Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124354460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124354460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: PERSPECTA Recovery, k.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava,
so sídlom kancelárie Matúškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 47 252 324, správca konkurznej podstaty
úpadcu OLYMP SK s.r.o., so sídlom Arm. gen. L. Svobodu 2832/2, 984 01 Lučenec, IČO: 46 633 260,
právne zastúpeného: Mgr. Jánom Szalayom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 4, 831 04 Bratislava,
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. F. XXXX/X, XXX XX E., o uloženie
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/X/XXXX-
XX zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/X/XXXX-XX zo dňa 27. februára 2025
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu
OLYMP SK s.r.o., so sídlom Arm. gen. L. Svobodu 2832/2, 984 01 Lučenec, IČO: 46 633 260 sumu
12.500,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť v súlade s ustanovením § 74a ods. 2 ZKR do všeobecnej podstaty dlžníka OLYMP SK s.r.o. k

rukám správcu konkurznej podstaty, t. j. žalobcu, zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur za porušenie
jeho povinnosti ako štatutárneho orgánu úpadcu podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie
konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť
o úpadku úpadcu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje právo vyjadriť sa k podanej
žalobe nevyužil. Na pojednávanie nariadené na deň 27.02.2025 sa nedostavil, svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával v jeho neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 11 ods. 2 a §
74a „ZKR“, ako aj ustanovenie § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v zneníneskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), pričom konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že
úpadca bol ku dňu 17.07.2022 v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti, keďže žalovaný v konaní
nerozporoval tvrdenia žalobcu, že v tomto čase bolo voči úpadcovi vedených sedem exekučných konaní

v prospech štyroch rôznych oprávnených – DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. a ALBION SK s.r.o. „v konkurze“ (pluralita veriteľov)
a z časového odstupu od vydania poverení na vykonanie predmetných exekúcií vyplýva, že úpadca
nebol schopný plniť tieto exekúciou vymáhané peňažné záväzky 90 dní po lehote splatnosti. Súd prvej
inštancie vychádzal zo skutočnosti, že uvedené tvrdenia neboli zo strany žalovaného v konaní vôbec

spochybnené a stotožnil sa s argumentom žalobcu, že vzhľadom na časový odstup od vydania poverení
na vykonanie predmetných exekúcií žalovaný pri zachovaní odbornej starostlivosti mal mať k 17.07.2022
vedomosť o úpadku úpadcu z dôvodu platobnej neschopnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
do 30 dní od tohto dňa, t. j. najneskôr 16.08.2022 bol preto žalovaný povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, pričom túto povinnosť si žalovaný nesplnil vôbec, keďže návrh na vyhlásenie konkurzu bol
podaný až dňa 07.02.2024, aj to zo strany veriteľa úpadcu, nie žalovaného.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval za
sporné ani to, že úpadca bol v úpadku z dôvodu predlženia v roku 2023 a tento úpadok mal byť
žalovaným pri konaní s odbornou starostlivosťou zistený najneskôr k 31.12.2023, keďže žalovaný v
konaní nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že úpadca v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2022

uviedol záväzky spolu v hodnote 247.901,- Eur a síce aj majetok v hodnote 247.901,- Eur, avšak
samotnýúpadcaprostredníctvomžalovanéhopodanímzodňa04.05.2024uvedenúskutočnosťnegoval,
keď oznámil žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu v rámci poskytnutia súčinnosti, že
majetok úpadcu tvorí pohľadávka v celkovej výške 485,- Eur a pokladňa vo výške 185,79 Eur s tým,
že pohľadávka je voči spriaznenej spoločnosti, ktorá je v konkurze, a teda pohľadávka je prakticky

nevymožiteľná a pokladňu žalovaný ku dňu podania žaloby nevedel predložiť, takže je otázna jej výška
či existencia. Súd prvej inštancie uviedol, že teda nebolo sporné, že žalovaný bol povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu pre úpadok z dôvodu predlženia úpadcu najneskôr dňa
30.01.2024. Túto povinnosť si pritom žalovaný nesplnil vôbec, keďže ako bolo uvedené vyššie, návrh
na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 07.02.2024, aj to zo strany veriteľa úpadcu, nie žalovaného.

6. Keďže žalovaný ostal v konaní pasívny, tvrdenia žalobcu nerozporoval, súd prvej inštancie uzavrel,
že v konaní potom nebolo sporné, že zo strany žalovaného ako štatutárneho orgánu došlo k porušeniu
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku podľa § 11 ods. 2 ZKR a že sú splnené podmienky

na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 74a ZKR. Uviedol, že žalovaný v
konaní neosvedčil, dokonca ani netvrdil, že mu táto povinnosť nevznikla alebo sa tejto povinnosti zbavil
v zmysle ods. 4 a ods. 5 ustanovenia § 74a ZKR, preto súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú
v plnom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a keďže žalobca mal v konaní plný
úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). V odvolaní uviedol, že po
celý čas ako konateľ úpadcu konal s odbornou starostlivosťou definovanou v ustanovení § 7 ZKR,
v zmysle ktorého sa konaním s odbornou starostlivosťou rozumie konanie primerané funkcii alebo

postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu
mať vplyv na jej konanie. Týmito informáciami pre žalovaného boli očakávateľné výsledky ďalšieho
prevádzkovania podniku, pretože so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých bola spoločnosť úpadcu
prevádzkovaná odôvodnene predpokladal, že bude možné v činnosti spoločnosti napriek uvedeným
exekučným konaniam pokračovať a prekonať nedobré obdobie a s tým prirodzene súvisiace účtovné

výsledky spoločnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že celé jeho postavenie konateľa bolo naviac poznačené
dlho sa vlečúcim konkurzom vedeným voči nemu ako fyzickej osobe pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktoré bolo
ukončené až vo februári 2020, preto ani prípadným vstupom osobných finančných prostriedkov nemohol
podporiť aktivity spoločnosti. Žalovaný trval na tom, že ako konateľ spoločnosti úpadcu konal v súlades povinnosťami vyplývajúcimi pre túto funkciu z Obchodného zákonníka, ako aj zo ZKR a na základe
jemu dostupných informácií a podkladov, znalosti interných podmienok spoločnosti a jej obchodnej
činnosti objektívne a reálne predpokladal pozitívny ekonomický vývoj spoločnosti v nastávajúcich

rokoch.Zuvedenýchdôvodovnepodalnávrhnavyhláseniekonkurzuaztýchtodôvodovsaaninecítibyť
zodpovedný za zanedbanie svojich povinností. Žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že sa stotožnil
výlučne so skutkovými tvrdeniami žalobcu, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.05.2025, v ktorom
uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, argumentujúc, že odvolací dôvod, na
ktorý sa žalovaný odvoláva, nie je naplnený, nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval len na základe
nespornýchskutočností,atedaknesprávnymskutkovýmzisteniamnemohlodôjsť.Žalobcazdôraznil,že
žalovaný bol preukázateľne pasívny nielen voči výzve správcu a konajúceho súdu, ale aj na vytýčenom
pojednávaní, o ktorom bol riadne informovaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca poukázal

na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP s tým, že žalovaným nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu súd prvej
inštancie správne považoval za nesporné. Zároveň žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, nakoľko
jeho tvrdenia ostali v rovine nepreukázaných tvrdení a účelových špekulácií, ktoré nemajú základ v
preukázateľných skutočnostiach a ani v žiadnych dôkazoch, keďže žalovaný ani žiadne relevantné
dôkazy nepredložil. Žalobca zdôraznil, že akékoľvek tvrdenia žalovaného vznesené až v odvolacom

konaní, sú z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania označené neskoro a odvolací súd by na ne nemal
prihliadať. Mal za to, že žalovaný svoje právo namietať tvrdenia žalobcu nevyužil včas, preto zhojenie
tejto procesnej pasivity žalovaného v odvolacom konaní možné nie je. Žalobca, považujúc napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za fakticky ako aj právne správny, navrhol, aby odvolací
súd toto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

10. Súd prvej inštancie písomné vyjadrenie žalobcu doručil dňa 16.07.2025 žalovanému a umožnil mu,
aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania
a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol
prvý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako aj

od tohto výroku závislý druhý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na
náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Základná odvolacia námietka žalovaného
spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a plne sa stotožnil výlučne so skutkovými tvrdeniami žalobcu. V odvolaní pritom
uviedol, že ako konateľ spoločnosti úpadcu konal s odbornou starostlivosťou a v súlade s povinnosťami

konateľa vyplývajúcimi z Obchodného zákonníka a ZKR.

13. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3K/4/2024 zo dňa 29.05.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2024 dňa 04.06.2024, bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu OLYMP SK s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený žalobca. Konkurz bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa A. G. H., správca konkurznej
podstaty úpadcu ALBION SK, s.r.o. podaného dňa 07.02.2024. Žalovaný vykonáva funkciu štatutárneho
orgánu dlžníka od 11.05.2012. Na majetok úpadcu boli Okresným súdom Banská Bystrica vedené
viaceré exekúcie špecifikované v žalobe. Žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenia žalobcu, že úpadca

bol v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti už koncom roka 2019 a z dôvodu svojho predlženia
v priebehu roka 2023, pričom úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti pri konaní s odbornou
starostlivosťou mal byť zistený najneskôr k 31.12.2019, t. j. žalovaný bol povinný podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu najneskôr dňa 16.08.2022, a to z dôvodu zmeny ustanovenia§ 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 17.07.2022 a úpadok z dôvodu predlženia pri konaní s odbornou
starostlivosťou mal byť zistený najneskôr k 31.12.2023, t. j. žalovaný bol povinný podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu najneskôr dňa 30.01.2024.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa k podanej žalobe v súdom určenej lehote písomne
nevyjadril, hoci táto mu bola doručená elektronicky dňa 30.08.2024 a následne aj prostredníctvom
Okresného riaditeľstva PZ SR v Lučenci do vlastných rúk dňa 18.10.2024. Na pojednávanie vo veci
nariadené na deň 27.02.2025 sa nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené

riadne a včas dňa 13.02.2025. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami
neospravedlnil.

15. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol
dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen

štatutárnehoorgánudlžníka,likvidátordlžníkaazákonnýzástupcadlžníka.Platí,žepreprípadporušenia
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným,
jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh
na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica
najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník

právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s
ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik
nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný
spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.

16. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v
prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

17. Podľa § 74a ods. 2 ZKR, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť

nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje
v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

18. Podľa § 74a ods. 4 ZKR, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že

mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

19. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a)
konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť

o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku, b) ako člen štatutárneho orgánu
bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez
zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú
viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného
posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

21. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.22. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov

uvedených žalovaným v odvolaní, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§
383 CSP), pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá skutkovému stavu tak, ako je
opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

25. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvejinštancievtejtovecidostatočnezistilskutkovýstavazistenéskutočnostisprávneposúdil,keďvydal
napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo
vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa
jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu a k vykonaným dôkazom. Z

titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza,
že pri takomto postupe, t. j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k
odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len
odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. A. I. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/

XXXX).

26. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd po
preskúmaní veci dopĺňa, že súd prvej inštancie správne ustálil, že predmetom konania v danej veci
bolo zaplatenia zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením § 74a ods. 2 ZKR za porušenie povinnosti

žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu
do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o
úpadku úpadcu, kde účelom ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR je zabrániť narastaniu
dlhov a zmenšovaniu majetku spoločnosti a zvýšiť mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ale
aj obmedziť negatívne ekonomické pôsobenie dlžníka na trhu, a to prostredníctvom sankcionovania

zodpovedných osôb za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v úpadku.
Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že žalovaný na výzvu správcu zmluvnú
pokutunezaplatil,pričomvkonanípredsúdomprvejinštancienetvrdilanepreukázal,žebymupovinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR nevznikla a ani žiadnymi skutočnosťami
neosvedčil, že by sa uvedenej povinnosti zbavil (§ 74a ods. 5 ZKR).

27. K odvolacej námietke žalovaného, v rámci ktorej žalovaný tvrdil, že po celý čas konal s odbornou
starostlivosťou, keď vzhľadom k jemu dostupným informáciám o interných podmienkach spoločnosti
úpadcu predpokladal pozitívny ekonomický vývoj v nastávajúcich rokoch, odvolací súd uvádza, že
tento argument žalovaný po prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol,

žiadne skutočnosti, ktoré by mu v konaní pred súdom prvej inštancie bránili vyjadriť sa k skutkovým
tvrdeniam žalobcu o nesplnení povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal možnosť sa ku všetkým tvrdeniam žalobcu a
predloženým dôkazom vyjadriť písomne po doručení žaloby, prípadne mal možnosť dostaviť sa osobne
na pojednávanie v danej veci (resp. včas a z vážnych dôvodov požiadať o jeho odročenia) a priamo

na pojednávaní na argumentáciu žalobcu reagovať. Odvolací súd uvedené tvrdenia žalovaného preto
nepovažoval za také prostriedky procesnej obrany, ktoré by žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Nakoľko pri uplatnení uvedených tvrdení
žalovaného neboli splnené podmienky pre prostriedky procesnej obrany, ktoré v zmysle § 366 CSPmožno použiť v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného
uplatnené až v rámci odvolacieho konania neprihliadal.

28. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav veci, keď sa plne stotožnil len so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Z obsahu
spisu aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti
ohľadne vzniku povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, od kedy sa
ako štatutár spoločnosti úpadcu dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť

o svojom úpadku spoločnosti, v priebehu prvostupňového konania nepoprel a voči týmto tvrdeniam
žalobcu neprodukoval vlastné skutkové tvrdenia, ani žiadne dôkazné prostriedky. V konaní pred súdom
prvej inštancie ostal pasívny. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval, v zmysle § 151
ods. 1 CSP platí, že žalobcom uvedené skutkové tvrdenia sa stali nespornými a pokiaľ neexistovala
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, o nesporných skutkových tvrdeniach nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie (§ 186 ods. 2 CSP).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnym záverom, keď vychádzal
z nesporných skutkových tvrdení uvedených žalobcom a žalovaným nepopretých, a teda odvolacie
námietky žalovaného nepovažuje za opodstatnené.

30. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených
žalovaným v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu
odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil,
keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie

dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom
nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie
rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní
nezistil.

31. Žalovaný podal odvolanie v celom rozsahu, teda aj proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia
o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so
zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

32. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).