Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníeky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýo
JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. decembra
2025 prejednal s?ažnos? podanú odsúdeným A. B., nar. X.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo, sp. zn. 20Nt/3/2025 zo doa 4.9.2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, sp. zn. 20Nt/3/2025 zo dňa 4.9.2025 podľa
§ 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9T/43/2017, pretože nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 Tr. por.

Citovanéuznesenienenadobudloprávoplatnosť,pretožebolonapadnutésťažnosťouodsúdenéhoihneď
po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 4.9.2025 (na č.l. 109 súdneho
spisu). Prokurátor sa vzdal práva sťažnosti.

Dňa 24.9.2025 bola súdu doručená žiadosť o ustanovenie obhajcu za účelom spísania sťažnosti

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Opatrením zo dňa 1.10.2025 súd ustanovil odsúdenému
obhajcu.

Dňa 14.11.2025 odsúdený prostredníctvom ustanoveného obhajcu doplnil dôvody sťažnosti. Z ich
obsahu vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové aj právne okolnosti prípadu,
keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., hoci

na verejnom zasadnutí boli vykonané nové dôkazy – výpovede svedkov C. D. a A. A. objektívne
spochybňujúce skutkový základ, z ktorého vychádzal pôvodný odsudzujúci rozsudok. Tieto nové dôkazy
neboli v pôvodom konaní známe a podľa obhajoby sú spôsobilými odôvodniť iné rozhodnutie vo veci.
Z týchto výpovedí svedkov vyplýva, že sa im A. D. priznal s tým, že mu (odsúdenému) dal do pohára vína
tabletky na spanie, po ktorých zaspal, následne ho nasadil do auta značky Renault Laguna, EČV: E.,
ktorým bolo nabúrané do zvodidiel. Svedok A. A. uviedol, že A. D. mal s odsúdeným dlhodobé problémy,

a preto chcel na neho „našiť niečo zlé“.
Odsúdený poukázal na obsah svojej výpovede z 25.5.2017, že dňa 15.10.2016 vypil v bare približne
4 pivá a 2 poldeci vodky, telefonicky ho kontaktoval A. D., že chce s ním urovnať dlhotrvajúci spor
a poslal za ním F. G., ktorý ho doviezol na aute do autoservisu A. D.. Následne mu A. D. doniesol
pohár s vínom, po jeho dopití mu dolial víno a po dopití druhého pohára vína stratil vedomie a zaspal.
Prebudil sa až na druhý deň na lôžku v nemocnici. Nepopiera, že v minulosti šoféroval motorové vozidlo

pod vplyvom alkoholu, čo viackrát oľutoval, avšak v minulosti aj po požití väčšieho množstva alkoholu
bol vždy pri vedomí. Svedok H. I. v pôvodnom konaní uviedol, že po nehode v noci 16.10.2016 našielvmotorovomvozidlemuža,ktorý„nejavilznámkyživota“.Tátovýpoveďkorešpondujesnovýmidôkazmi,
že bol v bezvedomí následkom účinku látky (tabletky na spanie). Tým nové dôkazy zapadajú do reťazca
udalostí a vytvárajú reálny skutkový základ pre pochybnosť o správnosti pôvodného rozsudku.

Výpoveď H. I., že ho videl dňa 16.10.2016 v čase okolo 00.25 hod. viesť motorové vozidlo, nevylučuje
možnosť, že ku skutku mohlo dôjsť tak, že ho A. D. nasadil do motorového vozidla zn. Renault Laguna,
v ktorom sedel na mieste spolujazdca. Následne A. D. sediaci na mieste vodiča s ním narazil s vozidlom,
premiestnil ho na sedadlo vodiča a spustil dole kopcom z križovatky z obce J. smerom k obci K.. Takýto
priebeh deja korešponduje s výpoveďou svedka H. I., svedeckými výpoveďami C. D. a A. A. a tiež

s náčrtom dopravnej nehody zo 16.10.2016. Vzhľadom k tomu, že odsúdený bol v tom čase v dôsledku
požitia tabletiek na spanie spolu s alkoholom v stave bezvedomia, nevie toto tvrdenie potvrdiť, ale
existuje reálna možnosť, že k nehode došlo práve takým spôsobom. Znamenalo by to, že za skutok, za
ktorý bol odsúdený, nemôže byť trestne zodpovedný z dôvodu nepríčetnosti, do ktorej ho priviedol A.
D.. Vzhľadom k uvedenému žiada, aby boli dôsledne vyhodnotené nové dôkazy v spojení s dôkazmi už
vykonanými v pôvodnom konaní, tak aby bolo dodržané právo na spravodlivý súdny proces zahŕňajúci aj

ďalšie práva pre účastníkov konania a zároveň povinnosť pre rozhodujúci orgán ako zachovanie práva
na náležité odôvodnenie rozhodnutí či povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými navrhnutými dôkazmi.
Preto navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie a rozhodovanie, prípadne sám rozhodol o povolení obnovy konania.

Vyjadrenie prokurátora k sťažnosti odsúdeného nie je súčasťou spisu.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu je sťažnosť
prípustná (§ 185 ods. 1, ods. 2 druhá veta Tr. por., v spojení s § 402 ods. 3 Tr. por.), sťažnosť podala
oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa §

192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení
všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. B. nie je
dôvodná.

Napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania
nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok. Odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd
zodpovedajúcimspôsobom,dostatočneapresvedčivovsúladesust.§176ods.2Tr.por.,apretokrajský
súdvzásadenaodôvodnenienapadnutéhouzneseniaodkazuje.Krajskýsúdzistil,žesúdprvéhostupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil svoje dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že v prípade

odsúdeného A. B. nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9T/43/2017. Tieto závery majú svoj základ vo vykonanom
dokazovaní na verejnom zasadnutí.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium
rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo

dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou
spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania vyhodnotiť vplyv novej
skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné
vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou jeobjektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu
v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal,
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne
vyhodnotil.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.
por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:

1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,
2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o

návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre
možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený A. B. sa návrhom doručeným 5.2.2025 domáhal
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín vedenú pod sp. zn. 9T/43/2017, v ktorom

bol odsúdený za prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zák., marenia výkonu úradného roz-hodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a poškodzovania
cudzej veci podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. a za tieto mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere
200 hodín, úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akého-koľvek druhu vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 13.3.2018 a bol vypracovaný v zjednodušenej podobe bez odôvodnenia, nakoľko strany konania
sa po jeho vyhlásení vzdali opravného prostriedku (§ 172 ods. 2 Tr. por.)

V tejto súvislosti navrhol súdu vykonať nové dôkazy – výsluch svedkov C. D. a A. A., teda dôkazy, ktoré
neboli vykonané v základnom konaní.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal (výsluchom svedka C. D. a A. A., opis ktorých je súčasťou odôvodnenia napadnutého
uznesenia),sivytvorildostatočnýskutkovýzákladprerozhodnutieonávrhuodsúdeného,tietoajsprávne
vyhodnotil a porovnaním so skutkovým stavom veci, ktorý mal súd k dispozícií v základnom konaní v

trestnej veci vedenej pod
sp. zn. 9T/43/2017, dospel aj k správnemu záveru, že tieto nie sú dostatočné, aby privodili
iné rozhodnutie o vine, resp. o treste odsúdeného. Inak povedané, výsledkom ich zhodnotenia
je konštatovanie, že ani tieto nové dôkazy nie sú tak závažné, aby prekonali skutkový stav
zistený z dokazovania v pôvodnom konaní, a tak vytvorili dôvodný predpoklad pre zmenu pôvodne

právoplatnéhorozhodnutia.Tedasúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutiapodrobnevysvetlil
svoje dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že odsúdeným prezentované nové dôkazy sú v rozpore s doteraz
vo veci vykonanými dôkazmi, a preto nie sú dané podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej
trestnej veci.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá
z hľadiska jeho formy a obsahu, uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému
súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Zároveň toto uznesenie je výsledkombezchybného procesného postupu. Nadriadený súd si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo

v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom úlohou zamerať sa na riešenie sťažnostných námietok odsúdeného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Sťažnosť odsúdeného smeruje do skutkových zistení súdu a v podstate je založená len na tom, že
odsúdený sa nestotožnil s vyhodnotením nových dôkazov, ktoré vzišli z dokazovania na verejnom
zasadnutí, polemizuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a predkladá svoje vnímanie skutkového
stavu veci, ktoré podľa obhajoby zapadá do vykonaného dokazovania. V podstate predložil súdu také

skutkové okolnosti, ktoré popierajú vôľové a vedomé konanie odsúdeného (odsúdený mal byť nielen
pod vplyvom alkoholu, ale aj liekov, ktoré mu úmyselne mala podať tretia osoba, ako aj naaranžovať
stav, v ktorom ho našli v motorovom vozidle), teda že malo ísť o „odplatné“ konanie tretej osoby za
dlhodobo zlé vzťahy.

K obnove konania môže viesť len taký nový dôkaz, ktorý okrem iných požadovaných vlastností je aj
presvedčivý. V danom prípade tomu tak nebolo, pričom prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia poukázal na konkrétne okolnosti vyplývajúce zo zásadnej výpovede svedka H. I., ktorý
potvrdil, že v protismere sa pohybovalo motorové vozidlo, ktoré zrazu zišlo k pravému okraju vozovky
v smere svojej jazdy a pravou prednou časťou vozidla narazilo do zvodidiel. Motor vozidla bol stále

v chode, na mieste vodiča sedel neznámy mladý muž, ktorý nejavil známky života, iná osoba tam nebola,
a to ani v blízkosti miesta dopravnej nehody. Obsah tejto výpovede popiera až nereálny opis skutočností
uvedených obhajobou, že tretia osoba sediaca na mieste vodiča s ním mala naraziť s vozidlom,
premiestniť ho na sedadlo vodiča a spustiť dole kopcom z križovatky, o ktorých vypovedal svedok C.
D.. Ďalej prvostupňový súd pri hodnotení nových svedeckých výpovedí vzal do úvahy aj ich neurčitosť,

odstup času od skutku, motiváciu obnoviť predmetné konanie (keďže odsúdenému bol aktuálne uložený
doživotný zákaz činnosti vodiča) a tieto vo vzájomných súvislostiach súd viedli k logickému záveru, že
nové dôkazy nie sú spôsobilé a dostatočné na „prelomenie“ právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia
súdu. Inak by tieto dôkazy nezhodnotil ani krajský súd. Preto sa krajský súd so sťažnostnými námietkami
odsúdeného v tomto smere nestotožňuje. Žiada sa tiež poznamenať, že súčasťou pripojeného spisu sp.

zn. 9T/43/2017 sú aj dva protokoly o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi zo 16.10.2016
a z vyšetrenia A. B. vykonaného lekárom o 01.15 hod. vyplýva negatívne zistenie lekára o príznakoch
prípadného požitia liekov, alebo jedovatých látok, hypnotík atď.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní o obnove konania

neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha
obnovy konania.

Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou

platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Tento princíp neumožňuje stranám konania,
aby sa dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania a nového rozhodnutia vo
veci. Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie
veci. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného
a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne

rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť
vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami
jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy
konania nejedná.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo nadriadeným
súdom, neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného A. B. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.