Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010161
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1322010161.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného Q. T. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní poškodeného E.
F. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-6T/29/2022 zo dňa 14.11.2023, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-6T/29/2022 zo dňa 14.11.2023 bol
obžalovaný Q. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

- dňa 31.07.2020 v čase okolo 14.00 hod. v obci Kostolná pri Dunaji viedol osobné motorové vozidlo
zn. BMW 120d, bielej farby, EVČ: J. po ceste XXX/XXXX v smere od obce Hrubá Borša, kde pri
odbočovaní vľavo smerom na obec Hrubý Šúr v rozpore s ustanovením S 19 odsek 4 zákona o cestnej
premávke nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. Suzuki GSE 600, striebornej metalízy
svetlej, EVČ: T. XXXST, následkom čoho došlo k zrážke medzi vozidlom BMW 120d a motocyklom zn.

Suzuki GSE 600, ktoré viedol E. F., ktorý následkom nehody segmentálnu trieštivú zlomeninu stehennej
kosti vľavo, pomliaždenie oblasti ľavého stehna, pomliaždenie trochanterickej oblasti bedrového kĺbu
vpravo s dokumentovanou separáciou časti kožného krytu od fascie, odreninu v trochanterickej oblasti
bedrového kĺbu vpravo, pomliaždenie oblasti ľavého kĺbu s dokumentovanou separáciou časti kožného
krytu od fascie, ktoré si vyžiadali operáciu a následné liečenie v trvaní 14 až 18 týždňov, počas ktorých
bol odkázaný na pomoc inej osoby pri obliekaní, osobnej hygiene, jedení, obstarávaní a príprave

prostriedkov dennej obživy.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 10.885,60€ Sociálnej

poisťovni a vo výške 1.061,18€ E. F., ktorého podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Výrok o vine, výrok o treste a výrok o náhrade škody Sociálnej poisťovni nadobudli právoplatnosť
dňa 16.11.2023. Poškodený E.F. F. podal prostredníctvom splnomocnenca v zákonnej lehote odvolanie
smerujúce proti výroku, ktorým bol poškodený podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaný so

zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.Splnomocnenec poškodeného odôvodnil odvolanie podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
01.03.2024. Odvolateľ vzhliadol v nepriznaní nemajetkovej ujmy poškodenému porušenie jeho práv
vyplývajúcich z vnútroštátnej i supranacionálnej právnej úpravy a sekundárnu viktimizáciu. Zastávame

názor, že prvostupňový súd aplikáciou § 288 ods. 2 Trestného poriadku vystavil poškodeného ako obeť
trestného činu neúmernému a nadbytočnému psychickému a fyzickému zaťaženiu. Poškodený môže
byť týmto rozhodnutím vystavený psychickému nátlaku zapríčinenému stretávaním sa s obžalovaným
a rozpamätávaním sa na tento nešťastný incident a zároveň aj fyzickému zaťaženiu v podobe
navštevovania budúcich pojednávaní a výsluchov s jeho neľahkými zdravotnými problémami. Všetky

tieto negatívne podnety vyvolávajú u obetí v trestnom práve závažné dôsledky, ktoré môžu viesť k
psychickej nepohode, frustrácii, depresii alebo ďalším psychickým problémom s trvalým následkom.
V neposlednom rade treba brať do úvahy fakt, že poškodený je otec rodiny, na ktorú tieto prieťahy v
konaní tiež vplývajú, čo môže mať dopad na vývin jeho detí, ktoré sú nútené vnímať negatívne podnety
v okolí, z ktorých sa môžu neskôr vyvinúť traumy a strach. Nepriznaním legitímneho nároku na náhradu
škody v rámci adhézneho konania dochádza k predĺženiu procesu v rozpore s čl. 16 smernice, ako

aj so zásadou vedenia trestného konania s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému pri súčasnom
rešpektovaní jeho potrieb v zmysle § 2 ods. 21 Trestného poriadku). Poškodený zdôrazňuje, že si
riadne uplatnil nárok v adhéznom konaní, riadne ho vyčíslil a adekvátne zdôvodnil, akými zásahmi mu
bola spôsobená nemajetková ujma. Vágnu a ničím neodôvodnenú strohú konštatáciu súdu, podľa ktorej
uplatnenýnárokpoškodenéhovčastinemajetkovejujmypresahujeúčeltrestnéhokonaniaarozhodnutie

oňombysivyžiadalovykonanieďalšiehodokazovania,považujepoškodenýzaodmietnutiemeritórneho
prieskumu nároku uplatneného v adhéznom konaní, čím de facto došlo k bagatelizovaniu ujmy či
stavaniu nemateriálnej ujmy do úzadia. Za nesprávny a právne nekonzistentný považuje poškodený taký
postup súdu, ktorým sa flagrantne odmietol zaoberať podstatou uplatneného nároku, čím poškodenému
zároveň odňal jedno z kardinálnych procesných práv priznaných relevantnou právnou úpravou. Na

verifikovanie dôvodnosti nároku poškodeného splnomocnenec uvádza, že poškodený viedol šťastný,
bezstarostný, harmonický a usporiadaný rodinný život do doby, pokiaľ sa nestal účastníkom dopravnej
nehody zapríčinenou obžalovaným. Život poškodeného sa od tragickej udalosti drasticky zmenil.
Poškodený chodil pravidelne s rodinou na dovolenky, ktoré v jeho súčasnom stave neprichádzajú
do úvahy. Poškodený bol vystavený do pozície ležiaceho pacienta a bol po celý čas odkázaný na

pomoc jeho rodiny, najmä jeho partnerky, aby bol vôbec schopný vykonávať elementárne životné
potreby. Týmito skutočnosťami trpeli jeho deti, ktoré sa museli vyrovnávať s faktom, že ich otec sa stal
ťažko zdravotne postihnutou osobou a nemôže, ani sa im nebude môcť plnohodnotne venovať ako
kedysi, keď bol ešte zdravý. Poškodený čakal dlhé obdobie na vydanie rozsudku, pričom za tento čas
vynaložil nemalé prostriedky na zlepšenie zdravotného stavu a zároveň výdavky spojené so zmenou

životného štýlu v závislosti od jeho zranení. S ohľadom na rozsah a závažnosť poškodenia, ktoré si
vyžiadali dlhotrvajúcu práceneschopnosť (viac než 3 roky ), ako aj medicínske závery špecialistov,
ktorí opakovane pertraktovali dlhodobú nespôsobilosť poškodeného na výkon doterajšej práce, bol
poškodený nútený zmeniť zamestnanie / pracovné zaradenie. Preto je neprimerané, aby poškodený
musel čakať ďalšie roky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu právom na základe

okolností prípadu náleží a zároveň ho nútiť absolvovať celé konanie od začiatku v rámci civilného
konania.Poškodenýpovažujezaadekvátnevzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipožadovaťúhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2.500€ od obžalovaného titulom náhrady strát, ktoré poškodený počas
procesu utrpel.

Subsidiárne poškodený svoj nárok odôvodňuje s poukazom na judikát Najvyššieho súdu SR, R
1/2015, a to s poukazom na neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života poškodeného.
V tomto kontexte osobitne podotýkame, že najmä počas prvotných mesiacov bol poškodený ležiaci
pacient, ktorý utrpel psychické strádanie z obmedzenej mobility, odlúčenia od blízkych, absolútnej
odkázanosti na pomoc tretích osôb pri elementárnych životných úkonoch a celkové výrazné obmedzenie

v obvyklom spôsobe života. Skutočnosť, že dopravná nehoda výrazne negatívnym spôsobom zasiahla
i do psychickej integrity poškodeného verifikuje i skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody je v
pravidelnej dispenzárnej starostlivosti psychiatra - E.. O. P., a to pre depresívnu poruchu ťažkého stupňa
(viď kompletná zdravotná dokumentácia z poúrazovej liečby poškodeného v psychiatrickej ambulancii
- v prílohe podania). Poškodený dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.

3To/81/2020, ktoré sa týka rovnakých skutkových okolností, kedy odvolací súd priznal poškodenému
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Poškodený navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že prizná poškodenému nárok
na náhradu škody v požadovanom rozsahu.
Prokurátor ani obžalovaný nevyužili svoje právo podľa § 314 Trestného poriadku písomne sa vyjadriť

k odvolaniu.

Ves bola predložená odvolaciemu súdu dňa 10.12.2025.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu

dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného
je nedôvodné.

Odvolací súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom splnomocnenec poškodeného zotrval na
argumentácii uvedenej v písomnom odvolaní a navrhol zaviazať obžalovaného k náhrade nemajetkovej
ujmy vo výške 2.500€.

Obhajca navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie a k argumentácii protistrany uviedol, že bolestné
a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli poškodenému poisťovňou uhradené. Zo spisu
je zistiteľné, že obžalovaný a poškodený sa nestretli, a preto nedochádzalo k tvrdenej viktimizácii.
Obžalovaný bol ochotný a snažil sa poškodenému pomôcť napr. jeho prepravovaním, poškodený to
však odmietol.

Zástupca krajskej prokuratúry ponechal rozhodnutie o odvolaní na úvahe súdu.

Obžalovaný sa pred odvolacím súdom nevyjadril.

Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obmedzený revízny princíp vyjadrený vo vyššie citovanom
ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku, bol predmetom revízie v odvolacom konaní len výrok o
odkázaní so zvyškom nároku na civilný proces, ostatné výroky rozsudku už nadobudli právoplatnosť.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že poškodený si riadne a včas uplatnil nárok

na náhradu škody vo výške 3.561,18 €, ktorý pozostával z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.500€
a trov právneho zastúpenia vo výške 1.061,18€. Nárok bol uplatnený a vyčíslený pred skončením
vyšetrovania, čím bola v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku splnená podmienka včasnosti
uplatnenia nároku a vznikla povinnosť súdu o nároku rozhodnúť.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom z dôvodu vyhlásenia obžalovaného o vine bolo
vykonávané dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k výroku o náhrade škody. Súd prvého stupňa
prečítal listinné dôkazy predložené splnomocnencom poškodeného, a to lekársky posudok o zdravotnej
spôsobilosti poškodeného na prácu zo dňa 19.10.2022, z ktorého vyplýva, že poškodený je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, v súvislosti s čím mu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava

zo dňa 10.05.2022 priznaná kompenzácia. Následne procesné strany už nemali návrhy na vykonanie
dokazovania, ktoré bolo uznesením súdu vyhlásené za skončené.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej

súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak

bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradumorálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak

je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a
identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal adhézne konanie vedené v prospech poškodeného E. F. v celom rozsahu,

pričom dospel k záveru, že nie je sporné, že poškodený utrpel nemajetkovú ujmu v dôsledku
dopravnej nehody spôsobenej obžalovaným, pretože utrpel zranenia vyvolávajúce zhoršenie kvality
života vo všetkých oblastiach. Nemajetková ujma je na základe citovanej špeciálnej úpravy Trestného
zákona súčasťou škody, čo neplatí pri vymedzení škody podľa predpisov občianskeho práva, ktoré
upravuje nemajetkovú ujmu mimo právnej úpravy škody. Treba ňou rozumieť poškodenie práv, ktoré

majú osobnostný charakter, a súvisia najmä s ochranou súkromia, ľudskej dôstojnosti a kvalitou
emocionálneho prežívania.

Na podklade uvedených všeobecno - teoretických východísk odvolací súd dospel k záveru, že zo
skutku, a ani z vykonaných dôkazov nevyplýva, ako poškodený prežíval zhoršenie kvality života, a

akou mierou bol ukrátený. K uvedenému nebolo na hlavnom pojednávaní vykonané a ani navrhnuté
žiadne dokazovanie, pričom súd v adhéznom konaní nie je oprávnený odhadovať mieru ujmy, ktorú
poškodený utrpel. Predmetom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/81/2020, o ktorom
splnomocnenec tvrdí, že bola v obdobnej situácii odvolacím súdom nemajetková ujma priznaná, je
trestný čin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, a teda nie je dôvod hľadať

paralely s prejednávanou vecou.

V rozhodnutí senátu Krajského súdu v Žiline, ktorý priznal nemajetkovú ujmu poškodenému -
príbuznému obete trestného činu usmrtenia, na ktoré poukazuje obžalovaný aj poškodený, sa dôkazne
jednalo o odlišnú situáciu, v ktorej bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov na návrh procesnej

strany, a títo na potrebné otázky odpovedali. K takémuto návrhu procesné strany v prejednávanej
veci do rozhodnutia odvolacieho súdu nepristúpili. Na základe uvedených skutočností odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o nároku poškodeného na náhradu škody v časti
nemajetkovej ujmy správne, pretože nebol daný dôkazný podklad na priznanie nároku v tejto časti pre
pasivitupoškodeného.Potomvýrokpodľa§288ods.2Trestnéhoporiadkuzodpovedázákonuajevecne

správny. Vadami netrpelo ani konanie predchádzajúce tomuto výroku, preto odvolací súd nezistil žiaden
dôvod pre jeho zrušenie, zmenu či doplnenie, a odvolanie poškodeného E. F. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.