Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoEk/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202992
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8813202992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Česká
republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 251
17 483, zastúpeného A. B., C., so sídlom D. E. F. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej E. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. - H., o vymoženie pohľadávky vo výške 4 910 Kč s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/642/2013-21 zo
dňa 04.07.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora I. H. B. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.03.2013, doručenú

súdu dňa 26.03.2013, zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom C. J. H.
K., L., zo dňa 19.10.2011 sp. zn. F., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011 a vykonateľnosť dňa
02.12.2011. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2007.

3. Uznesenie odôvodnil tým, že bez akýchkoľvek pochybnosti považuje za exekučné tituly aj
rozhodcovské (arbitrážne) rozhodnutia (nálezy) vrátane tých, ktoré boli vydané cudzozemskými
rozhodcovskými súdmi („Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok“,
§49ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní;ďalejlen„Zákonorozhodcovskomkonaní“

príp. „ZRK“).

4. Exekučné konanie sa vedie v zmysle exekučných procesných predpisov Slovenskej republiky. Tým
je predovšetkým Exekučný poriadok. Dôležitou normou je aj Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý tzv.
nepriamou novelizáciou Exekučného poriadku explicitne upravil aj prelomenie materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní (§ 45).

5. Podrobil súdnej kontrole predovšetkým rozhodcovskú doložku. § 45 nie je o možnosti, ale dokonca
o povinnosti súdu (ods. 2) preskúmať rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných
v základnom konaní. Presnejšie, či nejde o rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom
nedovolené alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje význam
princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudky z 30. septembra 2003,

Kobier, C- 224/01, Recueil, s. 1-10239, bod 38; z 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Sb. rozh. s.
I- 2585, bod 20 a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22). Na druhej stranevšak súdny dvor za rovnako dôležité považuje postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ ASTURCOM.

6. Ak slovenské právne predpisy umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozhodnutia, takýto postup je v súlade s právom EÚ. V pripomienkach Európskej komisie k prípadu
POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10 Komisia naviac správnu voľbu slovenského zákonodarcu zvrátiť
účinky arbitrážneho nálezu v exekučnom konaní v ust. § 45 nijako nespochybnila.

7. Na margo možnej výhrady, či nepôjde o sudcovský aktivizmus, resp. že povinný mal podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a že sa mal podľa zásady kontradiktórnosti brániť, poukázal
na rozsudky OCÉANO alebo ASTURCOM, v ktorých zo skutkových okolností rovnako vyplýva, že
spotrebitelia nepodali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu súdny dvor nepoľavil
a judikoval nevyhnutnosť ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami.
Nemožno nechať bez povšimnutia čl. 51 rozsudku ASTURCOM, v ktorom súdny dvor priznal čl. 6 silu

kogentnej normy. Ako bolo pritom pripomenuté v bode 30 rozsudku, že čl. 6 ods. 1 smernice 93/13
predstavuje kogentné ustanovenie. Podľa judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje ako
celok, v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu
spoločenstvu a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok
Mostaza Claro, bod 37).

8. Príčiny eminentného záujmu EU pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí
(por. čl. 51 ASTURCOM). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ
však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť

od kúpy tovaru alebo prijímania služieb.

9. Súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami
na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať (porov. § 36 z. č. 97/1963 Z.z.).

10. Nemal pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia
arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať,
najmäakexplicitnenaviacslovenskéexekučnépredpisyumožňujúvrozhodcovskýchveciachdosiahnuť
stav, aby spotrebiteľ nebol nekalou zmluvnou podmienkou viazaný (§ 45 ZRK). Ak preto oprávnený
zdôrazňuje možnosť odopretia výkonu rozhodcovského nálezu iba vtedy, pokiaľ rozhodcovský nález

odporuje základným morálnym a právnym princípom uznávaným vo všetkých civilizovaných krajinách
opierajúc sa o kategóriu verejného poriadku, stotožnil sa s ním, doplnil, že túto zásadu treba aplikovať
aj na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

11. Smernica odporúča pri posudzovaní nekalosti rozhodcovskej doložky považovať za relevantné,

či nejde o rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. Za dôležité považuje,
že smernica len vzorovým spôsobom vypočítava v prílohe klauzuly, ktoré odporúča členským štátom
transponovať do svojich vnútroštátnych predpisov. Jednotlivé odporúčania z prílohy štáty môžu, ale
nemusia prevziať, alebo môžu ísť nad rámec smernice a zakotviť prísnejšie podmienky. Pokiaľ
ide o povahu smernice, tá umožňuje prijať aj prísnejšie ustanovenia na dosiahnutie cieľa (čl. 8

smernice). Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom
„najmä“, § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s

dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo „hrubá nerovnováha“). Spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z
hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO).

12. Nevzhliadol žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné

podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy.

13. V obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v čl. 8. písm. e) upravená
rozhodcovská doložka. Samotné zakotvenie rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných obchodnýchpodmienok nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú
zmluvnú podmienku. Povinný ako spotrebiteľ finančnej služby teda prijal v rámci zmluvných podmienok
aj rozhodcovskú doložku. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa

služba prijíma aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a spravidla niet priestoru na úpravu
všeobecných obchodných podmienok, alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je len
iluzórna. Podľa rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pre
povinného to znamená podrobiť sa konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), ale
dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej

výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.
Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína aj v rozsudku OCÉANO.

14. V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci.

15. Exekučný súd je oprávnený rozhodnúť o tom, že zmluvná podmienka je neprijateľná a vyvodiť

z toho dôsledky aj v rámci exekúcie. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za
neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorej obsahom je výlučne
rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo zmluvy v rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov nie je možné
povoliť exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý odporuje zákonu a za taký považoval aj
rozhodcovský nález, ktorý neobstal v rámci povinnej súdnej kontroly.

16. Odklon od ochrany spotrebiteľa ex offo (por. PANNON) by mohol byť akceptovaný len za
podmienky, že spotrebiteľ si výslovne žiada bez existencie okolnosti spôsobujúcej nadvládu dodávateľa
nad spotrebiteľom (napr. neskúsenosť, tieseň a pod.) dojednať zmluvnú podmienku, a to napriek
adekvátnemu poučeniu o význame a dôsledkoch jeho rozhodnutia.

17. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie.

18. Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súdy často zastávajú nesprávny názor,
že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív, preskúmať platnosť

rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí (princíp
res iudicata) bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej
doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Táto nesprávna interpretácia vychádza z
nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie.
Nesprávnosť slovenského prekladu je zreteľná pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. V zmysle

nesprávneho prekladu do slovenského jazyka sa exekučnému súdu ukladá povinnosť „preskúmať“
rozhodcovskúdoložku,ato„hneď“akosaexekučnýsúdoboznámispotrebnýmiskutkovýmiokolnosťami
prípadu. Slovo „preskúmať“ navádza k tomu, že exekučný súd je povinný vykonať určitú aktivitu za
účelom zisťovania. Správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp.
„vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie

skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať
cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Exekučný súd má
povinnosť posúdiť rozhodcovskú doložku iba za splnenia podmienky vyjadrenej v poslednej časti prvej
vety výroku rozhodnutia ASTURCOM.

19. Poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho
súdneho poriadku. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie.

20. Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel, uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili
rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva
členského štátu nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právnehoosudu veriteľovej pohľadávky, ktorá by sa musela neštandardným spôsobom opätovne zažalovať,
pričom je otázne, či by to vôbec bolo možné, resp. či by pohľadávka už nebola premlčaná a pod.
Je daný dôvodný predpoklad, že v tých členských štátoch, kde domáce právo výslovne umožňuje

v rámci exekučného konania preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, existuje aj právna úprava
ďalšieho postupu týkajúceho sa vymáhania veriteľovej pohľadávky. V slovenskom práve je výslovne
zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel
určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),

pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom
právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o

žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

21. Súdny dvor rozhodujúci vo veci ASTURCOM predovšetkým skúmal, či sa v danom prípade
nezasiahne do práva garantovaného v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(ďalej len „Dohovor“), ktoré zahŕňa právo, aby konečné rozhodnutie bolo vykonané a nezmeniteľné
(res iudicata). Až potom, čo Súdny dvor dôsledne zistil, že v španielskom práve existuje procesný
mechanizmus, umožňujúci exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo (pre rozpor
s verejným poriadkom), uviedol, že exekučný súd je povinný prihliadnuť aj na nekalú rozhodcovskú
doložku.

22. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia
Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí,
čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho
prekladu, nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, by mal slovenský preklad znieť: ,,Nekalou

podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou,
na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov.“ V tomto kontexte potom nemožno dojednanie
rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou
legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného
právnehostavuvyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

24. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom
a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom

konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu.

25. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z
ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie

správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť

hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim
bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento
zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil oprávneným tvrdených vád

rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov
ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

29. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy,
ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu

normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

30.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

31. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý predchodcom

oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Spotrebiteľský charakter zmluvy nebol oprávneným
spochybnený.

32. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, všetky majetkové spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú
rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní.

33. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval

oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Vo veci sp. zn. 3
Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný.“ (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo
146/2011,6Cdo143/2011, 2Cdo245/2010,uzneseniaÚstavného súduSlovenskejrepublikyvoveciach
sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011).

34. Rozhodcovská doložka má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri
uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Vprípadenepreukázaniaopakuzostranydodávateľazmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na
predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny

charakter tohto dojednania.

35. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia

zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 len demonštratívne menuje
niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

36. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluváchupravujúcizoznampodmienok,ktorésapovažujúzanekalé.Takoutonekalou
podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

37. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v
budúcnostizospotrebiteľskej zmluvyriešilivrozhodcovskomkonanípredrozhodcovskýmorgánom.Bez
pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým

súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

38. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú v obchodných podmienkach, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

39. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj

vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

40. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej doložky niet. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012; uznesenie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012). Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie §
53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže
totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v
súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platnározhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§

4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

41. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou doložkou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka
na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je

plne opodstatnená. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste.

42. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 6MCdo9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav,
že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky žiadne
podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú.

43. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá
má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 660 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -
C-244/98 Oceano grupo editorial). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany

spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku
rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv.
geografickú neprijateľnosť miesta konania. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

44. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

45. Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení
rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí byť zamietnutá.

46. Odvolacie námietky oprávneného smerovali voči oprávneniu exekučného súdu skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky, s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08
Asturcom a znenie prílohy 1 písm. q/ Smernice 93/13/EHS. Judikatúra súdov, vrátane ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, najvyššieho súdu a ústavného súdu, je dlhodobokonštantná v tom, že exekučný súd je povinný skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá
zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný súd nepreskúmaval exekučný titul, ale platnosť
rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu.

47. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

48.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).