Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221205884
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221205884.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1,
011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: MVI Technology s.r.o., Južná trieda
1553/8, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 314 769, právne zastúpený: A|K|K|L advokáti s.r.o.,

Grösslingová 2466/47, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622, o zaplatenie
15.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k.
K2-31Cb/78/2021-222 z 30. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/78/2021-222 z 30. júna 2023.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 14.09.2022 zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 14.09.2022 uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 15.400 eur spolu s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov

spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu
trov súdneho konania v plnom rozsahu. Rozsudok pre zmeškanie súd vydal podľa § 274 CSP z
dôvodu, že boli kumulatívne splnené podmienky tohto ustanovenia. Súd žalobe podľa § 137 písm. a)
CSP vyhovel rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalobcu z dôvodu, že sa žalovaný ani jeho právny
zástupca nedostavili na pojednávanie vo veci, hoci boli naň riadne a včas predvolaní. V predvolaní
na pojednávanie boli poučení o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre

zmeškanie. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 04.11.2022 navrhol zrušenie rozsudku pre
zmeškanie a zároveň podal proti nemu aj odvolanie. Dodal, že pojednávanie dňa 14.09.2022 zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného
doručené, avšak príslušná zásielka právnemu zástupcovi žalovaného unikla pre kombináciu závažných

pracovných aj súkromných dôvodov. Konateľ právneho zástupcu žalovaného sa v období od 10.05.2022
do 20.10.2022 takmer trvale nachádzal v zahraničí v Chorvátsku s ohľadom na to, že jeho 1 ročnému
synovi bola stanovená diagnóza atopický ekzém a jeho lekár mu dôrazne odporučil čo najdlhší
pobyt pri mori. Pre obidvoch rodičov dieťaťa išlo o veľmi ťažké obdobie. Napriek tomu, že právnym
zástupcom žalovaného je obchodná spoločnosť, fakticky sa jedná o jednoosobovú spoločnosť s ručením
obmedzeným a jedinou odborne spôsobilou osobou vykonávajúcou advokáciu v jej mene je konateľ a

jediný spoločník spoločnosti. Aktívna spolupráca s advokátom Mgr. Michalom Kurnotom, ktorý sa na
pojednávaniedňa09.03.2022dostavilakosubstitučnesplnomocnenýadvokát,satohočasuužskončila.Dodal, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené v júni 2022.
Vzhľadom na všetky podstatné súkromné, ale aj pracovné skutočnosti došlo k ľudskej chybe a k
nezaevidovaniu termínu pojednávania do zoznamu budúcich pojednávaní, pričom opomenutie jednej

zásielky je vzhľadom na popísané okolnosti pochopiteľné a ospravedlniteľné. Pojednávania sa nemohol
zúčastniť, nakoľko právny zástupca žalovaného nemal o ňom vedomosť a nemohlo dôjsť k skoršiemu
ospravedlneniu neúčasti. Právny zástupca žalovaného vykonával advokátsku prax s náležitou odbornou
starostlivosťou. V tomto prípade ide len o zlyhanie ľudského faktora. Počas dlhoročnej praxe advokáta
nedošlo ani len k tomu, že by zmeškal pojednávanie, nie to, aby ho úplne opomenul. Ani v tomto prípade

nejde o ľudskú ľahostajnosť, ale len o ľudsky pochopiteľnú chybu počas náročného obdobia.
Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie má predstavovať sankciu
za pasivitu jednej zo strán. Pokiaľ strana sporu nejaví skutočný záujem na súdnom konaní, tak vydanie
rozsudku pre zmeškanie je zákonom predpokladaným následkom. V tejto prejednávanej veci však
v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že žalovaný bol v spore pasívny, alebo že by bol vo vzťahu k
súdnemu konaniu ľahostajný. Žalovaný na základe príslušnej výzvy predložil súdu dvakrát písomné

vyjadrenie, v ktorých vyvracal tvrdenia žalobcu a svoje tvrdenia preukazoval aj príslušnými dôkazmi. V
súdnom konaní bol žalovaný aktívny a plnil si svoje procesné povinnosti. Na pojednávaní, ktoré sa malo
konať vo veci dňa 09.03.2022 sa žalovaný chcel zúčastniť, avšak po telefonickej konzultácii s právnym
zástupcom žalobcu žalovaný zhodne navrhol so žalobcom, aby bolo pojednávanie odročené. Žalovaný
a jeho právni zástupcovia aktívne komunikovali so súdom a riadne plnili všetky svoje povinnosti.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v zmysle ktorého
formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci
sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd
na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 5Cdo GP/1/2019 zo dňa 14.07.2021, ktorý rovnako poukazoval na prílišný

formalizmus pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie bez toho, aby išlo o chronicky pasívneho účastníka
konania a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 171/2022.
Poukazoval na to, že v konaní uplatňoval svoje procesné a hmotnoprávne práva, ku konaniu pristupoval
veľmi aktívne. Nebol v konaní pasívny ani ľahostajný. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR
IV. ÚS 88/2022, v ktorom nedošlo k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie z toho dôvodu, že sa ukázalo

ako nepravdivé tvrdenie žalovaného, že z dôvodu technickej chyby nemohol žalovaný prebrať zásielku
súdu. Takisto poukázal aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe v konaní vedenom pod sp. zn.
4CMo 421/1994, podľa ktorého k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie
opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré
sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len zmeškanie žalovaného nemôže vyústiť do jeho procesného

neúspechu v konaní vo veci samej.
Žalovaný ďalej poukázal na formálne nedostatky vydaného rozsudku, nakoľko v hlavičke rozsudku nie
je uvedené, že ide o rozsudok pre zmeškanie. Podľa jeho názoru musí byť to, že ide o rozsudok pre
zmeškanie, jednoznačne vyjadrené v názve súdneho rozhodnutia, resp. príslušného dokumentu. Súd je
povinný priamo v príslušnom dokumente uviesť, že sa jedná o rozsudok pre zmeškanie. Strany sporu sa

inaklenzodôvodneniasúdnehorozhodnutiamôžudozvedieť,oakýkonkrétnyinštitútsajednáaakésús
týmto inštitútom spojené práva a povinnosti. To je však neprípustné, nakoľko odôvodnenie samo o sebe
nie je záväzné a žiadne práva a povinnosti z neho nemožno ani dovodzovať. Podľa žalovaného súdy
v celej Slovenskej republike vydávajú rozsudok pre zmeškanie tak, že názov tohto inštitútu vyslovene
uvedú v hlavičke rozsudku. Pokiaľ preto súd priamo v názve príslušného inštitútu nevyjadril, že sa jedná

o rozsudok pre zmeškanie, ide o taký formálny nedostatok, ktorý je neudržateľný a pre ktorý je potrebné
príslušné súdne rozhodnutie zrušiť. V dôsledku toho totiž odôvodnenie súdneho rozsudku nezodpovedá
výroku ani nezodpovedá tomu, o aký inštitút sa vlastne má jednať.
Žalovaný napokon poukázal na nedostatky konania pred súdom prvej inštancie, keď konanie bolo
podľa § 163 CSP prerušené z dôvodu zhodného návrhu sporových strán o odročenie pojednávania.

Podľa ust. § 163 ods. 1 CSP v takomto prípade súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Nakoľko
konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 09.03.2022, ale uznesenie o pokračovaní v konaní bolo
vydané 08.06.2022, teda pred uplynutím zákonom stanovených troch mesiacov, došlo k nesprávnemu
procesnému postupu súdu, ktorý je sám o sebe dôvodom na to, aby bol napadnutý rozsudok zrušený.
Strany sporu mali zákonné očakávanie od priebehu súdneho konania a to, že bude vedené v súlade s

procesnými predpismi a súd z procesného hľadiska nezabezpečil, že tieto práva zo zákona vyplývajúce
očakávania budú naplnené. Z tohto dôvodu je pochopiteľné, že zásielka s predvolaním unikla pozornosti
právneho zástupcu žalovaného, nakoľko rozhodnutie o pokračovaní v konaní bolo doručené spolu s
predvolaním na pojednávanie.4. Žalobca nesúhlasil s tvrdenia žalovaného uvedenými v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Mal zato, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre

zmeškanie podľa § 274 CSP. Zatiaľ čo § 273 CSP ponecháva vydanie rozsudku na uvážení súdu, podľa
§ 274 CSP ide o povinnosť súdu rozhodnúť, ak sú splnené podmienky, pričom v posudzovanom prípade
splnené, nakoľko právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie riadne predvolaný nedostavil, bol
poučený o následkoch a svoju neprítomnosť nevysvetlil včas a riadne.
Zdôraznil, že žalovaný opiera svoju argumentáciu o dôvody, ktoré nemajú charakter neočakávaných a

závažných okolností, ako vyžaduje judikatúra (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/34/2020). Pobyt
právnehozástupcužalovanéhovzahraničíanezaevidovanietermínupojednávanianemožnopovažovať
za ospravedlniteľné. Išlo o okolnosti, ktoré boli žalovanému známe vopred, a nijako mu nebránili v tom,
aby neúčasť včas ospravedlnil.
Dodal, že právny zástupca žalovaného vedel v predstihu, že sa bude v termíne od 10.5. do 20.10.2022
nachádzať v Chorvátsku, rovnako mu bola známa diagnóza jeho syna a preto dôvody uvádzané

právnym zástupcom žalovaného nie sú okolnosťou, ktoré by nastali neočakávane, ktoré by boli príčinou,
že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Za
ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola právnemu zástupcovi žalovaného
známa v značnom čase pred nadriadeným pojednávaním.
Žalobca takisto doplnil, že právny zástupca žalovaného porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 9

Advokátskeho poriadku, v zmysle ktorého je advokát povinný zabezpečiť preberanie doručovaných
zásielok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o doručovaní a § 17 Zákona o advokácii,
keď si nezabezpečil preberanie zásielok počas svojej neprítomnosti a neustanovil za seba zástupcu.
Právny zástupca žalovaného vedel, že sa bude dlhodobo nachádzať v zahraničí. Napriek tomu si
nezabezpečil v mieste svojho pracoviska osobu, ktorá by za neho zabezpečovala riadne preberanie

zásielok. Ako profesionál sa mal správať s náležitou starostlivosťou (§ 11 ods. 3 CSP).
Zdôraznil, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, na základe čoho sa prezumuje, že tento bude
v konaní postupovať profesionálne a s odbornou starostlivosťou zabezpečujúcou hospodárny a plynulý
priebeh konania. Posudzovanie porušenia povinností v prípade zastúpenia strany advokátom je preto
z povahy veci prísnejšie.

Nedbalosť v evidencii termínov nemôže byť dôvodom na zrušenie právoplatného rozsudku, keďže
cieľom CSP je zabrániť prieťahom v konaní a zabezpečiť ochranu práv aktívnej strany. Konanie, ktorého
sa dopustil právny zástupca žalovaného tak možno považovať za porušenie povinnosti advokáta konať
s odbornou starostlivosťou a podľa názoru žalobcu takéto konanie nemôže s ohľadom na princíp právnej
istoty požívať právnu ochranu.

5. Súd prvej inštancie v rámci právneho zdôvodnenia poukázal na znenie § 277 ods. 2 CSP, v zmysle
ktorého súd zruší svoj rozsudok pre zmeškanie, ak v čase vydania kontumačného rozsudku síce
formálne boli splnene´ podmienky na jeho vydanie, ale dodatočne vyjdú najavo ospravedlniteľné dôvody,
ktoré spôsobili, že žalovaný sa pojednávania nemohol zúčastniť. Podľa ustálenej právnej praxe za taký

ospravedlniteľný dôvod nedostavenia sa na pojednávanie treba považovať nepredvídateľné situácie,
ktoré bránili strane sporu, alebo jej zástupcovi dostaviť sa na nariadené pojednávanie, hoci to mala
v úmysle. Žalovaný zmeškanie pojednávania odôvodnil ľudským zlyhaním v podobe nezaevidovania
termínu pojednávania do zoznamu budúcich pojednávaní, a to pre kombináciu závažných pracovných a
súkromných dôvodov. Konateľ právneho zástupcu žalovaného sa v období od 10.5.2022 do 20.10.2022

takmer trvale nachádzal pri mori v Chorvátsku z dôvodu zdravotného stavu jeho syna.

6. Súd prvej inštancie dôvodil, že zlyhanie ľudského faktora u právneho zástupcu žalovaného v podobe
nepoznačenia si dátumu pojednávania nemožno podriadiť pod náhlu a nepredvídateľnú prekážku, a
to ani s prihliadnutím na to, že žalovaný v spore nebol absolútne procesne neaktívny. Je povinnosťou

procesnej strany byť bdelý k svojim právam, ale aj procesným povinnostiam. Nepoznačenie si dátumu
pojednávania, hoci v zložitom životnom období, nie je riadnym prístupom k procesným povinnostiam.
Právny zástupca žalovaného vedel, že sa bude dlhodobo nachádzať v zahraničí. Napriek tomu za seba
nezabezpečil zástupcu, ani nezabezpečil osobu, ktorá by za neho zabezpečovala riadne preberanie
zásielok, či evidenciu budúcich pojednávaní. Prekážka, pre ktorú sa žalovaný nezúčastnil pojednávania

nebola náhla, ani nepredvídateľná, ale bola spôsobená zavineným nedbanlivostným porušením jeho
povinností. Preto súd uzavrel, že nie sú dané dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa §
277 ods. 2 CSP.7. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

8. Mal zato, že k samotnému návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa súd vyjadril stroho, iba
konštatovaním, že v danom prípade išlo o prekážku spôsobenú zavineným nedbanlivostným porušením
povinnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu a že neboli vo veci dané dôvody pre zrušenie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP.

9. Poukazoval na judikatúru, ktorú uviedol vo svojich podaniach a to uznesenie ÚS SR I. ÚS 233/2019-22
zo dňa 04.06.2019, 5Cdo GP/1/2019 zo dňa 14.07.2021, uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 171/2022
z 31.03.2022, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31.05.2019 sp. zn. 6Co/120/2019, rozhodnutie
NS SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 z 31.03.2022. Podľa žalovaného sa súd s argumentáciou žalovaného
ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov žiadnym spôsobom nezaoberal a tieto opomenul,
žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo na ne vo veci neprihliadal, iba bez ďalšieho skonštatoval, že

v uvedenom prípade neboli naplnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čím spôsobil, že
napadnuté rozhodnutie trpí vadou arbitrárnosti. Napadnuté rozhodnutie možno považovať za arbitrárne
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa v ňom súd nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré
takýmto spôsobom rozhodol v zákonom a judikatúrou požadovanej kvalite.
Bol toho názoru, že absolútna ignorácia argumentácie žalovaného a ustálenej rozhodovacej praxe zo

strany súdu prvej inštancie mala za následok aj skutočnosť, že konajúci súd jednoznačne vec nesprávne
právne posúdil a svojim konaním prišiel jednoznačne k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukazoval na skutočnosť, že konanie, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré
bolo počas jeho trvania prerušené, nebolo prerušené na zákonom predpokladané minimálne obdobie 3
mesiacov (§ 163 ods. 1 CSP). Konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 09.03.2022, avšak uznesenie

o pokračovaní v konaní bolo vydané už 08.06.2022, teda pred uplynutím tejto lehoty. Táto skutočnosť
predstavuje nesprávny procesný postup súdu, ktorý je aj sám osebe dôvodom nato, aby bol rozsudok
pre zmeškanie zrušený. Strany sporu majú zákonné očakávania od priebehu súdneho konania (že
bude vedené v súlade s procesnými predpismi) a súd z procesného hľadiska nezabezpečil, že tieto
zo zákona vyplývajúce očakávania budú naplnené. Súd zaťažil napadnuté rozhodnutie a najmä jemu

predchádzajúce konanie vadou tak, že týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

10. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Napadnuté
rozhodnutie považoval za vecne správne, zákonné a spravodlivé, vydané na základe riadne zisteného
skutkového stavu, preskúmateľné a zrozumiteľné. Z jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, ktoré
skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a

ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré použil.
Žalobca zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii učinenej v priebehu konania aj vo vzťahu
k podanému odvolaniu. K tvrdeniam obsiahnutým v predmetnom odvolaní uviedol, že závery súdu
obsiahnuté v napádanom uznesení považuje za spravodlivé, logické a právne udržateľné. Mal za to, že
súd sa pri kreovaní napádaného rozhodnutia dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorú

žalobca naďalej považuje za účelovú s jediným cieľom, a to zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie (t.j.
rozsudok pre zmeškanie), ktoré bolo po splnení zákonných podmienok vydané v dôsledku zavineného
nedbanlivostného porušenia procesných povinností žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu.
Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a
h) CSP.13. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto na jeho skutkové

a právne závery odkazuje, považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
a k odvolacím dôvodom žalovaného uviesť nasledovné:

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 CSP).

15. Podľa § 277 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh
žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

16. Podľa článku 11 ods. 3 CSP, kto sa styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej

odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou starostlivosťou vo veci spojenou s touto
odbornosťou.

17. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že zmeškanie pojednávania dňa 14.09.2022 bolo spôsobené
ľudským zlyhaním, keď zásielka s predvolaním unikla pozornosti právneho zástupcu žalovaného z

dôvodu jeho dlhodobej neprítomnosti v Slovenskej republike v súvislosti s rodinnými okolnosťami.

18. Odvolací súd je toho názoru, že dôvod uvádzaný právnym zástupcom žalovaného nemožno
považovať za dôvod, ktorý by mohol byť objektívne kvalifikovaný ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti
na pojednávaní v zmysle § 277 ods. 2 CSP. V prípade právnickej osoby vykonávajúcej advokáciu

formou obchodnej spoločnosti (jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným) je nevyhnutné,
aby zabezpečila riadne vykonávanie svojej činnosti aj počas dočasnej neprítomnosti svojho konateľa,
vrátane evidencie a vybavovania súdnych zásielok.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade právneho zástupcu žalovaného ide o právnickú osobu

s profesionálnou povinnosťou zabezpečiť riadne fungovanie kancelárie aj počas absencie jej konateľa.
Skutočnosť, že konateľ právneho zástupcu žalovaného bol dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky
a že nebol zabezpečený efektívny systém kontroly doručovaných zásielok, nemožno prisudzovať súdu
ani žalobcovi. Rovnako nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako nepredvídateľnú alebo ospravedlniteľnú
okolnosť. Skutočnosť, že nebol zavedený systém kontroly doručovaných zásielok, a že nedošlo ani k

žiadnemu oznámeniu súdu o prekážkach na strane zástupcu, ide plne na ťarchu žalovaného.

20. Zásielka s predvolaním na pojednávanie nariadeného na deň 14.09.2022 bola právnemu zástupcovi
žalovaného doručená v dostatočnom predstihu viac ako 2,5 mesiaca pred pojednávaním (dňa
20.06.2022), pričom právny zástupca žalovaného mohol a mal zabezpečiť kontrolu svojej doručovacej

adresy. Rovnako bolo na jeho uvážení, aby si v prípade absencie zabezpečil substitučného advokáta
alebo iné opatrenia na riadne zastupovanie klienta.

21. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru, že zlyhanie ľudského faktora u
právneho zástupcu žalovaného v podobe nepoznačenia si dátumu pojednávania nemožno podriadiť pod

náhlu a nepredvídateľnú prekážku a z toho dôvodu ospravedlniteľnú, a to ani s prihliadnutím na to, že
žalovaný v spore nebol absolútne procesne neaktívny.

22. Pokiaľ žalovaný poukazuje na svoju predchádzajúcu procesnú aktivitu s poukazovaním na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri bližšie bod 9

odôvodnenia), súd považuje za potrebné uviesť, že základným predpokladom pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie je predovšetkým ospravedlniteľnosť neúčasti na pojednávaní. Samotná procesná aktivita v
predchádzajúcom priebehu konania nemôže nahradiť túto základnú podmienku.

23. Odvolací súd pri posudzovaní splnenia podmienky v zmysle § 277 ods. 2 CSP dáva do pozornosti

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019
(R 53/2020), ktoré vzhľadom na skutkovú situáciu najviac vystihuje prejednávanú vec. V zmysle tohto
uznesenia „Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, ktorým sa žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie
podľa ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnostiprípaduatiežsprávaniesasporovejstrany.Zaospravedlniteľnýdôvodniejemožnépovažovaťokolnosť,
ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce
objektívneznemožňovalaúčasťnanariadenompojednávaní,avšakžiadneobjektívneokolnostinebránili

tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“

24. Odvolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 169/2020, v ktorom Ústavný súd vyslovil, že
výnimočne možno dôležitý dôvod akceptovať aj v prípade „ľudského zlyhania“, a to najmä ak žalovaný
predtým vykazoval aktívnu procesnú činnosť. V predmetnej veci však žalovaný aktívne procesné úkony

v rozhodujúcom období pred pojednávaním nevykonával. Naopak, jeho právny zástupca nekonal, a
ani neinformoval súd o objektívnych prekážkach výkonu právneho zastupovania. Navyše, ústavný
súd v uvedenom náleze neustanovil paušálnu akceptovateľnosť „ľudského zlyhania“ ako dôležitého
dôvodu, ale uviedol, že musí ísť o výnimočnú situáciu posudzovanú s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu, čo v posudzovanom prípade vzhľadom na odvolacím súdom v odôvodnení uvádzané
skutočnosti splnené nebolo.

25. Odvolací súd je toho názoru, že nedošlo k splneniu jednej z podmienok pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, ktorou je riadne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôležitého dôvodu.

26. Odvolací súd tiež nepovažuje za opodstatnenú námietku žalovaného, podľa ktorej bol rozsudok pre

zmeškanie vydaný v nesprávnej forme, keďže v hlavičke rozsudku nebolo výslovne uvedené, že ide o
rozsudok pre zmeškanie.

27. Takéto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok nie je označený ako rozsudok
pre zmeškanie, nemá oporu v ustanovení § 220 ods. 1 CSP, podľa ktorého každý rozsudok má byť

označený „Rozsudok v mene Slovenskej republiky“. Takto bol označený aj napadnutý rozsudok pre
zmeškanie žalovaného a v odôvodnení rozsudku bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že ide o rozsudok
pre zmeškanie žalovaného, rozsudok bol riadne odôvodnený, preto žalovaný nebol ukrátený na svojich
právach. Z obsahu samotného výroku a jeho odôvodnenia, ako aj poučenia o opravnom prostriedku
je jednoznačne zrejmé, že súd rozhodoval podľa § 274 CSP, a teda išlo o rozsudok pre zmeškanie.

Právna kvalifikácia rozhodnutia ako rozsudku pre zmeškanie vyplýva z jeho obsahu, nie z formálneho
označenia v hlavičke. Podstatné je, že účastníci konania boli schopní identifikovať, o aké rozhodnutie
ide, čo preukazuje aj samotné podanie návrhu na jeho zrušenie. Navyše, žalovaný toto rozhodnutie
interpretoval a napadol ako rozsudok pre zmeškanie, čím je preukázané, že mu bol jeho charakter
známy.

28. Zanedbanie odbornej starostlivosti sa v prípade právneho zástupcu žalovaného prejavilo aj
v nedostatočnej evidencii doručenej zásielky. Obrana žalovaného, že spolu so zásielkou (predvolanie
na termín dňa 14.09.2022) bolo doručené aj uznesenie o pokračovaní v konaní nemožno dávať
za vinu súdu prvej inštancie, keďže súd v danom prípade zohľadnil princíp hospodárnosti konania

a v záujme zbytočného nepredlžovania konania t.j. zasielanie viacerých zásielok pristúpil k doručeniu
viacerýchpísomnostisúčasne.Právedoručenieuzneseniaopokračovanívkonanímaloviesťkzvýšenej
pozornosti zo strany právneho zástupcu žalovaného.

29. Dňa 14.09.2022 mal súd prvej inštancie splnené podmienky pre vyjadrenie rozsudku pre zmeškanie

to práve nedostavením sa právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci
mal riadne doručené predvolanie.

30. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pokračoval predčasne v konaní a nedodržal
ustanovenie § 163 CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.03.2022

prerušil konanie a nestanovil lehotu prerušenia konania. Už dňa 09.05.2022 doručil právny zástupca
žalobcu návrh na pokračovanie v konaní s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 2 CSP, že ak je
konanie prerušené súd pokračuje v konaní na návrh ktorejkoľvek strany. Súd prvej inštancie po doručení
žalobcovho návrhu na pokračovanie konania pristúpil k vydaniu uznesenia o pokračovaní v konaní zo
dňa 08.06.2022.

31. Odvolací súd podotýka, že aj keby konanie skutočne pokračovalo predčasne, išlo by len o formálny
nedostatok bez zásahu do práv účastníkov konania na spravodlivý proces a vplyvu na rozhodnutie vo
veci samej.32. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyčkával na uplynutie lehoty 3 mesiacov ako poukazoval žalovaný, išlo
by čisto o formalistický prístup zo strany súdu, keďže zo strany žalobcu bola vznesená požiadavka na

pokračovanie v konaní a nemalo by zmysel, aby súd umelo vyčkával na uplynutie žalovaným namietanej
3 mesačnej lehoty. V konečnom dôsledku by v prípade vyčkávania vznikli zo strany súdu prvej inštancie
zbytočné prieťahy v konaní a išlo by o rýdzo formalistický postup z jeho strany, keď už navyše bolo
zrejme, že prerušenie konania nedosiahlo svoj účel.

33. Námietka nesprávneho postupu súdu pri prerušení a následnom pokračovaní v konaní (§ 365 ods.
1 písm. d/ CSP) nebola súdom vyhodnotená ako relevantná. Aj keby došlo k procesnému pochybeniu,
to samo osebe nemá vplyv na splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
ktorými sú riadne ospravedlnenie neúčasti a podanie odvolania. Navyše, rozhodnutie o pokračovaní v
konaní a súčasné zaslanie predvolania na pojednávanie bolo účinné a záväzné pre účastníkov konania.

34. Navyše námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávneho postupu súdu pri prerušení a následnom
pokračovaní v konaní je irelevantná pre posúdenie splnenia podmienok podľa § 277 ods. 2 CSP.

35. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že námietka žalovaného týkajúca sa
arbitrárnostiodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiat.j.nedostatočnejodôvodnenostianepresvedčivosti

(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

36. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil v dostatočnom rozsahu
za použitia § 234 ods. 2 CSP v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je v súlade s § 220

ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne
posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadané
rozhodnutie tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého
dôvodu zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 14.09.2022.

37. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči

výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

38. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

39. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

40. Odvolací súd z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnuté rozhodnutie dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).