Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321200434
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321200434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO 36 866 296, so sídlom
P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, proti žalovanému: Insolvency Management Group, k. s., IČO 51 067 820,
so sídlom Mudroňova 75, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, ako správca úpadcu: D. E., narodený

XX.X.XXXX, trvale bytom Sídl. F. G. XXX/XX, H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28C/4/2021-223 zo dňa 9. februára
2023 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. ruší a vec mu v zrušenom
rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania
zamietol, výrokom II. určil, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to stavby
súpisné číslo XXX, postavenej na parcele CKN parcelné číslo 1435/114, rodinný dom a stavby bez
súpisného čísla, postavenej na parcele CKN parcelné číslo 1435/115, garáž, ktoré sú zapísané na LV
číslo XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre okres: Galanta, obec: C., pre
k.ú. C., vo výške podielu 1/2 k celku, výrokom III. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%.

2. Rozsudok označený v záhlaví v napadnutých výrokoch II., III. súd prvej inštancie právne odôvodnil
aplikáciou ustanovení § 282, § 285, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa

28.1.2021 domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to stavby súpisné
číslo XXX, postavenej na parcele CKN parcelné číslo 1435/114, rodinný dom a stavby bez súpisného
čísla, postavenej na parcele CKN parcelné číslo 1435/115, garáž, ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX
vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre okres: Galanta, obec: C., pre k.ú. C., vo
výške podielu 1/2 k celku. Pôvodný žalovaný D. E. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu prvej
inštancie doručené dňa 25.3.2021, uznal nárok žalobkyne a navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre

uznanie.

4. Vecne argumentoval sú prvej inštancie tým, že právnym dôvodom vydania rozsudku pre uznanie
bolo uznanie nároku uplatneného žalobkyňou pôvodným žalovaným D. E.. Keďže boli splnené všetky
zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie
rozhodol rozsudkom pre uznanie tak, že žalobe vyhovel.5. Súd prvej inštancie priznal žalobykni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa
vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, keďže mal posúdiť právny režim vstupu, respektíve
zmeny účastníka konania na strane žalovaného, ako aj vplyv takej zmeny na účastníkov na priebeh
konania. Rozsudok je nepreskúmateľný, arbitrárny a postupom súdu prvej inštancie zároveň došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces.Rozsudoknespĺňaanilenzjednodušenéobsahovénárokypodľa
§ 285 Civilného sporového poriadku, nakoľko v ňom absentuje právny dôvod jeho vydania. Vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu vzniká v majetkovej sfére úpadcu nový subjekt (konkurzná podstata), ktorý
je zastúpený správcom. Správca pritom nie je právnym nástupcom úpadcu ale novou stranou, ktorá
získala oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu a medzi ktorého primárne povinnosti patrí zastupovanie
záujmov veriteľov úpadcu. Už iba zo samotnej povahy funkcie správcu možno a priori predpokladať

konflikt záujmov správcu a úpadcu, v dôsledku čoho sa nemožno stotožniť s názorom, že správca by
kedykoľvek (najmä bez súhlasu veriteľského výboru) dobrovoľne súhlasil so zmenšením konkurznej
podstaty úpadcu. Zmena účastníka konania podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nastáva zo zákona ako automatické procesné nástupníctvo pri ktorom sa nevyžaduje rozhodnutie súdu.
Predmetné procesné ustanovenie je s poukazom na § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo

vzťahu k § 80 Civilného sporového poriadku špeciálnym ustanovením, ktoré má prednosť. Pokiaľ súd
prvej inštancie dôvodil vydanie rozsudku analógiou podľa § 80 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
tento postup je nutné odmietnuť ako nesprávny. Žalobkyňa v žalobe o vylúčenie majetku zo súpisu
vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 5Cbi/6/2022 uviedla skutkový stav, ktorý je totožný s jej
argumentáciou v tomto konaní. Meritórne rozhodnutie súdov v konaní vedenom na Okresnom súde

Galanta sp. zn. 28C/4/2021 o určenie vlastníctva a v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.
zn. 5Cbi/6/2022 o vylúčenie majetku zo súpisu tak bude závisieť od právneho posúdenia rovnakého
skutkového stavu. Žalovaný považuje súbežný priebeh oboch konaní za porušenie princípu právnej
istoty vyjadreného v Článku 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko môžu vzniknúť dve rozhodnutia,
ktoré sa vysporiadajú s otázkou vlastníckeho práva odlišne. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo

opätovne vysporiadať sa argumentáciou žalovaného a zároveň určiť, ktoré z prebiehajúcich konaní ma
prednosť. Konkurzné konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii má tri štádiá. Konkrétne (i)
od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konania, (ii) od začatia konkurzného konania
do vyhlásenia konkurzu a (iii) od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu. V prípade analogického
uplatnenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre posúdenie obdobia pred vyhlásením konkurzu

z dôvodu uloženia trestu prepadnutia majetku možno deň začatia konkurzného konania stotožniť s
dňom právoplatného odsúdenia úpadcu, t. j. obdobie od 24.11.2020 do 9.6.2021 možno považovať
za druhé štádium konkurzného konania. Vyplývajúc z dikcie zákona o konkurze a reštrukturalizácii
dlžník nemá predchádzajúcu možnosť zistiť, či niektorý z jeho veriteľov podal návrh na vyhlásenie
konkurzu a túto skutočnosť sa dlžník dozvedá až v momente doručenia uznesenia o začatí konkurzného

konania. Účelom uvedenej právnej úpravy je zamedzenie možnosti zbavovania sa majetku dlžníka pred
vyhlásením konkurzu, ktoré by malo znížiť uspokojenie veriteľov. Nakoľko sa predmetné konanie týka
majetku v konkurznej podstate, trovy žalobkyne sú v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii vylúčené z uspokojenia. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II., III. zrušil.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že odvolacie námietky
žalovaného, ktorými zdôvodňuje, že nemali byť splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre
uznanie, sú zmätočné, nakoľko v nich nie je uvedené, ktoré konkrétne procesné podmienky bránili
súdu prvej inštancie vo veci rozhodnúť podľa ustanovenia § 282 a nasl. Civilného sporového poriadku

rozsudkom pre uznanie. Súd rozhodoval vo veci, ktorú je možné čo do predmetu konania rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie, rozhodoval na návrh žalobkyne, ktorý bol realizovaný potom ako žalovaný (D.
E.) nárok písomne uznal vo vzťahu ku konajúcemu súdu. Na majetok pôvodného žalovaného (úpadcu –
D. E.) bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 2.6.2021, ktoré bolo zverejnené
v obchodnom vestníku dňa 8.6.2021 (položka K027123, teda právoplatnosť nadobudlo dňa 9.6.2021),

pričom konanie pred súdom prvej inštancie je vedené od 28.1.2021, teda konkurz bol vyhlásený až o
takmer 5 mesiacov neskôr ako začalo konanie vo veci a súčasne žalovaný správca konkurznej podstaty
podal návrh na pokračovanie v spore až podaním zo dňa 18.11.2021. Do vyhlásenia konkurzu bol
žalovaný oprávnený vykonávať procesné úkony v spore samostatne, teda aj žalovaný nárok uznať podľa§ 282 Civilného sporového poriadku. Ak správca konkurznej podstaty vstupuje ako procesný subjekt
do už vedeného sporového konania (ktoré začalo pred vyhlásením konkurzu), nevstupuje ako subjekt
nový (nejde o nové konanie a nový spor s odlišným žalovaným subjektom), ale ide o spor totožný

a dochádza výlučne len k určeniu zástupcu úpadcovi, preto je potrebné analogicky aplikovať § 80
ods. 3 Civilného sporového poriadku, obdobne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že samotné vedenie konania
o vylúčenie majetku zo súpisu pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 5Cbi/6/2022 nie je dôvodom,
aby súd konanie vedené skôr (od 28.1.2021) o určenie vlastníckeho práva a excidančné konanie je
vedené neskôr (od 24.6.2022) prerušil podľa § 164 Civilného sporového poriadku. Konanie o vylúčenie

majetku zo súpisu, v ktorom sa otázka vlastníckeho práva skúma výlučne ako prejudicionálna, nemôže
byť prekážkou vedenia konania o určenie vlastníckeho práva, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho
práva ako hlavná a ktorého výrok je tak záväzným s účinkami podľa § 228 Civilného sporového
poriadku. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa a úpadca žili v druhovskom pomere viac ako 17
rokov a je zrejmé, že počas tejto doby nadobúdali veci, práva a iné majetkové hodnoty za podmienok
podľa § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako to tak bolo aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

pričom žalobkyňa žalobou bráni svoje práva a žiadnym spôsobom nezasahuje do majetku, ktorý patril
žalovanému úpadcovi. Pri výstavbe nehnuteľností sa vlastnícke právo k stavbám nadobúda výstavbou
ako originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva už dňom okamihu vzniku stavby, teda
dňom kedy je stavba vybudovaná do takého štádia, od ktorého už všetky ďalšie stavebné práce
smerujú k jej dokončeniu. Žalobkyňa sa podľa dohody so žalovaným stala vlastníkom nehnuteľností

podľa petitu žaloby ešte dávno predtým, ako bol na majetok žalovaného úpadcu vyhlásený konkurz,
resp. mu bol uložený trest prepadnutia majetku. Snaha žalovaného spochybňovať vznik jej práva je
nepriliehavá a žalobkyňa si nerobí nárok na celý majetok zapísaný v súpise všeobecnej konkurznej
podstaty. Rovnako je nepriliehavé tvrdenie, že úpadca nemal oprávnenie nakladať so svojím majetkom
odo dňa uloženia trestu prepadnutia majetku, nakoľko takéto tvrdenie je priamo v rozpore s § 44 ods.

1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď obmedzenie úpadca nakladať s majetkom je dané až
dňom vyhlásenia konkurzu, teda dňom 9.6.2021. V prípade konkurzov podľa ustanovenia § 107a zákona
o konkurze e reštrukturalizácii nie je stanovený začiatok konkurzného konania podľa § 14 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii vydaním uznesenia o začatí (samostatné procesné rozhodnutie). Za
okamih začatia konkurzného konania tak možno považovať deň doručenia rozsudku súdu o prepadnutí

majetkupodľa§107aods.1zákonaokonkurzeereštrukturalizácii,čovprípadeúpadcuboloaž7.5.2021
a úpadca procesne žalovaný nárok uznal podaním doručeným súdu dňa 15.3.2021. Úpadca uznaním
žalovaného nároku nedisponoval svojím majetok, ale procesným úkonom uznal nárok žalobkyne, ktorý
nárok vznikol dňom výstavby (deň vzniku jej vlastníckeho práva), teda pred tým, ako mu bol uložený
trest prepadnutia majetku. Majetok žalovaného zostal aj po uznaní žalovaného nároku nedotknutý. Vo

vzťahu k spochybňovaniu rozsudku o priznaní nároku žalobkyne na náhradu trov konania žalobkyňa
uviedla, že skutočnosť, že sa vylučuje uspokojenie trov, nevylučuje ich priznanie, nakoľko priznanie trov
a ich uspokojenie sú dva rozdielne procesné a právne inštitúty. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný ku dňu
vyhlásenia rozsudku predmetný nárok nikdy neuznal a s vydaním rozsudku pre uznanie nároku nikdy
nesúhlasil. Žalovaný zdôraznil, že pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku neboli splnené procesné
podmienky, a to uznanie nároku žalovaným, ktorým je obchodná spoločnosť Insolvency Management
Group, k. s., správca úpadcu. Zmena účastníctva podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze nastáva ex lege

a proti vôli pôvodného účastníka (úpadcu). Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363

Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
356 písm. a) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilnéhosporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho
časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

11. Podľa § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

12. Podľa § 356 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

13. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako

dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú
zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Uznanie nároku je procesným úkonom
žalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo v praxi znamená, že uznanie nároku je účinné, jedine
ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne
predpoklady takéhoto uznania, pretože ide o procesný úkon, ktorý je treba striktne odlišovať od

mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282
Civilného sporového poriadku, je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá
nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku.
Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo
nevydá. Rozsudkom pre uznanie nároku je možné rozhodnúť akýkoľvek nárok uplatnený žalobou.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti
rozsudku súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči
rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku

(§ 356 Civilného sporového poriadku). Voči ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie v sporových
konaniach je odvolanie prípustné. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 356 písm. a) Civilného
sporového poriadku odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku zákon pripúšťa len
z jediného dôvodu, a to že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Podmienkami treba rozumieť
jednak podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, ktorými sú čiastočné alebo

úplné uznanie nároku žalovaným, uznanie nároku všetkými žalovanými tvoriacimi nerozlučné alebo
nútené spoločenstvo, nariadenie pojednávania, ak k uznaniu nedošlo písomne a návrh žalobcu na
vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre
uznanie nároku, musí súd takýto rozsudok vydať. Dôvodom pre podanie odvolania proti rozsudku
pre uznanie nároku okrem splnenia vymenovaných osobitných podmienok môže byť i to, že neboli

splnené všeobecné procesné podmienky konania (napríklad procesné podmienky na strane súdu:
právomoc a príslušnosť, procesné podmienky na strane strán sporu: procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany,
vecné procesné podmienky: existencia žaloby a splnenie poplatkovej povinnosti, negatívne procesné
podmienky: prekážka rei iudicatae a prekážka litispendencie).

15. V súdenom spore podal odvolanie žalovaný ako správca úpadcu pôvodného žalovaného D. E.,
ktorý pôvodný žalovaný D. E. uznal nárok žalobkyne, pričom v odvolaní uviedol viacero odvolacích
argumentov. Ako už bolo konštatované vyššie, odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku sa pripúšťa
len z jediného dôvodu, a to že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Jediným relevantným

odvolacím dôvodom žalovaného tak potom je namietanie, že po zmene subjektu na strane žalovaného
ex lege v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný Insolvency Management Group,
k. s. neuznal nárok žalobkyne.

16. Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí
odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

17. Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd

nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

18. Podľa § 107a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak
príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku,

konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol
takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz

sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

20. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno

pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník

alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

21. Trest prepadnutia majetku postihuje zásadne celý majetok odsúdeného, a to v čase, v akom
existoval ku dňu ukončenia konkurzného konania. Konštrukcia citovaného ustanovenia § 59 Trestného

zákona predpokladá, že po uložení trestu prepadnutia majetku bude začaté konkurzné konanie na
majetok odsúdeného, a preto rozsah majetku, ktorý je predmetom trestu, bude určený na základe
kritérií určených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol
uložený trest prepadnutia majetku, zašle rovnopis rozhodnutia príslušnému konkurznému súdu a ten bez
podania návrhu bezodkladne vyhlási konkurz na majetok odsúdeného. Vlastníkom prepadnutých vecí

sa spravidla stáva štát (SR), a to dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo o prepadnutí rozhodnuté.
Zákon pripúšťa, aby sa vlastníkom prepadnutých vecí mohol stáť iný subjekt za predpokladu, že tak
ustanovuje medzinárodná zmluva. Ide o prípad nadobudnutia vlastníckeho práva výrokom súdu (§ 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastníkom veci a oprávneným z iných majetkových práv patriacich do
prepadnutého majetku sa stáva štát dňom právoplatnosti rozsudku o uložení trestu prepadnutia majetku

(§ 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. V prejednávanej veci bola žaloba o určenie vlastníctva podaná voči pôvodnému žalovanému D. E.,
ktorému bol v trestnom konaní uložený trest prepadnutia majetku. Citované ustanovenie § 107a ods.
1 zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postup konkurzného súdu po tom, čo súd v trestnom

konaní rozhodene o uložení trestu prepadnutia majetku. Konkurzné konanie tak predstavuje výkon
rozhodnutia o prepadnutí majetku, ktoré je vydané v trestnom konaní. Na základe rozhodnutia o uložení
trestu prepadnutia majetku je konkurzný súd povinný bezodkladne vyhlásiť konkurz na majetok osoby,
ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku. Konkurzný súd nevydáva uznesenie o začatí konkurzného
konania a ani nezisťuje predpoklady na vyhlásenie konkurzu tak, ako je to v prípade štandardného

konkurzu. Konkurzný súd v uznesení vyhlási konkurz na majetok osoby, ktorej bol uložený trest
prepadnutia majetku. Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

23. V súdenom spore má kľúčový význam žalovaným v odvolaní namietaná skutočnosť, že po zmene
subjektov na strane žalovaného v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok pôvodného žalovaného

D. E. (úpadca) nedošlo k uznaniu nároku uplatneného žalobkyňou novým žalovaným Insolvency
Management Group, k. s. (správca). Zo skutkových zistení vyplynulo, že pôvodnému žalovanému D. E.
bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/67/2020 zo dňa 24. novembra 2020 s právoplatnosťou
dňa 24. novembra 2020 uložený trest prepadnutia majetku, žaloba v prejednávanej veci bola podanána súd prvej inštancie dňa 28. januára 2021, pôvodný žalovaný D. E. uznal nárok uplatnený žalobou
podaním zo dňa 11. marca 2021 doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. marca 2021 a Okresný
súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok pôvodného žalovaného D. E. uznesením sp. zn. 7K/7/2021

zo dňa 2. júna 2021 zverejneným Obchodnom vestníku dňa 8. júna 2021. Z uvedených skutočností
je zrejmé, že pôvodný žalovaný D. E. uznal nárok žalobkyne uplatnený žalobou neskôr (15. marca
2021), ako sa stal štát vlastníkom prepadnutého majetku pôvodne žalovaného D. E. (24. novembra
2020). Vlastníkom majetku pôvodného žalovaného D. E. bol ku dňu uznania nároku žalobkyne štát,
čo znamená, že pôvodne žalovaný D. E. nebol ku dňu uznania nároku žalobkyne oprávnený nakladať

s prepadnutým majetkom a ani konať vo veciach týkajúcich sa tohto prepadnutého majetku, teda ani
urobiť konkrétny procesný prejav v konaní vo forme uznania nároku vzťahujúceho sa na prepadnutý
majetok. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď na základe nulitného úkonu pôvodne žalovaného
D. E. (uznania nároku žalobkyne) vydal rozsudok v preskúmavanom prípade na základe uznania nároku.
Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený po
uznaní nároku žalobkyne pôvodným žalovaným D. E., nakoľko konkurzné konanie predstavuje výkon

rozhodnutia o prepadnutí majetku, ktoré je vydané v trestnom konaní, avšak k prechodu vlastníctva
na štát dochádza už právoplatnosťou rozhodnutia súdu v trestnom konaní, v ktorom bol uložený trest
prepadnutia majetku. V danom prípade je nevyhnutné skonštatovať, že podmienky pre vydanie rozsudku
pre uznanie nároku, neboli splnené pre absenciu účinného uznania nároku na to oprávnenou osobou.

24. Ďalej bolo obsahom odvolacej argumentácie žalovaného vyslovenie nesúhlasu so zamietnutím
jeho návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej
podstaty. Ako bolo ustálené vyššie, kľúčovou otázkou pre posúdenie možnosti podať odvolanie proti
rozsudku pre uznanie nároku je dôvod, že neboli splnené procesné podmienky. Nie je preto možné
v súdenom prípade napadnúť rozsudok odvolaním obsahujúcim niektorý z ďalších odvolacích dôvodov,

aké sú typické pri rozsudkoch vo všeobecnosti. Je teda zrejmé, že odvolacie dôvody žalovaného
spočívajúce v dôvodoch o prednosti excidančnej žaloby nie sú prípustné odvolacie dôvody proti
rozsudku pre uznanie nároku v preskúmavanom prípade. Ani odvolacia námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci nie je spôsobilým odvolacím dôvodom proti rozsudku pre uznanie nároku.
Tiež žalovaný namietal nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozsudku majúc za to,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku a nezohľadňuje argumenty a okolnosti predmetnej veci. Vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke žalovaného odvolací súd dáva do pozornosti vyššie citované ustanovenie § 285
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku na základe uznania nároku
uvedie iba predmet konania (teda stručnú charakteristiku procesného nároku) a právny dôvod vydania

rozsudku (teda ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol), pričom obe tieto skutočnosti nepochybne
z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplývajú (porovnaj odseky 1., 2., 5. napadnutého rozsudku).

25. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre uznanie nároku je daná iba vtedy, ak neboli splnené
zákonom ustanovené podmienky na jeho vydanie. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež

vyššie citované zákonné ustanovenia tak bolo nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. vo veci samej a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec v zrušenom rozsahu podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok a následne vo
veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie a tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).