Uznesenie – Záložné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111219564
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4111219564.7

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.OliveraKolenčíkaasudcovJUDr.Vlasty
Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E.,
zastúpená JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava,
proti žalovanému: C. F., D., F. XX, E., IČO: 36 748 919, za účasti intervenienta na strane žalovaného:
G. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., zastúpená advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o.,

Farská30,Nitra,IČO:36859061,ourčenie,žezáložnéprávoknehnuteľnostiamnevzniklo,alternatívne,
že zaniklo, alternatívne, že neexistuje, o odvolaní žalovaného a intervenienta vystupujúceho na strane
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. marca 2022 č. k. 9C/133/2011-867, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. o trovách konania m e n
í tak, že:

„IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.

V. Žalobkyni p r i z n á v a voči intervenientke na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.“

II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni voči intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 31. marca 2022, č. k. 9C/133/2011-867 (v poradí druhý
rozsudok vo veci samej, pretože prvý rozsudok zo dňa 03.10.2017 č. k. 9C/133/2011-548 bol v dôsledku
odvolania žalobcov 1/ a 2/ v časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o náhrade trov konania
zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.04.2019 č. k. 5Co/107/2018-620 s následným
vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) návrh žalovaného na

prerušenie konania zo dňa 13.12.2021 do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti vedenej na ÚS SR pod č. k.
Rvp 668/2021 a Rvp 2037/2021 zamietol (výrok I.). V rámci výroku II. určil, že záložné právo zriadené na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 34/334023-3, označenej ako dodatok
č. 1 k Úverovej zmluve č. 334023-3 zo dňa 24.9.1992, v prospech obchodnej spoločnosti Debt Collector,
s.r.o., so sídlom Mostná 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 748 919, viaznuce na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v kat. úz. I., obec E., okres E., zapísané na LV č. XXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným

úradom E., katastrálnym odborom ako pozemok registra „C“ parc. č. 249/5 - záhrada o výmere 353 m2,
pozemok registra „C“ parc. č. 254/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2 a stavba - rodinnýdom súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 254/2, neexistuje. Výrokovou časťou III. súd prvej
inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči
žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods.
1, § 394 ods. 1, § 397, § 405 ods. 1, 2, § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba „ObZ“), § 100
ods. 2 a § 151, Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 137 písm. c/, § 162 ods. 1 a § 164 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou
premlčania žalobkyne, ako aj tým, či právo zriadené podľa záložnej zmluvy sa vzťahovalo aj na záväzok
na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy, resp. či došlo k jeho zániku v zmysle odstúpenia od
zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka žalovaného z titulu úverovej
zmluvy je premlčaná. V danom prípade premlčacia doba pre výkon záložného práva začala plynúť

dňom omeškania so splatením pohľadávky titulom odstúpenia od Úverovej zmluvy č. 31/334023-3, t.
j. dňom 8. decembra 1995, resp. ešte skôr, a to ku dňu omeškania so splácaním jednotlivých splátok
v zmysle predmetnej úverovej zmluvy. Vzhľadom na ust. § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa záložné
právo nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka, sa v tomto prípade záložné právo zriadené
Záložnou zmluvou z 24. septembra 1992 premlčalo spolu s premlčaním pohľadávky, t. j. najneskôr dňa

8. decembra 2005, kedy došlo k uplynutiu absolútnej 10 ročnej premlčacej doby vo vzťahu k záväzku
zabezpečeného predmetným záložným právom. Premlčaním záložného práva stráca žalovaný ako
záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu a ďalšia existencia záložného práva po
dovolaní sa premlčania nemá žiaden zmysel, pretože takéto záložné právo je nerealizovateľné.

4. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, o tejto bolo rozhodnuté v rámci výroku IV. s tým, že s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP prvoinštančný súd priznal žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi
formou spoločnou a nerozdielnou 100 % nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého nároku bude
rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa bola v spore
úspešná v časti jedného alternatívneho petitu, pričom vo zvyšnej časti došlo k zamietnutiu podanej

žaloby. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože v dôsledku zmeny žaloby dosiahla, že súd na
vznesenú námietku premlčania z jej strany musel prihliadať, v dôsledku čoho sa nezaoberal ďalšími
petitmi. Z uvedeného dôvodu bola potom náhrada trov konania v plnom rozsahu (100 %) priznaná
žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane.

5. Proti tomuto rozsudku v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) podal včas
odvolanie žalovaný navrhujúc Krajskému súdu v Nitre, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra
zo dňa 31.03.2022 č. k. 9C/133/2011-867 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
Poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, pričom
napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne a predčasné.

6. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku IV. o náhrade trov konania podala včas odvolanie
intervenientka vystupujúca na strane žalovaného v tomto spore. Uviedla, že žiada a považuje za
spravodlivé napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmeniť
a žalobcovi voči intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. V úlohe intervenienta

sa ocitla ako vydražiteľka nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe. Dodnes nemá nehnuteľnosť a ani
finančné prostriedky, ktoré vyplatila v dražbe. Obidve strany si už vyše 10 rokov naďalej užívajú,
či už nehnuteľnosť alebo finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že intervenient nie je stranou sporu,
je zúčastneným subjektom sui generis, ktorý v súdenej veci netvorí so žalovanou stranou procesné
spoločenstvo, a preto ho nemožno zaviazať na náhradu trov konania, hoc vystupoval na neúspešnej

strane.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje Krajskému súdu v
Nitre, aby v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň jej
voči žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu

100 %. Napadnutý rozsudok je preskúmateľný, riadne a presvedčivo odôvodnený, dáva odpovede
relevantným spôsobom na všetky otázky, ktoré boli predmetom konania. Súd sa nedopustil žiadnych
procesných pochybení znamenajúcich porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.8. Uviedla ďalej, že intervenient vstúpil do konania na základe vlastného návrhu zo dňa 15.07.2013,
pričom o povolení jeho vstupu rozhodol v odvolacom konaní až Krajský súd v Nitre, pretože súd prvej
inštancie pôvodný vstup intervenienta, resp. vedľajšieho účastníka zamietol. Takýto vstup intervenienta

do konania bol výsledkom dobrovoľnej iniciatívy G. D., pričom nevyplýval zo žiadneho právneho
predpisu. Počas konania bol intervenient na strane žalovaného činný a až po vydaní nálezu ÚS SR zo
dňa 14.06.2018 sp. zn. II. ÚS 60/2018-77, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby
došlo k pozoruhodnému obratu na strane intervenienta, ktorý účelovo zmenil argumentáciu v tom smere,
akobyspredmetnoudražbounemalničspoločné.Intervenientkpodanémuodvolaniunepredložilsúhlas

žalovaného, a preto by mal súd jeho odvolanie s prihliadnutím na ust. § 360 ods. 2 CSP odmietnuť.

9. O podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd prvýkrát rozsudkom zo dňa 23. novembra 2023, č. k.
5Co/100/2022-921 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. potvrdil (výrok
I.), odvolanie žalovaného proti výroku I. zamietol (výrok II.) a žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi
na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne

anerozdielne(výrokIII.).IntervenientprotirozsudkuodvolaciehosúdupodalvočivýrokuI.včasti,ktorým
bol potvrdený výrok IV. súdu prvej inštancie a proti výroku III. dovolanie. Najvyšší súd SR o podanom
dovolaní rozhodol uznesením zo dňa 6. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/87/2024, pričom rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 5Co/100/2022 z 23. novembra 2023 vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

10. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k výrokom o náhrade
trov konania nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd, ak sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa môže obmedziť
vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP), avšak
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí zaoberať a vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania a záverom odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že
„ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP bolo potrebné odvolacím súdom vyhodnotiť

aj napadnutý výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k intervenientovi vystupujúcemu na strane
žalovaného, ktorý sa formou spoločnou a nerozdielnou na strane obidvoch týchto subjektov odvíja
od zásady úspešnosti v konaní, pričom žalovaný a intervenient na jeho strane v konečnom dôsledku
úspešní v konaní (spore) neboli, a preto sú povinní znášať spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
voči úspešnej žalobkyni. Pokiaľ ide o G. D., táto v pozícii intervenienta v tomto spore vystupuje na

základe vlastného rozhodnutia.“. Nielen odvolací súd, ale aj súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil stroho, len s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd nevzal do
úvahy namietané skutočnosti v odvolaní (resp. sa s nimi nevysporiadal), čím založil vadu zmätočnosti
v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd uzatvoril, že rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej
dovolaním je nedostatočne odôvodnený v rozsahu porušujúcom právo dovolateľky na spravodlivý

proces. Ako obiter dictum dovolací súd uviedol, že aj právna teória zastáva názor, že pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania nemôže súd svojím rozhodnutím založiť solidaritu, pokiaľ nevyplýva
z hmotného práva a nemôže subjektom vnútiť rozvrhový regres. V prípade procesného spoločenstva sú
subjekty v prípade neúspechu povinní na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva vo veci.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
v zmysle § 379 a § 380 CSP a zároveň aj záväzným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP) obsiahnutým v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 6. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/87/2024, prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je potrebné procesným

postupom podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.Podľa § 82 ods. 1 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.

Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že podaným dovolaním zo strany intervenienta bol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu len v časti výrokov o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ho zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu v ostatnej časti podaným dovolaním intervenienta nebolo
napadnuté, preto v tejto časti je rozhodnutie právoplatné. Odvolací súd sa preto v rámci predmetného
odvolacieho konania obmedzil len na skúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu podaného
odvolania proti výroku o náhrade trov konania.

14.Intervenientkavpodanomodvolanínamietala,ženároknanáhradutrovkonanianiejemožnépriznať
intervenientovi, pretože nie je stranou konania a so žalovaným netvorí procesné spoločenstvo. Uviedla,
že intervenient je subjektom sui generis, a preto ho nemožno zaviazať na náhradu trov konania, hoc
vystupoval na neúspešnej strane.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že intervenient je subjektom sui generis sporového konania.
V spore vystupuje buď na strane žalovaného, alebo na strane žalobcu. Intervencia je fakultatívna. Je
na rozhodnutí intervenienta, či do konania vstúpi. Procesné postavenie intervenienta vzniká na základe
jeho vlastného procesného úkonu (§ 82 ods. 3 CSP). Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby
vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje.

16. Civilný sporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania (v porovnaní s predchádzajúcim
Občianskym súdnym poriadkom), pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len
takévýdavky,ktorévzniklivkonaní,t.j.vobdobíodzačatiakonania(pozri§156CSP)dojehoskončenia.
Definícia trov v § 251 CSP nie je však viazaná len na trovy strán sporu. V ustanovení § 252 CSP sa

odráža systém platenia trov konania, v zmysle ktorého výdavky súvisiace so súdnym konaním zásadne
znáša ten, komu vznikli, a až následne sa rozhoduje o tom, či tieto výdavky sú trovami konania, a o tom,
kto tieto trovy konania nahradí (§ 255 a nasl. CSP). Netýka sa to len strán sporu, ale aj ostatných na
konaní zúčastnených subjektov.

17. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že intervenient má v sporovom konaní nárok na náhradu
trov konania. Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/252/2020 zo dňa
30.11.2022 obiter dictum uviedol, že nárok na náhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient,
pričom sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient
zúčastňuje. Pre priznanie nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje

zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP). Civilný sporový poriadok vychádza zo systémového riešenia
charakterizovaného delením inštitútu trov konania na priznanie náhrady trov konania a stanovenie sumy
náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).

18. Pokiaľ intervenientka tvrdí, že spolu so žalovaným netvorí procesné spoločenstvo, nemohol odvolací

súd danú odvolaciu námietku považovať za dôvodnú. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí zastal názor, že intervenientka spolu so žalovaným tvoria procesné spoločenstvo.
S predmetným názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, ktorým
došlo k zrušeniu časti rozsudku odvolacieho súdu (uznesenie NS SR zo dňa 6. mája 2025, sp. zn.
9Cdo/87/2024). Dovolací súd v tomto rozhodnutí okrem iného uviedol, že sa stotožnil s názorom

odvolaciehosúdu,žeintervenientkanastranežalovanéhosnímtvorínerozlučnéprocesnéspoločenstvo
s poukazom na ustanovenie § 84 CSP, z ktorého vyplýva, že ak z osobitného predpisu vyplýva,
že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje,
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP.19. Vzhľadom na skutočnosť, že intervenient spolu so žalovaným v danom prípade tvorili procesné
spoločenstvo, pričom podľa súdnej praxe je nesporné, že intervenienta je možné zaviazať na náhradu

trov konania v zmysle § 255 CSP podľa pomeru úspechu vo veci, tak aj v tomto prípade je potrebné
uvedenú otázku posudzovať.

20. Nesprávny však bol procesný postup súdu prvej inštancie, keď tieto subjekty zaviazal na splnenie
povinnosti spoločne a nerozdielne. V tejto rovine odvolací súd poukazuje na záväzný názor Najvyššieho

súdu SR vyslovený vyššie v jeho zrušujúcom uznesení, a teda, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania nemôže súd svojím rozhodnutím založiť solidaritu, pokiaľ nevyplýva z hmotného práva
a nemôže subjektom vnútiť rozvrhový regres. V tomto prípade odvolací súd nemohol konštatovať
existenciu hmotného práva, ktoré by solidaritu zakladalo. V prípade procesného spoločenstva sú
subjekty v prípade neúspechu povinní na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva vo veci.
Obdobný záver prijal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že nepochybne intervenient nie

jesporovoustranou,apretojesúdpovinnýosobitnevyhodnotiťdôvodainéokolnostiúčastiintervenienta
na konaní a jeho výdavky posúdiť prísnejšie, pokiaľ ide o zákonné kritériá vymedzené v § 251 CSP.
Tieto sa však nepochybne budú vyhodnocovať v samotnom konaní o výške náhrady trov konania zo
strany súdu prvej inštancie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2022, sp.
zn. IV. ÚS 442/2022).

21. Odvolací súd vo vzťahu k záveru o možnosti zaviazať intervenienta na náhradu trov konania
konštatuje, že v tomto konaní stál na strane neúspešného hlavného účastníka konania – strany sporu -
žalovaného, pričom pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania sa má prihliadať na pomer účastníctva
vo veci (v spore), a bude potrebné zaviazať každého, či stranu žalovaného alebo intervenientku,

samostatne. Pomer účasti povinných subjektov na náhradu trov konania (pri rozhodovaní o výške trov)
znamená pomer procesného „vplyvu“ toho ktorého subjektu konania, na vznik trov meritórne úspešnej
a z náhrady trov oprávnenej strany v konaní.

22. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti

týkajúcej sa výroku o náhrade trov podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia (I. výrok).

23. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho (§ 453 ods. 3) konania rozhodol odvolací súd podľa §
255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP s tým, že ich náhradu vo výške 100 % priznal žalobkyni voči žalovanému

a voči intervenientke na strane žalovaného, s povinnosťou náhrady každého samostatne (rovnako
ako pri trovách prvoinštančného konania). Odvolací súd posudzoval konanie ako celok a hoci možno
konštatovať čiastočný úspech intervenientky v dovolacom konaní, v zmysle posudzovania a odvíjania
sa výsledku náhrady trov konania (vrátane odvolacích a dovolacích trov) od výsledku konania vo veci,
odvolací súd vyhodnotil úspech žalobkyne ako nosný dôvod pre úspech a priznanie náhrady trov od

žalovaného a intervenientky vo vzťahu k celému konaniu.

24. O výške priznaných prvoinštančných, odvolacích a aj dovolacích trov rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).