Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124218850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124218850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky/manželky: I.
Q., F.. XX.XX.XXXX, T. Z.Z. XXX, XXX XX Z., zastúpenej: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, Prešov, a manžela: H. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z. XXX, XXX XX Z., zastúpený: JUDr.
Ľuba Berezňaninová, PhD., advokátka, so sídlom Hlavná 45, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom: D. Q., F.. XX.XX.XXXX I. E. Q., F.. XX.XX.XXXX,
obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny P., J. F.
X, P., o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 12P/149/2024-125 zo dňa 15. mája

2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka (manželka, matka) návrhom žiadala o rozvod manželstva s manželom, žiadala
zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti; právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok

žiadala ponechať obom rodičom; styk s otcom neupravovať; žiadala zaviazať otca prispievať na výživu
maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci na maloletého D. sumou 360 eur a na maloletého E. sumou
280 eur, a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej súd prvej inštancie, súd) napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov: I. Q., S.. D., F.. XX.XX.XXXX a H. Q., F.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX rozvádza.
II. Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
Maloleté deti: D. Q., F.. XX.XX.XXXX I. E. Q., F.. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Prídavky na deti bude poberať matka a daňový bonus si bude uplatňovať matka.
Styk otca s maloletými deťmi na žiadosť rodičov súd neupravuje.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D., F.. XX.XX.XXXX v sume vo výške 360€ mesačne
a na maloletého E., F.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 240€ mesačne, vždy do prvého dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ustanovení § 23, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), §
52, § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázanú existenciu objektívneho a
kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní teraz,
ani do budúcna nemôže plniť, svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií. Súd má zato,
že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Nakoľko boli splnené podmienky
podľa § 23 Zákona o rodine, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
schválil dohodu rodičov týkajúcu sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
zastupovania a spravovania majetku maloletých detí oboma rodičmi, poberania prídavkov na deti a
daňového bonusu; styk otca s maloletými deťmi na žiadosť rodičov neupravil.

5. Pri určovaní výšky výživného súd posudzoval životnú úroveň rodičov, od ktorej sa odvíja životná
úroveň maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že životná úroveň otca
je vyššia ako matky. Otec disponuje priemerným mesačným čistým príjmom vo výške približne 2.000
eur, čo predstavuje viac než dvojnásobok priemerného čistého mesačného príjmu matky (984,28 eur).
Otec uviedol svoje priemerné mesačné výdavky vo výške 1.507 eur. Otec ostal bývať v spoločnom

dome manželov, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, matka sa s maloletými deťmi
odsťahovala do nájomného bývania s výškou nájmu 270 eur mesačne. Z výpisu účtu otca mal súd
preukázané tvrdenie matky, že otec sa venuje tipovaniu.
Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti po vykonanom
dokazovaní považoval za snahu, ktorou otec chcel dosiahnuť jeho plnenie vyživovacej povinnosti

v nižšom rozsahu, a to napriek tomu, že mu bola známa vôľa oboch detí, ktoré striedavú osobnú
starostlivosť nechceli, a že nemal v zamestnaní vytvorené podmienky na realizovanie ním navrhovanej
striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch.
Maloleté deti vo veku XX a X rokov majú zvýšené výdavky v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu.
Matka uviedla výdavky pre 3 osoby na bývanie vo výške 270 eur mesačne (na jednu osobu sumu 90

eur mesačne), strava pre 3 osoby vo výške 300 eur mesačne (na jednu osobu sumu 100 eur mesačne),
ošatenie a obuv spolu 200 eur ročne na každé z maloletých detí. Matka všetky svoje výdavky riadne
preukázala počas informatívneho stretnutia rodičov, aj v písomnom vyjadrení. Maloletý D. má zvýšené
výdavky v súvislosti s cvičením v dôsledku „vtáčieho hrudníka“ a nosením dioptrických okuliarov;
maloletý E. má zvýšené náklady na stravu z dôvodu intolerancie kravského mlieka. Súd pri určovaní

výživného prihliadol aj na to, že otec maloletým deťom nedáva žiadne vreckové. Súd s poukazom na §
40 CMP a s prihliadnutím na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR určil výživné na maloletého D. vo
výške 360 eur mesačne a maloletého E. vo výške 240 eur mesačne.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52, § 55 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec
maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutočný stav veci a rozhodol predčasne.

K výške predložených odôvodnených výdavkov matky poukázal, že matka na informatívnom stretnutí
rodičov uviedla, že žije v novostavbe typu bungalov spolu s partnerom, ktorý je vlastníkom tohto domu,
a to aj s jeho dvoma maloletými deťmi, pokiaľ ich má dočasne vo svojej osobnej starostlivosti. Položka
vo výške 270 eur má podľa vyjadrenia matky tvoriť polovicu výdavkov na energie spotrebovanej v tomto
dome. To by znamenalo, že mesačný výdavok len na energie má byť v sume 540 eur, čo je nereálne.

Poukázal, že on sám žije v porovnateľnom rodinnom dome, kde za spotrebované energie platí celkom
190 eur mesačne. Matka nepredložila súdu žiadnu nájomnú zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé, aké sú jej
skutočné výdavky na bývanie, t.j. energie a nájomné. Súd neurobil prepočet skutočných výdavkov na
bývanie na všetky osoby, ktoré žijú v rodinnom dome partnera matky v C.F., t.j. v novom bydlisku matky.Otec namietal, že súd prvej inštancie v celom rozsahu uznal matkou uvádzané výdavky, ktoré má v
súvislosti so zabezpečením stravy, bývania, ošatenia detí a ďalších potrieb. K výdavkom maloletého
D. na cvičenie - fitness v sume 40 eur mesačne - otec poukázal, že tieto už matka zahrnula do

svojich výdavkov. Teda už nemôže ísť o výdavok nad rámec bežných výdavkov. K zvýšeným výdavkom
maloletého E. v súvislosti s jeho intoleranciou na laktózu matka neuviedla konkrétnu sumu, ktorá by tento
zvýšený výdavok mala predstavovať. Pokiaľ má otec vedomosť, intolerancia na laktózu neznamená,
že dieťa nemôže vôbec piť kravské mlieko a jesť výrobky z neho; môže ich konzumovať, avšak iba
v obmedzenom množstve. Diéta u maloletého E. spočíva v tom, že kravské mlieko sa nahrádza

mandľovým mliekom a obmedzuje sa konzumácia kravského mlieka a jedál, ktoré ho obsahujú. Podľa
názoru otca súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil určenie výšky výživného na maloleté deti.
Otecpoukázal,žematkaodišlazospoločnejdomácnostiaotcoviostalasplátkahypotékyzarodinnýdom
vovýške550eurmesačne.RovnakozabezpečeniedopravyzmiestabydliskaZ.domiestavýkonupráce
otca - P. je odôvodneným výdavkom, pretože príjem z tohto zamestnania slúži aj na plnenie vyživovacej
povinnosti otca.

Ku skutočnosti, že súd z predložených výpisov z účtu otca zachytil informácie o úhradách za stávkovanie
v spoločnosti Q., otec poukázal, že tieto položky nezahrnul do svojich bežných a odôvodnených
výdavkov. Preto výčitku súdu, že otec má aj zbytočné výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, považuje otec
za neprimeranú. Namietal správanie sa konajúceho sudcu, ktorý na pojednávaní nepriamo označil otca
za klamára. Tento očividne vysoko subjektívny a negatívny pohľad zákonného sudcu na otca sa prejavil

aj v napadnutom výroku rozsudku o výške výživného.
Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloleté deti vôbec nezohľadnil, že matka poberá
prídavky na obe deti v sume 120 eur mesačne. Matka má rovnako nárok uplatniť si daňový bonus, ktorý
v roku 2025 predstavuje sumu 100 eur mesačne na mladšieho syna E. a 50 eur mesačne na staršieho
syna D.. To spolu tvorí sumu 270 euro mesačne, ktorú vie matka použiť na zabezpečenie potrieb oboch

maloletých synov a ktorá je nad rámec bežného výživného určeného súdom napadnutým výrokom. To
znamená, že matka bude mať len na uspokojenie potrieb maloletých synov vrátane súdom aktuálne
určeného výživného v celkovej sume 600 eur de facto sumu 870 eur mesačne, čo ďaleko presahuje
skutočné a odôvodnené potreby oboch detí. V tejto súvislosti otec poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR aj súdov prvej inštancie a zdôraznil, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že potreby

maloletých detí sú čiastočne uhrádzané aj z dávky sociálnej podpory a daňového bonusu; uvedené
položky sa vôbec neodrazili vo výške výživného, ktorá bola otcovi určená. Celková suma výživného 600
eur mesačne zjavne presahuje bežné výdavky otca nevyhnutné najmä na zabezpečenie bývania v Z.,
kde obe deti vyrastali a naďalej tu chodievajú za otcom. Dopravu otca do a z práce vo výške 300 eur
mesačne vyhodnotil súd prvej inštancie za nepodstatnú.

K aplikácii tzv. „tabuľkového výživného“ súdom prvej inštancie uviedol, že mu môže poslúžiť maximálne
ako akási barlička, rozhodne neznamená, že je nástrojom slúžiacim na paušalizovanie výživného
podľa kritérií v tabuľke o výživnom, bez zreteľa na riadne zistenie a vyhodnotenie skutočného stavu
prejednávanej veci. Súd sa uspokojil s tvrdeniami matky o ňou vynakladaných výdavkoch pre seba a pre
oboch synov, pričom nad výdavkami otca sa pozastavoval, vnímal ich ako v celom rozsahu zbytočné a

zrejme aj prehnané. Otcovi súd uložil prispievať na výživu maloletých detí sumou vyššou, aká mu reálne
ostane po úhrade jeho všetkých nevyhnutných výdavkov.
Zdôraznil, že v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie priznal výživné na maloleté
deti v takej výške, ktorá pokryje matke detí kompletne všetky výdavky, ktoré u oboch detí súdu matka

uviedla. Otec, samozrejme, uznáva, že osobná starostlivosť matky o deti je nepostrádateľná. Treba si
však uvedomiť, že u staršieho syna D., ktorý má XX rokov, sa rozhodne nemôže jednať o porovnateľnú
osobnú starostlivosť, akú matka venuje mladšiemu synovi E., ktorý ma X rokov. Nie je možné vychádzať
z predpokladu, že medzi osobnou starostlivosťou matky a finančným prispievaním otca na výživu detí je
matematická rovnosť. Uvedené by mohlo platiť, ak by obe deti boli útleho veku a vyžadovali si osobnú,

praktickycelodennústarostlivosťmatky.UXX-ročnéhotakmerdospeléhosyna,ktorýsachodievadomov
iba najesť a vyspať, je určenie výlučnej osobnej starostlivosti matky skôr formálnym rozhodnutím. U
mladšieho syna je situácia odlišná v tom, že má X rokov, navštevuje X. ročník ZŠ a je potrebné sa
mu viac venovať, najmä čo sa týka plnenia školských povinností. Poukázal, že osobná starostlivosť o
maloleté deti matke nebráni v dosahovaní príjmu, nakoľko súd prvej inštancie zistil, že matka riadne

pracuje a má stabilný príjem.
Ďalej otec poukázal, že styk otca s deťmi na čas po rozvode nebol konkrétnym spôsobom upravovaný,
pretože rodičia sa vedia dohodnúť na tom, kedy budú deti u otca. Z rozpisu stretávania sa otca s
deťmi, ktorý je súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že deti sú u otca cca 10 až 14 dní v mesiaci. Ak súv danom mesiaci školské prázdniny, deti sú u otca častejšie. Je nepochybné, že počas tohto času otec
zabezpečuje deťom riadnu osobnú starostlivosť, t.j. najmä stravu, nocľah a všetko, čo aktuálne v danom
čase potrebujú, aj mimo bežných vecí.

Keďže napadnutý výrok rozsudku týkajúci sa výšky výživného je predčasný, nepreskúmateľný a
nevychádza zo skutočne zisteného stavu veci, otec navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok
III. rozsudku súdu prvej inštancie a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny.

9. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka. Odvolanie otca považuje v celom rozsahu za
nedôvodné obsahujúce zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Argumentovala, že odôvodnené výdavky
jej, aj maloletých detí v návrhu riadne špecifikovala a preukázala predloženými listinnými dôkazmi.

Vzhľadom na výhrady otca v odvolaní, matka spočítala aktuálne výdavky za obdobie január až máj 2025
a tieto sú takmer v dvojnásobnej výške oproti výdavkom uvedeným v jej návrhu na začatie konania, a
to v sume viac ako 1.300 eur mesačne.
Mesačné nájomné platené matkou za bývanie v rodinnom dome tretej osoby vo výške 270 eur je
absolútne primerané. Pre porovnanie matka predložila inzeráty ponúkajúce nájmy 2-izbových bytov v

meste P.Š., v priemernej výške cca 760 eur mesačne. Poukázala, že súd v bode 25. odôvodnenie
rozsudku rozpočítal náklad matky na nájomné na 3 osoby (po 90 eur na každé dieťa); súd teda zistil
riadne skutočný stav v prejednávanej veci.
K zvýšeným výdavkom na maloletého E. ohľadom intolerancie bielkoviny kravského mlieka uviedla, že
sa jedná o vážnejšiu diagnózu spojenú s ešte vyššími výdavkami ako je intolerancia laktózy.

K námietke otca ohľadom správneho zistenia životnej úrovne rodičov matka konštatovala , že otec
disponuje priemerným mesačným čistým príjmom vo výške približne 2.000 eur, čo predstavuje viac než
dvojnásobok priemerného čistého mesačného príjmu matky v sume 984,28 eur. Otec vo vyjadrení zo
dňa 13.01.2025 uviedol priemerné mesačné výdavky vo výške 1.507 eur. Aj keď boli otcom tvrdené,
niektoré aj nijako nepreukázané, značne nadhodnotené mesačné výdavky, súd prvej inštancie zohľadnil

všetky otcom tvrdené výdavky, je v možnostiach otca plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom
súdom. Subjektívne tvrdenia otca ohľadom zaujatosti sudcu sú právne irelevantné.
K námietke otca, že súd nezohľadnil poberanie prídavkov na deti a daňový bonus matkou pri určení
výšky výživného, matka poukázala na doterajšiu judikatúru, respektíve rozhodovaciu prax vyšších súdov
v úvode svojho vyjadrenia.

Zdôraznila, že výživné sa určuje podľa potrieb dieťaťa, podľa príjmových a majetkových pomerov
povinného rodiča, nie iba podľa jeho nevyhnutných výdavkov na bývanie a cestovného do práce.
K námietke otca, že súd prvej inštancie určil výživné podľa aplikácie tzv. tabuľkového výživného a
nie podľa skutočne zisteného stavu, poukázala, že dlhodobý priemerný čistý mesačný príjem otca od
januára 2023 až do januára 2025 je vo výške 2.015,94 eur. Výživné spolu vo výške 600 eur mesačne

predstavuje 29,76 % z čistého príjmu otca, teda ani nie tretinu. Otec tvrdil, že má výdavky vo výške 1.507
eur, teda mu aj pritom na výživné ostáva cez 500 eur. Za situácie, že má výživné prednosť pred inými
výdavkami povinného rodiča, je v schopnostiach a možnostiach otca riadne plniť súdom prvej inštancie
určené výživné.
K námietke otca ohľadom jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti a s tým súvisiaci dôvod na zníženie

sumy výživného matka poukázala, že otec na pojednávaní dňa 25.02.2025 sám uviedol, že s deťmi
bol približne 7 dní v mesiaci február a taktiež 7 dní v mesiaci január. Záujem otca o styk s maloletými
deťmi, zrejme kvôli novej priateľke, má klesajúcu tendenciu. Matka reagovala na podanie otca zo dňa
09.05.2025 ohľadom styku otca s deťmi a korigovala počet nocí strávených deťmi u otca - maloletý D.-
marec 8 nocí, apríl 7 nocí, máj 1 noc; maloletý E. - marec 4 noci, apríl 2 noci, máj 4 noci. Zdôraznila, že

realizácia styku otca s deťmi nemá žiaden súvis s plnením vyživovacej povinnosti, zároveň ide o hrubé
zavádzanie otca, že trávi s deťmi údajne 10 až 14 dní mesačne, keďže sa to ešte nikdy nestalo. Otec
sa snaží vytvárať dojem, akoby v tomto prípade existovala takmer striedavá osobná starostlivosť, čo by
mal odvolací súd zohľadniť pri jeho rozhodovaní o výživnom, čo ale nie je pravda.
Otcom v odvolaní citovaný nález Ústavného súdu ČR nemá súvis s príjmom otca, nakoľko otcov príjem

2.000 eur mesačne nepredstavuje nadštandardný príjem, súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil
zákonnými kritériami pri určovaní výšky výživného s poukazom na jeho príjmy a výdavky, zohľadnil
odôvodnené potreby maloletých detí, ich vek a zdravotný stav.Na základe týchto skutočností matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. K vyjadreniu matky zaslal otec písomnú repliku. Podľa názoru otca výška nájomného uvedená
v priloženej nájomnej zmluve ťažko predstavuje akýkoľvek zisk prenajímateľa. Keďže prenajímateľ je
zároveň partnerom matky, je výška nájomného v takej výške, v akej je. Na výdavkoch na bývanie a
domácnosť sa nepochybne podieľa aj partner matky, preto bolo potrebné zisťovať aj výšku jeho príjmu.
Matka naďalej prezentuje svoju situáciu tak, ako keby žila sama, čo ale nie je pravda a sama to priznáva.

Výdavok na nájomné na účely určenia vyživovacej povinnosti k deťom predstavuje v skutočnosti sumu
180 eur, t.j. 90 eur na každé dieťa. Matka do výdavkov zahrnula splátky za auto v sumách 350 eur a
175 eur, pričom ide o splátky dlhu, ktorý je súčasťou BSM bývalých manželov, ktorý nemá nič spoločné
s výdavkami súvisiacimi s výchovou, výživou a starostlivosťou o maloleté deti. Toto má byť súčasťou
vysporiadania BSM a nie tohto súdneho konania. Tento dlh by už mal byť podľa prepočtov otca splatený.
Z výpisu z bankového účtu matky vyplýva, že v mesiaci marec 2025 mala čistý príjem vo výške 1.678,34

eur, čo je o 700 eur vyšší príjem ako ten, ktorý deklarovala v priebehu súdneho konania, a to 900 eur
mesačne.

11. Otec predložil výpisy z jeho bankového účtu, z ktorého je zrejmý jeho čistý príjem v mesiaci február
2025 v sume 1.990,46 eur; v mesiaci marec 2025 v sume 1.630,23 eur; v mesiaci apríl 2025 v sume

1.660, 85 eur; v mesiaci máj 2025 v sume 2.045,16 eur, v mesiaci jún 2025 v sume 2.590,41 eur.
Z uvedeného vyplýva, že otec nemá každý mesiac výplatu v rovnakej výške, t.j. minimálne v sume
2.000 eur. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otcovi vypomáha jeho matka, ktorá mu
mesačne posiela na účet v priemere 250 eur, v júni 2025 mu poslala sumu 400 eur. Otec sa snaží
tieto pôžičky matke vracať, avšak je to fakticky nemožné. Otec si na úhradu súdom určeného výživného

musí pravidelne požičiavať, nakoľko otec aktuálne spláca sám hypotéku za dom v sume 550,51 eur
mesačne, v ktorom býva a ktorý je v BSM bývalých manželov. Ak by túto splátku neplatil, mal by dostatok
finančných prostriedkov na úhradu výživného v sume 600 eur. V prípade, ak výška výživného ostane v
tejto sume, bude nevyhnutné rodinný dom v Z. predať, na čo otec matku opakovane upozorňoval, táto to
však vníma ako vyhrážanie. Otec si je vedomý, že toto má byť predmetom vyporiadania BSM, avšak táto

skutočnosť má priamy vplyv na jeho platobnú schopnosť vo vzťahu k súdom určenej výške výživného.
Otec zastáva názor, že súdom určené výživné je nadhodnotené a pre otca likvidačné, čo spôsobuje, že
sa musí zadlžovať. Určené výživné je výsledkom nesprávne zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie. Otec trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako

sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo
výrokoch III. a IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné kritéria na uloženie
povinnosti otcovi platiť výživné mesačne na maloleté deti vo výške, ktorú určil súd prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací
súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd

prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

19. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V kontexte
uvedenéhomáodvolacísúdzato,žepriposudzovanívýškyvýživnéhoniejedôvodnézohľadniťvýdavok

otca týkajúci sa splácania úveru, keďže tento výdavok je potrebné v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o
rodine posúdiť ako výdavok, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, vzhľadom na to, že výživné predstavuje
prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné

potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných
nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča
však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá
dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

20. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z

charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

21. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami

relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživnéhopostupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd argumentuje, že na základe zisteného
skutočného stavu veci súdom prvej inštancie, stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí, a tiež zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča
- otca.

24. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené tvrdenie otca o neprimeranosti určeného výživného
vzhľadomnaodôvodnenépotrebymaloletýchdetí.Súdprvejinštanciezhodnotilpotrebymaloletýchdetí,
ktoré vzhľadom na ich vek primárne súvisia s uspokojovaním ich základných životných potrieb. Matka
predložilasúdušpecifikáciupotriebmaloletýchdetíspoukazomnaichvek,zdravotnýstav.Prinákladoch
nadieťajetrebazahrnúťajpomernákladov,ktorésúvisiasbývaním,schodomdomácnosti,spoplatkami

za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa dieťa malo podieľať rovnako.
Náklady na bývanie uspokojuje maloletým deťom matka, nakoľko žijú s ňou v spoločnej domácnosti.
Odôvodnené potreby maloletých aj existujúce výdavky boli v priebehu konania špecifikované a odvolací
súd nevzhliadol zjavnú neprimeranosť výdajov s ohľadom na ich vek. S poukazom na zdravotný stav,
maloletý E. má zvýšené mesačné výdavky na špeciálnu stravu a potraviny z dôvodu intolerancie

bielkoviny kravského mlieka, a maloletý D. má zvýšené mesačné výdavky súvisiace s poplatkami na
cvičenie na úpravu tzv. „vtáčieho hrudníka“.

25. Otec namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloleté deti nevzal v úvahu, že
matka poberá na maloleté deti rodinné prídavky na obe deti, a že matka má nárok uplatniť si aj daňový

bonus, a o tieto sumy by mala byť určená nižšia suma výživného.

26. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nemožno započítať na úhradu výživného prostriedky,
ktoré boli zaslané matke detí titulom rodinných prídavkov, nakoľko táto štátna sociálna dávka má
síce pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí, avšak nemožno ňou nahrádzať samotné platby

výživného, ktorými sú rodičia detí povinní prispievať na ich výživu. Súd prvej inštancie vzal v úvahu,
že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti. Daňový bonus nie je možné zohľadniť pri určovaní
výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa, a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou
dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej
mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku na dieťa, ako aj

Zákon o dani z príjmov, umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa a uplatňovaní daňového
bonusu dohodli, a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde, zákon upravuje,
akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda postupuje podľa
kogentných ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa, a teda rozhodovanie
súdu ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej

právnej úpravy, nadbytočným.

27. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré prihliadol súd prvej inštancie, je aj miera
osobnej starostlivosti zo strany matky o maloleté deti. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe
rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná

plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným
hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

28. Odvolací súd nepopiera, že osobná starostlivosť matky o maloletého vo veku XX rokov a o
maloletého vo veku X rokov je odlišná v rozsahu, v akom sa matka venuje maloletým napr. pri plnení
školských povinností, avšak je porovnateľná pri poskytovaní stravy, bývania, starostlivosti o zdravotnýstav, zabezpečenie mimoškolských aktivít, odvoz detí do školy a pod. Matka si plní svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom v poskytovaní osobnej starostlivosti o ne.

29. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, priemerný mesačný príjem otca predstavuje sumu
cca 2.000 eur v čistom. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál
Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení
výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-
pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku D. (XX rokov) prislúcha podľa

tabuľkového výživného percentuálny podiel 18 % z príjmu povinného rodiča a vekovej kategórii
oprávneného dieťaťa vo veku E. (X rokov) prislúcha podľa tabuľkového výživného percentuálny podiel
14 % z príjmu povinného rodiča. Otec je nositeľom celkovo dvoch vyživovacích povinností. Prihliadajúc
na príjem, ktorý otec reálne dosahuje, v prípade maloletého D. spravodlivé mesačné výživné predstavuje
sumu 360 eur, a pre maloletého E. sumu 280 eur. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného pre
maloletého D. na sumu 360 eur mesačne a pre maloletého E. na sumu 240 eur mesačne, teda v súlade

s kritériami uvedenými vo vyššie citovaných ustanoveniach Zákona o rodine.

30. K námietke otca, že finančne mu vypomáha jeho matka, nakoľko okrem výživného aktuálne spláca
hypotéku za dom, ktorý je v BSM rodičov ako bývalých manželov mesačne v sume 550 eur, v ktorom
on býva, odvolací súd argumentuje, že je v jeho záujme v čo najkratšej dobe vysporiadať bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov k tejto nehnuteľnosti a znížiť si tak výšku výdavkov. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je jednou zo základných rodičovských
povinností a povinný rodič by mal vyvinúť všetko úsilie, aby dokázal zabezpečiť výživu svojich detí.
Plnenie vyživovacej povinnosti má zo zákona prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine).

31. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch
III., IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

32. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, § 219 ods. 3 CSP a už

vyššieuvedenýmidôvodmi.Sdôrazomnato,ženedopĺňaldokazovanie,apretoprípadnéďalšietvrdenia
prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde by nemohli mať vplyv na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;
účastníci, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).