Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Kotora
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/53/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221205884
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221205884.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011
31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: MVI Technology s.r.o., Južná trieda 1553/8, 040 01 Košice
– Juh, IČO: 50 314 769, zastúpený: A|K|K|L advokáti s.r.o., Grösslingová 2466/47, 811 09 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622, o zaplatenie 15.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 31Cb/78/2021-181 zo 14. septembra 2022,
takto
r o z h o d o l :
I. Odmieta odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 31Cb/78/2021-181
zo 14. septembra 2022.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 15.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 15.400,-
eur od 20.04.2021 do zaplatenia (výrok I.), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (výrok II.) a priznal žalobcovi voči
žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 15.400,- eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.09.2022. Žalovaný ani jeho právny
zástupca sa nedostavili na toto pojednávanie, hoci naň boli riadne a včas predvolaní. Predvolanie na toto
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 20.06.2022. Žalovaný svoju neúčasť
na tomto pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následkoch
nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca, ktorý
bol prítomný na pojednávaní dňa 14.09.2022 navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie tak, že žalobe vyhovie.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 137 písm. a) Civilného
sporového poriadku, pretože boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože sa
žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a prítomný
žalobca navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie.5. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka - §
536 ods. 1 upravujúceho zmluvu o dielo, § 1 ods. 2 upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka,
§ 365 ods. 1, § 369 ods. 1 upravujúceho omeškanie dlžníka s plnením, § 369c upravujúceho právo na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2023
Z.z. upravujúceho výšku tejto paušálnej náhrady a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho
zmluvnú pokutu a rozhodol o nároku žalobcu uplatňujúceho si voči žalovanému sumu 15.400 eur s
príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odstránením vád diela
podľa čl. 8 ods. 5 Zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy č. 528/2020 uzavretej sporovými stranami dňa
10.11.2020 tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu
trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
toto konanie končí.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Týmto podaním
zároveň žiadal súd prvej inštancie, aby zrušil rozsudok pre zmeškanie.
8. V podanom odvolaní uviedol, že pojednávanie dňa 14.09.2022 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené, avšak príslušná zásielka
právnemuzástupcovižalovanéhouniklaprekombináciuzávažnýchpracovnýchajsúkromnýchdôvodov.
Konateľ právneho zástupcu žalovaného sa v období od 10.05.2022 do 20.10.2022 takmer trvale
nachádzal v zahraničí v Chorvátsku s ohľadom na to, že jeho 1 ročnému synovi bola stanovená diagnóza
atopický ekzém a jeho lekár mu dôrazne odporučil čo najdlhší pobyt pri mori. Pre obidvoch rodičov
dieťaťa išlo o veľmi ťažké obdobie. Napriek tomu, že právnym zástupcom žalovaného je obchodná
spoločnosť, fakticky sa jedná o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným a jedinou odborne
spôsobilou osobou vykonávajúcou advokáciu v jej mene je konateľ a jediný spoločník spoločnosti.
Aktívna spolupráca s advokátom Mgr. Michalom Kurnotom, ktorý sa na pojednávanie dňa 09.03.2022
dostavil ako substitučne splnomocnený advokát, sa toho času už skončila.
Dodal, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené v júni 2022.
Vzhľadom na všetky podstatné súkromné, ale aj pracovné skutočnosti došlo k ľudskej chybe a k
nezaevidovaniu termínu pojednávania do zoznamu budúcich pojednávaní, pričom opomenutie jednej
zásielky je vzhľadom na popísané okolnosti pochopiteľné a ospravedlniteľné. Pojednávania sa nemohol
zúčastniť, nakoľko právny zástupca žalovaného nemal o ňom vedomosť a nemohlo dôjsť k skoršiemu
ospravedlneniu neúčasti.
Právny zástupca žalovaného vykonával advokátsku prax s náležitou odbornou starostlivosťou. V tomto
prípade ide len o zlyhanie ľudského faktora. Počas dlhoročnej praxe advokáta nedošlo ani len k tomu,
že by zmeškal pojednávanie, nie to, aby ho úplne opomenul. Ani v tomto prípade nejde o ľudskú
ľahostajnosť, ale len o ľudsky pochopiteľnú chybu počas náročného obdobia.
Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie má predstavovať sankciu
za pasivitu jednej zo strán. Pokiaľ strana sporu nejaví skutočný záujem na súdnom konaní, tak vydanie
rozsudku pre zmeškanie je zákonom predpokladaným následkom. V tejto prejednávanej veci však
v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že žalovaný bol v spore pasívny, alebo že by bol vo vzťahu k
súdnemu konaniu ľahostajný. Žalovaný na základe príslušnej výzvy predložil súdu dvakrát písomné
vyjadrenie, v ktorých vyvracal tvrdenia žalobcu a svoje tvrdenia preukazoval aj príslušnými dôkazmi. V
súdnom konaní bol žalovaný aktívny a plnil si svoje procesné povinnosti. Na pojednávaní, ktoré sa malo
konať vo veci dňa 09.03.2022 sa žalovaný chcel zúčastniť, avšak po telefonickej konzultácii s právnym
zástupcom žalobcu žalovaný zhodne navrhol so žalobcom, aby bolo pojednávanie odročené. Žalovaný
a jeho právni zástupcovia aktívne komunikovali so súdom a riadne plnili všetky svoje povinnosti.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v zmysle ktorého
formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci
sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd
na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 5Cdo GP/1/2019 zo dňa 14.07.2021, ktorý rovnako poukazoval na prílišný
formalizmus pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie bez toho, aby išlo o chronicky pasívneho účastníka
konania a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 171/2022.
Poukazoval na to, že v konaní uplatňoval svoje procesné a hmotnoprávne práva, ku konaniu pristupoval
veľmi aktívne. Nebol v konaní pasívny ani ľahostajný. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SRIV. ÚS 88/2022, v ktorom nedošlo k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie z toho dôvodu, že sa ukázalo
ako nepravdivé tvrdenie žalovaného, že z dôvodu technickej chyby nemohol žalovaný prebrať zásielku
súdu. Takisto poukázal aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe v konaní vedenom pod sp. zn.
4CMo 421/1994, podľa ktorého k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie
opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré
sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len zmeškanie žalovaného nemôže vyústiť do jeho procesného
neúspechu v konaní vo veci samej.
Žalovaný ďalej poukázal na formálne nedostatky vydaného rozsudku, nakoľko v hlavičke rozsudku nie
je uvedené, že ide o rozsudok pre zmeškanie. Podľa jeho názoru musí byť to, že ide o rozsudok pre
zmeškanie, jednoznačne vyjadrené v názve súdneho rozhodnutia, resp. príslušného dokumentu. Súd je
povinný priamo v príslušnom dokumente uviesť, že sa jedná o rozsudok pre zmeškanie. Strany sporu sa
inaklenzodôvodneniasúdnehorozhodnutiamôžudozvedieť,oakýkonkrétnyinštitútsajednáaakésús
týmto inštitútom spojené práva a povinnosti. To je však neprípustné, nakoľko odôvodnenie samo o sebe
nie je záväzné a žiadne práva a povinnosti z neho nemožno ani odvodzovať. Podľa žalovaného súdy
v celej Slovenskej republike vydávajú rozsudok pre zmeškanie tak, že názov tohto inštitútu vyslovene
uvedú v hlavičke rozsudku. Pokiaľ preto súd priamo v názve príslušného inštitútu nevyjadril, že sa jedná
o rozsudok pre zmeškanie, ide o taký formálny nedostatok, ktorý je neudržateľný a pre ktorý je potrebné
príslušné súdne rozhodnutie zrušiť. V dôsledku toho totiž odôvodnenie súdneho rozsudku nezodpovedá
výroku ani nezodpovedá tomu, o aký inštitút sa vlastne má jednať.
Žalovaný napokon poukázal na nedostatky konania pred súdom prvej inštancie, keď konanie bolo
podľa § 163 CSP prerušené z dôvodu zhodného návrhu sporových strán o odročenie pojednávania.
Podľa ust. § 163 ods. 1 CSP v takomto prípade súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Nakoľko
konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 09.03.2022, ale uznesenie o pokračovaní v konaní bolo
vydané 08.06.2022, teda pred uplynutím zákonom stanovených troch mesiacov, došlo k nesprávnemu
procesnému postupu súdu, ktorý je sám osebe dôvodom na to, aby bol napadnutý rozsudok zrušený.
Strany sporu mali zákonné očakávanie od priebehu súdneho konania a to, že bude vedené v súlade s
procesnými predpismi a súd z procesného hľadiska nezabezpečil, že tieto práva zo zákona vyplývajúce
očakávania budú naplnené. Z tohto dôvodu je pochopiteľné, že zásielka s predvolaním unikla pozornosti
právneho zástupcu žalovaného, nakoľko rozhodnutie o pokračovaní v konaní bolo doručené spolu s
predvolaním na pojednávanie.
9. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené
všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Zatiaľ čo § 273 CSP
ponecháva vydanie rozsudku na uvážení súdu, podľa § 274 CSP ide o povinnosť súdu rozhodnúť, ak sú
splnenépodmienky,pričomvposudzovanomprípadesplnenéboli,nakoľkoprávnyzástupcažalovaného
sa na pojednávanie riadne predvolaný nedostavil, bol poučený o následkoch a svoju neprítomnosť
nevysvetlil včas a riadne.
Zdôraznil, že žalovaný opiera svoju argumentáciu o dôvody, ktoré nemajú charakter neočakávaných a
závažných okolností, ako vyžaduje judikatúra (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/34/2020). Pobyt
právnehozástupcužalovanéhovzahraničíanezaevidovanietermínupojednávanianemožnopovažovať
za ospravedlniteľné. Išlo o okolnosti, ktoré boli žalovanému známe vopred, a nijako mu nebránili v tom,
aby neúčasť včas ospravedlnil.
Dodal, že právny zástupca žalovaného vedel v predstihu, že sa bude v termíne od 10.5. do 20.10.2022
nachádzať v Chorvátsku, rovnako mu bola známa diagnóza jeho syna a preto dôvody uvádzané
právnym zástupcom žalovaného nie sú okolnosťou, ktoré by nastali neočakávane, ktoré by boli príčinou,
že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Za
ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola právnemu zástupcovi žalovaného
známa v značnom čase pred nadriadeným pojednávaním.
Žalobca takisto doplnil, že právny zástupca žalovaného porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 9
Advokátskeho poriadku, v zmysle ktorého je advokát povinný zabezpečiť preberanie doručovaných
zásielok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o doručovaní a § 17 Zákona o advokácii,
keď si nezabezpečil preberanie zásielok počas svojej neprítomnosti a neustanovil za seba zástupcu.
Podotkol, že právny zástupca žalovaného vedel, že sa bude dlhodobo nachádzať v zahraničí. Napriek
tomu si nezabezpečil v mieste svojho pracoviska osobu, ktorá by za neho zabezpečovala riadne
preberanie zásielok. Ako profesionál sa mal správať s náležitou starostlivosťou (§ 11 ods. 3 CSP).
Žalobca zdôraznil, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, na základe čoho sa prezumuje, že
tento bude v konanípostupovať profesionálne a s odbornoustarostlivosťou zabezpečujúcou hospodárny
a plynulý priebeh konania. Posudzovanie porušenia povinností v prípade zastúpenia strany advokátomje preto z povahy veci prísnejšie. Nedbalosť v evidencii termínov nemôže byť dôvodom na zrušenie
právoplatného rozsudku, keďže cieľom CSP je zabrániť prieťahom v konaní a zabezpečiť ochranu práv
aktívnej strany.
Konanie, ktorého sa dopustil právny zástupca žalovaného tak možno považovať za porušenie povinnosti
advokáta konať s odbornou starostlivosťou a podľa názoru žalobcu takéto konanie nemôže s ohľadom
na princíp právnej istoty požívať právnu ochranu.
10. Žalovaný v replike odvolania a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich prechádzajúcich
tvrdeniach.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie zisťoval, či proti tomuto rozsudku pre zmeškanie žalovaného je odvolanie prípustné,
tak ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poučil strany sporu, že proti tomuto rozsudku
odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 356 Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b)
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku vyplýva, že rozsudok
pre zmeškanie, teda kontumačný rozsudok, môže súd vydať iba v prípade, keď sú súčasne splnené
podmienky uvedené v tomto zákonnom ustanovení. To znamená, že musí byť splnená podmienka, že
žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, a v tomto
predvolaní na pojednávaní bol žalovaný poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, v prípade
nedostavenia sa žalovaného a že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami. Medzi vážne okolnosti, ktorými môže žalovaný ospravedlniť svoju neprítomnosť
na pojednávaní patria okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré neumožňujú žalovanému účasť na
pojednávaní,atozobjektívnych,niesubjektívnychdôvodov(napr.ideonáhleochorenie,úraz,dopravná
kalamita a pod.). Vážnosť okolnosti musí posúdiť súd v každom prípade osobitne, a to na základe svojej
úvahy.
14. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný bol poučený v predvolaní na pojednávanie konané
dňa14.09.2022,žeaksanedostavínapojednávaniemôžebyťvovecivydanýrozsudokprezmeškaniea
z obsahu spisu vyplýva aj to, že predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného
doručené dňa 20.06.2022, teda skoro 3 mesiace pred pojednávaním. Do konania tohto pojednávania
dňa 14.09.2022 žalovaný nedoručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie svojej neúčasti na tomto
pojednávaní. Vyplýva to zo spisu a aj zo samotnej zápisnice o pojednávaní dňa 14.09.2022, na ktorom
prítomný právny zástupca žalobcu navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
15. Podľa článku 11 ods. 3 CSP, kto sa styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej
odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou starostlivosťou vo veci spojenou s touto
odbornosťou.
16. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že zmeškanie pojednávania dňa 14.09.2022 bolo spôsobené
ľudským zlyhaním, keď zásielka s predvolaním unikla pozornosti právneho zástupcu žalovaného z
dôvodu jeho dlhodobej neprítomnosti v Slovenskej republike v súvislosti s rodinnými okolnosťami.
17. V prípade právnickej osoby vykonávajúcej advokáciu formou obchodnej spoločnosti (jednoosobová
spoločnosť s ručením obmedzeným) je nevyhnutné, aby zabezpečila riadne vykonávanie svojej činnosti
aj počas dočasnej neprítomnosti svojho konateľa, vrátane evidencie a vybavovania súdnych zásielok.
Takisto medzi povinnosti konateľa patrí podľa § 133 až § 135a Obchodného zákonníka povinnosť
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
spoločníkov a je povinný konať v mene spoločnosti.18. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade právneho zástupcu žalovaného ide o právnickú osobu
s profesionálnou povinnosťou zabezpečiť riadne fungovanie kancelárie aj počas absencie jej konateľa.
Skutočnosť, že konateľ právneho zástupcu žalovaného bol dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky
a že nebol zabezpečený efektívny systém kontroly doručovaných zásielok, nemožno prisudzovať súdu
ani žalobcovi. Rovnako nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako nepredvídateľnú alebo ospravedlniteľnú
okolnosť. Skutočnosť, že nebol zavedený systém kontroly doručovaných zásielok, a že nedošlo ani k
žiadnemu oznámeniu súdu o prekážkach na strane zástupcu, ide plne na ťarchu žalovaného.
19. Zásielka s predvolaním na pojednávanie nariadeného na deň 14.09.2022 bola právnemu zástupcovi
žalovaného doručená v dostatočnom predstihu t.j. viac ako 2,5 mesiaca pred pojednávaním (dňa
20.06.2022), pričom právny zástupca žalovaného mohol a mal zabezpečiť kontrolu svojej doručovacej
adresy. Rovnako bolo na jeho uvážení, aby si v prípade absencie zabezpečil substitučného advokáta
alebo iné opatrenia na riadne zastupovanie klienta.
20. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na svoju predchádzajúcu procesnú aktivitu aj s
poukazovaním na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd v prejednávanej
veci takisto poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a to konkrétne uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019 (R 53/2020),
ktoré vzhľadom na skutkovú situáciu najviac vystihuje prejednávanú vec. V zmysle tohto uznesenia
„Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, ktorým sa žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa
ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu
a tiež správanie sa sporovej strany. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť,
ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce
objektívneznemožňovalaúčasťnanariadenompojednávaní,avšakžiadneobjektívneokolnostinebránili
tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“
21. Odvolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 169/2020, v ktorom ústavný súd vyslovil, že
výnimočne možno dôležitý dôvod akceptovať aj v prípade „ľudského zlyhania“, a to najmä ak žalovaný
predtým vykazoval aktívnu procesnú činnosť. V predmetnej veci však žalovaný aktívne procesné úkony
v rozhodujúcom období pred pojednávaním nevykonával. Naopak, jeho právny zástupca nekonal, a
ani neinformoval súd o objektívnych prekážkach výkonu právneho zastupovania. Navyše, ústavný
súd v uvedenom náleze neustanovil paušálnu akceptovateľnosť „ľudského zlyhania“ ako dôležitého
dôvodu, ale uviedol, že musí ísť o výnimočnú situáciu posudzovanú s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu, čo v posudzovanom prípade vzhľadom na odvolacím súdom v odôvodnení uvádzané
skutočnosti splnené nebolo.
22. Odvolací súd tiež nepovažuje za opodstatnenú námietku žalovaného, podľa ktorej bol rozsudok pre
zmeškanie vydaný v nesprávnej forme, keďže v hlavičke rozsudku nebolo výslovne uvedené, že ide o
rozsudok pre zmeškanie.
23. Takéto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok nie je označený ako rozsudok
pre zmeškanie, nemá oporu v ustanovení § 220 ods. 1 CSP, podľa ktorého každý rozsudok má byť
označený „Rozsudok v mene Slovenskej republiky“. Takto bol označený aj napadnutý rozsudok pre
zmeškanie žalovaného a v odôvodnení rozsudku bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že ide o rozsudok
pre zmeškanie žalovaného, rozsudok bol riadne odôvodnený, preto žalovaný nebol ukrátený na svojich
právach. Z obsahu samotného výroku a jeho odôvodnenia, ako aj poučenia o opravnom prostriedku
je jednoznačne zrejmé, že súd rozhodoval podľa § 274 CSP, a teda išlo o rozsudok pre zmeškanie.
Právna kvalifikácia rozhodnutia ako rozsudku pre zmeškanie vyplýva z jeho obsahu, nie z formálneho
označenia v hlavičke. Podstatné je, že účastníci konania boli schopní identifikovať, o aké rozhodnutie
ide, čo preukazuje aj samotné podanie návrhu na jeho zrušenie. Navyše, žalovaný toto rozhodnutie
interpretoval a napadol ako rozsudok pre zmeškanie, čím je preukázané, že mu bol jeho charakter
známy.
24. Zanedbanie odbornej starostlivosti sa v prípade právneho zástupcu žalovaného prejavilo aj
v nedostatočnej evidencii doručenej zásielky. Obrana žalovaného, že spolu so zásielkou (predvolanie
na termín dňa 14.09.2022) bolo doručené aj uznesenie o pokračovaní v konaní nemožno dávať
za vinu súdu prvej inštancie, keďže súd v danom prípade zohľadnil princíp hospodárnosti konania
a v záujme zbytočného nepredlžovania konania t.j. zasielanie viacerých zásielok pristúpil k doručeniuviacerýchpísomnostisúčasne.Právedoručenieuzneseniaopokračovanívkonanímaloviesťkzvýšenej
pozornosti zo strany právneho zástupcu žalovaného.
25. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pokračoval predčasne v konaní a nedodržal
ustanovenie § 163 CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.03.2022
prerušil konanie a nestanovil lehotu prerušenia konania. Avšak už dňa 09.05.2022 doručil právny
zástupcažalobcunávrhnapokračovanievkonaníspoukazomnaustanovenie§163ods.2CSP,žeakje
konanie prerušené súd pokračuje v konaní na návrh ktorejkoľvek strany. Súd prvej inštancie po doručení
žalobcovho návrhu na pokračovanie konania pristúpil k vydaniu uznesenia o pokračovaní v konaní zo
dňa 08.06.2022.
26. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyčkával na uplynutie lehoty 3 mesiacov ako poukazoval žalovaný, išlo
by čisto o formalistický prístup zo strany súdu, keďže zo strany žalobcu bola vznesená požiadavka na
pokračovanie v konaní a nemalo by zmysel, aby súd umelo vyčkával na uplynutie žalovaným namietanej
3 mesačnej lehoty. V konečnom dôsledku by v prípade vyčkávania vznikli zo strany súdu prvej inštancie
zbytočné prieťahy v konaní a išlo by o rýdzo formalistický postup z jeho strany, keď už navyše bolo
zrejme, že prerušenie konania nedosiahlo svoj účel.
27. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom
rozsahu v zmysle zásad uvedených v ust. § 275 CSP, keďže odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre
zmeškanie.
28.Odvolacísúdkriešenejproblematiketakistouvádza,ženemožnohľadieťnaposudzovanieodvolania
žalovaného proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie žalovaného iba z pohľadu žalovaného, ale je
nevyhnutné posudzovať dané aj z pohľadu práva žalobcu na spravodlivý proces.
29. Civilné konanie je postavené na zásade rovnosti účastníkov (§ 6 CSP), ako aj na povinnosti
strán konať procesne zodpovedne a včas (§ 7 CSP). Žalovaný, zastúpený advokátom, bol riadne
predvolaný na pojednávanie s poučením o následkoch nedostavenia sa, no napriek tomu svoju neúčasť
neospravedlnil včas ani dôvodmi, ktoré by mali ospravedlniteľný charakter. Vydanie rozsudku pre
zmeškanie je v takom prípade nie len zákonným dôsledkom, ale aj prostriedkom ochrany práv žalobcu
ako aktívnej procesnej strany, ktorá si svoje procesné povinnosti riadne plnila.
30. Pokiaľ by súd v takomto prípade nevydal rozsudok pre zmeškanie, žalobca by znášal následky
pasivity a procesnej nedbanlivosti žalovaného, čím by došlo k narušeniu rovnováhy medzi účastníkmi
konania. Znamenalo by to, že jedna strana by mohla bez právnych následkov ignorovať povinnosti v
konaní, zatiaľ čo druhá strana by bola znevýhodnená, čo by viedlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní
ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy
SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
31. Zmyslom kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP je zabezpečiť efektívnosť konania a ochrániť
účastníka, ktorý postupuje zodpovedne, pred nečinnosťou alebo vedomou obštrukciou druhej strany. Ak
bysúdvyhovelnávrhužalovanéhonazrušenierozsudkuzdôvodov,ktorénespĺňajúzákonnépodmienky
ospravedlniteľnosti, znamenalo by to legalizovanie procesnej svojvôle a vytvorenie precedensu, ktorý
by ohrozoval právnu istotu a plynulosť civilného procesu.
32. Odvolací súd považuje vydanie rozsudku pre zmeškanie v tejto veci nielen za zákonné, ale aj za
nevyhnutné z hľadiska ochrany aj žalobcovho základného práva na spravodlivý proces.
33.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprevydanierozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa citovaného ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku, a preto
súd prvej inštancie rozhodol správne rozsudkom pre zmeškanie. To znamená, že ak boli splnené všetky
procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nie je odvolanie proti takémuto rozsudku
podľa § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku prípustné, pretože boli splnené všetky procesné
podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalovaný bol v poučení v napadnutom rozsudku pre
zmeškanie riadne poučený o tom, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je možné podať len v
prípade, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.34. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odmietol odvolanie
žalovaného, pretože smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie - rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol
vydaný po splnení zákonných podmienok, a preto proti takémuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
35. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.