Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208812
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125208812.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o
určenie neexistencie povinnosti platiť tzv. „spoluúčasť“ na nákladoch elektronického monitorovania, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 20C/42/2025 – 88 zo dňa 27.11.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2,
§ 329 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 22 a § 26 (toto
ustanovenie citoval v bode 16. odôvodnenia, aj keď ho výslovne číselne neoznačil) zákona č. 78/2015 Z.
z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 78/2015 Z. z.“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd
určil, že mu nevznikla povinnosť spolupodieľať sa na náhrade nákladov výkonu kontroly technickými
prostriedkami podľa § 26 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami (ďalej aj „zákon o elektronickom monitorovaní“) v súvislosti s civilným neodkladným
opatrením nariadeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 32C/23/2023. Ďalej sa domáha, aby súd

uložil žalovanej zákaz akýmkoľvek spôsobom uplatňovať, vymáhať, postúpiť, inkasne zrážať zo mzdy
alebo inak vykonávať voči žalobcovi pohľadávku označovanú žalovaným ako „spoluúčasť na nákladoch
výkonu kontroly technickými prostriedkami“ vo výške 931,50 eura. Tiež sa domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi všetku majetkovú škodu spočívajúcu v tom, že žalobca bol
povinný znášať alebo mu bola zo strany žalovaného účtovaná tzv. „spoluúčasť na nákladoch výkonu
kontroly technickými prostriedkami“ v konaní Okresného súdu Prešov vedenom pod sp. zn. 19C/69/2019

(neskôr 13C/69/2019), vrátane všetkých čiastok účtovaných ako náklady za uloženie a prevádzku
elektronického monitorovacieho zariadenia, a to v plnom rozsahu, ktorý žalovaný špecifikuje a preukáže
vtomtokonaní,spolusúrokomzomeškaniaododňadoručeniatejtožalobydozaplatenia.Preprípad,že
mu súd neprizná výrok podľa bodu 1 v celom rozsahu, sa domáha, aby súd určil, že ani pri reštriktívnom
výklade § 26 zákona č. 78/2015 Z. z. nevzniká povinnosť žalobcu platiť spoluúčasť za obdobia, v ktorých
neprebiehalreálnyvýkonkontrolytechnickýmiprostriedkami(zariadenienebolonateležalobcu,kontrola

technicky neprebiehala, neexistovali prevádzkové dáta o dohľade), a to bez ohľadu na to, že formálne
trval výrok neodkladného opatrenia.4. Súčasne so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz vykonávať voči žalobcovi akékoľvek úkony smerujúce

k vymáhaniu, inkasu, zrážkam zo mzdy, postúpeniu alebo inému speňaženiu peňažnej pohľadávky
označovanej ako „spoluúčasť na nákladoch výkonu kontroly technickými prostriedkami“ v sume 931,50
eura (resp. jej časti alebo príslušenstva), až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej a
povinnosť zdržať sa evidovania žalobcu ako dlžníka v interných zoznamoch či informačných systémoch
tak, aby táto údajná pohľadávka mohla byť predmetom daňového/zrážkového výkonu alebo postúpenia

inkasnej spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia veci samej.

5. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že žalobcovi bola uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2023, č. k. 32C/23/2023
nariadená kontrola dodržiavania neodkladným opatrením vydaným Krajským súdom v Prešov č.k.
13Co/101/2019 - 236 zo dňa 01.09.2019, nariadených povinnosti technickými prostriedkami - osobným

identifikačným zariadením kontrolovanej osoby a zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby.
Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.02.2024, č.k. 8Co/2/2024
- 118. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.05.2025, č.k. 32C/23/2023 - 845 zrušil kontrolu
dodržiavania, keďže odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadená. Z uvedeného uznesenia ďalej vyplýva,
že žalobcovi bol 2 - krát zamietnutý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Uznesením Okresného

súdu Prešov zo dňa 18.07.2025, č.k. 4Nt 18/2023 - 482 súd zamietol návrh prokurátora na uloženie
ochranného liečenia žalobcovi. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že probačný a mediačný úradník
vyzval žalobcu na náhradu nákladov v sume 931,50 eura.

6. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V

zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd
primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy

veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a
bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu
odôvodňujúposkytnutiesúdnejochranyprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,musísúdindividuálne
vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. V
konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú
procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

7. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe len osvedčenia ostatných právne významných skutočností, vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako
potrebu neodkladnej úpravy alebo ohrozenie exekúcie. Z tohto je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť

neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej
javí ako nedôvodné.

8. Súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa názoru
súdu žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku vo

veci samej. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o osvedčenie
takého stavu vo vzťahu ku stranám konania, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho
rozhodnutia v prospech žalobcu. Žalobcovi bola právoplatne uložená povinnosť kontroly technickými
prostriedkami, a to uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2023, č. k. 32C/23/2023.
Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.02.2024, č. k.

8Co/2/2024 - 118 a nadobudlo právoplatnosť, pričom nebolo zrušené pre nezákonnosť. Náklady výkonu
kontroly technickými prostriedkami síce znáša štát, ale kontrolovaná osoba je povinná podieľať sa na
náhrade nákladov štátu za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami v sume, ktorú
ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Boli teda splnené podmienky na to,aby sa žalobca podieľal na náhrade nákladov výkony kontrolu, ide o zákonnú povinnosť, pričom žalobca
od tejto povinnosti nie je oslobodený. To, že žalobca zákaz priblíženia dodržiaval, nebol pristihnutý
pri porušení zákazu, nesnažil sa vyhľadávať chránenú osobu a v trestnom konaní bolo preukázané,

že žalobca nie je nebezpečný, nemá vplyv na jeho povinnosť podieľať sa náhrade nákladov výkony
kontrolu. Nesprávny je názor žalobcu, že inštitút spoluúčasti je vytvorený primárne pre situácie, kde ide
o trestnoprávne používanie monitoringu namiesto výkonu trestu odňatia slobody alebo ako probačný
dohľad nad osobou, ktorú súd považuje za rizikovú. Zákon nerozlišuje pri náhrade nákladov kontrolu
nariadenú v trestnom konaní a v civilnom konaní. Podstatné je, že kontrola bola právoplatne nariadená.

To, že žalobca si svojvoľne zariadenie sňal z tela tiež nemá vplyv na jeho povinnosti. Dôvody prerušenia
kontroly technickými prostriedkami sú uvedené v § 22 zákona č. 78/2015 Z. z., pričom tieto nenastali.
Súdpodotýka,žežalobcasamôževočinavrhovateľkeneodkladnéhoopatreniadomáhaťnáhradyškody,
ktorá mu vznikla v súvislosti s neodkladným opatrením.

9. Podľa názoru súdu teda žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy

pomerov strán, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP, t.j. uznesenie považoval za neprekúmateľné a nedostatočne odôvodnené a tiež namietal,
že uplatňovaná spoluúčasť je v celku alebo vo významnej časti bez právneho titulu.

11. Namietal nesprávny záver súdu o neosvedčení dôvodnosti nároku vo veci samej, čo súd zdôvodnil
tým, že mu bola právoplatne uložená povinnosť strpieť kontrolu technickými prostriedkami a toto
rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Z toho súd odvodil „existenciu zákonnej povinnosti“
podieľať sa na nákladoch výkonu kontroly za každý začatí deň. Takýto záver je vecne aj právne

neudržateľný. Podľa názoru žalobcu jeho žaloba túto mieru osvedčenia spĺňa, keďže listinami preukázal,
že v trestnom konaní nebol uznaný za vinného, civilný monitoring mal čisto preventívnu funkciu,
a nie sankčnú, pričom žalovaný štát si uplatňuje spoluúčasť aj za dni, keď na tele nebolo zariadenie
a monitoring bol nariadený rozhodnutím súdu ako nútené opatrenie. Nejde teda o platenú službu.

12. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie ignoroval predmet žaloby, pretože nejde o revíziu opatrenia,
ale o zákonnosť nákladov. Predmetom žaloby je posúdenie, či je zákonné a ústavne prípustné preniesť
náklady civilného preventívneho opatrenia na neho ako osobu, ktorá nebola páchateľom a nebola
uznaná za nebezpečnú. Namietal nevymedzenie, za ktoré konkrétne dni možno vôbec spoluúčasť
požadovať. Aj keby bolo pôvodné opatrenie procesne bezchybné, automaticky z toho nevyplýva, že

štát môže „fakturovať“ akúkoľvek preventívnu kontrolu osobe bez viny a bez nebezpečnosti, v plnom
rozsahu a aj za dni bez reálnej kontroly. Uplatnenie § 26 zákona č. 78/2015 Z. z. tak, ako ho vyložil súd,
znamená, že je finančne sankcionovaný nie za vlastné protiprávne konanie, ale za to, že bol objektom
preventívneho opatrenia, ktoré sa neskôr ukázalo ako neodôvodnené. Súd vychádzal z toho, že § 26
zákona č. 78/2015 Z. z. zakladá „zákonnú povinnosť“ kontrolovanej osoby podieľať sa na nákladoch za

každý začatý deň výkonu kontroly, pričom zákon podľa súdu nerozlišuje trestný a civilný monitoring a
rozhodujúca je len právoplatnosť rozhodnutia a dodržiavanie zákazu priblíženia a závery trestného súdu
o neexistencii nebezpečnosti sú irelevantné a sňatie zariadenia zo zdravotných dôvodov nemá vplyv na
povinnosť platiť aj za dni, keď kontrola neprebiehala.

13. Napriek týmto skutočnostiam bolo v civilnom konaní na návrh súkromnej osoby nariadené
neodkladné opatrenie s monitoringom, ktoré bolo neskôr zrušené pre odpadnutie dôvodov. Osoba,
ktorá voči nemu podala krivé obvinenia a dosiahla nariadenie monitoringu, nenesie žiadnu finančnú
zodpovednosť. Naopak, náklady sú prenesené naňho ako osobu, ktorá nič nezavinila, nebola uznaná
za nebezpečnú, znášala závažné psychické a zdravotné následky samotného zásahu.

14. Odvolateľ súčasne namietal, že elektronický monitoring nikdy nebol koncipovaný ako prostriedok,
ktorým štát prenáša náklady svojich chybných alebo neprimeraných zásahov na osoby, ktoré nič
nespáchali a boli ex post vyhodnotené ako nie nebezpečné. Súd legitimizuje stav, v ktorom má platiť
za monitoring, ktorý bol uložený na základe nepravdivých tvrdení, v rozpore so závermi trestného súdu

a znalcov a neskôr zrušený pre odpadnutie dôvodov.

15. Poukázal na to, že v jeho prípade nejde o páchateľa ani odsúdeného, trestný súd odmietol uložiť
akékoľvek ochranné opatrenie a monitoring bol uložený len v civilnom konaní na návrh súkromnej osobya opatrenie bolo následne zrušené pre odpadnutie dôvodov. Aj keby bol § 26 formálne použiteľný aj
na civilný monitoring, súd musí rešpektovať princíp právneho štátu, prezumpciu neviny, proporcionalitu
zásahov, ochranu vlastníckeho práva a ochranu ľudskej dôstojnosti a integrity. Je na mieste sa preto

zamyslieť, či je vôbec možné v danom prípade ustanovenie § 26 zákona č. 78/2015 Z. z. aplikovať.

16. Žalobca namietal aj nesprávne zúženie účelu neodkladného opatrenia z dôvodu, že ust. § 325 ods.
1 CSP stanovuje dve alternatívne podmienky, a to potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu
z toho, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade sú naplnené obe, pretože žalovaný štát už inicioval

proces smerujúci k vymáhaniu a reálne hrozia zrážky zo mzdy a iné zásady. Dodal, že neodkladné
opatrenie, o ktoré žiada a spočívajúce v dočasnom zákaze vymáhania sporného nároku, má aj povahu
osobnostnú a zdravotnú, keďže bráni ďalšej eskalácii psychickej ujmy a pocitu bezmocnosti.

17. Žalobca označil uznesenie súdu prvej inštancie za svojvoľné a nepreskúmateľné a taktiež za
vnútorne rozporné. Súd v danej veci podľa jeho názoru ignoroval dôvodovú správu zákona č. 78/2015

Z. z., nakoľko ustanovenie § 26 nemožno čítať izolovane. Pri jeho výklade treba vychádzať z dôvodovej
správy a legislatívnych materiálov k zákonu, celkového účelu zákona – vytvoriť systém elektronického
monitoringu najmä v trestnoprávnej oblasti a toho, že elektronický monitoring je kvalitatívne represívnym
nástrojom, ktorý má byť nasadzovaný len voči osobám, ktorých správanie legitímne vyvolalo potrebu
zásahu. Výklad súdu prvej inštancie, ktorý ignoruje dôvodovú správu, účel zákona a ústavný kontext,

je v priamom rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu. V jeho prípade bolo celé konanie
týkajúce sa monitoringu vyvolané osobou, ktorá ho krivo obvinila a tiež krivo vypovedala. Má zato, že je
v postavení obete trestného činu krivého obvinenia a krivej výpovede.

18. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo ho zrušil a vrátil vec tomuto
súdu na nové konanie a rozhodnutie s jeho záväzným právnym názorom.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario).

20. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s námietkami žalobcu a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd
pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie.

V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto
všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

24. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol dôvodiac, že
žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku vo veci
samej. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie
takého stavu vo vzťahu k stranám konania, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho

rozhodnutia v prospech žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Okresného
súdu Prešov zo dňa 25.10.2023, č. k. 32C/23/2023, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 01.02.2024 č. k. 8Co/2/2024 – 118 a nadobudlo právoplatnosť, pričom nebolo zrušené
pre nezákonnosť.25. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení jeho spoluúčasti podieľať sa
na nákladoch kontroly, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

26. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z., náklady výkonu kontroly, technickými prostriedkami znáša
štát.

27. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná podieľať sa na náhrade
nákladov štátu podľa odseku 1 za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami v sume,

ktorú ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Správcom pohľadávky štátu
podľa predchádzajúcej vety je ministerstvo. Od povinnosti kontrolovanej osoby podieľať sa na náhrade
nákladov výkonu kontroly technickými prostriedkami je oslobodený mladistvý do dovŕšenia 18 rokov jeho
veku.

28.Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesodôvodnenímsúduprvejinštancieobsiahnutýmvbode
16. napadnutého uznesenia.

29. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné dodať, že nariadenie kontroly
monitoringu elektronickými prostriedkami sa realizovalo na základe rozhodnutia súdu, a to uznesenia

Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C/23/2023 zo dňa 25.10.2023, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/2/2024-118 zo dňa 01.02.2024. Týmito rozhodnutia sa žalobcovi
nariadila kontrola dodržiavania povinností nariadených uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
13Co/101/2019-236 zo dňa 01.09.2019.

30. Kontrola technickými prostriedkami sa vykonávala v súlade so zákonom č. 78/2015 Z. z. a jej
predmetom bola kontrola výkonu rozhodnutia vydaného v civilnom procese, pričom jej využitie sa
uplatňuje aj v trestnom konaní a tiež v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.
Okrem iného jej účelom a cieľom je zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických
služieb.

31. Žalobca namietal, že k nariadeniu tejto kontroly došlo na základe návrhu súkromnej osoby, ktorá
ho krivo obvinila a nenesie žiadnu zodpovednosť. K nariadeniu neodkladného opatrenia došlo na návrh
konkrétnej osoby, na základe jej skutkových tvrdení a pripojených listín. Len vtedy, ak navrhovateľ
osvedčí potrebu vydania neodkladného opatrenia, súd návrhu vyhovie. Pri nariadení neodkladného

opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku.
Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Strana, ktorej boli uložené povinnosti na základe neodkladného
opatrenia, má právo sa voči nemu brániť. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď o opravnom prostriedku
rozhodol odvolací súd. Znamená, že súdy mali pri rozhodovaní k dispozícii argumentáciu oboch strán
a z toho vyvodili svoje skutkové a právne závery. Ak by návrh navrhovateľa nebol dostatočne osvedčený,

k uloženiu povinnosti žalobcovi by nedošlo. Uloženie povinností však trvalo len do času, keď to bolo
nevyhnutné. Keď odpadli dôvody ďalšej kontroly žalobcu, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn.
32C/23/2023 zo dňa 22.05.2025 skôr nariadenú kontrolu zrušil. Mimo rozumných pochybností je zjavné,
že k zrušeniu rozhodnutia nedošlo pre jeho nezákonnosť, ale z dôvodu, že odpadli dôvody. Tieto zistenia
konštatoval aj súd prvej inštancie, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatáciou súdu prvej inštancie o neosvedčení dôvodnosti nároku
vo veci samej v kontexte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd rozhoduje o tých nárokoch
žalobcu, ktoré mu v žalobe predostrel a ku ktorým uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listinné
dôkazy.

33. Pokiaľ ide o nároky žalobcu v bodoch 1. a 2. žaloby, je potrebné uviesť, že ide o určovaciu žalobu,
pričom pri takomto druhu žaloby je žalobca povinný preukázať naliehavý právny záujem na určení (§ 137
písm. c) CSP). Prípadne, ak by súd v tejto časti posúdil žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti,v zmysle § 137 písm. d) CSP by žalobcovi právo na podanie takej žaloby muselo vyplývať z osobitného
predpisu. Ak ide o otázku naliehavého právneho záujmu na určení, je potrebné skúmať, či neprichádza
do úvahy žaloba na plnenie, v rámci ktorej súd predbežne posúdi aj otázku existenciu práva. Žaloba

v bode 2. je negatórnou žalobou, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha, aby niečo nekonal. Tu je
však potrebné poukázať na § 26 ods. 2 zákona č. 78/2025 Z. z., ktorý zreteľne stanovuje kontrolovanej
osobe povinnosť podieľať sa na nákladoch podľa ods. 1 za stanovených podmienok. V neposlednom
rade, ak ide o bod 3. žaloby, v tejto časti sa žalobca domáha voči štátu náhradu škody. Táto sa súdu
javí ako žaloba uplatnená v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Pre úspešné uplatnenie žaloby v tejto časti

sa ani odvolaciemu súdu nejaví, aby žalobca mohol byť vo veci úspešný, a to s poukazom na splnenie
predpokladov, ktoré tento zákon pre vyhovenie žalobe požaduje.

34.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,žežalobcaneosvedčilpotrebubezodkladnejúpravypomerov
medzi stranami, a to v kontexte úspešnosti žaloby vo veci samej. Okrem toho žalobca neosvedčil,
aby exekúcia bola ohrozená. Túto skutočnosť by musel osvedčiť voči žalovanému, t.j. ak sa domáha

nejakého nároku voči nemu, musel by osvedčiť, že nenariadením neodkladného opatrenia by došlo
k ohrozeniu exekúcie, ktorá by mala byť vedená práve na majetok žalovaného.

35. Ak sa žalobca domnieva, že navrhovateľ, ktorý „spôsobil“ to, že v dôsledku neodkladného
opatrenia nariadením kontroly dodržiavania povinností nariadených iným neodkladným opatrením, a to

technickými prostriedkami, mu vznikla škoda, odvolací súd dáva do pozornosti znenie ust. § 340 ods.
1 a 2 CSP (Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je
povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Odsek 1 sa nepoužije,
ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP; všeobecné ustanovenia o

zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté). Okrem toho má žalobca právo voči osobe, o ktorej sa
domnieva, že zasiahla do jeho dôstojnosti, súkromného a rodinného života, domáhať sa súdnej ochrany
titulom svojich osobnostných práv.

36. Pokiaľ žalobca namieta, že v trestnom konaní nebol odsúdený ani uznaný za nebezpečného

a že trestný súd nevzhliadol dôvody na to, aby bol elektronicky sledovaný, je potrebné súhlasiť
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že uvedené skutočnosti nie sú v okolnostiach danej veci
významné. Skutočnosti, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, mohli mať pôvod aj
v skutočnostiach rozhodných pre trestné konanie, avšak boli vyhodnocované z hľadiska kritérií podľa
§ 325 ods. 1 CSP. Trestné konanie a civilné sporové konanie sú odlišné konania, ktorých prepojenie

nie je vylúčené, ale nie v zmysle, ako to naznačuje žalobca. Takéto prepojenie možno nachádzať napr.
pri žalobe o náhradu škody podanej z dôvodu nezákonnosti väzby podľa zákona č. 514/2003 Z. z., či
v prípadoch, ak je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal
(§ 193 CSP) a podobne.

37. Ak by súd bez toho, aby reálne skúmal opodstatnenosť samotnej žaloby a jej vyhliadky na úspech,
nariadil neodkladné opatrenie odvolávajúc sa na to, že dôvodnosť nároku bude predmetom konania vo
veci samej, rezignoval by na svoju povinnosť poskytnúť ochranu v požadovanej kvalite. Súdna ochrana
musí byť transparentná. Strana, ktorá sa jej dovoláva, má na ňu plné právo, ale musí si splniť procesné

povinnosti a v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčiť aj hmotnoprávny základ svojho
nároku. Skutkové tvrdenia majú spolu s pripojenými listinami dôležitý význam v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. V okolnostiach takých prípadov musí súd zohľadniť aj práva subjektu, voči
ktorému strana uplatňuje svoje nároky. Ak sa tieto nároky už prima facie javia ako neopodstatnené, súd
nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

38. S poukazom na predmet žaloby, obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a posúdiac
napadnuté rozhodnutie, má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na základe
tvrdenýchskutočnostíapripojenýchlistíndôvodnosťnárokuniejeosvedčená.Súdprvejinštancievbode
16. odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že skutočnosť, že žalobca si technické zariadenie na

kontrolu na základe vlastného rozhodnutia sňal a že túto skutočnosť oznámil zodpovednému orgánu,
nemá vplyv na jeho spoluúčasť znášať náklady výkonu kontroly. Súd prvej inštancie tiež poukázal na
dôvody prerušenia kontroly technickými prostriedkami v zmysle § 22 zákona č. 78/2015 Z. z. [ods.
1: Kontrola technickými prostriedkami sa preruší, ak nastúpi kontrolovaná osoba do výkonu väzbyalebo ak sa preruší výkon rozhodnutia. Ak sa zmenia podmienky použitia technických prostriedkov
spôsobom, ktorý dočasne znemožňuje výkon kontroly technickými prostriedkami, súd alebo prokurátor
na návrh probačného a mediačného úradníka alebo aj bez tohto návrhu preruší kontrolu technickými

prostriedkami na nevyhnutný čas. Ak ide o prerušenie kontroly technickým prostriedkom podľa § 3 písm.
d), súd alebo prokurátor bezodkladne vyrozumie chránenú osobu a osoby podľa § 12 ods. 3 písm.
b) a c)], ktoré žalobca netvrdil.

39. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je dôležité zistenie o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená,
dôvodnosť a trvanie nároku. Súd prvej inštancie uvedené predpoklady nezistil, a preto správne návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

40. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval inú vadu,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)

CSP. Tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže
byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného
dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, porušenie viazanosti súdu

inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore
s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP, alebo akékoľvek iné
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody a mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí.

42. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany

sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

43. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne,
nestotožnila, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I.
ÚS 188/06).

44. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že svojim rozhodnutím sa nesnaží bagatelizovať
situáciu, v ktorej sa žalobca ocitol a ktorú pochopiteľne zle znášal. Tieto okolnosti však nie je možné
napraviť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Ako už odvolací súd konštatoval, žalobca
má k dispozícii právne prostriedky na ochranu svojich práv voči subjektu, o ktorom sa domnieva, že je
za jeho ujmu zodpovedný.

45. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

46. Súčasťou výrokovej časti tohto rozhodnutia nie je výrok o trovách odvolacieho konania, nakoľko aj

o trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP).

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)