Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123472135
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123472135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Tlačová agentúra Slovenskej republiky so sídlom Dúbravská cesta 14, 841
04 Bratislava, IČO:31 320 414, zastúpeného Advokátka kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom
Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO:36 722 758 proti žalovanému DRACULA EVENTS, s.r.o. so sídlom
Rudohorská 31, 974 11 Banská Bystrica, IČO:52 742 377, zastúpenému JUDr. Tomáš Hláčik, advokát
so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno, IČO:40 892 484, o zaplatenie 4.620,--eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX

zo dňa 03. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX A.-XXX zo dňa 03. februára 2025
potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.620,--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy
4.620,--eur odo dňa 01.12.2022 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške

40,--eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 4.620,--eur s príslušenstvom
titulom neuhradenej faktúry za služby spravodajského servisu v rozsahu predplateného balíka 10 x
OTS (jednorazová platba, postupné čerpanie podľa potreby - Variant B), na tom skutkovom základe,

že na základe objednávky poskytol žalovanému spravodajský servis. Za objednané služby si žalobca
uplatnil nárok na odmenu faktúrou č. 1000222139 splatnou dňa 30.11.2022.

3. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný potvrdil, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
komunikoval so žalovaným o objednávke predplatného balíka na mesiac november 2022 v cene 3.850,--
eurbezDPH(4.650,--eursDPH),pričomOTSznamenáoriginálnutextovúslužbu,kedyžalobcazverejní
tlačové správy žalovaného bez redakčných zásahov vo svojom spravodajskom servise a na webových

portáloch. Podľa žalovaného žalobca žiadne služby žalovanému nedodal, žalovaný si predplatné
balíka OTS nezaplatil, žalobcovi žiadne textové správy nezaslal ani nepožiadal žalobcu o zverejnenie
tlačových správ. Vzhľadom na uvedené žalovaný uplatnený nárok žalobcu neeviduje ani vo svojomúčtovníctve, podľažalovanéhožalobcanemánároknaodmenuzaposkytnutieslužby,ktorúžalovanému
nikdy nedodal a návrh na vydanie platobného rozkazu považoval za predčasne podaný a neoprávnený.

4. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval ustanovenia § 43a ods. 1, 2, § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 266 ods. 1, § 269 ods. 2, § 15 ods. 1, 2, § 340 ods. 1, 2, § 342 ods. 1, 3
Obchodného zákonníka a skonštatoval, že vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia bol
vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Predmetom posúdenia boli dva relatívne
obchodnoprávne vzťahy podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré mali vzniknúť uzatvorením

dvoch nepomenovaných zmlúv upravených v ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca
tvrdil, že strany sporu medzi sebou uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb „Predplateného balíka
10xOTS“. Na druhej strane žalovaný síce nepopieral uzatvorenie tejto zmluvy, ale popieral dodanie
služieb žalobcom, na základe čoho považoval žalobu za predčasne podanú. Následne na pojednávaní
uvádzal, že k jej uzatvoreniu nedošlo, z dôvodu absencie dohody o podstatných náležitostiach zmluvy
a nedostatku oprávnenia p. B. C. na jej uzatvorení. Vo vzťahu k druhej zmluve, nazvanej ako Dohoda

o mediálnej spolupráci, žalobca tvrdil, že strany sporu neuzatvorili túto zmluvu a činnosť v októbri
2022 sa viazala k objednanému predplatenému balíku. Na druhej strane žalovaný bol toho názoru,
že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo a poukazoval na obsah a vzájomnosť plnení, tak ako to vyplýva z
opísaného predmetu navrhovanej zmluvy o mediálnom partnerstve.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba sa týka nároku na zaplatenie odmeny, ktorá sa týkala služieb
„Predplateného balíka 10xOTS“. Predmetom tohto konania nebola Dohoda o mediálnom partnerstve.
Súd ako sporné považoval, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb „Predplateného balíka
10xOTS“. Z emailovej komunikácie mal preukázané, že na osobnom stretnutí zástupcu žalovaného a
žalobcu došlo k návrhu piatich služieb, ktoré poskytoval žalobca. Obsah návrhu bol poňatý do emailu

zo dňa 10.10.2022 o 11:15 hod., z ktorého vyplýva výpočet týchto služieb, spolu s ich popisom a cenou.
Žalovaný prijal návrh poskytovaných služieb dňa 17.10.2022 emailom o 14:15 hod. z obsahu ktorého
vyplýva, že „ďakujeme za Vašu ponuku a vybrali sme si predplatný balík 10xOTS, variant B partnerskej
cene 3.850,- Eur bez DPH.“ Uvedené súd posúdil ako akceptáciu návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy.
Podľa súdu došlo k prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy v rozsahu, ktorý je predmetom tohto konania,

a to „Predplateného balíka 10xOTS, Variantu B“.

6. Súd prvej inštancie považoval obranu žalovaného vo vzťahu k neplatnosti (neexistencii) zmluvy z
dôvodu absencie dohody o podstatných náležitostiach za nedostatočnú. Z obsahu návrhu podľa súdu
vyplýva, že sa jedná o nepomenovanú zmluvu, ktorej obsah je upravený v § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka a posúdením obsahu návrhu zmluvy dospel súd k záveru, že tento bol jasne a dostatočne
určito a zrozumiteľne definovaný žalobcom. Vo vzťahu k predmetu zmluvy bolo jasne zadefinované, že
sa malo jednať o zverejnenie 10 OTS (originálnych textových služieb), na ktorých portáloch tak malo
dôjsť k ich zverejneniu, v akej forme a prevedení tak malo byť uskutočnené. Súčasťou návrhu bol aj
návrh ceny za poskytnuté služby. Podľa súdu z návrhu služby vyplýva, že sa bude jednať o jednorazovú

platbu a predplatený balík bude s postupným čerpaním podľa potreby a rovnako z akceptácie návrhu
vyplýva konkrétny výber služby, ako aj výšku ceny za ich poskytnutie.

7. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného vo vzťahu k nedostatku oprávnenia pána B. C. na
uzatvorenie zmluvy uviedol, že po preštudovaní emailovej komunikácie uvedené skutkové tvrdenie

nevyplýva, p. B. C. sa podpisoval s prípisom DFN Universe a komunikoval z emailovej adresy
D., avšak v konaní bolo preukázané, že sa nejednalo o spoločnosť, ale len o označenie športového
podujatia týkajúceho sa bojových športov s tým, že B. C. poskytol fakturačné údaje žalovaného a
komunikoval so žalobcom o poskytnutí služieb. Podľa názoru súdu z komunikácie vyplýva, že mal
záujem o zverejňovanie informácií na internetových portáloch a tiež mal záujem na bartrovom obchode

počas realizovaného športového podujatia bojových športov.

8. Prekročenie oprávnenia žalovaný namietol až na pojednávaní. Nevylúčil, že by za neho p. B. C.
nemohol konať, avšak namietol rozsah jeho oprávnenia v časti uzatvárania zmlúv. Súd uvádza, že dané
skutkové tvrdenie bolo podané žalovaným oneskorene. Uviedol, že dôkazné bremeno oprávnenosti

konať v mene podnikateľa leží na podnikateľovi. Žalovaný v konaní nepreukázal, predloženými (a súdom
akceptovanými dôkazmi - emailami), že by p. B. C. nebol oprávnený na uzatváranie zmluvy. Jeho
návrh na zaslanie podmienok žalobcu ohľadom jeho služieb ako aj následná komunikácia jednoznačne
preukazuje,žeúmyslombolonielenzisteniepodmienok,aleajsamotnédojednanieslužieb.Súduviedol,že ak by aj p. B. C. ako poverená osoba prekročila rozsah poverenia (a pri svojej činnosti urobila
neobvyklý úkon/úkon na ktorý by oprávnený nebol), je týmto konaním podnikateľ (žalovaný v tomto
konaní) zaviazaný vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súd osobu p. B. C. posúdil ako zákonného zástupcu
podnikateľa, ktorý môže konať za podnikateľa bez preukazovania plnej moci, ak je poverená určitou
činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Z predmetu podnikania
vyplýva, že činnosť spojená s uverejňovaním služieb je činnosťou, ktorá vzhľadom na svoju povahu
slúži na prevádzkovanie podniku, pod ktorým sa rozumie súbor aj nehmotných zložiek podnikania, pod

ktoré jednoznačne patria aj činnosti spojené s jej propagáciou. Vzhľadom k uvedenému, súd považoval
námietku žalovaného o nedostatku oprávnenia p. B. C. na uzatvorenie zmluvy za nepreukázanú.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu v
ústnej forme. Z označenia služby vyplýva, že sa jednalo o predplatený balík služieb. To znamená, že sa
jednalooformát,kedysazaslužbyzaplatídopreduanáslednedôjdekichposkytnutiu.Znávrhuvyplýva,

že platba za služby mala byť jednorazová. Zároveň z návrhu služieb vyplýva, že k jej čerpaniu malo dôjsť
postupne a podľa potreby žalovaného. Uvedené vyplýva aj z opisu služby, ktorý sa nachádza v emaily
zo dňa 17.10.2022 o 14:49. Z úmyslu strán vyplýva, že čas plnenia bol určený v prospech veriteľa, keďže
sa malo jednať o predplatenú službu (balík). Preto žalobcovi vznikol nárok na plnenie za predplatené
služby vopred a na druhej strane tu vznikla povinnosť dlžníka predčasne plniť. Vzhľadom na uvedené,

súd nárok žalobcu posúdil ako oprávnený nárok aj napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaný predplatený balík služieb využil.

10. Podľa súdu, žalobcom zverejnené 2 tlačové správy o podujatí žalovaného v mesiaci október, ktoré sa
konalo dňa 22.10.2022, o zverejnenie ktorých žalovaný požiadal e-mailom zo dňa 20.10.2022 a zo dňa

25.10.2022 sa týkali dohody o mediálnom partnerstve, nakoľko z ich obsahu vyplýva vzájomné plnenie
obidvoch strán sporu. Uvedené však nebolo predmetom sporu, preto sa podrobnosťami tejto dohody
súd bližšie nezaoberal.

11. Spolu so zaplatením istiny si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie

priznal vo výške 11 % ročne zo sumy 4.620,--eur od 01.12.2022 do zaplatenia spolu s nárokom na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur v zmysle § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko návrhu žalobcu vyhovel v celom

rozsahu, žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa žalovaného úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je objektívne presne a úplne zistiť
skutočný stav veci, ale naopak v sporovom konaní vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti súd

zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd odmietol vykonať žalovaným riadne označené a včas navrhnuté
dôkazy, ktorých rozsah a ani druh nijak nevybočoval z procesných štandardov dokazovania v civilnom
sporovom konaní, čím znemožnil žalovanému využiť všetky možnosti jeho procesnej obrany, porušil
jeho právo na spravodlivý súdny proces. Konajúci súd v danom konaní bez rozumného odôvodnenia

nadmieru favorizoval princíp hospodárnosti a rýchlosti konania nad ostatnými princípmi.

15. Vzhľadom na uvedené žalovaný namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za

to, že Okresný súd Banská Bystrica nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalovaný má za to, že nemal skutočnú možnosť preukázať oprávnenosť svojich tvrdení, pretože
mu to súd neumožnil a celkový výsledok sporu vníma ako nespravodlivý.16. Ako hlavný nedostatok vníma žalovaný neumožnenie výsluchu svedka B. C. ako osoby, ktorá v mene
žalovaného od počiatku komunikovala so žalobcom a bola oprávnená dojednať podmienky zmluvy,

pričom tu bola osoba, ktorá vedela aký druh mediálnej spolupráce bol v tom čase potrebný a vhodný
pre žalovaného. V konaní rovnako nebol vykonaný ani dôkaz výsluchom konateľa žalovaného, ktorý
by taktiež prispel k objasneniu skutkového stavu či už vo vzťahu k oprávneniu B. C. na uzatvorenie
zmluvy, okolností týkajúcich sa predzmluvných rokovaní ako aj samotnej akceptácie ponuky žalobcu,
či výkladu obsahu právnych úkonov súvisiacich s rokovaniami o objednávke služieb ponúkaných

žalobcom. Poukázal na ustanovenie § 196 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd nariaďuje výsluch svedka
nanávrh.Žalovanývosvojomvyjadreníkvyjadreniužalobcuzodňa03.07.2024navrholvykonaťvýsluch
svedka C., čím žalovaný uplatnil svoj návrh včas v súlade so sudcovskou koncentráciou konania,
pričom z doručeného predvolania na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.02.2025 nevyplývalo,
že na tomto pojednávaní má dôjsť k výsluchu svedka, respektíve informácia o rozhodnutí súdu, že
navrhnutý dôkaz pripustí. Žalovaný uviedol, že prítomnosť navrhnutého svedka zabezpečí, no nevedel,

na ktorý termín má jeho prítomnosť zabezpečiť. V súvislosti so zabezpečením prítomnosti svedka
nie je reálne očakávať, že strana sporu zabezpečí jeho prítomnosť „preventívne“ na každé jedno
nariadené súdne pojednávanie, kedy takýto postup by určite nebol hospodárny. Pán B. C. sa v čase
pojednávania nenachádzal na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalovaného
nevyzval na zabezpečenie svedka, ktorého navrhol vypočuť v rámci dokazovania, má žalovaný za to, že

využitie sudcovskej koncentrácie konania bolo v tomto prípade nedôvodné, neprimerané a favorizovanie
rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania na úkor vykonania riadneho dokazovania nebolo namieste.
Za predpokladu, ak by vec súd rozhodol na druhom ústnom pojednávaní, určite by toto nemohlo byť
považované za nehospodárny spôsob vedenia konania (vychádzajúc z ustálenej praxe práve naopak) v
rozpore s legitímnymi očakávaniami sporových strán týkajúcej sa rýchlosti a efektivity súdneho konania.

17. Žalovaný má za to, že tým, že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy sa dopustil nesprávneho
právneho postupu, ktorým žalovanému skutočne znemožnil realizáciu jemu patriacich procesných práv.
Vykonanie navrhnutých výsluchov žalovaný považuje za dôležité a má za to, že ich vykonaním by
preukázal svoje tvrdenia, čo by mohlo viesť k iným skutkovým zisteniam a ich následnému vyhodnoteniu
s dopadom na rozhodnutie súdu ako také. Žalovaný má za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov

súd zaťažil celé konanie ďalšími nadväzujúcimi vadami, kedy dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a tým aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

18. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 22.04.2025, v ktorom uviedol,
že rozsudok považuje za vecne a právne správny a je potrebné ho v plnom rozsahu potvrdiť.

20. Uviedol, že žalovaný údajné porušenie práva na spravodlivý proces odôvodňuje aplikovaním

sudcovskej koncentrácie konania, na základe, ktorej súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom p. C. ako osoby, ktorá komunikovala so žalobcom ohľadom spravodajských služieb.
Poukázal na to, že síce žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2024 navrhol výsluch p. C., avšak
o výsluch žiadal za účelom preukázania predmetu dohody o mediálnom partnerstve, ktorá však nebola
predmetomsporu.Napojednávanídňa03.02.2025žalovanýnavrholajvýsluchkonateľažalovaného-E.

E. a uviedol, že výsluch konateľa žalovaného je potrebný k objasneniu oprávnenia p. C. na uzatvorenie
zmluvy a okolnosti poskytnutia reklamy, ktorá podľa žalovaného bola uskutočnená v rámci mediálneho
partnerstva. Vo vzťahu k uvedenému návrhu súd taktiež aplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

21. V súvislosti s výsluchom p. C., žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalovaného p.

C. sa mal pôvodne vyjadriť k rozsahu predmetu dohody o mediálnom partnerstve, avšak predmetom
súdneho konania bola zmluva o poskytnutí spravodajských služieb (predplatného balíka OTS) a
pohľadávka žalobcu voči žalovanému vzniknutá z uvedenej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
k predmetu sporu nebolo relevantné, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o
mediálnom partnerstve a z uvedeného dôvodu súd nenariadil výsluch pána C.. Súd na pojednávaní

vyzval žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom osoby pána C., keď žalovaný uviedol, že
p. B. C. bol poverený dojednávať zmluvu na strane žalovaného. Žalovaný ani vo svojich písomných
podaniach a ani vo svojej odpovedi na objasnenie postavenia p. C. nenamietol jeho oprávnenie na
uzatvorenie zmluvy so žalobcom a taktiež nenamietal uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovanýma svoju argumentáciu rozšíril a zmenil na pojednávaní až po vyjadrení súdu, ktoré skutkové tvrdenia
považujezasporné.Žiadnymspôsobomneobjasnildôvodzmenysvojejargumentácie,pretomážalobca
za to, že konanie žalovaného je účelové a je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

22.Pokiaľsažalovaný vovzťahukoneskorenenavrhnutémuvýsluchuE.E. napojednávanívyjadriltak,
že sa spoliehal na to, že konanie bude prerušené a dôjde k mimosúdnemu dojednaniu sporu, má žalobca
za to, že žalovaný uvedeným vyjadrením zjavne zavádzal súd, pretože v súvislosti s mimosúdnym
dojednaním predmetného sporu bol pasívny, a to napriek skutočnosti, že mimosúdne urovnanie

dňa 04.10.2024 pôvodne navrhol sám žalovaný. Žalobca napriek pasivite žalovaného mal záujem o
mimosúdne urovnanie predmetnej veci a z uvedeného dôvodu viackrát kontaktoval žalovaného, ktorý
napriek jeho údajnej snahe o mimosúdne urovnanie veci doručil svoj návrh mimosúdnej dohody až dňa
24.10.2024, ktorý však žalobca neakceptoval.

23. Žalobca tiež poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku „vyhodnotenie potenciálnej

relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prístupnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd
jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia....“ Vzhľadom na skutočnosť, že p. C. sa mal vyjadriť k uzatvoreniu dohody
o mediálnom partnerstve a teda ku skutočnosti, ktorá nie je relevantná k predmetu sporu, zamietnutím
návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka C. nedošlo k pochybeniu súdu a nebol ani

naplnený dôvod odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. V súvislosti so zamietnutím návrhu
na vykonanie dokazovania výsluchom strany - konateľa žalovaného žalobca poukázal na skutočnosť,
že žalovaný uvedeným výsluchom chcel preukázať oprávnenie p. C. na uzatvorenie zmluvy a taktiež
objasniť okolnosti mediálneho partnerstva. Súd však oprávnenie p. C. nepovažoval za sporné, mediálne
partnerstvo nebolo predmetom uvedeného súdneho konania, a preto zamietnutím výsluchu konateľa

žalovaného nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Navyše,
žalovaný navrhol výsluch konateľa žalovaného až na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.02.2025 a
konal tak v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

24. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nevykonaním navrhovaných dôkazov súd zaťažil celé konanie ďalšími

nadväzujúcimi vadami, kedy dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, poukazuje žalobca opätovne na skutočnosť, že predmetom súdneho
konania nebolo oprávnenie p. C. uzatvoriť zmluvu so žalobcom a že žalovaný až do pojednávania
nenamietal rozsah oprávnenia p. C.. Ak by p. C. nebol oprávnený na uzatvorenie zmlúv a ak by sa v
predmetnomprípadejednalooprekročenieoprávnenia,sprihliadnutímnavšetkyokolnostipredmetného

obchodného záväzkového vzťahu a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca o údajnom prekročení
oprávnenia nemal a nemohol mať vedomosť, žalovaný by bol zaviazaný týmto konaním, je preto
irelevantné, či p. C. bol oprávnený uzatvoriť zmluvu so žalobcom, a preto nie je ani nebol daný dôvod
na nariadenie výsluchu svedka a ani na výsluch konateľa žalovaného. Vzhľadom na uvedené je zrejmé,
že argumentácia žalovaného v zmysle ktorej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
neobstojí a nebol naplnený dôvod odvolania uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ CSP.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 23.05.2025 a uviedol, že
žalobca vo svojom vyjadrení niekoľkokrát argumentuje, že predmetom súdneho konania nebola dohoda

o mediálnom partnerstve, ale zmluva o poskytnutí spravodajských služieb a z tohto dôvodu nebolo
relevantné, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o mediálnom partnerstve, a
preto súd nenariadil výsluch p. C.. S týmto názorom žalobcu sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že
preukázanie uzatvorenia, či neuzatvorenia dohody o mediálnom partnerstve priamo súvisí aj so zmluvou
o poskytnutí spravodajských služieb, ktorá je predmetom sporu. Predmetom výsluchu p. C. nemali byť

len otázky týkajúce sa dohody o mediálnom partnerstve. Žalovaný riadne a včas navrhol vykonanie
výsluchu p. C. najmä za účelom preukázania svojich tvrdení a súčasne, nie výlučne preukázania
predmetu dohody o mediálnom partnerstve so žalobcom.27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola odopretá možnosť preukázať oprávnenie svojich
tvrdení prostredníctvom riadne a včas navrhovaného výsluchu p. C. má za to, že týmto postupom
súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

28. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že p. C. od počiatku komunikoval so žalobcom a bol oprávnený dojednať
podmienky zmluvy, ktorá bola predmetom sporu, a z tohto dôvodu bol dôležitým svedkom, ktorý by mal
možnosť (keby mu nebola súdom odopretá) preukázať tvrdenia žalovaného, čo by mohlo viesť k iným
skutkovým zisteniam a ich následnému vyhodnoteniu s dopadom na rozhodnutie súdu ako také.

29. K argumentácii žalobcu, že p. C. sa mal vyjadriť k skutočnostiam ohľadne uzatvorenia dohody

o mediálnom partnerstve, ktorá nebola relevantná k predmetu sporu žalovaný uviedol, že odkazuje
na svoj návrh na vykonanie dokazovania, ktorý bol súdu doručený riadne a včas v súlade s princípom
hospodárnosti a rýchlosti konania, predmetom, ktorého návrhu bolo vykonanie výsluchu p. C. za účelom
preukázania tvrdení žalovaného a nie len v súvislosti s otázkou mediálneho partnerstva. Vzhľadom na
uvedené sa žalovaný nestotožňuje s tvrdením žalobcu a má za to, že bol naplnený dôvod odvolania v

zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.

30. Ďalej žalovaný odkazuje na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní zo dňa 21.03.2025 a nestotožňuje
sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení. Zdôraznil, že žalobca vo svojom vyjadrení k
odvolaniu nijako nepoprel naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

31. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, v zmysle ktorého predmetom súdneho konania nebola
dohoda o mediálnom partnerstve, ale zmluva o poskytnutí spravodajských služieb, a preto súd nenariadil
výsluch p. C. a skutočnosť, že výsluch p. C. navrhol najmä za účelom preukázania svojich tvrdení a

súčasne aj za účelom preukázania predmetu dohody o mediálnom partnerstve, žalobca v tejto súvislosti
poukazuje na podanie žalovaného nazvané ako Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.07.2024,
obsahom ktorého boli tvrdenia žalovaného ohľadom údajného poskytnutia spravodajských služieb v
rámci mediálneho partnerstva a žalovaný následne na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch p.
C.. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný výsluch p. C. navrhol za účelom preukázania okolností

mediálneho partnerstva, čo však vzhľadom na predmet konania nebolo relevantné.

32. Opätovne žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ani vo svojich písomných podaniach a ani
vo svojej odpovedi na objasnenie postavenia p. C. nenamietal oprávnenie p. C. na uzatvorenie zmluvy
so žalobcom a taktiež nenamietal uzatvorenie zmluvy, ktorá je predmetom súdneho konania. Vo svojom

vyjadrení sa žalovaný účelovo vyhýbal k vyjadreniu sa dôvodu zmeny svojej argumentácie a ku svojmu
konaniu, ktorá bola v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nevyjadril sa taktiež ku skutočnosti,
že aj za predpokladu, že by v danom prípade došlo k prekročeniu oprávnenia p. C. vzhľadom na
všetky relevantné okolnosti predmetného obchodno-záväzkového vzťahu, ako aj s prihliadnutím na
to, že žalobca o údajnom prekročení oprávnenia nevedel a ani objektívne nemohol vedieť, bol by

žalovaný týmto právnym úkonom viazaný. Žalobca dal do pozornosti súdu, že žalovaný sa nevyjadril
ani k vyjadreniu žalobcu ohľadom zamietnutia výsluchu konateľa žalovaného, ktoré bolo v súlade s
požiadavkou hospodárnosti konania. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica ako vecne správny potvrdil.

33. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.35. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

36. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.620,--Eur
s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu
riadil.

37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu,
ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. F. XXX/XX,

G. F. XXX/XX).

38. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.620,--eur spolu s
príslušenstvom, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

39. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 4.620,--eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za služby spravodajského
servisu v rozsahu predplatného balíka 10 x OTS (jednorazová platba, postupné čerpanie podľa potreby

- Variant B), vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

40. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný podľa vlastného vyjadrenia nenamietal, že
ho žalobca informoval o predplatených balíkoch OTS, rovnako nepopieral ani skutočnosť, že si dňa
17.10.2022 prostredníctvom emailovej komunikácie objednal službu predplateného balíka 10x OTS,

variant B na mesiac november 2022 v cene 3.850,--eur bez DPH (t.j. 4.620j,--eur s DPH). Žalovaný
však v priebehu konania v celom rozsahu popieral skutočnosť, že by žalobca žalovanému skutočne
dodal službu balíka 10x OTS vo variante B alebo jej časť a tvrdil, že žalovaný nikdy nepožiadal žalobcu
o zverejnenie akejkoľvek tlačovej správy vo vzťahu k balíku 10x OTS, variant B na mesiac november
2022, v dôsledku čoho ani žalobca na tomto základe nezverejnil (nemal ako) žiadnu takúto správu a teda

žalovaný nikdy nečerpal ani čiastočne služby na základe balíka ponúknutého žalobcom označeného
ako 10x OTS vo variante B. Žalovaný nepopieral, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu
osobitnej dohody o mediálnom partnerstve, ktoré bolo tzv. bártrovým obchodom, kedy mal žalobca
uverejniť dve správy o činnosti žalovaného podľa jeho zadania a recipročne žalovaný poskytol žalobcovi
reklamný priestor na ním organizovanom spoločensko-športovom podujatí.

41. K dohode o mediálnom partnerstve súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom zverejnené dve tlačové
správy o podujatí žalovaného v mesiaci október, o zverejnenie ktorých žalovaný požiadal emailom
zo dňa 20.10.2022 a 25.10.2022 sa týkali práve tejto dohody o mediálnom partnerstve, nakoľko z ich
obsahu vyplýva vzájomné plnenie obidvoch strán sporu s tým čo, že uvedené nebolo predmetom sporu,

preto sa podrobnosťami tejto dohody súd bližšie nezaoberal s čím sa odvolací súd stotožnil.

42. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov a v rozsahu uvedených
žalovaným v ním podanom odvolaní. Podľa odvolacieho súdu skutkové a právne tvrdenia žalovaného
uvedené v odvolaní neboli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

43. Žalovaný v odvolaní namietal, že úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je objektívne,
presne a úplne zistiť skutočný stav veci, ale naopak v sporovom konaní vyznačujúcom sa zásadoukontradiktórnosti súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
uplatnených stranami sporu a vzhľadom na skutočnosť, že súd odmietol vykonať žalovaným riadne
označené a včas navrhnuté dôkazy, znemožnil žalovanému využiť všetky možnosti jeho procesnej

obrany a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď bez rozumného odôvodnenia nadmieru
favorizoval princíp hospodárnosti a rýchlosti konania nad ostatnými princípmi. Žalovaný ako hlavný
nedostatok napadnutého rozhodnutia vníma neumožnenie výsluchu konateľa žalovaného a svedka
B. C. ako osoby, ktorá v mene žalovaného od počiatku komunikovala so žalobcom a bola oprávnená
dojednať podmienky zmluvy.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je
povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Odvolací súd ďalej uvádza, že strany sporu v civilnom
sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd
rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok
upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd
povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie
dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania.
Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového

stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred
súdom (R6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na
posúdenie súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP).
45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré navrhnuté
dôkazy vykoná, ktorá nevykoná a vysporiadal sa s tým, prečo výsluch konateľa žalovaného a svedka

nepovažuje za potrebný.

46. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

47. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

48. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

49. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

50. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

51. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom
hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť

na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

52. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 -
sudcovskákoncentráciakonania)akoncentrácianutná (§154-zákonnákoncentráciakonania). Zásada
koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej

povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3,
prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo jelex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie
určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je v označenom zmysle ust. § 167.
Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas,

ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie
skutkovýchtvrdeníalebodôkaznýchnávrhovažnapojednávaníniejevčasné.Akoužbolouvedené, ust.
§ 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak
súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo

vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo
veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

53.Vovzťahuknavrhovanémuvýsluchustranysporu-konateľaE.E. súdprvejinštancienapojednávaní
skonštatoval, že uplatňuje sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, ktorú riadne v
uznesení na pojednávaní zdôvodnil. Právna zástupkyňa žalovaného až na pojednávaní v rámci svojho

prednesu vzniesla návrh na doplnenie dokazovania výsluchom strany sporu - konateľa E. E. a na
otázku súdu, prečo tento návrh predkladá až na pojednávaní uviedla, „že sa spoľahli na to, že bolo
konanie prerušené a dôjde k mimosúdnemu dojednaniu sporu“, ďalej vo vzťahu k akým skutkovým
tvrdeniam čo chce výsluchom dokázať uviedla, „že chce dokazovať poverenie p. C. na objednanie
služby a uzatvorenie zmluvy, ďalej okolnosti ohľadom poskytnutia reklamy, ktorá bola uskutočnená v

zmysle dohody o mediálnom partnerstve“.

54. Odvolací súd skonštatuje, že žalovaný ani v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ani vo
vyjadrení k vyjadreniu žalobcu z 03.07.2024 nenavrhol výsluch konateľa žalovaného, hoci bol súdom
prvej inštancie poučený o možnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1,

2 CSP. Tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní, že návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom konateľa žalovaného predkladá na tomto pojednávaní z dôvodu spoľahnutia sa na to, že
bolo konanie prerušené a dôjde k mimosúdnemu dojednaniu sporu je ničím nepodložené a irelevantné
tvrdenie, pretože konanie bolo síce uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.10.2024
prerušené na šesť mesiacov, avšak už dňa 31.10.2024 podal žalobca žiadosť o pokračovanie

v konaní, a to z dôvodu, že žalovaný po viacerých žiadostiach žalobcu dňa 24.10.2024 doručil
prostredníctvom právneho zástupcu návrh mimosúdneho urovnania právnemu zástupcovi žalobcu,
ktorý žalobca neakceptoval a zároveň dňa 24.10.2024 doručil právnemu zástupcovi žalovaného svoj
protinávrh a žiadal, aby sa žalovaný vyjadril k protinávrhu najneskôr do 29.10.2024. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný sa ani do dňa podania žiadosti o pokračovanie v konaní (31.10.2024) nevyjadril k návrhu

na mimosúdne urovnanie sporu žalobca súdu oznámil, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu
urovnaniu v predmetnej právnej veci a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica pokračoval v konaní
vedenom pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX a v predmetnej veci vytýčil pojednávanie. Následne Okresný súd
Banská Bystrica nariadil termín pojednávania na deň 03.02.2025 a zároveň spolu s predvolaním na
pojednávanie doručil právnemu zástupcovi žalovaného aj žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní.

Je teda nesporné, že žalovaný jednak mal vedomosť o tom, že medzi stranami sporu nedošlo k
mimosúdnemu urovnaniu sporu, a to vzhľadom na žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní, kde
samotný žalobca potvrdil, že žalovaný sa k jeho protinávrhu nevyjadril. Ďalej odvolací súd konštatuje,
že muselo byť právnej zástupkyni žalovaného zrejmé, že nedošlo k mimosúdnemu usporiadaniu sporu
medzi stranami, keďže súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie. Podľa názoru odvolacieho

súdu je konštatovanie právnej zástupkyne žalovaného o spoľahnutí sa na to, že konanie bolo prerušené
a dôjde k mimosúdnemu dojednaniu sporu, pre ktorý dôvod navrhla výsluch konateľa žalovaného
až na pojednávaní a pritom konateľ žalovaného ani nebol prítomný na pojednávaní, nedôvodné. Z
uvedených dôvodov je rovnako nedôvodná aj odvolacia námietka žalovaného ohľadne nevykonania
dôkazu výsluchom konateľa žalovaného.

55. Pokiaľ žalovaný v odvolaní ako ďalší hlavný nedostatok vníma neumožnenie výsluchu svedka B.
C. a v tejto súvislosti tvrdí, že síce uviedol, že prítomnosť navrhnutého svedka zabezpečí, no nevedel,
na ktorý termín má jeho prítomnosť zabezpečiť, pričom v súvislosti so zabezpečením prítomnosti svedka
nie je podľa žalovaného reálne očakávať, že strana sporu zabezpečí jeho prítomnosť „preventívne“ na

každé jedno nariadené súdne pojednávanie, ktorý postup by bol nehospodárny a ďalej v odvolaní tvrdí,
že B. C. sa v čase pojednávania nenachádzal na území Slovenskej republiky, konštatuje odvolací súd,
že je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu z 03.07.2024, v ktorom sa vyjadroval najmä
k zmluve o mediálnom partnerstve navrhol vypočuť B. C. ako svedka, a to za účelom preukázaniajeho tvrdení, ako aj preukázania predmetu dohody o mediálnom partnerstve so žalobcom s tým, že jeho
účasť na súdnom pojednávaní zabezpečí žalovaný.

56. V tejto súvislosti opätovne poukazuje odvolací súd na zápisnicu z pojednávania. Právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že p. B. C. bol už navrhnutý v rámci písomných podaní, potvrdila, že sa
pred pojednávacou miestnosťou nenachádza, lebo si mysleli, že k jeho výsluchu dôjde na ďalšom
pojednávaní, a na otázku súdu k akým skutkovým tvrdeniam ho chcú vypočuť, uviedla, že okrem
skutočností týkajúcich sa dohody o mediálnom partnerstve, čo bolo skutkové tvrdenie už v zaslanej

replike ho chcú vypočuť k emailovej komunikácii ohľadom sporného obchodno-záväzkového vzťahu.
Právna zástupkyňa žalovaného zároveň potvrdila, že sa jedná o vykonanie dôkazu ku skutočnostiam,
ktoré mohli byť navrhnuté už v rámci písomnej fázy konania.

57. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal v rámci uznesenia predneseného
v zápisnici z pojednávania s dôvodmi, pre ktoré nevykoná ani dokazovanie výsluchom navrhovaného

svedka B. C. s tým, že jednak obsah jeho výsluchu právna zástupkyňa žalovaného rozšírila až na
pojednávaní, nakoľko pôvodne žiadali o výsluch k dohode o mediálnom partnerstve, ktorá však
nie je predmetom sporu a z tohto dôvodu súd navrhovaného svedka na toto pojednávanie ani
nepredvolal a zároveň súd skonštatoval, že k ďalším skutkovým tvrdeniam, vo vzťahu ku ktorým chcela
uskutočniť právna zástupkyňa žalovaného výsluch svedka, že tento výsluch nepovažuje za nevyhnutný

aj vzhľadom k tomu, že sa svedok pred pojednávacou miestnosťou nenachádza a uvedená skutočnosť
by spôsobila odročenie pojednávania, keď súd tento návrh nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania.
Súd ďalej skonštatoval, že nevykoná toto dokazovanie aj kvôli tomu, že právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že ho chce vypočuť k poskytovaniu služieb o mediálnom partnerstve avšak spornou otázkou,
ktorá sa rieši v tomto konaní je fakturácia a dohoda o čase plnenia objednaného balíka 10x OTS.

58. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na ust. § 196 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nariaďuje
výsluch svedka na návrh s tým, že žalovaný vo vyjadrení z 03.07.2024 navrhol vykonať výsluch
tohto svedka, čím mal za to, že uplatnil svoj návrh včas a v súlade so sudcovskou koncentráciou,
konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie správne jednak v zápisnici z pojednávania z 03.02.2025,

ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil, prečo svedka na pojednávanie konanom
dňa 03.02.2025 nepredvolával a pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného rozšírila obsah výsluchu o
navrhovaného svedka až na pojednávaní, tak ako podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa
odvolací súd stotožňuje, by skutočnosť, že svedok nebol prítomný pred pojednávacou miestnosťou
spôsobila odročenie pojednávania, preto správne tento návrh na vykonanie dokazovania z dôvodu

hospodárnosti konania súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní uviedla, „že sa svedok nenachádza pred pojednávacou miestnosťou lebo si mysleli, že k
jeho výsluchu príde na ďalšom pojednávaní“, uvádza odvolací súd, že účelom sudcovskej koncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskôr vykonávanými procesnými úkonmi s
tým, že nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné

návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania
a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania (čo by nasledovalo aj v súdenom prípade).
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí súd v
okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného
úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon

neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené je nedôvodné tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného na
pojednávaní, že si myslela, že bude vypočutý svedok B. C. na ďalšom pojednávaní, keďže podľa

ust. § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účelu tohto zákona. S poukazom na uvedené ani
odvolacia námietka žalovaného ohľadom neumožnenia výsluchu svedka neobstojí a nie je dôvodná.
Na dôvažok odvolací súd musí konštatovať, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že p. B. C. sa v
čase pojednávania nenachádzal na území Slovenskej republiky, túto skutočnosť právna zástupkyňa

žalovaného na pojednávaní dňa 03.02.2025 ani neuviedla.60. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej
obrany, tieto nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď na neskôr uplatnené prostriedky procesnej obrany neprihliadol.

61. Pokiaľ žalovaný v odvolaní potom namieta, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a v nadväznosti na uvedené súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konštatuje odvolací súd, že obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci
konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné a neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka , aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.
zn. IV. F. XX/XX) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. G. F. XX/XX).

62. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj
ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv
garantovaných ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická
(ne)činnosť znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej

účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo
veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd
vo veci rozhodol.

63. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že k porušeniu práva na spravodlivý

proces v danom prípade nedošlo, žalovaný mal v konaní možnosť svojej aktívnej účasti, mal
možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vyjadreniam žalobcu, teda v konaní nedošlo
k akejkoľvek diskriminácii žalovaného. Pokiaľ návrhy na vykonanie dokazovania, či už výsluchom
konateľa žalovaného, prípadne výsluchom svedka nenavrhol včas, hoci bol o možnosti uplatňovania
sudcovskej koncentrácie poučený, nemožno túto nečinnosť žalovaného dávať za vinu súdu prvej

inštancie v tom zmysle, že nevykonal navrhnuté dôkazy.

64. Pokiaľ v odvolaní zároveň žalovaný tvrdí, že má za to, že nevykonaním navrhovaných dôkazov súd
zaťažil celé konanie ďalšími nadväzujúcimi vadami, keď dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, konštatuje odvolací súd, že s námietkou nesprávnych

skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke
odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je
činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie
súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo

správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením
skutkovéhostavu,alelenargumentáciouspochybňujúcoupoužitieprávnejnormysúdomnadanýprípad,
jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takú vadu napadnutého rozhodnutia
v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o

tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne
aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

65. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného

skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takého rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.66. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil

67. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

68. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).