Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824200665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti maloleté deti: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov:
matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F., C. XXXX/X, a
otec G. H., nar. XX.XX.XXXX, občan Českej republiky, pobytom I. XX, J. H.,
za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,

na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/30/2024 - 136 zo dňa 16. 07.
2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 18P/30/2024 - 208 zo dňa 17. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol nasledovne:
I. Súd zveruje maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti

matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec je povinný platiť za obdobie od 08.03.2024 do 30.06.2024 na výživu maloletého dieťaťa A. sumu
4 500 CZK mesačne a na výživu maloletého dieťaťa C. sumu 3 500 CZK mesačne a od 01.07.2024 do
budúcna na výživu maloletého dieťaťa A. sumu 5 500 CZK mesačne a na výživu maloletého dieťaťa C.
sumu 4 500 CZK mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom
08.03.2024.
III. Zameškané výživné za obdobie od 08.03.2024 do vyhlásenia rozsudku na maloleté dieťa C. vo výške

3 388 CZK a na maloleté dieťa A. vo výške 3 387 CZK je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletých
detí v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. a C. počas letných školských prázdnin každý rok
vždy celý druhý a tretí augustový týždeň tak, že maloleté deti si prevezme v pondelok o 10.00 hod. v
mieste bydliska matky a odovzdá ich matke v nedeľu končiaceho tretieho augustového týždňa o 18.00
hod. na tom istom mieste.
V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu
rodičov, pričom pomery k staršiemu dieťaťu boli v predchádzajúcom konaní sp. zn. 5Pc/1/2018 upravenérodičovskou dohodou. Rodičia následne obnovili spolužitie v Českej republike a v roku 2021 sa im
narodilo mladšie dieťa. Predchádzajúca úprava styku stratila praktický význam a deti boli až do februára
2024 vychovávané v spoločnej domácnosti oboch rodičov. Po definitívnom ukončení spolužitia dňa 29.

februára 2024 sa matka s maloletými deťmi presťahovala na územie Slovenskej republiky, kde býva u
svojich rodičov a od tohto času podľa správy kolízneho opatrovníka zabezpečuje osobnú starostlivosť
o obe deti výlučne sama, bez zistených nedostatkov. Vzhľadom k tomu obe deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, s čím otec súhlasil. Prvostupňový súd konštatoval, že neboli zistené dôvody na
obmedzenie jeho rodičovských práv v časti zastupovania detí a správy ich majetku.

3. Pri úprave styku súd prvej inštancie vychádzal z návrhov rodičov. Matka nežiadala úpravu bežného
styku a otec navrhol iba úpravu letného prázdninového styku v rozsahu dvoch súvislých týždňov; v
ostatných obdobiach žiadal ponechať kontakt na dohode rodičov. Súd prvej inštancie preto upravil styk
v rozsahu presne zodpovedajúcom návrhu otca (druhý a tretí augustový týždeň), pričom mimo tohto
obdobia ponechal stretávanie na dohode rodičov s prihliadnutím na veľkú vzdialenosť bydlísk.

4. Pri určovaní výživného prvostupňový súd porovnal potreby detí a príjmy a výdavky rodičov.
Konštatoval, že matka zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť a nesie všetky bežné výdavky na
deti, ktoré mesačné náklady na staršie dieťa A. predstavujú cca 291 eur a na mladšiu C. cca 250 eur.
Prihliadol aj na to, že v súvislosti so začiatkom školského roka dochádza k nárastu výdavkov na staršie

dieťa (školské pomôcky, družina, krúžky) a k pravidelným výdavkom na mladšie dieťa (škôlka, stravné).
Na strane matky mal súd prvej inštancie preukázaný nízky príjem, tvorený najmä príjmom z prenájmu
nehnuteľnosti 13 000 CZK, prídavkami na deti a občasnými príjmami z doučovania, pričom matka znáša
aj všetky výdavky spojené s bývaním.
Na strane otca vychádzal súd prvej inštancie z preukázaného čistého mesačného príjmu najmenej

59 350 CZK, pozostávajúceho z príjmu zo zamestnania, príjmu z podnikania a daňového vyrovnania.
Považoval za preukázané náklady na bývanie, energie, poistky a splátky vozidla v rozsahu cca 26
000 CZK mesačne, pričom tieto výdavky podľa prvostupňového súdu nepresahujú mieru, ktorá by
obmedzovala jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť, majúc za to, že po ich úhrade mu zostáva
dostatočná disponibilná časť príjmu.

Súd prvej inštancie určil dve odlišné sadzby výživného z dôvodu, že v priebehu konania došlo u
maloletých k preukázateľnému nárastu potrieb spojenému so začiatkom školského roka. Z tohto dôvodu
rozlíšil výživné za obdobie do 30. júna 2024 a za obdobie od 1. júla 2024, aby zohľadnil zvýšené náklady
na školské pomôcky, školské potreby, nástup do materskej školy a s tým spojené pravidelné mesačné
poplatky. Za obdobie od 8. marca 2024 do 30. júna 2024 mal otec platiť na staršiu A. 4 500 CZK mesačne

a na mladšiu C. 3 500 CZK mesačne. Za obdobie od 1. júla 2024 do budúcna určil vyživovaciu povinnosť
na A. 5 500 CZK mesačne a na C. 4 500 CZK mesačne. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Keďže otec počas celého rozhodného obdobia platil iba jednotnú spoločnú sumu 7 000 CZK mesačne na
obe deti spolu, prvostupňový súd tieto platby započítal ako riadne plnenie; nezapočítal však jednorazové
príležitostnéplatbyprisviatkoch,keďžepodľajehonázorunepredstavujúplnenievyživovacejpovinnosti.

Zameškané výživné určil ako rozdiel medzi tým, čo mal otec zaplatiť podľa určeného výživného za
jednotlivé mesiace, a tým, čo v skutočnosti uhradil. Pri staršom dieťati tak súd prvej inštancie vyčíslil dlh
3 387 CZK a pri mladšom dieťati dlh 3 388 CZK, ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku v tejto časti.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.,

ďalej len „CMP), keďže nenašiel dôvod odchýliť sa od všeobecnej zásady.

5. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov II., III. a IV. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec,
dôvodiac ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z., ďalej len „CSP“) v spojení s § 62 ods. 1 CMP, namietajúc nesprávne skutkové zistenia, neúplne

zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. V časti výroku o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky otec rozhodnutie nenapádal a s týmto výrokom sa stotožnil.
Namietal predovšetkým výšku určeného výživného, ktoré považoval za neprimerané jeho aktuálnym
schopnostiam a možnostiam. Uviedol, že po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo k zásadnej zmene
na jeho strane, keď dňom 14. 08. 2024 došlo k rozviazaniu jeho pracovného pomeru zo zdravotných

dôvodov, bez nároku na odstupné, a v dôsledku dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti bol jeho
pracovný výkon výrazne obmedzený. Tvrdil, že jeho príjem v súčasnosti pozostáva výlučne z príjmov zo
samostatnej zárobkovej činnosti v oblasti ochrany majetku a osôb, ktorá je však rovnakým zdravotnýmobmedzením limitovaná aj do budúcnosti. Z tohto dôvodu považoval záver súdu prvej inštancie o jeho
výrazne lepších príjmových a majetkových pomeroch v porovnaní s matkou za neudržateľný.
Súčasne namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného dostatočne nezohľadnil príjmový a

majetkový potenciál matky, najmä jej vysokoškolské pedagogické vzdelanie, príjem z prenájmu bytu v
Českej republike, ako aj poberanie prídavkov na deti zo slovenského aj českého systému sociálneho
zabezpečenia. Zdôraznil, že pri posudzovaní schopností a možností rodičov mali byť zohľadnené aj tieto
skutočnosti, a nie len jeho príjmy dosahované v minulom období. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že výživné na maloleté deti určí vo výške 4 000 CZK mesačne na maloletú A.

a 3 000 CZK mesačne na maloletú C..
V ďalšej časti odvolania otec namietal nedostatočnú a neúplnú úpravu styku s maloletými deťmi.
Uvádzal, že ponechanie bežného styku výlučne na dohodu rodičov nepovažuje za dlhodobo udržateľné
riešenie, najmä vzhľadom na zhoršujúcu sa komunikáciu zo strany matky a značnú vzdialenosť medzi
bydliskami rodičov. Zdôraznil, že súdna úprava styku by mala zabezpečovať právnu istotu všetkým
účastníkom konania a súčasne rovnomerne rozložiť časové, energetické a finančné náklady spojené s

realizáciou styku medzi oboch rodičov, nie ich ponechať výlučne na ťarchu rodiča, ktorý sa s deťmi stýka.
V tejto súvislosti navrhol, aby bol styk upravený komplexne na celý kalendárny rok, vrátane víkendov,
školských prázdnin, sviatkov a pravidelného telefonického kontaktu, pričom zároveň požadoval, aby
odovzdávanie a preberanie maloletých detí prebiehalo striedavo v mieste bydliska otca a matky tak, aby
sa záťaž spojená s cestovaním spravodlivo rozdelila medzi oboch rodičov.

6. Matka žiadala odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť. Poukazovala na to, že otec dlhodobo
neprejavuje záujem o maloleté deti, neudržiava s nimi pravidelný kontakt a osobne ich ani po rozpade
spolužitia nenavštevoval, a to ani v čase, keď býval v ich bezprostrednej blízkosti. Zdôraznila, že otec s
deťmi komunikuje len sporadicky, nie je pripravený samostatne zabezpečovať starostlivosť o ne a deti

si k nemu nevytvorili pevnejšiu citovú väzbu.

7. K úprave styku namietala, že jeho rozšírenie na pravidelné víkendové kontakty nie je reálne z dôvodu
značnej vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, dĺžky cestovania verejnou dopravou a veku maloletých
detí, pričom takéto presuny by pre ne predstavovali neprimeranú fyzickú aj psychickú záťaž. Uviedla,

že so stykom otca s maloletými deťmi počas dvoch týždňov letných prázdnin a s obmedzeným stykom
počas vybraných prázdninových období súhlasí, za podmienky, že prepravu maloletých detí zabezpečí
otec.
Vo vzťahu k výživnému trvala na výške určenej prvostupňovým súdom a uvádzala, že otec sa na úhrade
bežných potrieb maloletých detí po ich presťahovaní na Slovensko nepodieľal, pričom všetky výdavky

znášala výlučne ona. Namietala, že pokles príjmu na strane otca nemôže ísť na ťarchu maloletých
detí, pričom poukazovala aj na jeho majetkové pomery a na okolnosti nadobudnutia nehnuteľnosti v
Českej republike, na ktorých sa podľa jej tvrdenia finančne podieľala. Záverom navrhla, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové dôkazy ani nové
návrhy na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu otca považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne aj formálne správny, vydaný po vykonaní dostatočného dokazovania. V celom rozsahu sa
stotožnila s jeho odôvodnením a odkazovala na skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí
prvostupňového súdu. Odvolacie tvrdenia otca hodnotila ako tendenčné a smerujúce k vyhnutiu sa
plneniuvyživovacejpovinnostivočimaloletýmdeťom,pričompoukázalanato,žeotecnepreukázalsvoju
tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu; navyše okolnosti týkajúce sa zmeny jeho pracovného uplatnenia

nastali až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného, prokuratúra ju považovala
za primeranú veku a potrebám maloletých detí, ako aj majetkovým a osobným pomerom oboch rodičov.
Vo vzťahu k úprave styku konštatovala, že styk otca s maloletými deťmi mimo letných prázdnin nie
je obmedzený rozhodnutím súdu a závisí predovšetkým od dohody rodičov, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by matka otcovi v styku bránila. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Otec v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Zobral na vedomie čiastočný posun matky v
otázke styku, avšak naďalej považoval za potrebné komplexne upraviť styk s maloletými deťmi, vrátane
víkendov a jesenných prázdnin, z dôvodu zabezpečenia dlhodobej právnej istoty účastníkov konania.Zdôraznil svoj záujem aktívne sa podieľať na výchove detí a uviedol, že návrh na širší styk vníma aj
ako prevzatie zvýšených faktických a finančných nákladov spojených s jeho realizáciou. Vo vzťahu k
výživnému zotrval na tvrdenej zmene svojich pomerov a poukázal na dlhodobé pozbavenie zdravotnej

spôsobilosti, skončenie pracovného pomeru bez nároku na odstupné a obmedzenie jeho pracovných
možností do budúcna. Uviedol, že jeho aktuálny príjem pozostáva výlučne z príjmu zo samostatnej
zárobkovej činnosti v oblasti ochrany majetku a osôb, ktorý je výrazne limitovaný jeho zdravotným
stavom. Namietal, aby sa pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzalo z príjmov, ktoré už reálne
nedosahuje.

11. Nesúhlasil so stanoviskom prokuratúry, podľa ktorého by jeho odvolanie malo vyznievať účelovo
alebo smerovať k zhoršeniu postavenia detí, pričom zdôraznil, že vo svojich podaniach uvádzal vecnú
argumentáciupodloženúpredloženýmilekárskymisprávamialistinnýmidôkazmi.Záveromuviedol,žesi
uvedomuje svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, avšak jej rozsah musí zodpovedať
jehoskutočnýmschopnostiamamožnostiam,apretozotrvalnaodvolacomnávrhutak,akoboluplatnený

v podanom odvolaní. K replike pripojil lekárske správy a dohodu o rozviazaní pracovného pomeru.

12. Matka v odvolacej duplike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach k odvolaniu otca. Uviedla,
že na svojom stanovisku trvá, stotožnila sa s vyjadrením prokuratúry a nepovažovala za dôvodné
spochybňovať jej závery. Poukázala na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plní odo dňa doručenia

rozsudku súdu prvej inštancie, a z tohto dôvodu podľa nej nič nebráni tomu, aby bol rozsudok
prvostupňového súdu potvrdený.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v
intenciách ust. § 65 a § 66 CMP postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario. Následne rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch II., III. a IV., ktoré boli výslovne
odvolaním napadnuté, ako aj vo výroku V., ktorý je od výroku II. závislý, a v súvisiacom výroku VI. o
trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa
ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne

správne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine vzťahujúcich
sa k vyživovacej povinnosti k maloletým deťom ako aj k právu styku rodičov s nimi. Odvolací súd sa v
celomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,pretolenkonštatujesprávnosťjeho
záverov. Otec v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

14. Čo sa týka úpravy výživného, odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, správne vyhodnotil
pomery maloletých detí aj oboch rodičov a svoje právne závery oprel o zákonné kritériá § 62 a § 75
Zákonaorodine.Prvostupňovýsúdvychádzalzpreukázanéhočistéhomesačnéhopríjmuotcanajmenej

59 350 CZK dosahovaného kombináciou príjmu zo zamestnania, príjmu zo samostatnej zárobkovej
činnosti a daňového vyrovnania, berúc do úvahy skutočnosť, že matka, ktorá má obmedzený príjem,
zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti v plnom rozsahu, zatiaľ čo otec
sa na osobnej starostlivosti po rozchode rodičov nepodieľa. Preto určil vyživovaciu povinnosť otca od
08.03.2024 do 30.06.2024 na maloletú A. v sume 4 500 CZK a na maloletú C. v sume 3 500 CZK

mesačne; od 1. júla 2024 zvýšil výživné na sumu 5 500 CZK mesačne na staršie dieťa a 4 500 CZK
mesačne na mladšie dieťa, spolu 10 000 CZK mesačne.

15. Odvolací súd sa s týmto záverom plne stotožňuje. Určené výživné predstavuje približne 17 % čistého
mesačného príjmu otca (pri staršom dieťati 9,3 %, pri mladšom 7,6 %), čo zodpovedá ustálenej súdnej

praxi a nenarúša zásadu prednosti výživného pred inými výdavkami rodiča podľa § 62 ods. 5 Zákona o
rodine. Pri použití orientačných metodických východísk Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. „tabuľkové
výživné“) vychádza tabuľkové rozpätie na dve deti v predškolskom a mladšom školskom veku na čiastku
približne 15 400 CZK mesačne (pri staršom dieťati približne 8 300 CZK, pri mladšom približne 7 100
CZK). Súd prvej inštancie teda určil výživné pod touto orientačnou hranicou, čo vyznieva v prospech

otca. Napriek tomu takéto výživné odvolací súd považuje za primerané aj vzhľadom na to, že otec znáša
dodatočné náklady spojené s dochádzaním za maloletými deťmi pri výkone práva styku. Skutočnosť, že
výživné bolo určené pod hraničnou hodnotou metodiky, zároveň nasvedčuje tomu, že súd prvej inštancieimplicitne prihliadol aj na zvýšené cestovné výdavky otca spojené s dochádzaním za maloletými deťmi,
ktoré vyplývajú zo značnej vzdialenosti bydlísk rodičov.

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca smerujúce k tvrdenému poklesu jeho príjmov v
dôsledku zdravotného stavu, odvolací súd uvádza, že listiny predložené v odvolacom konaní ako
novoty neodôvodňujú iné skutkové alebo právne posúdenie veci. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva
konkrétne nasledovné:
– z neurologického vyšetrenia z 13. 06. 2024: ťažká axonálna lézia nervus ulnaris v oblasti lakťa s

obmedzením jemnej motoriky a úchopu,
– z neurochirurgickej správy z 15. 07. 2024: syndróm kubitálneho tunela so zvažovanou operačnou
revíziou, pričom otec preferoval konzervatívny postup a uviedol zámer nahradiť manuálnu prácu
podnikaním.
Tieto nálezy nesporne preukazujú, že otec nemôže vykonávať manuálne, silovo a jemno-motoricky
náročné práce (ktoré sú typické pre výkon práce mäsiara, ktorú vykonával dosiaľ); nevylučujú však

pracovné uplatnenie mimo tohto segmentu. Sám otec v zdravotnej dokumentácii uvádza plán prechodu
z manuálnej práce na podnikanie, čomu zodpovedá tiež ním deklarované pokračovanie v samostatnej
zárobkovejčinnostivoblastiochranymajetkuaosôb.Tosvedčíozachovaníjehopracovnéhopotenciálu.
Z otcom predloženej Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 13. 08. 2024 zas vyplýva, že
pracovný pomer bol ukončený dohodou „na žiadosť zamestnanca“ z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej

spôsobilosti; nárok na odstupné mu nevznikol. Nie je pritom z neho zrejmé, či požiadal zamestnávateľa
o preradenie na inú vhodnú prácu.

17. Keďže otec v odvolacom konaní nepredložil žiadny posudok príslušnej inštitúcie (Sociálna poisťovňa
alebo príslušná česká inštitúcia sociálneho zabezpečenia), ktorý by potvrdzoval pokles pracovnej

schopnosti na účely invalidity, odvolací súd konštatuje, že otcom predložené dôkazy nepreukazujú
dlhodobú neschopnosť otca vykonávať inú zárobkovú činnosť. Odvolací súd má za to, že otec
nepreukázal zníženie svojich reálnych príjmov, ale len zmenu pracovného zaradenia, ktorá sama osebe
neodôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

18. Predložené novoty neosvedčujú, že by jeho schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu povinnosť boli
nižšie, než z akých vychádzal prvostupňový súd. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že
výživné určené súdom prvej inštancie je primerané, zákonné a vecne správne a odvolacie námietky
otca neobstoja.

19. K odvolacej argumentácii smerujúcej proti pomerom matky odvolací súd dodáva, že osobná
starostlivosť o maloleté deti v plnom rozsahu predstavuje plnohodnotný podiel na plnení vyživovacej
povinnosti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Príjmové možnosti matky sú objektívne limitované vekom detí
a každodennou starostlivosťou, čo súd prvej inštancie riadne zohľadnil.

20. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne aj pri úprave styku
otca s maloletými deťmi. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie
nežiadal komplexnú ani celoročnú úpravu styku, ale výslovne navrhoval, aby styk bol súdne upravený
výlučne na obdobie letných prázdnin v rozsahu dvoch súvislých týždňov, pričom styk v ostatnom období
navrhoval ponechať na dohode rodičov. Matka s takto navrhnutým rozsahom styku súhlasila a ani

kolízny opatrovník či prokurátor nepožadovali širší alebo podrobnejší rozsah úpravy styku. Za tohto
procesného stavu súd prvej inštancie nepochybil, keď rozhodol presne v rozsahu uplatneného návrhu
otca a neupravoval styk nad rámec letného obdobia, keďže na takýto postup nebol daný procesný ani
skutkovýpodklad.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževkonaniachvoveciachmaloletýchsícesúdniejestriktne
viazaný návrhmi účastníkov, avšak ex offo rozšírenie úpravy styku do podoby celoročného režimu je

opodstatnenélenvtedy,aktovyžadujújednoznačnezistenéokolnostiprípadualeboochrananajlepšieho
záujmu dieťaťa. Takéto okolnosti však zo spisu nevyplývajú. Skutočnosť, že otec v odvolacom konaní
požaduje širšiu a podrobnejšiu úpravu styku, sama osebe nezakladá nesprávnosť postupu súdu prvej
inštancie, ktorý rozhodoval na základe skutkového a návrhového stavu existujúceho v čase jeho
rozhodovania. Za týchto okolností odvolací súd považuje úpravu styku vykonanú súdom prvej inštancie

za vecne správnu a primeranú procesnému stavu veci.
Odvolací súd zároveň dodáva, že úprava styku len na obdobie letných prázdnin nevylučuje možnosť
rodičov dohodnúť sa na kontakte aj mimo tohto obdobia, ani nebráni tomu, aby sa otec v prípade, žemedzičasom došlo k zmene postoja matky alebo k objektívnemu zlyhaniu dohody, domáhal novej alebo
širšej úpravy styku v novom, samostatnom konaní.

21. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, správne vyhodnotil pomery maloletých detí aj rodičov a svoje
právne závery oprel o zákonný rámec a ustálenú rozhodovaciu prax. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti úpravy výživného, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, zodpovedá skutkovému
stavu zistenému v konaní a rešpektuje najlepší záujem maloletých detí. Odvolacie námietky otca nie sú

dôvodné a v zásadnej časti neobstoja v konfrontácii s vykonaným dokazovaním ani s právnymi závermi
súdu prvej inštancie.

22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vecná správnosť výroku o výživnom otca sa nevyhnutne
premieta aj do posúdenia nadväzujúceho výroku o zameškanom výživnom, keďže tento výrok je od
neho priamo odvodený. V tomto smere odvolací súd potvrdzuje, že súd prvej inštancie správne vyčíslil

zameškané výživné v súlade s časovým rozsahom určenej vyživovacej povinnosti, pričom primeranou
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je aj doba 30 dní na uhradenie nedoplatku.

23. Odvolací súd považuje za správny aj výrok o trovách konania, keďže vychádza zo správnej aplikácie
§ 52 Civilného mimosporového poriadku, s poukazom na povahu prejednávanej veci, výsledok konania

a absenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od tejto zásady. Z rovnakých
dôvodov bolo takto rozhodnuté aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s § 52 CMP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).