Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625010636.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. januára 2026 prejednal
sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 7PP/7/2025 zo dňa 17.11.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 7PP/7/2025 zo dňa 17.11.2025 podľa § 415 ods. 1
Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného
A. B., nar. XX.X.XXXX vo C., naposledy bytom obec D., okres E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Ružomberok, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.3.2024, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/25/2024 zo dňa 29.1.2025 pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 12 mesiacov so zradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený riadne a včas sťažnosť doručenú dňa 21.11.2025. V sťažnosti
uviedol, že súd mu v prípade prepustenia vyčítal veľkú pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti, hoci

posledných 10 rokov nespáchal nič. Ďalej uviedol, že jeho manželka sa potrebuje liečiť a má plánovaný
operačný zákrok. Sťažnosť podal aj z dôvodu, že potrebuje využiť všetky možnosti, nakoľko chce podať
žalobu na súd v Štrasburgu.

Príslušný prokurátor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13.1.2026 v ktorom uviedol, že
sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením okresného súdu, ktoré považuje za zákonné a správne,

v dôsledku čoho navrhuje sťažnosť odsúdeného zamietnuť ako nedôvodnú.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového
súdu je sťažnosť prípustná (§ 417 ods. 3, druhá veta Tr. por.), túto podala oprávnená osoba (§ 186 ods. 1
Tr. por.) riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a),
písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých

okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj príslušného spisového materiálu sťažnostný súd
konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie (§ 2
ods. 10 Tr. por.), vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 176 ods.
2 Tr. por.Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin,

po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 upravuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky
pre podmienečné prepustenie páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené

kumulatívne. Inak povedané, ak chýba čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Formálna podmienka spočíva vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky nepodmienečného trestu podľa druhu trestného činu. Pokiaľ ide o splnenie
materiálnych podmienok vyplývajúcich z vyššie citovaného zákonného ustanovenia viažuceho sa
k podmienečnému prepusteniu, tieto prvostupňový súd skúmal na podklade hodnotenia predloženého
riaditeľom ÚVTOS, ako aj ďalších listinných dôkazov.

Všeobecnépodmienkypodmienečnéhoprepusteniauvedenév§66ods.1písm.a)Tr.zák.,ktorémožno
objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva v očakávaní,
že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného pred
spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako ako správanie pri

spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie
vo výkone trestu možno označiť ako okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie
otázky, či bude viesť riadny život.

Po preskúmaní spisového materiálu sťažnostný súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový

súd, že odsúdený nespĺňa žiadnu z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie páchateľa
z výkonu trestu odňatia slobody.
„Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa
na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku

ktorýmsúdyprisvojomrozhodovanímusiaprihliadať.Podstatouichúvahjepotomvkonečnomdôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka
budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli

k páchaniu závažnej trestnej činnosti.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo 14. februára 2008). Či sú splnené materiálne podmienky podmienečného
prepustenia, záleží od posúdenia okolností jednotlivého prípadu.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného

z výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že odsúdený A. B. bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný
pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom 12-krát vykonával trest odňatia slobody nepodmienečne.
Odsúdenému ani hrozba opätovného výkonu nepod-mienečného trestu odňatia slobody nebola
dostatočným dôvodom na to, aby sa vyvaroval protiprávneho konania a viedol riadny život. Primárne
tak osoba odsúdeného nedáva záruku, že by na slobode viedol riadny život. Uvedený záver nie je

možné zvrátiť ani poukázaním na nepriaznivý zdravotný stav manželky. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
Ružomberok vyplýva, že k trestnej činnosti zastáva menej kritický postoj a s výškou trestu nie je
stotožnený. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný a neprejavil žiadnu významnejšiu snahu o získanie
disciplinárnej odmeny. Program zaobchádzania odsúdený plní v oblasti vzťahy s vonkajším prostredím a
čiastočne plní v oblastiach vzdelávanie, resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy a zmysluplné

trávenie voľného času. Resocializačná prognóza je u odsúdeného A. B. podľa nástroja hodnotenia rizika
recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Na záver ústav
konštatoval, že riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.

Vo vyššie uvedených súvislostiach, ani výkon trestu odňatia slobody na požadovanej úrovni nepreváži

negatíva predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného a neprinavráti dôveru súdu, že odsúdený sa už
skutočne napravil a na jeho prevýchovu je doteraz vykonaný trest postačujúci. Odsúdený tak o účinku
doterajšieho výkonu trestu na jeho prevýchovu nepresvedčil ani sťažnostný súd, ktorý svoje záveryoprel aj o skutočnosť, že odsúdenému bola stanovená resocializačná prognóza ako menej priaznivá so
stredným rizikom recidívy.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd bez nutnosti ďalšieho mechanického opakovania odkazuje
na vyčerpávajúce erudované odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu,
s ktorým sa stotožnil a toto si aj osvojil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažnosť odsúdeného nie je spôsobilá zvrátiť stav veci a zákonu

zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o nesprávnosti alebo
nezákonnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným

súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného
a procesného súdom prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, krajský
súd preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. ako nedôvodnú
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.