Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125012924
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125012924.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 03. decembra 2025, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre zločin obchodovania
s ľuďmi podľa § 20, § 179 ods.1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 09.10.2025 sp. zn. 4PP/47/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 4PP/47/2025 zo dňa 09. októbra 2025 podľa § 66 ods. 1 písm.
b/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
3T/92/2018 zo dňa 30.01.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3To

51/2019 zo dňa 22.05.2019.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, odsúdený A. B. podal sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
nasledovne.

Súd zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s
odôvodnením, že najmä s poukazom na charakter trestnej činnosti, ale aj osobu odsúdeného, ktorý bol
viacnásobne súdne trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť a okrem disciplinárnych odmien
boli evidované aj poznatky s negatívnym záznamom má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre
podmienečné prepustenie odsúdeného, predovšetkým teda kvôli tomu, že nedošlo k adekvátnemu
polepšeniu, ktoré by odôvodňovalo pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu, ako aj kvôli tomu, že nie je

dôvodné predpokladať, že by v prípade prepustenia viedol riadny život.
Ústavný súd v náleze sp.zn. I. ÚS 509/2022 z 01.12.2022 v bode 21 uviedol: ..Podmienky
podmienečnéhoprepusteniasúustanovenév§66ods.1Trestnéhozákona.Podľa§66ods.2Trestného
zákona súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne aj na povahu spáchaného trestného
činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Pokiaľ ide o vzťah medzi § 66
ods. 1 a 2 Trestného zákona, je potrebné zdôrazniť, že § 66 ods. 2 Trestného zákona nemožno chápať

ako ďalšiu podmienku, ktorá by okrem podmienok v S 66 ods. 1 mala byť splnená, ak má byť odsúdený
podmienečne prepustený. Vyplýva to z dikcie g 66 ods. 2 Trestného zákona prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu..." Z uvedeného vyplýva, že povahu spáchaného trestného činu možno
hodnotiťlenvrámcipodmienokpodmienečnéhoprepusteniauvedenýchv§66ods.1Trestnéhozákona,
nie ako podmienku rovnocennú podmienkam uvedeným v S 66 ods. 1 Trestného zákona. Ústavný súd
dodáva, že povaha spáchaného trestného činu by skôr mala byť len „merítkom“, resp. jedným z faktorov

(kritériom), ktoré má súd zohľadňovať pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu. “Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že charakter trestnej činnosti a kriminálna minulosť
odsúdeného boli rozhodujúcimi dôvodmi zamietnutia žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, hoci v prípade uvedených okolností má ísť výlučne o doplnkové meradlo

pri posudzovaní toho, či odsúdený plnením povinností a správaním preukázal polepšenie a či možno
odôvodnene očakávať vedenie riadneho života.
Súd mal v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou zohľadniť predovšetkým okolnosti, ktoré mohol
odsúdený v priebehu výkonu trestu ovplyvniť - priebeh výkonu trestu, plnenie programu, pracovnú a
výchovnú aktivitu a reálnu resocializačnú prognózu.

Považuje za dôležité poukázať na to, že odsúdený je vo výkone trestu už šesť rokov pričom v rámci
tohto dlhého obdobia sú vedené len štyri negatívne záznamy prevažne nepatrného charakteru, ktoré
nevyústili do disciplinárneho postihu. Naopak, odsúdený bol opakovane disciplinárne odmeňovaný,
dlhodobo sa zapája do pracovných, kultúrno-osvetových a výchovných aktivít a udržiava stabilné
rodinné väzby a jeho postoj k trestnej činnosti je kritický . V kontexte šesťročného výkonu trestu tak
jednotlivéčiastkovénedostatkynemôžuprevažovaťnadsystematickýmplnenímpovinnostíapozitívnym

správaním; ich váhu treba posudzovať podľa frekvencie, intenzity a aktuálnosti, nie izolovane. Záver,
že „nedošlo k adekvátnemu polepšeniu odsúdeného“ a že nemožno očakávať vedenie riadneho života,
preto neobstojí.

Súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na závažnosť skutku, jeho

stredné riziko recidívy a menej priaznivú resocializačnú prognózu, podľa názoru súdu, doteraz vykonaná
časť trestu nepostačuje na nápravu odsúdeného.
Pokiaľ ide o nástroj hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti, Ústavný súd v náleze sp.zn. III. ÚS
355/2021 zo dňa 26.08.2021 v bode 23 uviedol:
„Ústavný súd považuje za potrebné poukázať tiež na to, že resocializačná prognóza odsúdených sa

určuje na základe bodového hodnotenia jednotlivých kritérií, zrejme vychádzajúcich zo štatistických
ukazovateľov o recidíve trestnej činnosti. Avšak niektoré z týchto kritérií (napr. pohlavie odsúdeného) sú
už primá facie diskriminačné, a preto by pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemali zohrávať
žiadnu úlohu. “
Odsúdený plnením svojich povinnosti jednoznačne preukázal polepšenie, na ktorú skutočnosť konajúci

súd neprihliadol a svoje rozhodnutie založil výlučne na charaktere trestnej činnosti a výpise z jeho
registra trestov, teda skutočnostiach, ktoré predchádzali jeho odsúdeniu a nástupu do výkonu trestu.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. I. ÚS 36/2022 zo dňa 24.5.2022 uviedol: „ Ústavný
súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený

predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť
ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po
prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami trestnej činnosti s
ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú
minulosť nemožno hodnotiť formalisticky - koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával

nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia.
Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich
trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že
povedie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky č.k. I. ÚS 2201/16 z 3, januára 2017 a
č.k. II. ÚS 1945/20 z 29. januára 2021).

Odporúčanie Rec (2003)22 Výboru ministrov členským štátom o podmienečnom prepustení zdôrazňuje
otvorenosť tejto možnosti všetkým odsúdeným v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia a
zabezpečenie realistickej možnosti naplniť kritériá na podmienečné prepustenie.
Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I. ÚS 71/2021 - 9 z 23.02.2021 v bode 26 uviedol:
111.4. Obiter dictum

26. Ústavný súd v rámci obiter dictum opätovne nabáda všeobecné súdy vo vzťahu k hodnoteniu
splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody k
opatrnosti (pozri m. m. sp. zn. I. ÚS 489/2020), pokiaľ ide o rigidné lipnutie na okolnostiach, ktoré
majú svoj pôvod v predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného, keďže taký postup by sa mohol
dostať do priameho rozporu s hmotnoprávnou podmienkou pre podmienečné prepustenie spočívajúcou

v hodnotení prognózy vedenia riadneho života (§ 66 ods. 1 Trestného zákona, pozn.), ktorú je s
ohľadom na plnenie povinnosti odsúdeného vo výkone trestu a jeho správanie adekvátne modelovať
smerom do budúcna. Skúmanie tejto prognózy s poukazom na mechanické a bez adekvátneho kontextu
izolované preberanie predchádzajúcej argumentácie, čo sa týka povahy a závažnosti trestnej činnosti(tieto úvahy platia primerane i po zmene Trestného zákona vykonanej zákonom č. 214/2019 Z. z.
účinnej od 1. augusta 2019, pozn.) či osoby obvineného (na túto okolnosť už uvedená novelizácia s
výnimkou osôb odsúdených na doživotie napokon ani nedopadá), ktoré inak patria medzi základné

zásady ukladania trestov v zmysle g 34 ods. 4 Trestného zákona, sa totiž môže dostať do ústavného
konfliktu s požiadavkou, aby sa o podmienečnom prepustení rozhodovalo vždy podľa stavu ku dňu
rozhodnutia, a nie podľa stavu quo ante a v tejto súvislosti do rozporu so zásadou ne bis in idem v
zmysle čí. 50 ods. 5 ústavy.
Ústavný súd ČR viackrát konštatoval porušenie zásady ne bis in idem zaručený v čl. 40 ods. 5 Listiny

základných práv a slobôd v súvislosti so zákazom dvojitého pričítania v konaní o žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Poukazujem na nálezy Ústavného súdu:
i) nález sp.zn. III. ÚS 1711/21 z 31.08.2021, bod 28
„ Je tedy namísté, aby splnéní podmínky prognózy vedení řádného života vyhodnotil krajský soud
(okresní soud nesprávna skutková zjišténí o odsouzení stéžovatele za uvedený trestný čin neučinil)

nové, a to práve s ohledem na korekci uvedených skutkových zjišténí a na nový záver o skutkovém
stavu veci. Přitom by měl naplnit rovnéž výše uvedené požadavky vyplývající z judikatury Ústavního
soudu, aby o žádosti odsouzeného o podmínéné propušténí z výkonu trestu odnětí svobody soudy
rozhodovaly vždy na základé dostatečne zjišténého skutkového stavu, tedy komplexních informací o
odsouzeném vztahujících se nejen k jeho minulosti, ale také k aktuálnímu stavu nápravy a polepšení

během výkonu trestu a dalším relevantním okolnostem. Nelze totiž přehlédnout, že krajský soud se pri
hodnocení splnení této podmínky zamení zejména na trestní minulost stéžovatele, aniž by se komplexné
vypořádal i s jinými okolnostmi, které zde mohou hrát roli a zejména aktuáiními podmínkamijeho návratu
na svobodu (predjak dlouhou dobou došlo k trestné činnosti, odstránení príčin drívější trestné činnosti,
rodinné zázemí, zaměstnání apod.). Pokutí je totiž závěr soudu o nenaplnéní podmínky očekávání

budoucího řádného života odsouzeného založen primáme na okolnostech či duvodech, které hrály roli
dříve pri uložení samotného trestu odnětí svobody, a na předchozím jednaní stéžovatele. které už nelze
změnit, došlo k porušení zákazu dvojího pričítaní vyplývajícího z princípu ne bis in idem zakotveného v
čl. 40 odst. 5 Listiny (srovnei nálezy sp. zn. III. ÚS 1735/10, sp. zn. II. ÚS 2503/16, sp. zn. I. ÚS 2201/16,
sp. zn. II. ÚS 482/18).“

ii) nález sp.zn. II. ÚS 482/18 z 28.11.2018, bod 51
„ Ze shora uvedených duvodú v posuzovanérn prípade obecné soudy porušily svou povinnost náležité a
přesvedčivě odôvodnil svá rozhodnutí v souladu s čl. 36 odst. 1 Listiny. Krom toho ale tím, že svůj záver
o nesplnéní prognózy radného života stéžovatele založily primárné, či takřka výlučné, na stěžovatelové

neosvědčenísepriminulýchpodmíněnýchpropuštěníchanajehoopakovanémpáchanítrestnéčinnosti,
porušily zákaz dvojího přičitání, a postupovaly tedy v rozporu s čl. 40 odst. 5 Listiny. Uvedené skutečnosti
se totiž již promítly do dřívéjších trestních rozhodnutí o stěžovateli. Ústavní soud si je vědom toho, že
rozhodnutíopodminěnémpropušténíjerozhodnutínavazujícínarozhodnutíouloženítrestuažemnohé
skutečnosti, které ovlivňují uložení trestu, mohou ovlivnit také rozhodnutí o podminěném propušténi. To

jeostatnévsouladuskoncepcí,žerozhodovaníotrestutvoríjedencelek(srov.nálezspzn.iÚS1202/17
ze dne 15. 8. 2017, bod 14). Nelze však rozhodnutí o podminěném propušténi založit jen na okolnostech
a důvodech, které ovlivnily předchozí uložení trestu, popř. nařízení výkonu zbytku trestu; nýbržje treba
se zabýval i jinými relevantními okolnostmi, včetnó téch. které se vztahují k dobé po posledním uložení
trestu, k aktuálnímu výkonu trestu odsouzeného. Pokud isou naopak okolnosti či dôvody, které již v

minulosti vedly k uložení trestu (nebo nařízení zbytku výkonu trestu, či jej ovlivnily - včetne skutečnosti,
že se odsouzený neosvedčil pri předchozím podimněném propušténi či že se opakované dopouštěl
trestné činnosti použitý jako klíčové argumenty pri rozhodovaní o podminěném propušténi odsouzeného
(v rámci hodnocení prognózy vedení řádného života), dochází k neprípustnému porušeni zákazu dvojího
pričítaní, odporujícímu princípu ne bis in idem cle čl. 40 očíst. 5 Listiny, Ačkoli při rozhodování soudu o

podmínéném propušténí mají okolnosti vztahující se k trestní minulosti odsouzeného jisté své místo a
nelzeodnichzcelaodhlížet,neniprípustnézaložitrozhodnutísouduvýlučnéčiprimárnenaokolnostech,
které se projevily již dříve v jiném trestním rozhodnutí o odsouzeném. To se ovšem stalo v posuzovaném
případé stěžovatele, v némž obecné soudy k záveru o nesplnění prognózy vedení radného života došly
takřka výlučne na základe dvou neosvedčení se pri minulých podmíněných propušteních, byť za to byl

stéžovatel již potrestán vykonaním zbytku trestu, a na základe předchozí opakované trestné činnosti,
za níž však byl stéžovatel odsouzen a potrestán. „

iii) nález sp.zn, II. ÚS 1945/20 z 29.01.2021, bod 25„ Pokud by záver soudu o nenaplnení podmínky očekávání budoucího řádného života odsouzeného
byl založen primárne na okolnostech či důvodech, které hrály roli dříve pri uložení samotného trestu
odnětí svobody, došlo by k porušení zákazu dvojího pričítaní vyplývajícího z princípu ne bis in idem

zakotveného v čl. 40 očist. 5 Listiny (srv. nálezy sp. zn. III. ÚS 1735/10, sp. zn. II. ÚS 2503/16, sp. zn.
I. ÚS 2201/16, sp. zn. II. ÚS 482/18)
Je zásadným porušením práva na spravodlivý proces, pokiaľ súd rozhodovanie o podmienečnom
prepustení zakladá na opätovnom hodnotení okolností, ktoré už boli zohľadnené pri ukladaní trestu.
Ak súd založí rozhodnutie o zamietnutí žiadosti výhradne na závažnosti spáchaného trestného činu a

na kriminálnej minulosti odsúdeného, ignoruje tým zmysel a účel inštitútu podmienečného prepustenia.
Takéto dôvody sú nemenné a statické - trestný čin už bol spáchaný, minulosť odsúdený nijako zmeniť
nemôže. Ak teda súd v rozhodnutí nehodnotí správanie počas výkonu trestu, výsledky výchovného
pôsobenia, snahu o nápravu či plnenie povinností, popiera tým podstatu individuálneho posúdenia
aktuálneho stavu odsúdeného.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por,
zrušil uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa zo dňa 09.10.2025, sp. zn. 4PP/47/2025 a rozhodol vo
veci sám tak, že odsúdeného A. B. podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a uloží mu
ochranný dohľad a prípadne ďalšie primerané obmedzenia.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený A. B. podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. vyplýva jedna formálna a dve materiálne podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, a teda ak chýba, čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský
súd riadnym, zákonným a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie pre posúdenie zákonných
podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 Tr. zák.

Napadnuté rozhodnutie mestského súdu je vecne správne, zákonné a založené na nepochybne

preukázaných skutočnostiach. Dokazovanie na verejnom zasadnutí bolo vykonané zákonným
spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých relevantných skutočností, potrebných pre
správne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi
mestského súdu.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice mal aj krajský súd za preukázané, že správanie odsúdeného od zmeny
diferenciačnej skupiny je prevažujúco na požadovanej úrovni. Správanie voči príslušníkom ústavu má v
bežnom kontakte slušné, autority rešpektuje, avšak vyskytli sa aj nedostatky. V júni 2023 bol pristihnutý
ako realizuje nákupy veci osobnej potreby iným odsúdeným, v novembri 2023 nešetrne zaobchádzal
so zverenými vecami, v auguste 2024 na ambulancii všeobecného lekára predstieral ochorenie a

v októbri 2024 mal pozitívny test na prítomnosť drog v moči. V rámci skupinových foriem prác bol
od 3.2. - 22.4.2025 zaradený do „Relaxačnej skupiny“. Doteraz bol štyrikrát disciplinárne odmenený,
disciplinárne potrestaný nebol. Do ponúkaných aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája. V
ostatnom voľnom čase sleduje televízne vysielanie, hráva karty a cvičí vlastnou váhou. Pracovne nie
je zaradený. V rámci oddielu sa zapája do aktivít súvisiacich zo všeobecným rozvojom osobnosti, je

dlhodobo základným členom oddielovej brigády pri čistiacich prácach v jedálni pre odsúdených. Kontakt
s vonkajším prostredím udržiava korešpondenčne a telefonicky s družkou a deťmi. V pravidelných
intervaloch realizuje videonávštevy. Postoj k trestnej činností je kritický. Odsúdený stanovený program
zaobchádzania plní čiastočne. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnoteniarizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Napriek
evidovaným disciplinárnym odmenám, došlo počas priebehu výkonu trestu k viacerým závažnejším
nedostatkom. Aj s prihliadnutím na riziko recidívy trestnej činnosti, Ústav na výkon trestu odňatia slobody

jeho podmienečné prepustenie neodporúčal.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený má päť záznamov prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť, zároveň už vykonal dva nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Mestský súd dospel k jednoznačným zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil záver o nesplnení
zákonných predpokladov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský
súd konštatuje, že odsúdený A. B. splnil len formálnu podmienku podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody v podobe výkonu zákonom stanovených dvoch tretín uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., avšak nesplnil zákonom
stanovené materiálne podmienky.

Vychádzajúc z hodnotenia a záverov ÚVV a ÚVTOS Košice, ako aj z doterajšej trestnej minulosti
odsúdeného, dospel krajský súd k záveru, že odsúdený nesplnil zákonom stanovené materiálne
podmienky podmienečného prepustenia vyplývajúce z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. Rozhodujúce
materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú jednak dané

tým, že odsúdený vo výkone trestu musí plnením svojich povinností a svojim správaním preukázať
polepšenie. Druhá materiálna podmienka spočíva v možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti
povedie riadny život. Uvedené materiálne podmienky musia byť splnené kumulatívne.

S poukazom na takto zistené skutočnosti je krajský súd toho názoru, že u odsúdeného A. B. nedošlo k

takému polepšeniu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie materiálnych podmienok
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený má päť záznamov v registri
trestov. Zároveň aj jeho resocializačná prognóza je menej nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je
stredné. Program zaobchádzania plní len čiastočne. Vzhľadom na závažnosť skutku, jeho stredné riziko
recidívy a menej priaznivú resocializačnú prognózu, aj podľa názoru krajského súdu doteraz vykonaná

časť trestu nepostačuje na nápravu odsúdeného.

Na základe uvedeného má krajský súd za to, že na naplnenie účelu samotného trestu odňatia slobody
ako aj na úspešnú resocializáciu bude potrebné pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.