Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Mésarošová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41Pc/46/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202822
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225202822.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci
manželky: U. G. E., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X, R., zastúpená
splnomocnencom: STANĚK VETRÁK & PARTNERI s. r. o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO:
36 795 038 a manžela: D. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X, R., zastúpený
splnomocnencom: ALTER IURIS, s. r. o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, v konaní
na návrh manželky o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov: U. G. E., rodená E., narodená XX.XX.XXXX a D. N., narodený
XX.XX.XXXX - uzavreté XX.XX.XXXX H. R. - L. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R.
- L. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 08.09.2025 domáhala rozvodu
manželstva s manželom.
2. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté 13.04.2002 na G. Ú. H.
R.-L. H., zapísané v knihe manželstiev G. Ú.A. R.-L. H., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
por. číslom XX. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Počas trvania manželstva sa im narodila
jedna dcéra, ktorá je tohto času plnoletá - Y. N., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra Y. je študentkou 3. ročníka
denného štúdia na Z.Y. L. H. R. a v súčasnej dobe nie je schopná sa samostatne finančne zabezpečiť.
Obaja manželia sú slovenskí štátni príslušníci. Manželstvo trvalo viac ako 23 rokov. Spočiatku bolo
harmonické, avšak postupom času došlo k výrazným zmenám vo vzťahoch medzi manželmi. Príčinou
problémov bola najmä obojstranná kritika, nespokojnosť vo vzťahu, rozdielne vnímanie sveta, odlišné
životné ciele a odlišnosť pováh. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ba
dokonca aj do fyzického násilia, ktoré viedli postupne k tomu, že vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z
ich manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Manželia stratili o seba záujem a prestali spolu
intímne žiť. Časté hádky sprevádzali aj výčitky manžela voči navrhovateľke, najmä, že neprispieva
dostatočne do rodinného rozpočtu, pričom ju kvôli tomu opakovane ponižoval. Rozdielne názory sa
prejavili aj v ich záujmoch - manžel obľubuje rokovú hudbu, zatiaľ čo navrhovateľka sa aktívne venuje
klasickej hudbe, ktorá je jej srdcovkou a jej profesionálnou činnosťou. Pred pandémiou koronavírusu
jej koncerty tvorili hlavný zdroj príjmu; koncertovanie pre ňu predstavuje nielen profesionálnu činnosť,
ale aj životnú vášeň. Počas pandémie sa však jej koncertné aktivity výrazne obmedzili, čo spôsobilo
aj finančné ťažkosti. Manžel sa opakovane vyjadroval, že klasická hudba je podľa jeho názoru
zbytočná a že navrhovateľka plytvá časom, čo viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu konfliktov a nedostatku
podpory zo strany manžela. Nezhody prerástli do domáceho násilia, ku ktorému dochádzalo aj vprítomnosti ich spoločnej dcéry. Navrhovateľka sa v tejto súvislosti na políciu neobrátila a nevyhľadala
ani lekárske ošetrenie, avšak incidenty prispeli k ďalšiemu narušeniu vzťahu. Manželstvo sa pokúšali
zachrániťspoločnýmidovolenkami,avšakanitietopokusynepriniesližiadnuzmenuasituáciunevyriešili.
Častokrát sa stalo, že dovolenka bola akousi „odmenou“ po fyzickom útoku zo strany manžela, čo
len prehlbovalo pocit poníženia a nedôvery navrhovateľky. V súčasnosti manželia bývajú v spoločnom
rodinnom dome, avšak na rôznych poschodiach, s oddelenými vchodmi a každý z nich vedie samostatný
život. Komunikácia medzi nimi je minimálna. Vzájomne k sebe nič necítia. Už v januári 2025 manžel
sám navrhol, že by bolo vhodné podať návrh na rozvod manželstva, ale návrh nepodal. Vzhľadom
na to, že manželstvo už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, možno jednoznačne konštatovať,
že rozvrat v ich manželstve je vážny, trvalý a nenávratný. Manžel dosahuje podstatne vyšší príjem
a okrem toho poberá aj príjem z prenájmu nehnuteľností nadobudnutých za trvania manželstva.
Tieto finančné prostriedky sú poukazované výlučne na jeho účet, ku ktorému navrhovateľka nemá
prístup. Na domácnosť si musí pýtať peniaze od manžela, čo v nej vyvoláva pocit finančnej závislosti.
Medzi navrhovateľkou a jej manželom absentuje vzájomná dôvera, partnerská spolupráca a spoločné
hospodárenie. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani v budúcnosti ho nebude schopné plniť.
Vzťahy manželov sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu ich manželstva.
3. K návrhu na rozvod manželstva sa manžel písomne vyjadril podaním doručeným súdu 10.10.2025.
Uviedol, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Roky neplní svoj spoločenský účel a nie
je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Potvrdil, že manželia vedú oddelenú domácnosť
a žijú oddelene v tom istom rodinnom dome. Príčinami rozvratu sú aj odlišné názory na spoločný
byt, morálne hodnoty, životné postoje a rozpory v uznávaných osobných a morálnych hodnotách. City
manžela voči navrhovateľke ochladli a úplne sa stratili. Manžel sa nechce zmierovať a trval na rozvode
manželstva. Nevie si predstaviť ani ďalší spoločný budúci manželský a rodinný život s navrhovateľkou.
Záverom súhlasil s ukončením manželstva s manželkou.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní 14.01.2026 za prítomnosti manželky, manžela a ich právnych
zástupcov. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výsluchmi účastníkov,
ako aj listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, najmä listinami pripojenými k návrhu, sobášnym
listom, návrhom, rodným listom dcéry, listinou u udelení štátneho občianstva SR manželke, potvrdením
o pobyte, výpis z KN, potvrdením o návštevy školy dcérou, vyjadrením manžela z 10.10.2025, ostatným
spisovým materiálom, na základe čoho zistil nasledujúci skutočný a právny stav:
5. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili, možnosť zmierneho riešenia mediáciou vylúčili.
6. Právny zástupca manželky v rámci prednesu navrhol manželstvo rozviesť.
7. Právny zástupca manžela vo svojom prednese súhlasil s rozvodom manželstva.
8. Manželka na pojednávaní uviedla, že stratili dôveru jeden k druhému, lásku, všetko. Stále hádky,
fyzické násilie, aj voči nej, aj voči dcére, len nevolala políciu, bála sa. Bývajú v rodinnom dome, ktorý
má dva samostatné vchody a majú dve samostatné domácnosti, manžel žije na poschodí, od augusta
2025 žijú oddelene. Intímny život nemajú už 8 rokov. Spoločne nehospodária. V poslednom čase
nekomunikujú, takže sa musia rozviesť. Navrhla, aby manželstvo bolo rozvedené. Len čo sa stretnú,
hádajú sa, to sa nedá. Možnosť obnovenia manželského spolužitia vylúčila. Maloleté deti nemajú.
9. Manžel na pojednávaní uviedol, že pravou príčinou je, že manželka chce rozdeliť majetok. 8 rokov
nevedú intímny život. Manželský vzťah je rozvrátený, ale to je jej snaha rozdeliť majetok. Dochádzalo
k nezhodám, hádkam, ale fyzické násilie odmietol. Oni ani netrávili spoločný čas spolu, chodili na
dovolenky, ale ony (manželka a dcéra) sa akoby dištancovali od neho. Dodal, že ani na dovolenke
netrávili čas spolu. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval po tom ako sa náhodou videli v parku. Keď
ho zbadali (manželka a dcéra), tvárili sa, že ho nepoznajú. To bol dôvod, prečo sa odsťahoval a pár dní
predtým boli na dovolenke. Snažil sa zachrániť manželstvo, chodili na spoločné dovolenky, snažil sa s
nimi komunikovať. Oni sa zatvoria do izby a odmietali prichádzať do styku, aj dcéra. Vzťah s dcérou
má zlý, odmieta s ním komunikovať. Záverom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Dodal, že
manželka nepracuje, je umelkyňa a hádky sú z toho, že je frustrovaná z jej neúspechu jej kariéry. To ju
vedie aj k majetku. Hádky sú už dlhšie 10 rokov, v podstate počas manželstva boli hádky.10. Manžel na otázku manželky „Keď si nás videl, prečo si nás neoslovil?“ odpovedal, že rýchlo odišli
a nemal ich kedy osloviť. Manželka k tomu uviedla, že manžel dcéru ignoroval, chcel syna, to bolo
príčinou, že oni nekomunikovali od malička, lebo ju ignoroval. Vyčítala manželovi, že sa správal tak, ako
by nemal dcéru. Manžel poprel, že vzťahy s dcérou sú zlé od malička a uviedol, že je to odvtedy, ako
sa presťahovali sem v roku 2015, predtým bývali v U. Q..
11. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd je povinný zistiť skutočný stav
veci.
12. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
13.Podľačl.1ZákladnýchzásadZákonaorodine(ďalejlen„ZoR“),manželstvojezväzkommužaaženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
14. Podľa čl. 4 Základných zásad ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať
a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
15. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.
20. Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z navrhovateľkou predloženého listinného dôkazu - sobášneho
listu, z ktorého vyplýva, že manželia uzavreli manželstvo 13.04.2002 na G. Ú. H. R.-L. H., zapísané
v knihe manželstiev G. Ú. R.-L. H., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX.
Ďalej zo skutkových tvrdení účastníkov, ktoré mal súd za preukázané, pričom o nich nemal dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 37 CMP), vyplýva, že manželstvo je trvalo rozvrátené, bez možnosti napraviť
narušené manželské vzťahy. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil počas celého konania a
na pojednávaní vyslovene uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí.
22. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení ZoR. Na základe
zisteného skutočného stavu dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 ZoR) v zmysle vyššie uvedených zásad (čl. 1 a
4 ZoR), preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.23. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželských vzťahov medzi manželmi, súd opätovne vychádzajúc z
tvrdení manželky a manžela, mal za to, že týmito príčinami boli obojstranná kritika, nespokojnosť vo
vzťahu, rozdielne vnímanie sveta, odlišné životné ciele a odlišnosť pováh, odlišné názory na spoločné
bývanie, nezhody vo finančnej oblasti, morálne hodnoty, životné postoje a rozpory v uznávaných
osobných a morálnych hodnotách. Manželka ako ďalšiu príčinu uvádzala aj domáce násilie, čo manžel
poprel. Manžel zas tvrdil, že manželka je dlhodobo frustrovaná, keďže nepracuje, čo ju vedie k majetku
(manžel zrejme myslel vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva). Dôsledkom je skutočnosť, že
manželia spoločne nehospodária a intímne spolu nežijú 8 rokov, nemajú spoločné aktivity, nevedú
spoločnú domácnosť. Každý z manželov obýva jedno poschodie v spoločnom rodinnom dome a každý
z nich vedie samostatný rodinný život. K odchodu zo spoločnej domácnosti manželom tento uviedol,
že sa tak rozhodol potom ako boli spolu na dovolenke a pár dní na to videl manželku a dcéru v parku,
ktoré, keď ho uvideli, tvárili sa, že ho nepoznajú. Manželka namieta, že veď aj manžel ich mohol
osloviť. Aj toto správanie svedčí o rozvrate vzťahov medzi manželmi, ktorí sa navzájom akoby jeden
druhému vyhýbajú. Manželka o obnovu manželstva neprejavila žiaden záujem, na rozvode manželstva
trvala počas celého konania a vylúčila aj prípadnú manželskú poradňu. U manželov podľa názoru
súdu absentuje zdravé rodinné prostredie, čo svedčí o vážnom rozvrate manželstva. K uvedenému súd
dospel na základe vyjadrení účastníkov, keď nebolo sporným, že manželstvo je vážne narušené a trvalo
rozvrátené. Rovnako nie je sporné, že manželia medzi sebou nekomunikujú a nemajú záujem ani o
trávenie spoločného času. Uvedené vyplynulo aj z výsluchu manžela, ktorý síce potvrdil, že boli spolu
ako rodina na dovolenke, ale ani tam netrávili čas spolu. Dovolenky manželka vnímala ako „odmenu“ po
fyzickomútokuzostranymanžela,čomanželpoprel,žebydochádzalokfyzickémuútoku.Tietookolnosti
viedli následne k faktickému rozpadu manželstva, ochladnutiu citov medzi manželmi a k vytrateniu
dôvery. Z ich manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Manželstvo reálne nenapĺňa žiadnu z jeho
spoločenských funkcii a je len formálnym zväzkom, pričom obnovenie manželského spolužitia manželka
aj manžel vylúčili a manžel súhlasil s rozvodom manželstva.
24. Pre úplnosť súd poznamenáva, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nikoho nemožno
nútiť, aby v ňom zotrval. Preto pri zvážení všetkých okolností prípadu a skutočnosti, že obaja manželia
súhlasia s rozvodom manželstva, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie podané manželkou bude právne neúčinné, nakoľko sa tohto práva podať odvolanie voči súdu
v zmysle § 368 CSP vzdala, a to po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodovsa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.