Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201136
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5625201136.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom podnikania D. X. XXXX XX/XX, E. F. XXX
XX, G.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom M. Martinčeka
4701/2, Liptovský Mikuláš 031 01, proti žalovanému: DAMIAN JASNA, s. r. o., so sídlom Demänovská
Dolina 555, Demänovská Dolina 031 01, IČO: 50 169 939, o zaplatenie 128.361,- eur s príslušenstvom,
o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.04.2025 doručený súdu dňa
07.04.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.04.2025 podaným spolu
so žalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému zriadenia záložného práva v prospech žalobcu
na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie

pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 128.361,- eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody a ušlého zisku, ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných podmienok
žalovaným upravených kúpnymi zmluvami č. XXX/XXXX a XXXX/XXXX, ktorými sa žalovaný zaviazal
ako predávajúci previesť na žalobcu vlastnícke právo k predmetu prevodu bližšie špecifikovaného
v podanej žalobe v čl. II Žaloby, a to dvoch apartmánov – nebytových priestorov č. XXX a č.
XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve

apartmánového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k jednotlivým apartmánom a na nebytovom priestore
apartmánového domu bližšie špecifikovanom v podanej žalobe.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že v žalobe opísané nehnuteľnosti sú súčasťou tzv. condo
hotela to znamená, že väčšina jeho ubytovacích kapacít tvoria apartmány a štúdiá, ktoré vlastnia
drobní investori, ktorí nehnuteľnosti zakúpili za účelom vytvárania zisku. Žalobca kupoval označené

nehnuteľnosti za účelom zvýšenia svojej investície s predpokladom ich prenájmu tretím osobám a na
využívanieubytovania,tedaprevádzkovaniesvojejpodnikateľskejčinnosti.Zatýmúčelomžalobcazačal
dňa 18.08.2017 podnikať na základe živnostenského oprávnenia na území Slovenskej republiky ako
podnik zahraničnej osoby s predmetmi podnikania – ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských
činností, prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných než základných služieb a prenájom
hnuteľných vecí, teda za účelom ich komerčného využitia. Napriek tomu, že žalovaný sa dostal do

omeškania s výstavbou nehnuteľnosti a porušil viaceré podmienky zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách,
po vyše 3 rokoch omeškania žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.12.2023 v žalobe označené kúpne
zmluvy, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
V súlade s čl. 9 kúpnych zmlúv, ktoré ustanovenie upravuje podmienky odovzdania a prevzatia predmetu
prevodu vlastníckeho práva, sa odovzdávacie konanie malo uskutočniť v preberacom konaní. Žalovaný
bol ako predávajúci povinný v lehote do 60 dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy vyzvať žalobcu

na prevzatie predmetu prevodu v preberacom konaní, pričom preberacie konanie sa malo uskutočniť
najneskôrdo30dníododňadoručeniavýzvynapreberaciekonanievsúladesbodom9.2kúpnejzmluvy.3. Lehota na zaslanie výzvy na prebratie nehnuteľnosti uplynula žalovanému dňa 20.02.2024. Žalovaný
odovzdal žalobcovi apartmán č. XXX dňa 21.12.2023, avšak bez skladu k nemu prislúchajúcemu, ktorý

nebol žalobcovi odovzdaný ani ku dňu podania žaloby. Apartmán č. XXX vykazoval v čase odovzdania aj
inévadyanedostatky,ktorýchodstráneniepožadovalžalobcaodžalovaného.Napriektomu,žežalovaný
pri uzatváraní kúpnej zmluvy č. XXX žalobcu neupozornil na žiadnu vadu a nedostatok, ani ho iným
spôsobom neinformoval o možnosti ich odstránenia, napriek mnohým výzvam žalobcu žalovaný vady
a nedostatky prevádzanej veci neodstránil a odmieta plniť ustanovenia zmluvy. Rovnako k odovzdaniu

apartmánu č. XXX žalobcovi ku dňu podania žaloby nedošlo, a to z dôvodu, že stav nehnuteľnosti
nezodpovedá podmienkam kúpnej zmluvy č. XXX a vykazuje vady, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu.
Žalobca ďalej v žalobe špecifikuje vady veci – apartmánu č. XXX pod bodmi I až XV. Ako zásadný
problém, ktorý znižuje hodnotu nehnuteľnosti, žalobca uvádza skutočnosť, že žalovaný nedobudoval
podstatné prvky externej a internej infraštruktúry podľa plánovaného projektu, ktoré mali zabezpečiť
zvýšenie lukratívnosti investície do nehnuteľnosti. Medzi takéto patrí most s možnosťou dojazdu do

hotela na lyžiach, príp. niektoré iné služby, ktoré mali byť vo vnútri hotela zabezpečené. Dobudovanie
týchto základných prvkov má podľa názoru žalobcu podstatný vplyv na správanie sa kupujúcich vo
vzťahu ku krátkodobému prenájmu a z titulu nesplnenia povinnosti projektového riešenia hotela nie
je zabezpečená vyššia konkurencieschopnosť, ako bolo pôvodne vlastníkom apartmánov sľubované.
Žalobca vyzval žalovaného opakovane na splnenie svojich záväzkov a za tým účelom žalobcovi zaslal

dňa 20.08.2024 predžalobnú výzvu a opakovane prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
dňa 26.11.2024, ktorou vyzval žalovaného na náhradu škody a súčasne na odstránenie vád, ktoré výzvy
boli žalovanému riadne doručené. Na opakovanú snahu o mimosúdne riešenie sporu zo dňa 12.03.2025
žalovaný ostal nečinný a náhradu škody žalobcovi neposkytol a ani alternatívne mimosúdne urovnanie
nenavrhol.

4. Podľa tvrdení žalobcu v príčinnej súvislosti s nesplnením zmluvných povinností žalovaného žalobcovi
vznikla škoda, ktorú odôvodňuje nemožnosťou prevádzkovania ubytovania a prenájmu jednotlivých
popísaných nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti neboli spôsobilé užívania na určený účel v dohodnutej
lehote, a teda ani spôsobilým predmetom nájmu. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 499 ods.

1,§507ods.1,§500ods.3a§600zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka, žalobcasiuplatňuje
voči žalovanému zľavu z kúpnej ceny apartmánu č. XXX z titulu finančného zadosťučinenia z práva zo
zodpovednosti za vady apartmánu vo výške 30.000,- eur a vo vzťahu ku kúpnej cene apartmánu č. XXX
zľavu vo výške 14.420,- eur, t. j. celkovo 30.561,- eur, pričom v prípade apartmánu č. XXX uvedenú
náhradu odvodzuje z toho, že vzhľadom na zníženie projektového štandardu hotela – nedobudovanie

mostíka pre lyžiarov, klesla hodnota investičných apartmánov o cca 3% oproti kúpnej cene, ktorá
bola stanovená s ohľadom na realizáciu „nadštandardu“, ktorý následne zo strany žalovaného nebol
vyhotovený. Nakoľko ku dňu podania žaloby nebol žalobcovi odovzdaný sklad ku apartmánu č. XXX,
pri výpočte náhrady škody a ušlého zisku vychádzal žalobca z priemerných cien prenájmov obdobných
zariadení, t. j. vo výške 200,- eur mesačne, čo v danom prípade 15-mesačného omeškania predstavuje

škodu vo výške 3.000,- eur. Prenájom apartmánu č. XXX sa pohybuje zhruba v sume 400,- eur na noc
ubytovania–prenájmu.Privýpočteušléhoziskužalobcavychádzalzoštatistickýchukazovateľova80%-
nej vyťaženosti ubytovacích zariadení v regióne Liptov, čo v prípade apartmánu č. 718 predstavuje 405
nevyužitých dní ubytovania, pričom počet nevyužitého potenciálu sa každým dňom zvyšuje. Žalobca
zároveň zohľadňuje aj mieru nákladov, ktoré by bol vynaložil na podnikateľskú činnosť, a to vo výške

50%. Na základe uvedeného žalobca uplatňuje voči žalovanému škodu celkovo vo výške 64.800,- eur.
Celkový nárok žalobcu voči žalovanému z dôvodu nemožnosti využitia predmetných nehnuteľností za
účelom prenájmu predstavuje 128.361,- eur, ktorá suma zodpovedá výške žalovanej istiny. Žalobca si
súčasne uplatňuje úhradu úrokov z omeškania zo sumy 128.361,- eur od 20.02.2024 do zaplatenia.

5. Spolu s návrhom vo veci samej žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
v ktorom žalobca špecifikoval nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný aktuálne vlastníkom s tým, že
žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného ku dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom k dnešnému dňu žalobca disponuje internou informáciou, že
žalovaný vykonáva rozsiahlu internú inventúru a má záujem presunúť všetky hmotné aktíva na iný

podnikateľský subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa omeškal s kolaudáciou investičných
apartmánov, ktorými v 207 prípadoch sú externí investori, je možné predpokladať nárast záväzkov
žalovaného, ako aj počtu súdnych konaní vedených proti žalovanému. Žalobca má dôvodnú obavu
z ohrozenia exekúcie voči žalovanému, pretože žalovaný ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťouDAMIAN JASNA PROPERTY s. r. o., IČO: 55 001 530, ako kupujúcim zmluvu o predaji časti
podniku a prevode vlastníctva nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo k prevodu značného majetku
žalovaného spadajúceho pod prevádzanú časť podniku na spoločnosť DAMIAN JASNA PROPERTY

s. r. o. Ide o nebytové priestory vymedzené v Zmluve o predaji časti podniku a ochranné známky.
Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. H. je spoločnosť kupujúceho zapísaná ako vlastník
predmetných nebytových priestorov, ku ktorým sú na LV evidované záložné práva. Podľa bodu 3.1
Zmluvy o predaji časti podniku je kúpna cena za predávanú časť podniku dohodnutá vo výške
6.272.424,-eur.SpoločnosťDAMIANJASNAPROPERTYs.r.o.jepersonálneprepojenásožalovaným.

Skutočnosť, že žalovaný bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, vyplýva z obsahu Zmluvy o predaji
časti podniku, kde v bode 1.1 je uvedené, že bol developerom apartmánového domu – C. H. B.,
pričom v zmluve sa spomína nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotlivým nebytovým priestorom
v apartmánovom dome výstavbou. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že v súčasnosti žalovaný nevlastní
žiadny iný nehnuteľný majetok okrem vyššie popísaného majetku. Na základe uvedených skutočností
mážalobcaopodstatnenúabezprostrednúobavuzohrozeniaexekúcievočižalovanému,ktorýprevádza

svoj majetok na tretie osoby. Táto obava je o to viac umocnená, že žalovaný vôbec nereaguje na
upomienky žalobcu, pričom žalobca sa obáva, že žalovaný sa naďalej bude zbavovať majetku tak, že mu
nezostane žiadny majetok. Podľa verejne dostupných údajov žalovaný negeneroval žiadne tržby a bol
len v strate. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že prevádzku Hotela H. B. zastrešuje iná spoločnosť,
a to spoločnosť H. B. C. I. & I. J., G.: XX XXX XXX, ktorá vznikla koncom roka 2022 a má rovnakých

spoločníkov ako žalovaný. Aktuálne všetky tri spoločnosti majú adresu sídla spoločnosti rovnakú a aj
napriek tomu, že táto zmena sa neprejavila na liste vlastníctva, jednoznačne potvrdzuje prepojenie
subjektov, ktoré majú rovnakých konateľov G. K. B. a L. A.. Zámer žalobcu sledovaný navrhovaným
zabezpečovacím opatrením je zabezpečenie pohľadávky žalobcu do budúcnosti v prípade uznania jeho
nároku a následného dobrovoľného neplnenia zo strany dlžníka. Žalobca má za to, že v konaní o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená ako
aj ďalšie zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom zriadenie záložného
práva v prospech žalobcu je z hľadiska pomeru hodnoty nehnuteľností a výšky uplatnenej pohľadávky
primerané. Žalobcom označené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný
iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca je názoru, že účel sledovaný žalobcom, a to

zabezpečenie jeho pohľadávky, je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, ktoré nijakým
spôsobom neobmedzí žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného. Na základe
dôvodov opísaných v žalobe a za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu žalobca navrhol zriadenie
záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných v okrese E. F., k. ú. H. H., na LV č. XXX podľa
špecifikácie uvedenej v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to v prospech žalobcu na

zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 128.361,- eur s príslušenstvom, a to až do
okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu vrátane jej príslušenstva. Vo veci samej sa žalobca
domáha zaplatenia žalovanej istiny 128.361,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40% ročne
z tejto sumy od 26.11.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

6. Prílohou návrhu žalobca učinil výzvu na plnenie adresovanú žalobcom žalovanému dňa 20.08.2024,
Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti DAMIAN JASNA, s. r. o. zo
dňa 29.12.2023 spolu s prezenčnou listinou, Zmluvu o predaji časti podniku a prevode vlastníctva
nehnuteľnosti zo dňa 29.12.2023, výpis z LV pre byty a nebytové priestory č. XXX, k. ú. H. H., oznámenie
o prevzatí zastupovania zo dňa 12.03.2025 spolu s podacím lístkom zo dňa 12.03.2025, e-mailovú

komunikáciu strán zo dňa 01.04.2025, kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2023 a kúpnu zmluvu
č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2023.

7. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní
predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva.

14. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak podlieha naplneniu

dvoch nevyhnutných zákonom stanovených podmienok, a to: 1/ hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi a 2/ označenie
skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca, ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia, musí osvedčiť také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho
obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za

následok zmarenie možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho
splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

15. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný žalobcom spolu s podanou žalobou

vo veci samej, preto terminológiu označenia strán súd prevzal z obsahu žaloby a v konaní o nariadení
zabezpečovaciehoopatreniauvádzaoznačeniestránakožalobcaažalovaný,atovzáujmeprehľadnosti
a spojitosti s konaním súdu vo veci samej.

16. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené súdu do obsahu spisového materiálu, je zrejmé, že medzi

stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením kúpnych zmlúv č. XXX/XXXX a č. XXXX/XXXX,
ktorými sa žalovaný v postavení predávajúceho zaviazal previesť na žalobcu ako kupujúceho vlastnícke
právokpredmetuprevodubližšiešpecifikovanéhovjednotlivýchzmluvách,ktorýmjeoznačenýnebytový
priestor a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve apartmánového
domu za dohodnutú kúpnu cenu. V prípade oboch písomne uzatvorených kúpnych zmlúv čl. 9 upravuje

podmienky odovzdania a prevzatia predmetu prevodu a to tak, že predávajúci je oprávnený a súčasne
povinný v lehote do 60 dní odo dňa uzavretia zmlúv vyzvať kupujúceho na prevzatie predmetu
prevodu v preberacom konaní, o ktorom sa zmluvné strany dohodli, že bude spísaný preberací protokol
s obsahovými náležitosťami vyplývajúcimi z čl. 9 bod 9.4 kúpnych zmlúv a súčasne sa zmluvné strany
zaviazali podpísať preberací protokol, ak je predmet prevodu spôsobilý riadneho užívania s tým, že

predmet prevodu môže mať také vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu, pričom súčasťou preberacieho
protokolu bude zoznam vád predmetu prevodu, ktoré sa predávajúci zaviazal odstrániť v lehote 30
dní ak vzhľadom na charakter vady nie je potrebná dlhšia lehota s tým, že lehotu na odstránenie
takejto vady zmluvné strany dohodnú dodatočne v preberacom protokole (čl. 9 bod 9.5 kúpnej zmluvy).Z tvrdení žalobcu vyplýva, že napriek momentu uzatvorenia oboch vyššie označených kúpnych zmlúv
dňa 21.12.2023, kedy lehota na zaslanie výzvy na uskutočnenie prevzatia predmetu kúpy uplynula
žalovanému dňa 20.02.2024 súčasne s momentom uzatvorenia zmluvy dňa 21.12.2023 žalovaný

odovzdal žalobcovi len apartmán č. XXX vymedzený v rámci predmetu kúpy v kúpnej zmluve č. XXX/
XXXX, avšak bez skladu k nemu prislúchajúcemu a s vadami, ktoré žalobca žiadal bezodkladne
odstrániť. Preberací protokol žalobcom predložený nebol. K jeho obsahu a okolnostiam prevzatia
predmetu kúpy sa žalobca bližšie nevyjadril. K odovzdaniu apartmánu č. XXX podľa kúpnej zmluvy č.
XXXX/XXXX ku dňu podania žaloby podľa tvrdení žalobcu nedošlo a tento nie je dokončený v stave

dohodnutom v kúpnej zmluve a rovnako vykazuje vady, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu. Vo
vzťahu k apartmánu č. XXX žalobca učinil prílohou spisu e-mailovú komunikáciu, ktorej obsahom je
dopyt žalobcu adresovaný žalovanému k otázke vykonania všetkých opráv a doplnkov s otázkou na
čas odovzdania apartmánu č. XXX žalobcovi do užívania. Obsahom oznámenia o prevzatí právneho
zastupovania adresované žalovanému dňa 26.11.2024 je súpis vád apartmánu č. XXX s poukazom na
predchádzajúcuvýzvužalobcuzodňa20.08.2024,ktorámápodľatextuoznámeniaobsahovaťpodrobný

súpis jednotlivých vád a nedostatkov identifikovaných ku dňu doručenia oznámenia o prevzatí právneho
zastúpenia. Predmetným podaním žalobca uplatnil voči žalovanému nároky zo zodpovednosti za vady,
ktorým požaduje odstránenie všetkých vád a nedostatkov apartmánu č. XXX a súčasne uplatnenie si
nároku z titulu náhrady škody ako sumy ušlého zisku v celkovej výške 412.000,- eur, ktorá pozostáva
z uplatneného ušlého zisku v dôsledku omeškania s výstavbou a dokončením apartmánu č. XXX a č.

XXXaďalejzušléhoziskuvdôsledkuomeškaniasodovzdanímapartmánuč.XXXač.XXX.Zpripojenej
zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 29.12.2023 vyplýva, že
valné zhromaždenie schválilo Zmluvu o predaji časti podniku a prevode vlastníctva nehnuteľnosti medzi
spoločnosťami žalovaného ako predávajúceho a spoločnosťou H. B. K. J. ako kupujúceho za dohodnutú
kúpnu cenu 6.272.424,- eur.

17. Vzhľadom na to, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje závažný zásah do práv žalovaného
bez toho, aby žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe a uplatniť prostriedky procesnej obrany
v rámci riadneho súdneho konania, musia byť tvrdenia žalobcu založené na dôveryhodnom osvedčení
existencie nároku žalobcu a konkrétneho ohrozenia jeho budúceho výkonu. Zabezpečovacie opatrenie

tak musí byť primeraným prostriedkom vzhľadom na povahu sporu, pričom miera osvedčenia nároku
žalobcu na náhradu škody musí byť vyššia ako len hypotetické tvrdenie uvádzané dotknutým
subjektom, čo je predpokladom rešpektovania princípu spravodlivosti, právnej istoty a proporcionality.
Pri rozhodovaní návrhu zabezpečovacieho opatrenia podaného spolu s návrhom vo veci samej súd
vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčenie znamená, že súd

prostredníctvom označených a predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenia, pričom tieto skutočnosti sa musia javiť
súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Keďže
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zabezpečenie budúcej exekúcie, okrem existencie
nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná

budúca exekúcia ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia je súlad obsahu
rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Navrhovaný výrok zabezpečovacieho opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou
zaručené právo alebo slobodu. Preto je súd povinný skúmať, či jeho nariadením alebo účinkami

nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že v konkrétnej
prejednávanej veci sú rešpektované všetky relevantné ústavné princípy, súd pristúpi k hodnoteniu
ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nie iba faktického
vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto
právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu.

Súd je pritom povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutej procesnej
strany nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ochrana toho, proti komu má
navrhované zabezpečovacie opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky
znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany, v danom prípade žalobcu. Nevyhnutným
je taktiež požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril

nenávratný stav. Obmedzenie subjektu, proti ktorému takéto zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí
zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu.18. Pre rozhodnutie súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu pri rešpektovaní proporcionality následkov a príčiny vzniku sporu. Z obsahu
návrhu je nesporné, že návrh žalobcu sleduje zabezpečenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,

a to pohľadávky žalobcu uplatnenej vo veci samej v celkovej výške 128.361,- eur s príslušenstvom
z titulu spôsobenej škody, ktorú žalobca vymedzuje ako zodpovednostný nárok na zľavu z kúpnej
ceny apartmánu č. XXX z titulu finančného zadosťučinenia z práva zodpovednosti za vady vo výške
30.000,- eur, v nadväznosti na obsah zákonného ust. § 500 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá suma
je podľa ničím neosvedčených tvrdení žalobcu nižšia vo vzťahu k nákladom, ktoré je podľa tvrdení

žalobcu nevyhnutné vynaložiť na to, aby apartmán č. 708 bol v stave dohodnutom so žalovaným.
Žalobca ďalej z titulu zníženia projektového štandardu hotela v rozpore s predpokladanou realizáciou
„nadštandardu“, ktorý následne nebol zo strany žalovaného vyhotovený, tvrdí ničím neosvedčený pokles
hodnoty investičných apartmánov o cca 3% oproti kúpnej cene. Vo vzťahu ku kúpnej cene apartmánu
č. XXX si žalobca uplatňuje z tohto dôvodu zľavu z kúpnej ceny vo výške 16.241,- eur a vo vzťahu ku
kúpnej cene apartmánu č. XXX zľavu vo výške 14.420,- eur, t. j. celkovo vo výške 30.561,- eur.

19. Vo vzťahu k apartmánu č. XXX pri výpočte náhrady škody a ušlého zisku žalobca vychádzal
z predpokladaného prenájmu obdobných zariadení a s prihliadnutím na dobu omeškania s odovzdaním
predmetu kúpy zohľadňujúc využiteľnosť týchto priestorov a mieru nákladov na podnikateľskú činnosť,
na základe čoho žalobca ustálil škodu vo výške 64.800,- eur, spolu za apartmán č. XXX a XXX sumu

128.361,- eur. Z dôkazov, ktoré žalobca do obsahu spisového materiálu predložil súdu, však nemožno
prijať spoľahlivý záver, že žalobca dostatočne osvedčil svoj nárok na náhradu škody v uplatnenej
sume. Otázka posúdenia existencie nároku žalobcu na náhradu škody si nepochybne vyžaduje
vykonanie dokazovania a naň nadväzujúce právne posúdenie a to v rozsahu, ktorý presahuje rozsah
osvedčenia skutočností relevantných pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. V tomto štádiu konania podľa názoru konajúceho súdu nie je možné spoľahlivo prijať
záver, že žalobca dostatočne osvedčil ním uvádzané tvrdenia v takej miere, ktorá by umožňovala
prijať záver o dostatočnom osvedčení existencie nároku žalobcu, ktorého zabezpečenie žiada žalobca
prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Samotné porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaným bez ďalšieho nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca je povinný tvrdiť a v pomeroch

rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení je povinný osvedčovať splnenie
všetkých zákonom kumulatívne stanovených podmienok náhrady škody v žalovanom rozsahu. To
znamená porušenie konkrétnej právnej povinnosti, škodu, kauzálny nexus, t.j. vzťah príčiny a následku
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou a predvídateľnosť vzniku škody,
ako možného dôsledku protiprávneho konania škodcu, ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím

na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala, alebo mala poznať pri obvyklej
starostlivosti. Vzhľadom na to, že posúdenie jednotlivých predpokladov vzniku škody pre priznanie jej
náhrady si vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania presahujúceho rozsah osvedčovania skutočností
relevantných v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd dospel
k záveru, že žalobca neosvedčil prvú z kumulatívne stanovených podmienok pre poskytnutie ochrany

žalobcom tvrdeného práva a to existenciu a trvanie nároku v žalovanej sume.

20. Rovnako súd konštatuje, že žalobca v potrebnej intenzite neosvedčil naliehavosť navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalobca opiera o kroky žalovaného, ktorými žalovaný pristúpil
k predaju časti podniku a k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný previedol časť svojho

podniku, nadobúdateľ zodpovedá spolu s prevodcom za záväzky, ktoré súvisia s prevádzanou časťou
podniku. Táto zodpovednosť je solidárna, a tak veriteľ je oprávnený vymáhať svoje nároky od
prevodcu alebo nadobúdateľa, príp. od oboch subjektov. Pokiaľ žalovaný previedol objekty v rámci
vybudovanej nehnuteľnosti, súd konštatuje, že napriek predloženým dôkazom nemožno prijať záver,
že uvedeným spôsobom sa marí možný výkon rozhodnutia, keďže predajom nebytových priestorov

v rámci apartmánového domu dochádza k transformácii majetku žalovaného na finančné hodnoty.
Prevodom nehnuteľností v súlade s predmetom podnikania žalovaného dochádza k transformácii
majetku žalovaného na finančné hodnoty v rámci ním vykonávanej podnikateľskej činnosti. Žiadnym
z dôkazov predložených žalobcom nie je osvedčená záporná majetková situácia žalovaného, ktorá
by umožňovala prijať záver o krokoch žalovaného smerujúcich k zmareniu vykonania exekúcie pre

uspokojenie pohľadávky žalobcu. Naopak, zaťaženie majetku žalovaného zriadením záložného práva
k žalobcom označenej nehnuteľnosti by v pomeroch prejednávanej veci a pri nedostatočnom osvedčení
existencie žalobcom uplatneného práva nielen reálne znížilo hodnotu majetku žalovaného s možnýmdopadom na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ale predstavovalo by neprimeraný zásah do
vlastníckych práv žalovaného.

21. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa síce
nevyžaduje zavinenie, avšak škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za
škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj pre
potreby rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení dostatočne osvedčená, pričom

povinnosť tvrdenia a povinnosť osvedčenia zaťažuje tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané,
príp. osvedčené, teda poškodeného, v danom prípade žalobcu. Žalobca v konaní neosvedčil všetky
zodpovednostné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne. Žalobca dostatočne neosvedčil vznik
škody v uplatnenej sume, ktorú by mu spôsobil žalovaný svojim konaním, resp. opomenutím. Aj
keď povinný subjekt môže porušiť viacero svojich zmluvných alebo zákonných povinností, nie každé
porušeniepovinnostijevpríčinnejsúvislostisovzniknutouškodou,pretožeškodanemusíbyťnásledkom

porušeniapovinnosti(obdobnerozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.3Cdo130/2010,
v zmysle ktorého „O vzťah príčinnej súvislosti, kauzálny nexus, ide vtedy, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.“).

22.Vprípadeušléhoziskuideoujmuspočívajúcuvtom,žeupoškodenéhonedošlovdôsledkuškodovej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk tak nepredstavuje zmenšenie majetku poškodeného úbytkom aktív ako v prípade skutočnej
škody, ale stratou očakávaného výnosu. Pre uplatnenie si nároku z titulu ušlého zisku nepostačuje iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť spoľahlivo osvedčené, že pri pravidelnom behu
vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre osvedčenie

žalobcom uplatneného nároku z titulu ušlého zisku žalobca nepredložil žiadne dôkazy a rovnako okrem
výzvy na odstránenie vád žiaden z dôkazov predložených žalobcom nepreukazuje a neosvedčuje, kedy
a aké vady boli žalobcom ako kupujúcim zistené vo vzťahu k predmetu kúpy, aké náklady a v akej výške
je nevyhnutné vynaložiť na odstránenie týchto vád, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné ,
aké opatrenia žalobca prijal, aby tak predišiel vzniku ďalšej škody.

23. V kontexte vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v dostatočnej miere neosvedčil
danosť kumulatívne stanovených podmienok pre možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to
osvedčenie okolností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku v takej miere, pre ktorý by mal byť
navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá žalobcovi ako veriteľovi ochrana. Rovnako súd

konštatuje, že ani v súvislosti s predajom časti podniku a prevodom nebytových priestorov žalovaným
pri nedostatočnom osvedčení existencie žalovanej pohľadávky nemožno konštatovať dôvodnosť obavy
žalobcu zo zmarenia exekúcie. Definitívne vyriešenie otázky existencie žalovaného nároku žalobcu
vuplatnenejsumebudepredmetomdokazovaniaarozhodovaniasúduvovecisamejanierozhodovania
vo forme zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia

na majetku žalovaného súd v pomeroch prejednávanej veci s prihliadnutím na mieru osvedčenia
nároku žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, už z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako
neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, a preto o návrhu zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina .Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).