Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200972
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125200972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých:
1/ X. Š., W.. XX.XX.XXXX, 2/ H. Š., W.. XX.XX.XXXX, 3/ W. Š., W.. XX.XX.XXXX, zastúpených
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., pochádzajúcich z matky: Ľ.G. Š.N., W..
XX.XX.XXXX, F. W. XXX/XX, L., právne zastúpenej Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 7, Košice, a otca: K.. X. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. W. XXX/XX, L., právne zastúpeného
JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, v konaní o určenie výživného
na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/30/2025-26 zo

dňa 5.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie výživného na maloletého X., H. E. W. od 1.6.2023 do rozvodu
manželstva vo výške 400 eur mesačne na každé dieťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“).

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd skúmal prioritne, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa

pre priznanie výživného spätne. Súd konštatuje, že nový zákon o rodine č. 36/2005 z 19.01.2005
poňal do § 77 práve dôvody hodné osobitného zreteľa pri určovaní výživného spätne. Pôvodne toto
znenie, tento dodatok, pri žiadosti o spätné výživné pri maloletých deťoch v zákone nebol. Dôvodom pre
zaradenie tohto slovného spojenia bola skutočnosť, aby nedochádzalo k neprimeraným a šikanóznympodávaniamnávrhuzasituácie,kedyúčastníkovivprípade,žeotomázáujem,ničnebráninávrhpodaťv
danom konkrétnom čase. V konkrétnej veci bolo preukázané, že otec podal návrh na rozvod manželstva
vo februári 2024, teda v čase, kedy matka už tvrdila, že otec na výživu nijako neprispieva. Pokiaľ od

júla 2023 otec na výživu neprispieval, mohla dať matka návrh na určenie výživného práve v danom
čase. Uvedený návrh však nepodala. Počas konania o rozvod manželstva podala neodkladné opatrenie,
ktorému bolo čiastočne vyhovené a súd určil výživné pre maloleté deti v nevyhnutnej miere vo výške
100 eur pre každé dieťa. Samotná vec sama však na súd podaná nebola. V danom čase mala matka
právneho zástupcu, ktorý je vzdelaný právnickým vzdelaním 2. stupňa, a teda mal mať tú vedomosť, že v

konaní o rozvod sa upravuje výživné na čas po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, opakovane
do budúcna. Matke v danom čase nič nebránilo podať riadny návrh vo veci samej na úpravu pomerov
do rozvodu. Dôvod hodný osobitného zreteľa je všeobecne zákonná definícia, ktorá tak ako správne
podotkol právny zástupca matky, je na úvahe súdu. Ide však o závažné okolnosti na strane navrhovateľa,
vtomtoprípadematky,ktorébyjejbránilipodaťvdanomčaserelevantnýnávrh.Žiadnaztýchtookolností
však na strane matky zistená nebola. Matka bola zdravá, prítomná v meste v rovnakom, ako žil otec,

mala vedomosť, že otec na výživu maloletých neprispieval. Nič jej nebránilo tento návrh podať. Povinný z
výživnéhojunezavádzaltým,žezačneplatiťvýživné.Matkataktiežnemalavýraznézdravotnéproblémy,
nebola odcestovaná a naviac tak, ako už bolo konštatované, bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý
mal mať o danej veci vedomosť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, teda súd nevzhliadol žiadny dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorý by oprávňoval matku v súčasnosti podať návrh na určenie výživného

spätne, a to dokonca od júla 2023, teda takmer 2 roky spätne. Daný návrh súd považuje za šikanózny
a ako taký ho zamietol. Súd vzhľadom na právoplatnosť rozsudku o rozvode, a to 11.02.2025, nevidel
dôvodaniurčovaťvýživnéodpodaniatohtonávrhudoprávoplatnostirozvodu.Súdtedačodomerituveci
sa vecou ani nezaoberal, keďže návrh od začiatku nespĺňa základnú podmienku, a to určenie výživného
spätne z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5.Otrováchkonaniarozhodolvzmysleust.§52,§58zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia otca k odvolaniu matky

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 62 ods. 1 CMP.
Namieta záver súdu prvej inštancie, že neexistuje taká skutočnosť, ktorá by matke bránila predmetný
návrh uplatniť si skôr. Už v priebehu konania o rozvod si matka v októbri 2023 návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia uplatnila spätné výživné. Súd návrh zamietol a ďalej sa vecou nezaoberal.
Podľa názoru matky mal súd predovšetkým návrh matky vyčleniť na samostatné konanie a posudzovať
ho ako samostatný návrh, s prihliadnutím na zásadu ex offo povinnosť súdov konať v čo najlepšom
záujme maloletých. Súd tiež nezohľadnil skutkový základ komplexnosti a celku. Nezohľadnil individuálnu
situáciu a osud detí, správanie sa otca v priebehu celého konania o rozvod manželstva vedeného

na súde prvej inštancie pod sp.zn. 29P/38/2024. Matka zdôraznila, že od roku 2023, ani predtým, jej
otec na výchovu a výživu detí neprispieval, ani v konaní o rozvod nerešpektoval rozhodnutie súdu
ohľadne jeho vyživovacej povinnosti, dôkazom čoho je návrh na exekúciu, ako aj trestné oznámenie. Za
dostatočný dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý nie je možné odmietnuť priznanie spätného výživného,
matka považuje konštantné správanie sa otca smerom k rodine, a hlavne k maloletým deťom, od roku

2022. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súduvtenistýdeň,akosavyvesilnaúradnejtabuliadospelkzáveru,žeodvolaniematkyniejedôvodné.

9. V kontexte uplatnených odvolacích námietok matky vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na priznanie spätného
výživného, skúmal odvolací súd zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na podmienky
priznania výživného spätne, v zmysle dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona

o rodine.

10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej

inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku
a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery
a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu
svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť
argumentuje nasledovne.

12. Zo zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z
manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 29P/38/2024-442 zo dňa
12.12.2024. Rozsudok je právoplatný vo výroku o rozvode, vo výroku o zverení maloletých do osobnej
starostlivosti, v časti práv a povinností rodičov zastupovať a spravovať majetok detí, v úprave styku. Nie
je právoplatný v časti určenia výživného. Návrh na rozvod bol podaný 08.02.2024, pričom matku vo veci

zastupoval právny zástupca, ktorý ju zastupuje aj v tomto konaní. Uznesením č.k. 29P/255/2024 zo dňa
13.11.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil otcovi prispievať na výživu maloletých detí
po 100 eur mesačne.

13. K otázke spätného priznania výživného odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine,

v zmysle ktorého možno výživné priznať spätne len vtedy, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ide o výnimočný inštitút, ktorého použitie prichádza do úvahy len za existencie závažných, objektívnych
okolností, ktoré oprávnenému bránili uplatniť si nárok na výživné včas.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že povinný rodič si dlhodobo neplnil vyživovaciu

povinnosť, nepredstavuje sama osebe dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne.
Zákonodarca týmto ustanovením sledoval zabránenie neprimeranému a šikanóznemu uplatňovaniu
nárokov za dlhé minulé obdobie v situáciách, keď oprávnenému nič objektívne nebránilo podať návrh
skôr.

15. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, vyplýva, že
matka mala už od júla 2023 vedomosť o tom, že otec na výživu maloletých detí neprispieva. Napriek
tomu nepodala samostatný návrh na určenie výživného vo veci samej, hoci jej v tom nebránila žiadna
objektívna prekážka. Matka bola zdravotne spôsobilá, zdržiavala sa v mieste bydliska, mala vedomosť
o svojich právach a bola zastúpená právnym zástupcom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný žiadny taký dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by
matke znemožňoval podať návrh na určenie výživného v čase, keď otec prestal vyživovaciu povinnosť
plniť.16. Skutočnosť, že matka si v konaní o rozvod uplatnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
nemá za následok splnenie podmienok pre priznanie spätného výživného. Neodkladné opatrenie slúži
na dočasnú úpravu pomerov v nevyhnutnej miere a nemôže nahrádzať riadny návrh vo veci samej,

najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o výživnom za minulé obdobie. Odvolací súd považuje za správny
záver súdu prvej inštancie, že matke nič nebránilo podať samostatný návrh na určenie výživného na
čas do rozvodu, čo však neurobila.

17. Zásada najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemôže viesť k obchádzaniu zákonných podmienok

ustanovených v § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Aj pri rozhodovaní vo veciach maloletých je súd
viazaný zákonom a nemôže priznať spätné výživné bez existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Odvolací súd dodáva, že správanie otca, ktoré matka namieta (neplnenie vyživovacej povinnosti,
exekučné a trestné konania), môže byť relevantné v iných konaniach, avšak samo osebe nezakladá
dôvod pre spätné priznanie výživného v zmysle citovaného ustanovenia.

18. Keďže návrh matky nespĺňal základnú zákonnú podmienku pre priznanie spätného výživného, súd
prvej inštancie postupoval správne, keď sa vecou v merite nezaoberal a návrh zamietol. Napadnuté
rozhodnutie je vecne správne a bolo vydané v súlade so zákonom.

19. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich

sa napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam,
vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

20. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení

§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).