Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010565
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4418010565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhDr. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
§ 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v spojení s § 123 odsek 4 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.06.2025
sp. zn. 3T/61/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom C. D., D. XXXX/XX,
prechodne bytom bez prihlásenia C. D., E. XX,

podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 20.06.2018, 2Pv 300/15/4404-65
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v spojení s § 123 odsek
4 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX.XX hod. v C. D., F. G. H. Zúgov, fyzicky napadol poškodeného I.
J., a to takým spôsobom, že ho chytil rukami za hlavu a viackrát ho kopol kolenom do oblasti tváre, čím
poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom F. XXX/XX, G. K., spôsobil dvojitú zlomeninu
sánky - zlomeninu uhla sánky vpravo s posunom úlomkov a zlomeninu tela sánky vľavo s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 3.4.2015 do 14.7.2015,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodených I. J., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
K., F. XXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874
s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným
zprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c) Tr.zák.spoukazomna§123ods.

3 písm. i) Tr. zák. v spojení s § 123 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe,
že dňa X.X.XXXX v čase približne o XX.XX hod. v C. D., F. G. H. Zúgov, fyzicky napadol poškodeného I.
J., a to takým spôsobom, že ho chytil rukami za hlavu a viackrát ho kopol kolenom do oblasti tváre, čím
poškodenému I. J., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom F. XXX/XX, G. K., spôsobil dvojitú zlomeninu
sánky - zlomeninu uhla sánky vpravo s posunom úlomkov a zlomeninu tela sánky vľavo s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 3.4.2015 do 14.7.2015.

Za to mu uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (pri nezistení poľahčujúcich okolností §
36 Tr. zák. a nezistení priťažujúcej okolnosti § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil

skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. K., F. XXX/XX a
poškodenú spoločnosť - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35
937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný,
avšak zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nemožno zistiť, v akej časti rozsudok napáda a či odvolanie
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Bolo chybou súdu I. stupňa, pokiaľ obžalovaného
nevyzval na konkretizovanie rozsahu zahláseného odvolania, ktorým sa stanovuje rozsah prieskumnej

povinnosti odvolacieho súdu.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajkyne namietal, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Došlo k zmene výroku o vine bez existencie zákonných dôvodov. Pripomenul,

že prvým vo veci vyhláseným rozsudkom v danej veci bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm.
c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Na podklade odvolania prokurátora odvolací
súd uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Vytýkal
súdu I. stupňa, že ho po doplnenom dokazovaní bez zmeny dôkaznej situácie v jeho neprospech uznal
vinným zo spáchania skutku v zmysle obžaloby.

Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a to najmä svedecké výpovede, kde vypovedali
- poškodený, že v čase útoku osobu, ktorá ho napadla nepoznal, jej meno sa dozvedel až vtedy, keď mu
to povedali policajti, čo bolo vtedy, keď ho pustili na centrálnom príjme. Nevie, či útočníka opoznal na
centrálnom príjme, vedel ho označiť len v kontexte všetkých súvislostí danej situácie a za normálnych
okolností by ho ako útočníka nespoznal, všetko si dal dohromady až vtedy, keď mu policajti povedali,

že mal byť útočníkom on,
-svedokL.E.M.,žemalvedomosťoincidentelenzpočutia,natomtozotrvalajpriodstraňovanírozporov
vo svojej výpovedi,
- svedok N. F. (príslušník policajnej hliadky) sám nepočul, o čom sa jeho kolega A. F. s obžalovaným
rozprával na centrálnom príjme a tento rozhovor mu jeho kolega len tlmočil;

- svedok A. M., ktorý bol napadnutý poškodeným v deň, kedy sa odohral skutok v zmysle
obžaloby, že v tento deň jeho na mieste stavby nevidel;
- svedok D. N., že s ním v daný deň, kedy sa odohral skutok v zmysle obžaloby, trénoval a robili nácvik
úderov, pri ktorom ho kopol do ruky, vyskočil mu palec a následne odišiel si toto zranenie dať ošetriť,
- svedok E. N., že v danom období nechodil na stavbu vykonávať činnosť strážnika,

- podľa zápisnice o fotorekognícii osoby z 01.06.2016 poškodený označil za útočníka osobu odlišnú od
neho,kdeuviedol:„Spoznalsomhopodľacelkovejpodobytváre,alenajmäpodľalícnychkostíašpicatej
brady. Som si istý, že je to tá osoba, ktorá ma fyzicky napadla.“ Následne, aj v druhom fotoalbume
poškodený opoznal ako útočníka tú istú osobu, pričom uviedol : „Aj tentoraz som ho spoznal podľa
celkového výrazu tváre, som si úplne istý.“ Tieto dôkazy svedčia v jeho prospech, podporujú závery

o jeho nevine.Nesúhlasil s hodnotením vykonaných dôkazov súdom I. stupňa, s poukazom na závery odvolacieho
súdu, že je v podstate nutné považovať výpoveď poškodeného uskutočnenú na hlavnom pojednávaní
dňa 19.10.2020 a výsledky fotorekognície za menejcenné dôkazy oproti obsahu úradného záznamu

vyhotoveného príslušníkmi policajnej hliadky A. F. a N. F.. Namietal, že vyhotovený úradný záznam
obsahujúci skutočnosti, ktoré spisujúca osoba uzná za vhodné podľa jej subjektívneho vnímania nemá
vyššiu dôkaznú silu, ako akýkoľvek iný dôkaz produkovaný v priebehu trestného konania, ak jeho
obsah je následne spochybnený ďalšími dôkazmi, osobitne najmä výpoveďou samotného poškodeného.
V tomto smere poukázal na obsah svedeckej výpovede poškodeného z hlavného pojednávania dňa

19.10.2020, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že si je istý, že B. je meno skutočného útočníka, pričom
túto istotu nadobudol výlučne na základe rozhovoru príslušníkov Policajného zboru, ktorí ho viezli na
ošetrenie, a ktorí sa vyjadrili v intenciách, že B. je známa firma a vagabund.
Namietal, že obsah úradného záznamu je neoveriteľný, je nutné ho podrobiť skúške správnosti. Až
od augusta roku 2015 sa začala za účelom evidencie úradných záznamov v
rámci jednotlivých útvarov Policajného zboru využívať elektronizácia, do uvedeného obdobia sa úradné

záznamy vyhotovovali len v listinnej forme, bolo možné ho aj opakovane upraviť, nemožno vylúčiť, že
nebol upravený tak, aby bolo preukázané, že útočníka opoznal poškodený v nemocnici a aby následne
nebolo nikomu zvláštne, z akého dôvodu pri výsluchu poškodený označil za útočníka menovite jeho,
keď ho nepoznal. V konaní však vyšlo najavo, že to boli práve príslušníci policajnej hliadky, ktorí
poškodenému uviedli, ako sa volá, a že on bol útočníkom, pretože je „známa firma a vagabund“.

Odvolací súd pripisuje práve tomuto dôkazu, v spojení s výpoveďami službukonajúcich príslušníkov
policajnej hliadky, ktorí úradný záznam vyhotovili pripisuje význam takej právnej sily, že je spôsobilý
vyvrátiť aj samotnú výpoveď poškodeného, výpoveď svedkov, ktorí potvrdili ním tvrdené skutočnosti
a výsledky fotorekognície vykonanej v prípravnom konaní. Je pravdou, že na podporu tohto svojho
právneho záveru odvolací súd poukázal na fakt, že fotorekognícia bola vykonaná až 14 mesiacov po

skutku, nie je však jasné, z akého dôvodu je tento nedostatok v činnosti orgánov činných v trestnom
konaní pričítaný jemu na ťarchu a z akého dôvodu sa skutočnosť, že fotorekognícia bola vykonaná
s oneskorením, považuje súd za dôkaz preukazujúci jeho vinu, keď poškodený pri uskutočnení tohto
vyšetrovacieho úkonu ani na sekundu nezaváhal pri označení páchateľa, nepozastavil sa nad tým, že
ním mohol byť aj niekto iný. Poškodený v prípravnom konaní opisoval páchateľa ako osobu vysokú

170 cm s váhou asi 60 kg, ktorý popis vonkoncom nezodpovedal jeho osobe, s ohľadom na výsledky
fotorekognície a na následnú výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020. Tento
záver je plne podporený tým, že v rámci konfrontácie vykonanej v prípravnom konaní medzi ním a
poškodeným, poškodený uviedol :„Áno je to on. Pamätám si jeho tvár, oprel si hlavu o mňa, čiže na
jeho tvár nezabudnem.“

Poškodený v každej zo svojich výpovedí v prípravnom konaní opakovane uvádzal, že si nezapamätal
tvár útočníka, nakoľko bol pri ňom príliš blízko (asi jeden centimeter), ako aj z dôvodu krátkosti trvania
útoku a svojho celkového rozrušenia. Z uvedeného dôvodu tiež podľa svojho tvrdenia pri fotorekognícii
neopoznal skutočného útočníka. Je zaujímavé, že v rámci konfrontácie s ním si zrazu vedel vybaviť jeho
tvár tak jasne, že na ňu nikdy nezabudne. Poškodený v priebehu jednotlivých štádií trestného konania

klamal, do role útočníka si postavil vždy tú osobu, ktorá sa mu javila ako najpravdepodobnejšia – najskôr
len podľa mena vedel, že to mal byť on, keďže mu to povedali príslušníci službukonajúcej policajnej
hliadky, neskôr na fotografii opoznal celkom jasne ako páchateľa úplne inú osobu a následne, keď sa
zistilo, že poškodeným opoznaná osoba nemôže byť útočníkom a poškodený zistil podľa jeho mena, kto
je, tak si do role útočníka dosadil opäť jeho.

Aj v prípade, ak by bolo v konaní spoľahlivo preukázané, že poškodený ho na centrálnom príjme
naozaj opoznal, s ohľadom na jeho následné markantné zmeny vo výpovediach je evidentné, že
mal v čase vzniku úrazu a bezprostredne po ňom znížené rozpoznávacie schopnosti, čo je celkom
jasne badateľné z jeho chaotických vyjadrení ohľadne osoby útočníka v jednotlivých štádiách trestného
konania. Poškodený nevidel osobu útočníka, preto ju ani nevedel identifikovať. Z uvedeného vyplýva,

že aj ak by ho poškodený bol naozaj opoznal na centrálnom príjme, bolo by zo strany orgánov činných
v trestnom konaní a súdu nutné vysporiadať sa s tým, že poškodený v dôsledku svojej zmätenosti
mohol označiť za páchateľa akúkoľvek osobu útočníkovi podobnej stavby tela, ktorá mala na sebe v
danom čase mikinu a nachádzala sa na centrálnom príjme. Napokon, podobná situácia nastala aj v
prípade O. D., ktorého poškodený bez akýchkoľvek pochybností, či zaváhania, označil ako páchateľa

v rámci fotorekognície, ale následne sa preukázalo, že sa na mieste činu nenachádzal. Tiež poukázal
na to, že pokiaľ bolo niekoľkými svedkami vyvrátené, že bol v daný deň na mieste činu, svedok N.
jednoznačne popísal, že v daný deň s ním trénoval a on sa pri tom zranil, čo podporuje aj lekárska správa
z centrálneho príjmu. Uviedol, že nemožno aprobovať snahu orgánov činných v trestnom konaní určiťpáchateľa skutku prostredníctvom vylučovacej metódy, kedy v dôsledku bezúspešnosti fotorekogície je
za páchateľa označená osoba uvedená príslušníkmi policajnej hliadky v úradnom zázname, ktorého
obsah nie je možné nijakým spôsobom verifikovať a ani nie je možné vylúčiť jeho nepravdivosť. Aby bolo

možné jednoznačne ustáliť záver, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe
kladie za vinu, musia vykonané dôkazy jednoznačne a bez rozumných pochybností preukazovať, že
došlo k spáchaniu skutku, a že iná rozumná a logická verzia skutkového deja neexistuje, k čomu
v danej veci nedošlo a preto ho mal súd I. stupňa spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. c) Tr.
por. Pripomenul aj zásadu prezumpcie neviny a z nej plynúcu zásadu in dubio pro reo, povinnosť

súdu skúmať vierohodnosť a pravdivosť každého jedného dôkazu produkovaného v konaní, obzvlášť
z dôvodu, že jediným priamym dôkazom v konaní, ktorý ho má usvedčovať zo skutku, je výpoveď
poškodeného. Výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania dňa 19.10.2020 bola jednou z jeho
najucelenejších výpovedí v rámci celého trestného konania, súd jej nepripisoval dostatočnú dôležitosť,
nakoľko bola uskutočnená s časovým odstupom od spáchania skutku, čo však nebolo zavinené ním, ale
poškodeným, ktorý sa opakovane nedostavoval na výsluchy v prípravnom konaní, čím sťažoval priebeh

celého trestného konania a v tomto svojom prístupe pokračoval aj naďalej pred súdom I. stupňa. Práve
z uvedeného dôvodu nebolo poškodeného možné ani dopočuť k jednotlivým otázkam, ktoré vzišli z
rozhodnutia odvolacieho súdu. Toto nebolo spôsobené tým, že poškodený mal verbalizovať, že sa jeho
bojí tak, ako to uvádza súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, pričom aj v rámci svojej účasti na
hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020 sa poškodený správal v jeho prítomnosti úplne normálne, do očí

mu uviedol, že nevie a nevedel, či je naozaj útočníkom on a nikdy neuviedol, že sa jeho bojí.
Časové údaje ošetrení zodpovedajú tomu, ako ich popisoval vo svojom vyjadrení k
odvolaniu prokurátora zo dňa 18.08.2022. V zmysle lekárskych správ z centrálneho príjmu FNsP Nové
Zámky, ktoré sú súčasťou spisu, bol prijatý na ošetrenie na centrálnom príjme v čase
o XX:XX hod. a poškodený v čase o XX:XX hod. Z výpovedí príslušníkov policajnej hliadky, ako aj

poškodeného, vyplynulo, že v čase, keď poškodený vchádzal na centrálny príjem, cca o XX:XX hod., kde
čakal na ošetrenie, na ktoré bol prijatý v čase o XX:XX hod., pričom podľa poškodeného mal on náskok
pred ním asi 10 minút, on vychádzal z nemocnice, resp. odchádzal z centrálneho príjmu s ošetreným
prstom. Lekársky nález po RTG vyšetrení bol v jeho prípade spísaný v čase o XX:XX hod., potom išiel
späť na centrálny príjem, kde mu bol ošetrovaný palec, pričom v čase o XX:XX hod. do ambulancie

na centrálnom príjme už vchádzal poškodený. Je teda absurdný priebeh deja popisovaný príslušníkmi
službukonajúcej hliadky a poškodeným, podľa ktorého sa mal stretávať s poškodeným pri východe
z nemocnice, resp. pri východe z centrálneho príjmu, kedy mal už mať ošetrený palec. Z výpovedí
príslušníkov hliadky vyplynulo, že sa mal s nimi stretnúť, keď už s poškodeným čakali na ošetrenie,
pričom svedok F. s poškodeným sedeli pri automatoch. Nezrovnalosti v časovom slede a popise týchto

udalostí sú naďalej prítomné a preukázané skutočnosti nezodpovedajú tomu, čo vypovedali svedkovia
– príslušníci policajnej hliadky a následne aj poškodený.
Vo vzťahu k zraneniu jeho palca na ľavej ruke súd I. stupňa odignoroval fakt, že v lekárskej
správe vyhotovenej na centrálnom príjme je výslovne uvedené, že sa zranil kopnutím do ľavej ruky,
čo korešponduje s výpoveďou svedka D. N., ktorý s ním nie je v žiadnom priateľskom ani obdobnom

vzťahu, jednalo sa o sparing partnera na tréningu, pričom v napadnutom rozsudku nie sú uvedené
dôvody, pre ktoré tento svedok nemá byť považovaný za vierohodného. Pripomenul výpoveď L. E. M.,
ktorý mal od A. M. počuť, že on mal napadnúť poškodeného, kde svedok M. výslovne uviedol, že sa o
žiadnom útoku s L. M. nikdy nerozprával. Pokiaľ súd I. stupňa konštatoval, že svedok A. N. potvrdil, že na
stavbe pôsobila strážna služba a aj obžalovaný tam strážieval, citoval odpoveď tohto svedka z hlavného

pojednávania z 19.10.2020, kde uviedol : „Neviem presne uviesť, či tam bol za strážnu službu, ale v
tom období som ho tam videl asi 2-3x.“ Pritom svedok E. N. – konateľ spoločnosti Limestone SK s.r.o.,
ktorá realizovala stavbu objektu v lokalite D. vypovedal, že žiadna strážna služba na objekte nepôsobila
a v období spáchania skutku on žiadne stráženie objektu nevykonával.
Podľa výpovede znalca N. K. zranenie poškodeného mohlo vzniknúť aj tak, že mal chytiť poškodeného

oboma rukami a následne mu dávať údery kolenom, v ktorej súvislosti súd nezabudol poznamenať,
že poškodený tvrdil, že útok mu pripomínal útok zápasníka športu MMA, pričom on sa práve tomuto
športu venuje. K danému namietal, že znalec nevedel jednoznačne určiť, či vznik zranení mohol vzniknúť
úderom kolenom (hoci znalec uviedol, že je to pravdepodobné), avšak znalec v tejto súvislosti uviedol
aj to, že tvrdenie poškodeného o počte úderov kolenom malo byť účelové v kontexte celej výpovede

poškodeného – nie je teda správny záver súdu uvádzaný v odôvodnení rozsudku, že znalec nevylúčil
úder kolenom 5 až 10 krát. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že samotný poškodený priamo pri jeho
ošetrení na centrálnom príjme dňa 03.04.2015 uviedol, že sa pobil, teda neuvádzal, že bol napadnutý a
len jeden deň po skutku pri svojej hospitalizácii dňa 04.04.2015 uviedol, že bol udretý do tváre lopatou.Znalec N. K. tiež vypovedal, že zranenie ľavej čeľuste u poškodeného mohlo veľmi pravdepodobne
vzniknúť úderom pravej ruky, hoci nevedel celkom vylúčiť ani tú skutočnosť, že by takéto zranenie mohlo
vzniknúť aj pôsobením ľavej ruky, či úderom kolenom. Zranenie u obžalovaného vzniklo na ľavej ruke,

nevie si preto celkom dobre predstaviť, ako by si vykĺbil palec na ľavej ruke úderom do ľavej čeľuste
poškodeného, príp. ako by k tomuto zraneniu u neho mohlo dôjsť pri úderoch do tváre poškodeného jeho
kolenom. Obžaloba tento nedostatok nijakým spôsobom nevysvetlila a nezdôvodnila ani z medicínskeho
hľadiska, pričom v zmysle zásady podľa § 2 ods. 4 Tr. por. obvinený nie je povinný dokazovať svoju
nevinu, ale obžaloba je povinná preukázať jeho vinu tak, aby bol skutkový stav zistený bez dôvodných

pochybností. Platí pritom, že nedokázaná vina má rovnaké účinky, ako dokázaná nevina.
Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por. vyplýva, že
ak znalec z odboru zdravotníctva pripustí možnosť viacerých alternatív, týkajúcich sa príčin, resp.
mechanizmu vzniku poranení poškodeného, sú orgány činné v trestnom konaní povinné po zhodnotení
výsledkov znaleckého dokazovania v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi rozhodnúť, ktorá z
uvedenýchalternatívjevsúladesvykonanýmidôkazmi.Topredpokladávykonanievšetkýchdostupných

dôkazov na objasnenie príčin vzniku poranení. Len vtedy, keby vykonané dokazovanie nevylúčilo žiadnu
zo znaleckých alternatív o mechanizme vzniku poranení, prípadne, ak okrem znaleckého posudku
neexistujú žiadne ďalšie dostupné dôkazy, ktoré by bolo možné v naznačenom smere vykonať, musia
orgány činné v trestnom konaní vychádzať z tej verzie, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R
62/1993).

Je evidentné, že orgány činné v trestnom konaní a ani súd I. stupňa vyššie zmieňovaným spôsobom
nepostupovali, automaticky vybrali tú alternatívu uvádzanú znalcom, podľa ktorej zranenia poškodeného
boli spôsobené údermi kolenom a to výlučne z dôvodu, že tento pohyb je typický pre postojárske športy,
akým je aj MMA, ktorému sa venuje. K tetovaniam na jeho ruke, o ktorých súd v odôvodnení rozsudku
prehlásil, že bolo v konaní dostatočne preukázané, že ich mal aj v čase spáchania skutku a to i bez

opätovnej výpovede poškodeného, uviedol, že poškodený v prípravnom konaní tetovanie, ktoré sa malo
nachádzať na jeho (na poškodeným bližšie nešpecifikovanom mieste), absolútne nespomínal, a to aj
napriek tomu, že tetovanie je taký poznávací znak, ktorý môže prispieť k identifikácii páchateľa. Ďalej tiež
uvádza, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že podľa dôkazu predloženého do konania
zo strany prokurátora mal tetovania na pravej ruke v oblasti predlaktia, bicepsu a ramena, tzn. tieto

nemohlibyťviditeľnévprípade,akmalnasebedlhýrukáv–poškodenýnahlavnompojednávaníuviedol,
že v čase útoku mal útočník na sebe mikinu. Tetovanie mohlo byť za predpokladu ošatenia s dlhým
rukávom dobre viditeľné jedine v prípade, ak by ho mal priamo na dlani z vrchnej strany tak, ako ho má
v súčasnosti – v konaní však preukázal, že toto tetovanie si dal urobiť až po útoku, v novembri 2015.
V závere poukázal na to, že v čase, kedy bol na centrálnom príjme, nikto nepopisoval, že by mal na

sebe zakrvavený odev. Ak by bolo k útoku na poškodeného z jeho strany došlo tak, ako to popisuje
obžalobaasúd,jenespochybniteľné,žejehoodevbymuselobsahovaťznačnémnožstvokrvavýchstôp,
ktoré by si príslušníci policajnej hliadky všimli. Aj poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020
vypovedal, že policajná hliadka ho brala na ošetrenie do nemocnice preto, lebo krvácal. Aj napriek tomu,
že v pôvodnom rozhodnutí sa Okresný súd Nové Zámky touto skutočnosťou zaoberal, pretože je naozaj

významnou vo vzťahu k ustáleniu viny zo spáchania skutku, v odôvodnení svojho rozsudku ju už úplne
opomenul a vynechal. Tento nedostatok spôsobuje opätovne nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože sa
jednalo o zásadný argument jeho obhajoby.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), v spojení s ustanovením
§ 322 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju opätovne prejednal a rozhodol

tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol,
že napadnutý rozsudok je zákonný a dôvodný, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade so
skutkovým stavom. Obžalovanému bol uložený primeraný trest. Stotožnil sa s argumentmi súdu I.

stupňa, poukazujúc aj na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 1To/77/2022 z 31.01.2023 vydaného na
podklade odvolania proti pôvodne vyhlásenému rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 06.06.2022. Výrok
o vine sa opiera o ucelený súhrn logicky a fakticky prepojených priamych aj nepriamych dôkazov,
ktoré umožnili súdu vyvodiť bezpečne a bez dôvodných pochybností záver, že skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba, sa stal a spáchal ho obžalovaný. Argumentácia obžalovaného popri polemike

nad závermi vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu tiež v jednostranne interpretovaní
zisteného skutkového stavu, vynímajúc z kontextu výlučne tie časti vykonaných dôkazov, ktoré svedčia
v prospech obžalovaného a opomínajúc dôkazy svedčiace v jeho neprospech, prípadne spochybňujúc
ich relevantnosť alebo hodnovernosť. Skutočnosti preukazujúce vinu obžalovaného, ktoré vyplývajúokrem iného aj z úradného záznamu hliadky PZ z 03.04.2015, boli potvrdené výsluchmi a konfrontáciami
svedkov – členov uvedenej hliadky, pričom zainteresovanie obžalovaného na fyzickom útoku na
poškodeného okrem výpovede poškodeného nepriamo potvrdzujú aj ďalší nezávislí svedkovia. Bolo

preukázané, že obžalovaný bol v deň skutku zamestnaný v stavebnej spoločnosti, ktorá v tom čase
vykonávala v uvedených lokalitách stavebné práce, pričom ku skutku došlo krátko potom, ako mal
poškodený fyzickú potýčku s iným zamestnancom spoločnosti. Doplneným dokazovaním bol zistený aj
chronologický súlad po incidente nasledujúcich udalostí, z ktorého vyplýva, že obžalovaný mal dostatok
času, aby sa po fyzickej potýčke s poškodeným mohol dostaviť na ošetrenie ešte pred príchodom

policajnej hliadky, pričom mal dostatok času aj na prípadné prezlečenie si oblečenia. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní. Nad rámec dôvodov
odvolania ani k vyjadreniu prokurátora k odvolaniu sa nechcel vyjadriť. Stotožnil sa s konečným návrhom
obhajkyne.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že veľa otázok, ktoré sú sporné, nebolo
možné zodpovedať pre nespoluprácu poškodeného. Tento už v prípravnom konaní bojkotoval účasť na
jednotlivých úkonoch. Toto bolo aj dôvodom, že rekognícia bola zo strany OČTK vykonaná s časovou
latenciou, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Nie jej to vinou

obžalovaného, ktorý od počiatku trestného konania poskytoval všetku potrebnú súčinnosť. Paradoxne
poškodený po vynesení napadnutého rozsudku začal vyvíjať procesnú aktivitu smerom k obžalovanému
a k jeho obhajcovi ohľadne náhrady škody na zdraví. To dosvedčuje, že poškodenému bolo od začiatku
jedno, kto bol páchateľom a ani to nevedel. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020 sa uskutočnil
jediný ucelený výsluch poškodeného zo strany obhajoby a v rámci tohto vyšlo najavo, že poškodený

skutočne neopoznal páchateľa tak, ako bolo potvrdené policajnou hliadkou. Navrhla, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, alternatívne aby odvolací súd sám rozhodol
a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného. Nad

jeho rámec sa k veci nevyjadril. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa §
319 Tr. por.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa §

317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste, náhrade škody, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul skúmať, či vec
neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné z dôvodov v ňom uvedených.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd v predmetnej trestnej veci už konal na podklade odvolania
prokurátora podaného proti rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 06.06.2022, ktorým súd I. stupňa
obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Odvolací súd uznesením zo dňa 31.01.2023, sp. zn. 1To/77/2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c)
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súčasne nariadil súdu I. stupňa, aby po vrátení
mu veci nariadil hlavné pojednávanie a na tomto doplnil dokazovanie
-výsluchomsvedkaN.F.,zaoberalsazápisnicouojehokonfrontáciisobžalovanýmvprípravnomkonaní

zo dňa 05.02.2018,
- výsluchom svedka E. M. a odstraňoval rozpory v jeho výpovediach z hlavného pojednávania
a prípravného konania na čl. 136-140,
- predvolal znalcov N. P. K., P. a N. K. Q., vykonal ich výsluch k obsahu ich znaleckých posudkov, so
zameraním sa na mechanizmus zranení, ktoré poškodený utrpel a samotného následku, zisťoval, či

u poškodeného vznikli trvalé následky,
- predvolal na hlavné pojednávanie svedka O. D. (čl. 104), tohto vypočul k obžalobe a
následne v prítomnosti obžalovaného vypočul poškodeného k fyzickému opisu oboch osôb, zisťoval, či
tieto osoby majú na tele tetovania, na akých miestach a toto následne vyhodnotil,- vykonal vyššie naznačené dokazovanie na zistenie časových súvislostí – napadnutie A. M.
poškodeným, privolanie polície, príchod policajnej hliadky na miesto, čas vyšetrenia obžalovaného na
RTG v nemocnici, čas vyšetrenia obžalovaného v ambulancii a poškodeného v ambulancii v nemocnici,

uvedené vyhodnotil aj s ohľadom na výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania ktorý tvrdil, že
obžalovaný po príchode policajnej hliadky utiekol,
- vykonal prípadne ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyvstane po vykonaní horeuvedených nariadených
dôkazov odvolacím súdom.

V ďalšom konaní bolo úlohou súdu I. stupňa opätovne starostlivo vyhodnotiť dôkazy získané zákonným
spôsobom v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por., vrátane dôsledného
vysporiadania sa so všetkými odvolacími dôvodmi a argumentmi prokurátorky v písomných dôvodoch
odvolania, následne zákonne a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v uvedenom rozsahu odvolací súd predovšetkým zistil, že súd
I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku
postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania
dôkazov, pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.).

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že po vrátení veci súdu I. stupňa
v súlade s jeho pokynom boli na hlavnom pojednávaní vypočutí znalci N. P. K., P. a N. K. Q., svedkovia
N. F., L. E. M., O. D. a prečítané listinné dôkazy. Napriek pokynu odvolacieho súdu však nebol vykonaný
opätovný výsluch poškodeného I. J., ktorý i keď bol opätovne riadne predvolaný na hlavné pojednávanie,

nedostavil sa ani napriek opakovane uloženej poriadkovej pokute. Napokon nebolo úspešne realizované
ani predvedenie jeho osoby.

Odvolací súd pripomína, že prvý vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný oslobodený
spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. - nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, bol

odvolacím súdom primárne zrušený z dôvodu, že súd I. stupňa nevykonal všetky dôkazy predložené
s obžalobou – neprevzal do súdneho konania zápisnicu o konfrontácii obžalovaného a svedka N. F.
z prípravného konania, neodstraňoval rozpory vo výpovediach svedka E. M., nepodrobil hodnoteniu
dôkazy vykonané zákonným spôsobom a to tak jednotlivo a následne v ich súhrne podľa horeuvedených
zásad. V rámci právnych úvah súdu I. stupňa absentovala miera logického úsudku i presvedčivosť

záverov vyslovených vo výroku, ktorým obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Taktiež bolo zistené, že
súd I. stupňa poukazoval na časové súvislosti od momentu spáchania skutku do príchodu poškodeného
v sprievode policajnej hliadky na centrálny príjem, avšak tieto nepodložil žiadnymi relevantnými faktami
(lekárske správy, záznam o nahlásení skutku). Bolo tiež potrebné preveriť obhajobu obžalovaného, že
bol na RTG s palcom a najmä v akom čase.

Na podklade obsahu predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal a tento vykazuje znaky
minimálne prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na
§ 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. a § 123 ods. 4 Tr. zák. Uvedené vyplýva z tých dôkazov, na ktoré

poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku – svedecká výpoveď poškodeného I. J.
– vypovedal o priebehu skutku a vzniknutom následku, svedeckých výpovedí N. F., A. F. – policajtov,
ktorí boli s poškodeným po skutku na lekárskom ošetrení, lekárskych správ o ošetrení poškodeného dňa
03.04.2025, znaleckých posudkov N. P. K., P. a N. K. Q..
Skutočnosť, že obžalovaný mal spáchať žalovaný skutok opieral prokurátor (podľa dôvodov odvolania

proti prvému vyhlásenému oslobodzujúcemu rozsudku) o úradný záznam z 03.04.2015 policajtov OO PZ
Nové Zámky N. F. a A. F., na ktorého obsah sa títo odvolávali vo svojich výpovediach. Tiež poukazoval
na rekogníciu vykonanú v prípravnom konaní, kde poškodený po 16-tich mesiacoch od skutku síce
označil ako páchateľa na fotografii inú osobu, avšak táto bola objektívne veľmi podobného výzoru
obžalovanému. Svedok A. F. potvrdil, že poškodený na centrálnom príjme nemocnice označil ako

útočníka obžalovaného, ktorý im uviedol, že je na lekárskom ošetrení ľavej ruky, ktoré utrpel po tom, ako
bolnapadnutýpoškodenýmaukázalimobviazanýprst.Uvedenépotvrdilisvedkoviaajprikonfrontáciách
s obžalovaným. Svedok E. M. vedel o incidente z počutia a videl obžalovaného niekoľkokrát na
predmetnej stavbe, kde mal robiť v strážnej službe. Svedok A. N. obžalovaného identifikoval akostrážnika, ktorý tam pracoval. Svedok N. potvrdil, že obžalovaný mal byť v spoločnosti zamestnaný,
mal teda dôvod byť na mieste činu. Obžalovaný mal na spáchanie skutku motív plynúci z jeho reálnej
činnosti. Tiež poukazoval na to, že poškodený označil obžalovaného ako útočníka, aj aké mal tetovania

a oblečenie.

Z doplneného dokazovania vyplýva, že svedok N. F. (policajt) sa nepamätal na obsah svojej výpovede
z prípravného konania v rámci konfrontácie s obžalovaným, kde vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX bol
v nemocnici v Nových Zámkoch na ošetrení s poškodeným, ktorý prstom ukázal na obžalovaného

s tým, že tento ho napadol. Svedok E. M. uviedol, že iba z počutia vie, že poškodenému jednu buchol
obžalovaný, pričom strážnici sa striedali. Okrem obžalovaného tam videl ešte jedného. Svedok O. D.,
ktorého v prípravnom konaní poškodený pri rekognícii opoznal ako páchateľa uviedol, že v čase činu mal
tetovanie na pravom predlaktí – meno svojej dcéry. Zvyšné tetovania si dal urobiť v rokoch 2021-2024.
V roku 2015 sa určite nezdržiaval v oblasti D. (miesto činu). Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní
dňa 19.10.2020 k situácii „opoznania“ obžalovaného ako páchateľa činu uviedol, že tento vyšiel z dverí

ambulancie. Policajti ho oslovili, aby zostal prítomný, že ho potrebujú vypočuť. Nevie, či ho v danej
chvíli opoznal, teda či uviedol, že táto osoba je tou, ktorá ho napadla. Obžalovaný im povedal, že aj
on má zranenia. Poškodený však uviedol, že tohto vedel označiť iba v kontexte všetkých súvislostí tej
danej konkrétnej situácie. Za normálnych okolností by osobu obžalovaného ako útočníka neopoznal.
Všetko si dal dohromady až vtedy, keď mu policajti povedali, že útočníkom bol obžalovaný. Tiež sa

poškodený nevedel vyjadriť k svojmu skoršiemu vyjadreniu pri ošetrení v nemocnici, kde uviedol, že
bol napadnutý neznámymi ľuďmi a bol udretý lopatou do tváre. Tiež uviedol, že policajtom neposkytol
kamerový záznam, keďže tento sa po 4 - och dňoch vymazáva a on bol dlhú dobu v nemocnici. Policajti
sa o kamerovom zázname neinformovali, ani on im to sám neuviedol, bol otrasený útokom. I keď bol po
ošetrení privezený policajtami do domu, nenapadlo ho poskytnúť im kamerový záznam.

Bolo chybou orgánov činných v trestnom konaní, keď už v úvodnej fáze prípravného konania
nevenovali dostatočnú pozornosť jednoznačnému stotožneniu páchateľa činu, pretože skutok sa stal
dňa 03.04.2015 a rekogníciu, ktorej cieľom bolo stotožniť páchateľa, vykonali až 01.06.2016, teda po cca
14 - tich mesiacoch, hoci podľa úradného záznamu podozrenie, že skutok mohol spáchať obžalovaný,

vyplývalo z úradného záznamu spísaného príslušníkmi policajnej hliadky zo dňa 03.04.2015.

Za daného stavu, s poukazom na obsah vykonaných dôkazov, ktoré si v značnej miere odporovali, a to
práve ohľadne stotožnenia osoby útočníka, je potrebné prisvedčiť obžalovanému, že ani po doplnení
dokazovania po vrátení veci súdu I. stupňa neboli zistené také skutočnosti, na podklade ktorých by

bolo možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že skutok spáchal
obžalovaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok na podklade odvolania obžalovaného zrušil v celom
rozsahu,pretožesúdI.stupňasanevysporiadalsovšetkýmivyššieuvedenýmiokolnosťamivýznamnými

pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.), čím súčasne porušil Trestný zákon v ustanovení §
156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. a § 123 ods. 4 Tr.
zák., keď uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.)
a odvolací súd rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu § 285 písm. c)
Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre skutok v nej uvedený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal

obžalovaný.

Keďže poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO:
35 937 874 si riadne a včas (do skončenia vyšetrovania) uplatnila nárok na náhradu škody v sume
3611,83 eur, odvolací súd túto podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný

proces, pretože obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Čo sa týka nároku poškodeného I. J., súd I. stupňa pochybil, keď tohto s nárokom na náhradu škody
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilný proces, pretože tento si do skončenia vyšetrovania
riadne a včas daný nárok neuplatnil. Svedčí o tom aj fakt, že jeho nárok nebol oboznámený na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2020 po prednesení obžaloby tak, ako bol správne prečítaný
nárok poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava. Súd I. stupňa preto nemal vôbec
rozhodovať ani o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody, pretože v adhéznom konaní (oškode) možno rozhodnúť len v prípade, ak je nárok uplatnený riadne – s uvedením sumy a právneho
dôvodu a včas – do skončenia vyšetrovania, čo v danom prípade splnené nebolo.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)