Uznesenie – Majetok – Sloboda a ľudská ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok a Sloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122010004
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122010004.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému A.
B. a spol. pre opätovný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188
odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 219 odsek 1 Trestného

zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných A. B. a C. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
09.04.2024 sp. zn. 3T/1/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku, § 317
odsek 1 veta druhá Trestného poriadku a § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku z r
u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu ohľadne obžalovaného A. B.

a podľa § 321 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e
napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení ohľadne obžalovaného C. B..

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaných D. B., A. B. a C. B. vinným zo spáchania
opätovného zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. k § 219 ods. 1 Tr. zák. a mladistvého obžalovaného E. F. zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

k § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej dohode v čase okolo 21:40 hod dňa 17.09.2020 na parkovisku nachádzajúcom sa
pred G. H. I. E. C. J. E. A., F. K. L. XX, pristúpili k poškodenému F. E., pričom obvinený A. B. pribehol
k poškodenému F. E. a ohlásil ho slovom ,,Hej´´ a následne ho sotil na zem a ako poškodený F. E. padol
na zem, pristúpil k nemu obvinený E. F. a začal ho udierať päsťami okrem iného do hlavy - ľavého oka
ako aj do brucha, ďalej k poškodenému F. E. pristúpil obvinený C. B., ktorý ho raz kopol do hlavy a

obvinený D. B. počas vyššie uvedeného pristúpil k poškodenému F. E. a tohto začal prehľadávať, pričom
mu odcudzil mobilný telefón zn. C. M. XX H., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernu pletenú peňaženku
zn. Fila s obsahom občiansky preukaz na meno F. E., zdravotná kartička N. na meno F. E., finančná
hotovosť v presne nezistenej výške a platobná karta I. I., C. číslo: XXXXXXXXXXXXXXXX na meno F.
E., čím spôsobili poškodenému F. E. škodu v celkovej výške 1350,- € a bližšie nešpecifikované zranenie
v oblasti ľavého oka bez nutnosti ošetrenia.Súd I. stupňa u obžalovaného D. B. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Tr. zák., pretože trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 1T/64/2021 zo dňa 30.11.2021, právoplatným dňa 30.11.2021 vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

U obžalovaného ml. E. F. súd I. stupňa podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Tr. zák., pretože trest odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu

Nitra sp. zn. 6T/47/2021 zo dňa 12.04.2022, doručeným dňa 07.06.2022 vo výmere 2 (dva) roku s
podmienečným odkladom v trvaní 4 (štyri) roky považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.,

postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil skorší výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému A. B.
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/26/2023, právoplatný dňa 30.05.2023 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou

formou.

Obžalovanému C. B. súd I. stupňa uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.,
postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. a § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil skorší výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému C. B.

rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/140/2020, právoplatný dňa 27.09.2021 a
trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 0T/26/2021, doručený obžalovanému dňa
09.05.2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Napokon súd I. stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil „obvineným“ (správne malo byť „obžalovaným“)
D. B., A. B., C. B. a ml. E. F. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému F. E., nar.
XX.XX.XXXX v J., trvale bytom O. XXX/XX, F., spôsobenú škodu vo výške 1350 €.

Napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaných D. B. a mladistvého E. F. nadobudol právoplatnosť dňa
25.04.2024.

Uvedený rozsudok v zákonom určenej lehote odvolaním proti výroku o treste napadli obžalovaní A. B.
a C. B..

ObžalovanýA.B.vpísomnýchdôvodochodvolaniaprostredníctvomobhajcuJUDr.PetraHavlíkavytýkal
súdu I. stupňa, že u neho nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť – vek blízky veku mladistvým v čase
spáchania skutku. V danom čase mal 18 rokov, pričom Trestný zákon v ustanovení § 127 ods. 2 Tr.
zák. upravuje, že osobou blízkou veku mladistvým sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok

svojho veku, ale neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku. Týmto sa súd I. stupňa nezaoberal
v rozsudku ani jeho odôvodnení. Namietal nesprávne aplikovanú trestnú sadzbu, pretože ak by súd I.
stupňa prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák., prevažoval by pomer
poľahčujúcich okolností, čím by sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížila horná hranica zákonom ustanovenejtrestnej sadzby o jednu tretinu. Z týchto dôvodov považoval uložený trest za neprimerane prísny a aj
nezákonný. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že zmení výrok o treste napadnutého rozsudku
a znížil mu výmeru uloženého trestu, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil

súdu I. stupňa na opätovné rozhodnutie.

Obžalovaný C. B. v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne JUDr. Sabíny Barciovej uviedol,
že súd I. stupňa mal v jeho prípade ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za všetky
trestné činy spáchané v súbehu, kde mal zrušiť všetky skoršie výroky o treste uložené Okresným súdom

Žiar nad Hronom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, a nie len
dve rozhodnutia pod sp. zn. 4T/140/2020 a sp. zn. 0T/26/2021. Do súhrnného trestu odňatia slobody
mal súd I. stupňa započítať dobu strávenú vo výkone trestu odňatia slobody vykonanú v ďalších dvoch
trestných veciach vedených na Okresnom súde Žiar nad Hronom v trvaní 4 mesiace a následne ďalší v
trvaní6mesiacov,ktorétrestyvykonávalvÚVTOSBanskáBystrica-Kráľová.Vprípadesúbehutrestných
činov, neoddelených právoplatným odsúdením, sa má vo všeobecnosti uplatniť absorbcia trestov. Mal

mu byť uložený jeden trest, ktorého výška mala zodpovedať pôvodnému trestu, a ktorý by absorboval
trest pôvodne uložený za iný trestný čin. V súčasnosti došlo však k neželanej
kumulácii trestov za každý čin spáchaný v súbehu, ktoré sú vykonávané samostatne a kumulatívne, čo je
v rozpore so zásadou proporcionality a preto si odpykáva dlhší trest ako mu mal byť zo zákona uložený.
V rámci konania o uloženie súhrnného trestu, ku ktorému malo v jeho prípade prísť, je úlohou súdu určiť

súhrnnýtrest,ktorýnebránipožiadavkeúčinnéhopostihuaprostredníctvomnevyhnutnejindividualizácie
rešpektuje zásadu proporcionality trestov a zároveň funkciu trestu spočívajúcu v opätovnom začlenení
do spoločnosti. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. napadnutý
výrok rozsudku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že ukladá súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a zároveň zrušuje všetky skoršie výroky o

treste odňatia slobody uložené Okresným súdom Žiar nad Hronom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad alebo podľa § 322 ods. 1 Tr. por. uložil súdu I. stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, podľa § 317 Tr. por. na základe riadne a včas podaných odvolaní

oprávnenými osobami - obžalovanými, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Prihliadal pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pretože by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Týmto postupom odvolací súd dospel k záveru, že obe odvolania

sú dôvodné, pretože súd I. stupňa pri prejednávaní predmetnej trestnej veci nepostupoval dôsledne,
dopustil sa podstatných chýb konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.), náležite sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.), vznikli
pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na

ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.).
U obžalovaného A. B. odvolací súd zistil i zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, čo zakladá
dôvod pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V predmetnej veci podal prokurátor na obžalovaných A. B. a C. B. obžalobu pre opätovný zločin lúpeže

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 36 ods. 1 Tr. por., obhajcom môže byť len advokát.
Podľa § 36 ods. 2 písm. b) Tr. por., pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť
advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, na hlavné pojednávanie konané na súde I.
stupňa dňa 21.02.2023 sa nedostavil obhajca obžalovaného A. B. advokát JUDr. Peter Havlík, ktorého
na základe plnomocenstva (správne malo byť „poverenie“) zastúpil advokátsky koncipient D. D. D.. Na
uvedenom hlavnom pojednávaní urobil obžalovaný A. B. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku,

ktoré súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal s súčasne rozhodol podľa § 257 ods. 8 Tr. por.,
že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Dokazovanie
bolo vykonané iba v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v konaní, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo súd I. stupňa zásadným spôsobom pochybil, pretože akceptoval, aby obhajcu – advokáta
JUDr. Petra Havlíka v konaní pred súdom o zločine zastúpil advokátsky koncipient, hoci to citované

ustanovenie Trestného poriadku nepripúšťa, a to ani v prípade, ak by obžalovaný so
zastúpením obhajcu – advokáta advokátskym koncipientom súhlasil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

V danom prípade išlo o prípad nutnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por., pretože obžalovaný A.
B.bolvčasekonaniahlavnéhopojednávaniavovýkonetrestuodňatiaslobodyvinejveci(opatreniesúdu
I. stupňa o ustanovení obhajcu z 23.03.2022). Keďže advokátsky koncipient nie je oprávnený vykonávať
obhajobu v konaní pred súdom, ak ide o zločin, odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 veta druhá

Tr. por. prihliadajúc na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. zistil, že postupom súdu I. stupňa v konaní predchádzajúcom napadnutému
rozsudku bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu obžalovaného A. B. (§ 371 ods. 1
písm. c) Tr. por.). Z tohto dôvodu na procesné úkony vykonané advokátskym koncipientom nemožno
prihliadať, tieto je potrebné vykonať opätovne v súlade so zásadami a podmienkami upravenými

Trestným poriadkom.

Krajskému súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý obhajca, osoba znalá práva, poveril advokátskeho
koncipienta na vykonávanie úkonov trestného konania v súdnom konaní o zločine a ani dôvod, pre ktorý
advokátsky koncipient toto poverenie prijal.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu ďalej zistil, že hlavné pojednávanie dňa 04.04.2024
bolo podľa § 255 ods. 2 Tr. por. vykonané v neprítomnosti obžalovaného C. B.. Následne bolo podľa
§ 277 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 171 ods. 4 Tr. por. odročené na termín 09.04.2024 s tým, že
termín odročeného pojednávania vzali prítomné procesné strany na vedomie a už

neboli písomne volaní.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2024 súd I. stupňa zistil, že obžalovaný C. B. nie je
prítomný. Procesné strany – prokurátor a obžalovaní D. B., A. B., E. F. súhlasili s vykonaní hlavného
pojednávania v neprítomnosti obžalovaného C. B.. V predloženom spisovom materiály sa nenachádza
návratka doručenky o doručení predvolania obžalovanému C. B. na uvedené hlavné pojednávanie a ani

jeho prehlásenie, že výslovne žiada, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Súd
I. stupňa podľa § 255 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného C. B..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2024 bolo postupom podľa § 276 ods. 1 Tr.
por. dokazovanie doplnené, za súhlasu prítomných obžalovaných a prokurátora prečítaním znaleckých
posudkov D. B. J. podľa § 268 ods. 2 Tr. por. aj vo vzťahu k neprítomnému obžalovanému C. B. a

prečítaním listín. Následne súd I. stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 274 ods. 1 Tr. por.,
pristúpil k záverečný rečiam a napokon k vyhláseniu napadnutého rozsudku.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por., v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať,
len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez

prítomnosti obžalovaného a pritom
písm. a) - obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný,
písm. b) – obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní

a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania,
písm. c) – obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,písm. d) – obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre
vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného C. B. dňa 09.04.2024, na ktorom bol
vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok, pretože tento nebol po odročení hlavného pojednávania
konanéhodňa04.04.2024riadnepredvolanýnanovýtermíndňa09.04.2024.Ikeďbolobžalovanývskôr
doručenom predvolaní poučený o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti,

jednou zo zákonných podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného
je riadne doručenie predvolania, čo v danom prípade vykonané nebolo. Toto pochybenie zodpovedá
dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom uviedol
nasledovné :
„Súd pri úvahách o uložení trestu u obžalovaného 2/ A. B. prihliadol na zistenie, že v registri priestupkov
má evidovaných 21 priestupkov rôzneho charakteru a v registri trestov má evidovaných 8 záznamov a

tiež, že skutok, ktorý bol predmetom konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. 4T/26/2023 je
v súbehu so skutkom prejednávaným v predmetnom trestnom konaní, ukladal súhrnný trest vo výmere
5 rokov a 6 mesiacov a to práve s prihliadnutím na § 38 odsek 5 Trestného zákona, keďže v minulosti
obžalovaný A. B. už bol odsúdený za zločin a tak sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby
zvýšila o jednu polovicu na 5 rokov a 6 mesiacov, čiže je zrejmé, že súd ukladal trest na samej spodnej

upravenej trestnej sadzby a takto uložený trest považuje za dostatočný.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému 3/ C. B. zistil, že tento má evidovaných až 26 priestupok rôzneho
charakteru a 6 záznamov v registri trestov. Aj v prípade tohto obžalovaného súd ukladal súhrnný trest
vzhľadom na súbeh skutkov z trestných konaní vedených na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn.

4T/140,2020 a sp. zn. 0T/26/2021 s predmetným skutkom, pričom taktiež uložil trest na samej spodnej
upravenej hranici trestnej sadzby po aplikácii § 38 odsek 5 Trestného zákona a súd považoval takto
uložený trest za dostatočný.

Súd tiež uložil ochranné protitoxikomanické liečenie obžalovaným D. B., A. B. a C. B., nakoľko sa

stotožnil s odporúčaním jeho uloženia znalkyňou.“

K základným právam strany v konaní (účastníka konania) obsiahnutým v práve na spravodlivý proces
patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)

irozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky (sp.zn.I.ÚS226/03zodňa12.05.2004,sp.zn.III.ÚS
209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006 a iné). Podľa uvedených rozhodnutí,
i keď nie je nutné, aby súd odpovedal podrobne na každú námietku, rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na
okolnosti toho ktorého prípadu, pokiaľ však súd v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na relevantnú

námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou v konaní, je potrebné tento
nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti – svojvoľnosti. Obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo strany v konaní (účastníka konania), ako aj iného
nezainteresovaného subjektu na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny

(I. ÚS 117/01).

Vychádzajúc z právnych úvah súdu I. stupňa uvedených v napadnutom rozsudku, berúc do úvahy
argumenty odvolateľov, vykonané dôkazy a vyššie uvedené, odvolací súd považuje odôvodnenienapadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výrokov o trestoch a ochrannom opatrení z pohľadu jeho
zrozumiteľnosti nielen pre odvolací súd, ale predovšetkým pre jednotlivé strany v trestnom konaní za
nedostatočné, čo spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov

v ňom uvedených. Uvedené pochybenia a nedostatky zodpovedajú dôvodu zrušenia napadnutého
rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o samotné úvahy súdu I. stupňa na strane 9 a 10 vo vzťahu k napadnutým výrokom
o trestoch a ochranných opatreniach, tieto v žiadnom prípade nedávajú odpoveď na tie obhajobné

argumenty, ktoré boli prednesené v rámci súdneho konania a najmä v záverečnej reči obhajcov.
Z odôvodnenia napadnutého výroku nemožno zistiť nielen ako sa súd I. stupňa vysporiadal s obhajobou,
ktorá navrhovala u obžalovaného A. B. prihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr.
zák. a aplikáciu mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia, odôvodnenie rozsudku neobsahuje právne
úvahy ohľadne základnej trestnej sadzby odňatia slobody, z ktorej súd I. stupňa pri ukladaní trestu
vychádzal, porovnanie trestných sadzieb, keďže ukladal súhrnný trest za viac trestných činov, dôvody

zistenia a aplikovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a u obžalovaného C. B. aj sadzbu odňatia
slobody po jej úprave podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

Súd I. stupňa tiež neuviedol, na ktoré právoplatné odsúdenia za zločin u obžalovaných prihliadol pri
postupe podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. a na ktoré pri aplikácii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)

Tr. zák.

U oboch obžalovaných súd I. stupňa konštatoval spáchanie 21 priestupkov, avšak neuviedol, akej
povahy tieto priestupky boli, či majú súvis s charakterom posudzovanej trestnej činnosti, kedy boli
spáchané a najmä ako tieto priestupky vyhodnotil, pokiaľ obžalovaným ukladal trest odňatia slobody na

samej spodnej hranici upravenej sadzby.

Pokiaľ súd I. stupňa ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a súčasne podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušoval skoršie výroky o trestoch, vo výroku rozsudku neuviedol dátum vyhlásenia
rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/26/2023, iba dátum, kedy nadobudol právoplatnosť, pričom

práve deň vyhlásenia skoršieho odsudzujúceho rozsudku je podstatnou okolnosťou pri skúmaní
podmienok ukladania súhrnného trestu. Správnosť postupu konania súdu I. stupňa
preto nebolo možné v danom smere preskúmať.

Súd I. stupňa sa tiež nezaoberal faktom, že v ním zrušenom rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.

4T/26/2023 zo dňa 30.05.2023 bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/13/2023
zo dňa 16.05.2023, právoplatný dňa 25.05.2023. Súd I. stupňa tiež neuviedol, či tresty odňatia slobody
zo zrušeného rozsudku a trestného rozkazu boli obžalovaným A. B. bolo/neboli vykonané.

Z pripojených spisov ohľadne skorších odsúdení obžalovaných (aj zrušených v rámci ukladania

súhrnného trestu) vyplýva, že tieto boli aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. Týmto
bude potrebné sa zaoberať s ohľadom na Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 40/2024
Z.z. a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z.z. účinný dňa 06.08.2024.

Vo výroku podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. týkajúcom sa obžalovaného C. B. taktiež nie je uvedený deň

vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/140/2020.

U oboch obžalovaných absentuje odôvodnenie zaradenia do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

Ohľadne výrokov o ochranných opatreniach absentuje zákonom vyžadované odôvodnenie. Súd I.
stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že sa stotožnil s odporúčaním jeho uloženia znalkyňou, čo však
nedáva odpoveď stranám v konaní a ani odvolaciemu súdu, z akých zákonom upravených dôvodov
pristúpil k uloženiu ochranného liečenia, vrátane jeho formy ambulantnej/ústavnej, naviac za stavu,
že obhajkyňa obžalovaného C. B. vo svojej záverečnej reči navrhla uložiť trest na spodnej hranici

ustanovenej trestnej sadzby bez uloženia ochranného liečenia.

Vzhľadom k absencii preskúmateľného odôvodnenia odvolaním napadnutých výrokov rozsudku bude
súd I. stupňa povinný pri opätovnom vyhlásení rozsudku tento odôvodniť dôsledne, zákonným,zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom, tak, ako je vyššie naznačené, v súlade s ustanovením §
168 Tr. por. a súčasne sa vysporiadať s dôvodmi uvedenými v podaných odvolaniach.

Z týchto dôvodov odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného A. B., i keď bolo obmedzené na
výrok o treste, postupom podľa § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por., s poukazom na § 317 ods. 1 písm.
c) Tr. por., podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu, teda i v časti právoplatného výroku o vine ako aj na tento výrok nadväzujúcich výrokoch
o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Povinnosťou súdu I. stupňa bude ohľadne obžalovaného A. B. na podklade obžaloby prokurátora
vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obhajcu, ak sú dané dôvody nutnej
obhajoby alebo bude obžalovaný zastúpený zvoleným obhajcom, v prítomnosti obhajcu - advokáta
opätovne od začiatku, vrátane prednesenia obžaloby, teda v rozsahu, ako bolo vykonané vo vzťahu
k tomuto obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 a opätovne rozhodnúť o podanej

obžalobe, o všetkých výrokoch.

Na podklade odvolania obžalovaného C. B., ktoré bolo obmedzené na výrok o treste, odvolací súd
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výrokoch o treste ako aj o ochrannom opatrení – ochrannom liečení.

Povinnosťou súdu I. stupňa bude nariadiť termín hlavného pojednávania, na toto riadny spôsobom
predvolať obžalovaného C. B., zopakovať dokazovanie v rozsahu, ako bolo vykonané na hlavnom
pojednávaní dňa 09.04.2024, keďže bolo vykonané v jeho neprítomnosti bez splnenia zákonných
podmienok a na základe už právoplatného výroku o vine a náhrade škody v napadnutom rozsudku zo

dňa 09.04.2024 rozhodnúť opätovne o treste a ochrannom opatrení.

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Odvolací súd pripomína, že medzi vyhlásením napadnutého rozsudku a rozhodnutím odvolacieho súdu
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z. a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024
Z.z., čo má význam u oboch obžalovaných z hľadiska rozhodovania danej veci z pohľadu aplikácie
ustanovenia Trestného zákona, ktoré upravuje ukladanie trestu pri spáchaní opätovného zločinu (§ 38
ods. 5 Tr. zák. účinný v čase spáchania činu resp. § 38 ods. 3 Tr. zák. účinný v čase rozhodovania po

zrušení veci a jej vrátení na nové prejednanie a rozhodnutie).

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por., súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 327 ods. 2 Tr. por., ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného
v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Z týchto dôvodov odvolací súd po zrušení napadnutých výrokov rozsudku podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Výroky tohto uznesenia boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok

(§ 185 ods. 2 Tr. por.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.