Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125318034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6125318034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Collect Management s.r.o., so
sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, právne zastúpeného: A. B. C., advokát,
so sídlom D. E. F. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt Bardejov, H. I. XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5Csp/34/2025-83 zo dňa 26.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že jeho právny
predchodca spoločnosť H. E., E. uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v
zmysle ktorej žalovaný využíval účastnícky program H. B. eventuálne aj kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej
právny predchodca žalobcu dodal žalovanému telekomunikačné zariadenie a žalovaný sa zaviazal zaň

zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve, pričom žalovaný časť kúpnej
ceny uhradil v hotovosti pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť kúpnej ceny sa žalovaný zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy/zmlúv, spoločnosť H. E., E.
ako právny predchodca žalobcu vystavila žalovanému faktúry za poskytnuté služby. Na základe týchto
faktúr vzniklo spoločnosti H. E., E. právo na úhradu ceny za poskytované služby vo výške vyčíslenej
v každej príslušnej faktúre. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný riadne a včas nezaplatil
právnemu predchodcovi žalobcu sumu za poskytnuté služby vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo

faktúrach. Ako to vyplýva z tvrdení žalobcu, žalovaný bol viackrát upovedomený o výške nedoplatku a
opakovane vyzývaný na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Nakoľko ani napriek viacerým výzvam zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu ukončil zmluvu/y odstúpením.
Vzhľadom na to, že žalovaný ani napriek niekoľkým predchádzajúcim písomným výzvam právneho
predchodcu žalobcu svoj záväzok neuhradil, právny predchodca žalobcu spoločnosť H. E., E. pristúpila
prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, o čom bol
žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu.

3. Skutkový stav právne posúdil podľa čl. 8, čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“), § 132 ods. 1, 2, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 290 a
§ 294 CSP.4. Poukázal na čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Tento princíp na ktorom je postavené
civilné sporové konania bol premietnutý do paragrafového znenia Civilného sporového poriadku. Z nich
vyplýva,žestranysporusúpovinnépravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Zároveň podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto prostriedky nie sú uplatnené včas,

ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konalo starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Prostriedkami prostného úroku, resp. obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenia ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

5. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní

povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako
procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej
v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti

označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Ohľadne bremena tvrdenia a povinnosti dôkazného bremena v súdnom konaní
poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010 sp.zn. 3 M Cdo
6/2010.

6. Žalobca neuniesol v civilnom sporovom konaní bremeno tvrdenia ohľadne nároku uplatneného v
podanej žalobe. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 118,47 eur s
úrokom z omeškania. Žalobca však v konaní neuniesol ohľadne tohto nároku ani len bremeno tvrdenia.
Žaloba žalobcu neobsahuje podstatné skutkové tvrdenia rozhodujúce pre rozhodnutie o tomto nároku

(§ 151 ods. 1 CSP). Žaloba je postavená na všeobecných skutkových tvrdeniach, ktoré odkazujú na
priložené listinné dôkazy, avšak v žalobe nie sú uvedené konkrétne skutkové tvrdenia, aby súd mohol
po právnej stránke spor posúdiť a následne aj dôvodnosť žalovanej sumy. Zo skutkových tvrdení nie je
vôbec zrejmé, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. Skutkovými tvrdeniami nie sú označené faktúry, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu

žalovanému a ktoré sú predmetom súdneho sporu. Rovnako tak zo skutkových tvrdení žalobcu (v
žalobe skutkovo tvrdené „eventuálne“) nie je zrejmé, či bola alebo nebola uzatvorená medzi nimi aj
kúpna zmluva na predaj telekomunikačného zariadenia a ak áno, aká časť kúpnej ceny bola uhradená v
hotovosti pri prevzatí zariadenia a akú časť mal žalovaný zaplatiť formou splátok a ďalej akú časť týchto
splátok uhradil a akú nie. Nie je vôbec skutkovo tvrdené z akých konkrétnych súm žalovaný nedoplatok

pozostáva a či tento predstavuje nedoplatok za neuhradené poskytované telekomunikačné služby alebo
za neuhradenú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. S poukazom na § 132 ods. 2 CSP
konštatoval, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/

CSP.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

8. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal o
priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania vyčíslených v časti E) elektronického formulára.
Dňa 02.06.2025 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 35Up/637/2025. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný

rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, navrhol žalobca pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalobca inicioval súdne konanie podľa zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016
Z.z.“). Poukázal na ust. § 3 ods. 3 a § 4 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. Žalobca splnil všetkyzákonom, zákonom č. 307/2016 Z.z., požadované predpoklady nevyhnutné na vydanie platobného
rozkazu, nakoľko platobný rozkaz bol vydaný. Pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu sa
žalobca riadil ustanoveniami zákona č. 307/2016 Z.z., najmä § 3 a § 4 tohto zákona a v zmysle týchto

potom aj zákonným spôsobom vyplnil príslušný elektronicky formulár. V časti formulára pod písm. G)
Žalobný návrh (Petit) použil žalobca tie isté slová ako použil zákonodarca v zákone č. 307/2016 Z.z., a
to že na základe skutočností uvedených žalobcom a v prílohách (listinách) pripojených k návrhu žiada
o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania. V tejto časti formulára (G) je takéto znenie
predvolené. Žalobca tak nemusí uvádzať žalobný petit, keďže na základe jednotlivých vyplnených častí

formulára D a F je petit zrejmý. Žalobca splnil zákonné požiadavky a skutočnosti, z ktorých Okresný
súd Banská Bystrica vyvodil žalobou - návrhom na platobný rozkaz uplatnené právo, boli dostatočne
osvedčené, pričom žalobcom požadované plnenie je objektívnym právom dovolené. Samotné vydanie
platobného rozkazu potom samo o sebe znamená, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených
skutočností a predložených listín - pripojených dôkazov, o ktorých upomínací súd nemal pochybnosti
a zároveň má výpovednú hodnotu ohľadom žalobcom opísaných rozhodujúcich skutkových okolností,

na základe ktorých ich bolo možné posúdiť po právnej stránke ako relevantné hmotné právo. Pripojené
listiny k návrhu na vydanie platobného rozkazu sa majú posudzovať ako dôkazy a ďalej v konaní ich nie
je nutné opakovane predkladať, navrhovať či inak označovať, nakoľko už sú súčasťou súdneho spisu.

9. Postupom súdu v tomto konaní bolo porušené právo odvolateľa na spravodlivý proces. Všetky dôkazy

v konaní boli riadne navrhnuté, sú súčasťou spisu a žalobca sa k nim aj vyčerpávajúco vyjadril a
dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci.
10. Súd prvej inštancie porušil zákaz prekvapivých rozhodnutí. Žalobca od roku 2020 súdne vymáha
pohľadávky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa - H. E., E., pričom počet súdnych konaní,
ktoré sa vedú event. sa viedli na súdoch Slovenskej republiky je v počte približne cez 5000 konaní.

Postup a rozhodnutie Okresného súdu Bardejov považuje za absolútne neprípustný a rozporný s
ustálenou praxou súdov Slovenskej republiky.
11. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, čo v predmetnom konaní zo strany súdu splnené nebolo.
Postupom súdu došlo k porušeniu práv žalobcu, čo predstavuje pochybenie súdu. Takýto nesprávny

postup súdu v kontexte celého konania dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Úlohou súdu prvej inštancie je náležite zistiť skutkový stav, čo z
obsahu celého súdneho spisu jednoznačne odôvodňuje záver o tom, že uplatňovaný nárok žalobcu
je dôvodný a preukázaný. Boli porušené viaceré zložky práva na spravodlivý proces, pričom bol
nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na to, aby

žalobe vyhovel a žalobcovi priznal uplatňovaný peňažný nárok.
12. Ako inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vníma pochybenie vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko súd nevykonal dôkazy, ktoré boli súdu predložené a ako dôkazy
boli pripojené k žalobnému návrhu pri iniciovaní konania žalobcom, čo aj z pohľadu koncentrácie
konania spĺňalo princíp procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania. Pripojené predložené listiny

ako dôkazy a ich vyhodnotenie boli jednoznačne spôsobilé priniesť také relevantné skutkové zistenia,
ktorými by žalobca bezpochyby uniesol svoje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa ich nevykonaním
neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Javí sa, že súd
svojím konaním porušil pravidlá formálnej logiky. Napokon, skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo
strany žalovaného akýmkoľvek spôsobom rozporované, čiže nedošlo k ich kvalifikovanému popretiu

protistranou, čo vedie k nespornosti tohto skutkového tvrdenia. Súd prvej inštancie vedome ignoroval
tvrdenia žalobcu. Žalobca sa snažil v predmetnom konaní čo najlepšie popísať skutkový stav, tento
zodpovedá pravde, a to najmä z dôvodu, aby rozhodnutie vo veci samej zodpovedalo spravodlivému
rozhodnutiu.
13. Žalobný návrh na vydanie platobného rozkazu a pripojené dôkazy v spojení s ďalšími podaniami

žalobcu v konaní dostatočným a určitým spôsobom preukazujú uplatnenú pohľadávku a je zrejmé, na
akých listinných dôkazoch pripojených k žalobe si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku. Pripojené listiny
k žalobnému návrhu ako dôkazy boli žalobcom riadne v konaní navrhnuté a súd na tieto, rovnako aj
na ostatné prostriedky procesného útoku žalobcu, a to skutkové tvrdenia, ktorými žalobca dostatočne
preukázal svoj nárok, mal prihliadať. Žalobca splnil základné náležitosti podania v zmysle zákona a

argument súdu, aby bol vytýkaný nedostatok formulovaný podľa jeho predstáv ešte presnejšie, nie je
prípustný a takýmto konaním sa súd prvej inštancie dopúšťa porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odmieta
spravodlivosť. Poukázal na § 129 CSP. Súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov, pokiaľ
žalobu vyhodnotil ako neúplnú.14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 20.01.2026 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací

súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za

nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov,

ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

18. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalobcom podaného odvolania.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

20. Žalobca nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu spomína v bodoch 5. a 7. odvolania,
avšak obsahovo vytýka nevykonanie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, čo
sú samostatné odvolacie dôvody (písm. e/ a f/).21. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé a rozporné s praxou súdov Slovenskej
republiky. Žiadne rozhodnutie žalobca nekonkretizoval, ktorým by bolo na základe takto všeobecne

koncipovanej žaloby priznané plnenie žalobcovi v civilnom sporovom konaní (nie upomínacom)
a prípadne aj predmetom súdneho prieskumu v odvolacom konaní.

22. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy

Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže
konať a rozhodnúť o veci samej. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), teda nesie zodpovednosť
za obsah žaloby. Ak žalobca zanedbá svoju povinnosť koncipovať žalobu tak ako mu ukladá Civilný
sporový poriadok, nie je potom súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu postupujúc podľa príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku zamietol, čo vytknúť. Takýto procesný postup rešpektuje aj

jeden z nosných princípov Civilného sporového poriadku, rovné postavenie strán sporu v konaní (čl. 6).

23. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.

Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2

CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady a žiadnu
takúto vadu neuviedol ani odvolateľ. Žalobca v bode 8. odvolania ako inú vadu, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, označil opätovne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, a to
nevykonanie dôkazov, čo je ako už uviedol odvolací súd samostatný (iný) odvolací dôvod.

25. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym

vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnosťou postupu a/alebo záverov pri ostatných spôsoboch
vytvárania skutkového základu alebo predpokladom dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.

26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).

27. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

29. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.30. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to
upravuje čl. 8 CSP. Povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich
preukázanie zákonodarca v ustanovení § 132 ods. 1 CSP definuje aj ako osobitnú zákonnú náležitosť
žaloby, keď súčasne v ustanovení § 132 ods. 2 CSP upravil, že opísanie rozhodujúcich skutočností

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je osobitne upravená aj v ustanovení § 150 ods. 1
CSP. Každý má teda v konaní tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinností. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v
konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

32. Civilné sporové konanie vo veci samej začína výlučne na základe žaloby (§ 156 CSP) a
práve pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe predstavuje
samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť
jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti sa
považujúúdaje,ktorésúnevyhnutnénato,abybolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.

Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe
ktorého uplatňuje svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda
vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

33. Odvolací súd konštatuje, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať

aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Taktiež dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na to, aby
si sám súd z dôkazov strany vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať
to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 132 ods.
2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd nemá
povinnosť, dokonca ani právo, z dôkazov strán sporu zisťovať rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým

nahradil povinnosť strany sporu a porušil princíp rovnosti strán zakotvený v článku 6 CSP.

34. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je
neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Primárne by mali byť všetky relevantné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je
povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Tvrdenia
strany sporu, ktoré možno charakterizovať ako veľmi všeobecné, vágne alebo paušálne, nie sú pre súd
spôsobilé byť predmetom dokazovania a neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie.

35. V danom prípade tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe boli tak všeobecné a paušálne, že
neumožňovali súdu prvej inštancie ich vecné preskúmanie a podľa názoru odvolacieho súdu ani neboli
spôsobilé byť predmetom riadneho dokazovania.

36. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému zaplatenie žalovanej sumy za poskytnuté

telekomunikačné služby resp. dodaný tovar. Nie je zrejmé z podanej žaloby, či aj skutočne si žalobca
uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy aj za dodaný tovar, pretože žaloba je koncipovaná tak, že žalobca
uzatvoril so žalovaným event. aj kúpnu zmluvu a že si uplatňuje dlžnú sumu za poskytnuté služby resp.
dodaný tovar. Nešpecifikoval ani časť žalovanej sumy, ktorú by si uplatňoval za dodaný tovar. Žalobca
nekonkretizoval ani žalovanú sumu, pokiaľ by pozostávala iba z ceny poskytnutých služieb. Takáto

špecifikácia je nutná, vzhľadom k tomu, že jednotlivé sumy, z ktorých pozostáva celková uplatňovaná
suma, v časti D formulára na vydanie platobného rozkazu, nekorešpondujú so sumami vystavených
a priložených faktúr. Súdu tak nie je zrejmé, ktoré sumy z jednotlivých faktúr sú predmetom konania.
Vo faktúrach žalovanému ako zákazníkovi nie sú fakturované sumy iba za poskytnuté hlasové služby
a splátku zariadenia, ale napr. aj H. B. E., poplatok za obmedzenie služieb 10 eur, poplatok za odpojenie

29 eur. Žaloba je tak všeobecná, formulárová, ktorú žalobca zrejme používa vo všetkých sporoch, bez
uvedenia jedného konkrétneho údaja.37. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP uviedol, že nebolo jeho
povinnosťou z predložených listinných dôkazov skúmať a vyhľadávať špecifikáciu žalovanej sumy a
ako sa žalobca k vyčísleniu svojej pohľadávky dopracoval. Naopak, povinnosťou žalobcu bolo nielen

všeobecne označiť záväzkový vzťah, ale konkrétnymi tvrdeniami uviesť tie skutočnosti, z ktorých odvodil
svoj žalobný návrh. Predmetom žalobného návrhu je číselne vyjadrený nárok, povinnosťou žalobcu bolo
preto konkrétnou číselnou operáciou vyjadriť svoje tvrdenie o tom, ako tento nárok vznikol a z čoho
konkrétne pozostáva.

38. Bremeno tvrdenia bolo na žalobcovi. Žalobca však procesne netvrdil a nepreukázal všetky také
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a úplne (podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP) odôvodňovali
uplatnený nárok voči žalovanému čo do základu a výšky a umožňovali ho preskúmať.

39. Oprávnenosť uplatneného nároku, žalovanej sumy, v spotrebiteľských veciach, súdy skúmajú
ex offo, preto im žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí poskytnúť dostatok informácií na

vyhodnotenie skutkových okolností a správnosti plnenia. Žalobca vo vzťahu k žalovanej sume, najmä
jej výpočtu, z akých konkrétnych súm a za aké konkrétne obdobia ich uplatňoval, vo svojich žalobných
tvrdeniach neuviedol nič.

40. Súd prvej inštancie nevytýkal žalobcovi absenciu petitu. Samotné vydanie platobného rozkazu

(Okresným súdom Banská Bystrica) pre ďalšie konanie v civilnom sporovom konaní, či už z dôvodu
jeho nedoručenia alebo podania odporu, nie je pre konajúci súd záväzné. Žiadne ustanovenie Civilného
sporovéhoporiadkunestanovuje,abybolsúdviazanýposúdenímnárokuvovecisamejapovinnýžalobe
vyhovieť, pokiaľ bol vydaný platobný rozkaz. Súd sám autonómne skúma, napriek tomu, že bol vydaný
platobný rozkaz, zvlášť v spotrebiteľských veciach, opodstatnenosť nároku.

41. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.06.2019 sp.zn.
I.ÚS/246/2019, v zmysle ktorého pasivita žalovaného nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods.
1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže
vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak

žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti
a procesné bremená).

42. Ak teda v prípade pasivity žalovaného v konaní súd nemôže priznať akýkoľvek uplatnený nárok, o

to viac tento záver platí za situácie, ak ide o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany.

43. Na tomto miestne odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nie žalovaný má v konaní prioritne preukazovať,
že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, ale najskôr musí žalobca dostatočne splniť povinnosť
tvrdenia a uniesť dôkazné bremeno o uplatnenom nároku.

44. Ak žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde
o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní (§ 129 ods. 3 CSP), ak v nej opísal aspoň také
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak totiž obsahuje žaloba
tvrdené skutočnosti, z ktorých je možné dovodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou

za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe nie je
odmietnutiežaloby,aleprípadnýneúspechstranyvovecisamej.Súdprvejinštanciežalobunevyhodnotil
akoneúplnú,abybolpovinnýpostupovaťpodľa§129CSP.Žalobabolazamietnutázdôvoduneunesenia
bremena tvrdenia žalobcom v žalobe.

45. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP, potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP vspojenísust.§396ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaanáslednesúdomprvej
inštancieovýškenáhradytrovkonaniazasituácie,keďoprávnenejstranežiadnetrovykonanianevznikli,
bybolozjavnenielennerozumné,aleivrozporesozásadouhospodárnosticivilnéhosporovéhokonania.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).