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu a osoby obžalovaného bolo pre naplnenie účelu trestného

konania skôr na mieste uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Na základe pričítateľnej trestnej
zodpovednosti obžalovanej C. F. & G. B. a s ohľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného
činu, okolnosti prípadu uloženie peňažného trestu obžalovanej na samotnej dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, napriek zmierneniu právnej kvalifikácie žalovaného skutku v dôsledku

novely Trestného zákona, sa nejaví ako adekvátne zdôvodnenie pre naplnenie účelu trestného konania
a je toho názoru, že uvedený peňažný trest pre obžalovanú je v danom prípade neprimerane nízky.

S poukazom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
písm. e/ napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/102/2023 zo dňa 22.05.2025 v oboch

výrokoch o treste a aby v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.

Obžalovaní vo svojom písomnom odvolaní prostredníctvom obhajcu uvádzajú nasledovné.

Trvajú na skutočnostiach, ktoré ich obhajca uviedol na hlavnom pojednávaní vo svojej záverečnej reči

a v celom rozsahu na ňu odkazujú.

V podrobnej záverečnej reči ich obhajca uviedol všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré svedčia v ich
prospech a poukázal na množstvo pochybností, kvôli ktorým nie je možné dospieť k záveru o ich vine,
resp. záveru, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu je trestným činom.

Odôvodnenie napádaného rozsudku nepovažuje za dostatočné a chýba v ňom obsiahla úvaha súdu
prvého stupňa, akým spôsobom dospel k záveru, že skutok je trestným činom.

Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je

potrebná špecifická pohnútka páchateľa a že ňou môže byť aj jednoduchá snaha vyhnúť sa plneniu
zákonnej povinnosti.

Trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie je úmyselným trestným činom, a
teda páchateľovi je potrebné úmysel preukázať. Pri tomto trestnom čine je potrebné skúmať aj pohnútku

páchateľa, resp. motív, to znamená, že aký bol vnútorný podnet páchateľa, ktorý ho viedol k spáchaniu
trestného činu.Samotné znenie ustanovenia § 259 ods. 2 Trestného zákona presne vymedzuje, že „kto v úmysle
uvedenom v odseku 1".

Dôvodenie súdu prvého stupňa (a toto uvádza aj prokurátor vo svojom odvolaní), že nevedenie
účtovníctvasaprejavilonemožnosťouprevereniaplneniazákonnýchodvodovýchadaňovýchpovinností
v trestnom konaní vedenom na OR PZ Trebišov pod ČVS: ORP-496/2-VYS-TV-2020, kde je trestné
stíhanie vedené pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, nie je správne, pretože je úlohou orgánov činných v trestnom konaní obvineným vinu

dokázať.

Obaja obžalovaní sú aj naďalej presvedčení o tom, že obžaloba vo veci skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie bola na súd podaná preto, že si orgány činné v trestnom konaní
nevedeli dať rady vo veci trestného oznámenia kvôli trestnému činu neodvedenia dane a poistného,
v ktorom mala znalkyňa Ing. Bánociová vypracovať znalecký posudok, ale tento znalecký posudok

nevypracovala. V trestnom konaní vedenom na OR PZ Trebišov pod ČVS: ORP-496/2-VYS-TV-2020
boli A. B. predložené všetky veci, či v listinnej podobe, alebo elektronickej podobe a len preto, že niekto
nevie dotiahnuť vyšetrovanie trestného činu neodvedenia dane a poistného do konca, tak to nemôže
mať za následok to, aby bola na súd podaná obžaloba pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie.

V prípravnom konaní bola ako svedok, teda nie ako znalec, vypočutá Ing. Bánociová, z ktorej výpovede
však vôbec nevyplynulo, že aké podklady na vypracovanie znaleckého posudku vo veci neodvedenia
dane a poistného vlastne od vyšetrovateľky PZ dostala. Nikdy nebol podpísaný ani odovzdávací a
preberací protokol medzi touto znalkyňou a vyšetrovateľkou PZ.

Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zo spôsobu, akým bolo vedené účtovníctvo,
nemohli obžalovaným vyplynúť žiadne výhody. Jediným problémom boli podľa tejto svedkyne došlé
faktúry, ale je logické, že tieto museli byť hradené, inak by došlo k vypovedaniu nájmu priestorov,
odpojeniu od elektriny, dodávky vody a k odpojeniu telefónov. Vypovedala, že všetky tržby boli

zaúčtované a spoločnosť používala systém e-Kasa.

To, že v obžalovanej obchodnej spoločnosti bol zavedený a riadne fungoval systém e-Kasa, malo za
následok to, že štát a príslušné štátne orgány mali úplný prehľad o tom, aký príjem mal podnikateľský
subjekt v ten ktorý deň.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napádaného rozsudku nikde neuvádza, ako sa vysporiadal s
námietkou obhajoby ohľadom podpornej (doplňacej) funkcie trestného práva. Objektom tohto trestného
činu je síce záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie, ale trestné
právo je len a až prostriedkom ultima ratio a malo by byť uplatňované len v prípadoch, kedy primárna

právna úprava spoločenských vzťahov (napr. daňové právne predpisy) nestačí na ich ochranu. Ide o
pomocnú úlohu trestnej represie. Trestné právo nemá suplovať použitie noriem iných právnych odvetví.

V kontexte ultima ratio je potrebné chápať a posudzovať aj to, či páchateľ sebe alebo inému zabezpečil
neoprávnené výhody.

Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú rôzne rozhodnutia daňového úradu, ale nenachádza sa tam
žiadne rozhodnutie daňového úradu o uložení pokuty za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov
právnickej osoby za roky 2019 a 2020.

Vo vymedzení skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie sú uvedené dva dôležité pojmy, a to „hrubo skresľujúce údaje" a „údaje o závažných
skutočnostiach". Tieto pojmy môžeme označiť ako neurčité právne pojmy, ktoré vytvárajú priestor pre
judikatúru. Určite bolo zámerom zákonodarcu dať týmito neurčitými právnymi pojmami súdom priestor
na aplikáciu týchto noriem, aby zhodnotili, či ten ktorý prípad spadá do rozsahu týchto neurčitých

právnych pojmov. Ak zákonodarca použil pojem „závažná skutočnosť", tak ho použil zámerne, aby došlo
k odlíšeniu od skutočnosti závažnej, prípadne menej závažnej.Bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní a potom aj úlohou súdu prvého stupňa skúmať, či boli
využité všetky možnosti iných právnych odvetví na posúdenie konania oboch obžalovaných predtým,
ako boli obvinení v trestnom konaní.

V neposlednom rade je potrebné sa pristaviť pri úvahe súdu prvého stupňa, že „podnikateľský subjekt
je povinný počas celej svojej právnej existencie viesť účtovníctvo, práve v rámci ktorého potom uvádza
(zaznamenáva) aj prípadný negatívny výsledok svojej hospodárskej činnosti, ktorý ho však povinnosti
účtovať nezbavuje."

Za negatívny výsledok hospodárskej činnosti však v žiadnom prípade nemožno považovať to, ak bola
podnikateľskému subjektu spôsobená škoda trestným činom, teda k zmenšeniu jeho majetku nedošlo z
dôvodu žiadneho nesprávneho podnikateľského rozhodnutia.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/47/2018 zo dňa 21.11. 2024 bol I. C., nar. XX. XX.

XXXX uznaný vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
kedy na majetku spoločnosti C. F. & G. B. spôsobil škodu vo výške najmenej 65.652,19 EUR. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11. 2024.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že negatívny výsledok hospodárskej činnosti bol spôsobený trestným

činom a nie konaním podnikateľského subjektu. Navrhol preto, aby odvolací súd rešpektoval zásadu „in
dubioproreo"(vpochybnostiachvprospechobžalovaného).Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a spod obžaloby oboch obžalovaných
oslobodil.

K odvolaniu prokurátora považoval za potrebné uviesť, že tento sa odvoláva na znenie § 34 ods. 6
Trestného zákona o povinnosti súdu uložiť v prípade určitých trestných činov trest odňatia slobody. V
tomto ustanovení ale trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259
Trestného zákona uvedený nie je.

Na podklade odvolania prokurátora a obžalovaných krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Obaja obžalovaní (obžalovaná právnická osoba konajúc obžalovaným A. B. ako jej jediným konateľom,

pozn.) na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa po poučení o ich práve urobiť niektoré z
vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní zo
spáchania skutku, ktorý sa im obžalobou kladie za vinu.

Napriek tomu, že obžalovaní v celom priebehu trestného konania popierali spáchanie stíhanej trestnej

činnosti, z jej spáchania rovnako ako podľa názoru okresného súdu aj podľa krajského súdu usvedčujú
výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, najmä listinné dôkazy, ktoré sú obsahom
spisu, ale aj výpoveď svedkyne H. D. A. (účtovníčky obžalovanej právnickej osoby).

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa odvolací

súd dospel k záveru nevzbudzujúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný A. B., ako jediný konateľ
a spoločník obžalovanej obchodnej spoločnosti C. F. & G. B. a osoba zodpovedná za zabezpečenie
riadneho vedenia jej hospodárskej a obchodnej evidencie, v období rokov 2019 a 2020 neviedol
účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti, resp. nezabezpečil jeho vedenie, hoci mu táto povinnosť
vyplývala z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve, čím spôsobil stav, v

ktorom neboli podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva, teda povinné údaje na kontrolu hospodárenia
podnikateľského subjektu. Túto skutočnosť obžalovaný v konaní nepopieral, pričom uvádzal, že
dôvodom nevedenia účtovníctva bol nedostatok finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti na
zabezpečenie kvalifikovanej osoby poverenej jeho vedením, a to v dôsledku krádeže, resp. sprenevery
finančných prostriedkov patriacich spoločnosti, ohľadne čoho sa vedie trestné stíhanie. Uvedená

obhajoba však nebola spôsobilá spochybniť záver o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného ani
obžalovanej právnickej osoby, keďže povinnosť viesť účtovníctvo má kogentnú povahu a podnikateľský
subjekt je povinný zabezpečiť jej plnenie počas celej doby svojej existencie bez ohľadu na svoju
ekonomickú situáciu, pričom účtovníctvo slúži aj na evidenciu strát, škôd, pohľadávok a záväzkov a jehoabsencia predstavuje porušenie zákonom uloženej povinnosti bez ohľadu na dôvody, ktoré k takémuto
stavu viedli.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne H. D. A. ako účtovníčky, bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaná obchodná spoločnosť C. F. & G. B. v rokoch 2019 a 2020 účtovníctvo
neviedla a účtovná evidencia bola dopracovávaná až dodatočne v nasledujúcich rokoch, pričom aj
následne absentovala časť účtovných podkladov vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie. Zároveň
bolo preukázané, že obžalovaná obchodná spoločnosť v uvedenom období reálne vykonávala

podnikateľskú činnosť, prevádzkovala pohostinské zariadenie, zamestnávala pracovníkov, evidovala
tržby prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice a uhrádzala náklady súvisiace so svojou
činnosťou, čo vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z listinných dôkazov, najmä kontrolných
výkazov DPH a údajov zo systému e-kasa.

Výkon podnikateľskej činnosti v rozhodnom období potvrdila aj svedkyňa J. K. (K. K.), ktorá v

prevádzke obžalovanej spoločnosti pracovala ako čašníčka, pričom uviedla, že tržby boli prijímané v
hotovosti a evidované v pokladni a mzda jej bola vyplácaná taktiež v hotovosti, čím bola potvrdená
existencia hospodárskej činnosti, ktorá si nevyhnutne vyžadovala vedenie účtovníctva. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že nevedenie účtovníctva obžalovanou právnickou osobou malo konkrétne
negatívne dôsledky spočívajúce v nemožnosti preverenia jej hospodárenia a plnenia zákonných

povinností voči štátu, keďže v inom trestnom konaní vedenom pre podozrenie zo spáchania daňového
trestného činu nebolo možné vypracovať znalecký posudok práve z dôvodu absencie riadne vedeného
účtovníctva, čo potvrdila aj znalkyňa Ing. Anna Bánociová. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že
konaním obžalovaného ako štatutárneho orgánu obžalovanej právnickej osoby došlo k vytvoreniu stavu
úplnej nekontrolovateľnosti hospodárskej činnosti obchodnej spoločnosti, ktorý znemožnil objektívne

preverenie údajov o jej majetku, záväzkoch, výsledku hospodárenia a plnení zákonných povinností.

Na podklade uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný A. B. svojím
konaním ako štatutárny orgán obžalovanej právnickej osoby naplnil objektívnu stránku skutkovej
podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného

zákona v aplikovanej kvalifikácii, keď neviedol podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva, pričom tento
protiprávny stav udržiaval po dlhší čas, konkrétne počas dvoch celých účtovných období, čím naplnil
aj kvalifikačný znak spáchania skutku závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Trestného
zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný konal minimálne
vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže ako jediný konateľ
spoločnosti si musel byť vedomý svojej zákonnej povinnosti zabezpečiť vedenie účtovníctva a bol
uzrozumený s tým, že jej neplnením môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem na
riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie podnikateľského subjektu. Odvolací súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že predmetný trestný čin má povahu ohrozovacieho trestného činu, pri ktorom
sa na naplnenie jeho skutkovej podstaty nevyžaduje spôsobenie škody ani získanie neoprávneného
prospechu, ale postačuje samotné nesplnenie zákonom uloženej povinnosti, ktoré je spôsobilé ohroziť
záujem spoločnosti na transparentnosti a kontrolovateľnosti hospodárskej činnosti právnických osôb.
Trestná zodpovednosť obžalovanej právnickej osoby C. F. & G. B. je daná podľa § 3 v spojení

s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z., keďže predmetný trestný čin bol spáchaný v
rámci jej podnikateľskej činnosti prostredníctvom jej štatutárneho orgánu, ktorý konal v jej mene a v
rámci jej činnosti. Pokiaľ obžalovaní namietali absenciu úmyselného konania, odvolací súd uvádza,
obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti disponoval dostatočnými podnikateľskými skúsenosťami, bol
si vedomý povinnosti viesť účtovníctvo a bol uzrozumený s tým, že jeho dlhodobé nevedenie spôsobí

stav znemožňujúci kontrolu hospodárskej činnosti spoločnosti. Napriek tomu v takom konaní zotrval.
Námietka obžalovaného týkajúca sa absencie pohnútky je irelevantná, keďže osobitná pohnútka nie
je zákonným znakom skutkovej podstaty. Postačuje úmyselné porušenie povinnosti viesť účtovníctvo
spočívajúce v nevedení podkladov slúžiacich na jeho kontrolu, pričom existencia takéhoto konania bola
v danom prípade preukázaná vykonaným dokazovaním.

Odvolací súd zároveň posudzoval konanie obžalovaného aj z hľadiska materiálneho korektívu podľa
§ 10 ods. 2 Trestného zákona a dospel k záveru, že závažnosť skutku je vyššia ako nepatrná, a to
najmä vzhľadom na dĺžku trvania protiprávneho konania, jeho absolútnu povahu spočívajúcu v úplnejabsenciiúčtovníctvaajehoreálnedôsledkyspočívajúcevznemožneníkontrolyhospodáreniaobchodnej
spoločnosti a preverenia plnenia jej zákonných povinností.

Teda odvolací súd za neodôvodnenú považuje aj námietku založenú na koncepcii ultima ratio. Úplná
absencia účtovníctva počas tak významného časového obdobia zásadne narúša záujem spoločnosti
na transparentnosti a kontrole hospodárskej činnosti právnických osôb a svojím charakterom presahuje
hranicesprávnehoalebodaňovéhodeliktu.Ideokonanie,ktoréjevrozsahuaintenzitesvojichdôsledkov
spôsobilé naplniť znaky trestného činu a preto nemožno akceptovať tvrdenie obhajoby, že prostriedky

inýchprávnychodvetvíbolipostačujúce.Právedlhodobosťkonaniaajehoabsolútnapovahaodôvodňujú
použitie trestnoprávnych prostriedkov.

Odvolacísúdnepovažujezarelevantnéanivýhradyobžalovanýchsmerujúcekinémutrestnémukonaniu
vedenému pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Ak v tomto konaní nebolo možné vypracovať
znalecký posudok z dôvodu absencie účtovníctva, ide o dôsledok protiprávneho konania obžalovaných,

nie o procesný alebo organizačný nedostatok orgánov činných v trestnom konaní. Nemožno preto
obhajobnú argumentáciu založenú na tomto tvrdení akceptovať.

Odvolací súd ďalej uvádza, že námietky obžalovaných smerujúce k posúdeniu hospodárskeho výsledku
spoločnosti a trestnej činnosti tretej osoby (sprenevera spôsobená bývalým zamestnancom) nemajú

vplyv na právne posúdenie povinnosti viesť účtovníctvo. Účtovníctvo slúži nielen na evidenciu zisku,
ale aj na evidenciu strát, škôd a pohľadávok; žiadna ekonomická strata, nech jej pôvod pochádza z
akéhokoľvek zdroja, podnikateľa nezbavuje povinnosti účtovať.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd vychádzal z účelu trestu podľa § 34 ods. 1

Trestného zákona a z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 a § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom prihliadol
na spôsob spáchania činu, mieru zavinenia, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. Odvolací súd nezistil existenciu poľahčujúcich ani
priťažujúcich okolností v zákonnom zmysle, a vzhľadom na povahu skutku, ktorý spočíval v úmyselnom,
avšak omisívnom konaní, ako aj na osobné pomery obžalovaného, dospel k záveru, že účel trestu

možno dosiahnuť uložením peňažného trestu. Obžalovanému A. B. preto uložil peňažný trest vo výmere
1.000,- EUR a pre prípad jeho úmyselného nevykonania aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5
mesiacov, pričom takto uložený trest považuje za primeraný povahe a závažnosti skutku a zároveň
spôsobilý naplniť účel individuálnej aj generálnej prevencie.

Obžalovanej právnickej osobe C. F. & G. B. odvolací súd uložil podľa § 15 zákona č. 91/2016 Z. z.
peňažný trest vo výmere 1.500,- EUR, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, keďže tento
trest považuje za primeraný okolnostiam prípadu a spôsobilý zabezpečiť splnenie účelu trestu aj vo
vzťahu k právnickej osobe, v mene a v rámci činnosti ktorej bol trestný čin spáchaný.

K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd uvádza, že uložené tresty sú zákonné a primerané
okolnostiam prípadu. Odvolací súd, rovnako prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu
postupoval v súlade s § 34 Trestného zákona, náležite zohľadnil osobné a majetkové pomery
obžalovaných a správne dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Úvahy prokurátora o potrebe uloženia prísnejšieho trestu

nenašli oporu vo vykonanom dokazovaní ani v kritériách uvedených v zákone.

Odvolacísúdnapokonuvádza,žeskutkovézisteniaazákladnéprávnezáveryobsiahnutévnapadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa boli správne, presvedčivé a mali oporu vo vykonanom dokazovaní. K
zrušeniu napadnutého rozsudku preto nedošlo z dôvodu nesprávnosti jeho skutkových záverov, ale

výlučne z dôvodu potreby precizovania právneho posúdenia skutku a spresnenia formulácie výroku o
vine tak, aby presne a úplne vyjadroval všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, vrátane
jeho kvalifikačných znakov, ako aj zodpovednosť obžalovanej právnickej osoby v súlade s požiadavkami
hmotného práva. Odvolací súd preto postupoval podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 3 Trestného poriadku a
napadnutýrozsudokzrušil,pričompodľa§322ods.3Trestnéhoporiadkusámvovecirozhodoltak,žepri

zachovaní správnych skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa spresnil právnu kvalifikáciu
skutku a nanovo formuloval výrok o vine a treste obžalovaného A. B. a obžalovanej právnickej osoby C.
F. & G. B., aby tento plne zodpovedal zákonným požiadavkám a jednoznačne vyjadroval právne závery
vyplývajúce z vykonaného dokazovania.Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky obžalovaných ani
prokurátora nie sú dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné vo vecnej časti potvrdiť ako správne,

zákonné a primerane odôvodnené, s tým, že z dôvodu potreby precizácie právnej vety bolo rozhodnutie
zrušené a nahradené novým výrokom za súčasného zamietnutia odvolania prokurátora.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom tento rozsudok bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.