Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124331187
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124331187.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu CP BETON, s.r.o., so sídlom Voderady 3001, 922 41 Drahovce, IČO: 47 328 541,
zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany,
IČO: 45 556 814, proti žalovanému TRANSBETON LB, s.r.o., so sídlom Benkova 9, 915 01 Nové Mesto

nad Váhom, IČO: 55 984 762, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, so
sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 854, o zaplatenie 7.500,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.22Cb/151/2024-112 zo
dňa 14. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.22Cb/151/2024-112 zo dňa 14. apríla 2025 z r u š u j e
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia

istiny 7.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 7.500,- Eur od 9.6.2024 do
zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania.

3. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že na základe objednávok si žalovaný u
žalobcu postupne objednával prenájom betónpumpy Putzmeister na stavbách realizovaných žalovaným
v rozsahu 25 hodín po 300,- Eur /hodina, ktorý žalobca postupne žalovanému dodal a prenajal. Uviedol,

že za účelom zaplatenia nájomného za predmet nájmu vystavil žalovanému faktúru č. 20240004 zo dňa
5.6.2024, so splatnosťou dňa 8.6.2024 na sumu vo výške 7.500,- Eur.

4. Žalobca mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah titulom uzatvorenej
nájomnej zmluvy, a to podnikateľského nájmu hnuteľnej veci v zmysle ustanovení § 721 a nasl.
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi

hnuteľnú vec betónpumpu Putzmeister (ďalej len „betón pumpa“) za odplatu (nájomné) za 25 hodín
prenájmupo300,-Eur/hodina.Uviedol,žežalovanýsinesplnilsvojupovinnosťzaplatiťžalobcovisvojdlh
(nezaplatené nájomné) riadne a včas, čím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku
voči žalobcovi. Popri istine z neuhradenej faktúry si preto uplatnil i úroky z omeškania.

5. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného namietajúcej existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným a namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného navrhol priznať žalobou uplatnený nárok
titulom bezdôvodného obohatenia.6. Poprel tvrdenie žalovaného spochybňujúce správnosť údajov vystavenej faktúry, majúc za to, že
predmetná faktúra vystavená žalobcom žalovanému spĺňa a obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú na

ňu účtovne kladené a súčasne obsahuje všetky medzi stranami dohodnuté podmienky. Existenciu
zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, ako i skutočnosť o reálne dodanom plnení - prenájme
betónpumpy považoval žalobca za preukázanú fotografiami predmetného stroja na stavbe.

7. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal, že nebola preukázaná

aktívna vecná legitimácia žalobcu a ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Považoval za sporné,
či bol žalobca oprávnený s vecou nakladať. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu
uviedol, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej betónpumpy. Poukázal na osvedčenie o evidencii
vozidla EČ: A., betón pumpy Putzmeister, kde je ako držiteľ vedená spoločnosť ISMONT, s.r.o., Trnava,
teda nie žalobca. Poprel, že by medzi ním a žalobcom existoval obchodno-právny vzťah z titulu nájomnej
zmluvy, podnikateľského nájmu hnuteľnej veci v zmysle ustanovenia § 721 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Poukázal na to, že konateľom žalovaného je JUDr. Richard Brázdil, L.LM, ktorý je aj zapísaný
v obchodnom registri. Zdôraznil, že Obchodný register SR je verejne prístupný register, prostredníctvom
ktorého si môže akákoľvek osoba, či už fyzická alebo právnická, overiť základné údaje o spoločnosti,
predovšetkým skutočnosť, kto je osobou oprávnenou konať za spoločnosť navonok.

8. Za nedôvodný preto považoval argument žalobcu, že osobu B. C. považoval za osobu, ktorá bola a
je pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a bola a je splnomocnená na všetky úkony,
ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Za irelevantné tiež považoval to, že žalobca nevedel
a s prihliadnutím na všetky okolnosti ani nemohol vedieť, že by išlo o osobu, ktorá prekročila rozsah
oprávnenia, nakoľko žalobca vzhliadnutím verejne prístupného obchodného registra mohol vedieť, že

jedinou osobou oprávnenou konať za žalovaného je konateľ a o prípadnom uzatvorení obchodno-
právneho vzťahu mal konať s ním.

9. Mal za to, že žalobca nepreukázal uzatvorenie nájomnej zmluvy, či už písomne predložením listinného
dôkazu - zmluvy o nájme hnuteľnej veci alebo ústne. Namietal, že žalobca žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal, že by si žalovaný objednal u žalobcu prenájom betón pumpy a nepreukázal
ani dohodu medzi žalobcom a žalovaným o cene za prenájom a rozsah hodín prenájmu. Tiež namietal,
že žalobca nepreukázal, kedy mala byť tvrdená nájomná zmluva uzatvorená, v akom období mala byť
betónpumpa používaná, na akých stavbách, neuvádza v akých časoch mala byť používaná a teda ako
žalobca dospel k rozsahu používania 25 hodín a ako došlo k tvrdenej dohode o cene za používanie,

a to 300,- Eur za hodinu.

10. Poprel tvrdenie žalobcu o doručení faktúry, uviedol, že predmetnú faktúru neeviduje v účtovníctve a
neeviduje ju ani v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Namietal náležitosti spornej faktúry.

11. Podľa žalovaného dôkazy predložené žalobcom na preukázanie žalobcom uvádzaných skutkových
tvrdení neobstoja, keď má za to, že so žalobcom predložených fotografií nie je možné dovodiť záver o
existencii zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalovaného a svedka

a konštatoval, že predmetný spor posúdil ako obchodnoprávny s poukazom na skutočnosť, že obe
sporové strany boli v čase vzniku a existencie tvrdeného nároku podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok
sa týkal podnikateľskej činnosti sporových strán. Súd konštatoval, že bolo na sporových stranách, aby na
podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané
skutočnosti preukázali.

13. Súd uviedol, že žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako i pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného a to skutkovými tvrdeniami uvedenými na prvom pojednávaní a poukázal na to,
že skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany boli sporové strany povinné
uplatniť v súdom stanovených lehotách v rámci vyjadrení podľa § 167 CSP. Nakoľko však išlo otázku

aktívnej vecnej legitimácie a otázku pasívnej vecnej legitimácie, tieto nové skutkové tvrdenia žalovaného
boli pripustené s možnosťou pre žalobcu k týmto sa vyjadriť a na tieto reagovať.14. Za spornú súd považoval otázku, či je žalobca vlastníkom predmetnej betón pumpy, resp. či má
alebo mal právo túto prenajímať a s tým spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

15. Podľa názoru súdu žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podstatným spôsobom spochybnil,
keď výsluchom svedka p. D. C. bolo preukázané, že predmetná betón pumpa bola vo vlastníctve
obchodnej spoločnosti odlišnej od žalobcu (podľa svedka obchodná spoločnosť z Trnavy), pričom podľa
výpovede uvedeného svedka žalobca predmetnú betón pumpu opravoval v priestoroch prevádzky
obchodných spoločností TRANSBETON LB s.r.o. a TRANSBETON NM, ktoré sídlia na totožnej adrese.

16. Súd konštatoval, že z osvedčenia o evidencii vozidla predloženého žalovaným vyplýva, že ako držiteľ
predmetnej betón pumpy (identifikácia betón pumpy bola vykonaná porovnajúc EČV na fotografiách
predložených žalobcom a EČV na osvedčení o evidencii vozidla) je držiteľom osvedčenia obchodná
spoločnosť ISMONT, s.r.o. Ulica Strojárenská 8810/1C, Trnava.

17. Žalobca sa k uvedeným skutkovým tvrdeniam, predloženým a vykonaným dôkazom vzťahujúcim sa
k namietanej aktívnej vecnej legitimácii bližšie nevyjadril, resp. neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré
by skutkové tvrdenie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore vyvrátili.

18. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného súd uviedol, že v predmetnom spore

bolo preukázané, že vo vzťahu k užívaniu betón pumpy prebehli rokovania medzi konateľkou žalobcu
a p. D. C., ktorý je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach a to TRANSBETON LB s.r.o. a
TRANSBETON NM, ktoré sídlia na totožnej adrese.

19. Spornou medzi sporovými stranami bola otázka, či žalovaná obchodná spoločnosť, teda obchodná

spoločnosť TRANSBETON LB s.r.o. je tým subjektom, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvný vzťah.

20. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v tomto spore žalobca neuniesol.

21. Súd uviedol, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ktorého existenciu žalobca tvrdil, nemusí
mať písomnú formu. Ústna forma, ktorá bola v danom prípade podľa žalobcu formou, v akej bol zmluvný
záväzok medzi sporovými stranami uzavretý, je však nepomerne ťažšie preukázateľná než forma
písomná.Žalobca,akzvolilmožnosťústnedojednanéhozmluvnéhozáväzku,másťaženépostavenievo
vzťahu k uplatneniu prostriedkov procesného útoku. V danom prípade z výpovede konateľa žalovaného,

ale predovšetkým z výpovede svedka p. D. C. podľa názoru súdu vyplýva, že subjektom, s ktorým
mal byť žalobcom dojednaný zmluvný vzťah, predmetom ktorého malo byť užívanie betón pumpy,
nebola obchodná spoločnosť TRANSBETON LB s.r.o. Žalobca nevyužil možnosť priamej konfrontácie
konateľky žalobcu s konateľom žalovaného a svedkom p. D. C., pričom s poukazom na zásadu
kontradiktórnosti civilného sporového konania, kedy je na iniciatíve sporových stranách, ktoré dôkazy

navrhne vykonať, súd po výslovnom vyjadrení žalobcu výsluch konateľky žalobcu nevykonal.

22. Súd má za to, že z fotografií predložených žalobcom zobrazujúcich billboardy a pútače síce vyplýva,
že je na nich zobrazené telefónne číslo p. D. C. (spoločníka žalovaného) spolu s uvedením e-mailovej
adresy používanej žalovaným, táto skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje existenciu zmluvného

vzťahu medzi sporovými stranami, ani oprávnenie p. D. C. konať za žalovaného, nakoľko p. D. C. nie
je a ani nebol konateľom žalovaného.

23. Rovnako považoval súd za nutné konštatovať, že ani e-mail odoslaný p. B. C. z e-mailovej adresy
žalovaného, ktorým doručila konateľke žalobcu fakturačné údaje žalovaného, nie je dôkazom, ktorý by

preukazoval existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami.

24. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to výsluch svedka p. E. C. s poukazom na
dodržanie zásady hospodárnosti konania, majúc za to, že výsluchom navrhovaného svedka nemali
byť preukazované skutočnosti, ktoré boli v predmetnom spore medzi sporovými stranami sporné.

Navrhovanou svedeckou výpoveďou mali byť preukázané skutkové tvrdenia o tom, že betón pumpa
bola využívaná na stavbe žalovaného. Zodpovedanie tejto otázky však by neprinieslo zodpovedanie
kľúčovej otázky medzi stranami sporenej, a to otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, teda
preukázanie toho, či žalobca bol oprávnený betón pumpu žalovanému prenajímať a otázku pasívnejvecnej legitimácie žalovaného v spore, a teda či nájomcom v tvrdenom zmluvnom vzťahu, predmetom
ktorého bol prenájom betón pumpy, bol žalovaný.

25. Preukázaná tak nebola pasívna vecná legitimácia žalovaného, keď nebolo preukázané tvrdenie
žalobcuoobjednávkachužívania(nájmu)betónpumpy,nebolopreukázané,žebysažalobcaažalovaný
dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, či iného zmluvného vzťahu. Nebola preukázaná
existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda ani dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku.

26. Bez preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je možné posúdiť žalobou uplatnený nárok
ani ako nárok zo zmluvy, ani ako prípadný nárok z bezdôvodného obohatenia, ako navrhol žalobca,
nakoľko bez preukázania aktívnej vecnej legitimácie nie je možné konštatovať, že by k tvrdenému
bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor žalobcu.

27. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd rozhodol tak, že výrokom I. napadnutého rozsudku
žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, keďže žalovaný v konaní voči žalobcovi úspech.

29. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 7.500,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.500,-Eur od 09.06.2024 do
zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a aby

žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového, ako i odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
30. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
31. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, najmä jeho odôvodnenie nemožno považovať

za zákonné a náležité, zákonu zodpovedajúce, pričom sa súd nevysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu. Žalobca zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti riadneho
odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, pričom považuje rozsudok za
arbitrárny, nepreskúmateľný a obsahuje také zistenie skutkového stavu, ktorý ak je právne posudzovaný,
tak nesprávne a zmätočne.

32. Podľa žalobcu súd v rozpore so zákonom zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec,
čoho následkom je arbitrárny rozsudok, ale najmä porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym
procesným postupom súdu.
33. Odhliadnuc od uvedeného žalobca tvrdil a doposiaľ tvrdí, že žalobe malo byť a má byť vyhovené,
a to z dôvodov, že dňa 08.01.2025 sa na Okresnom súde Trenčín konalo pojednávanie, pričom súd

uznesením umožnil sporovým stranám v lehote 30 dní reagovať na nové skutkové tvrdenia uvádzané
na pojednávaní a v kontexte na to navrhnúť, predložiť, alebo označiť dôkazy, ktoré súd má vykonať.
Súčasne súd poukázal na ustanovenie § 153 CSP, podľa ktorého súd nebude musieť prihliadať na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené po tejto lehote, ak tieto bolo
možné uplatniť skôr. Na základe uvedeného žalobca zareagoval svojím podaním zo dňa 07.02.2025

(teda v lehote danej súdom) na obsah prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 09.01.2025, kde
žalobca uviedol a zopakoval, že žalovaný riadne nepoprel a už nie účinne, žiadne tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe a v podaní zo dňa 13.08.2024, pričom na prostriedky procesnej obrany vo vzťahu
k tvrdeniam žalobcu v podaní zo dňa 13.08.2024 rezignoval. Rovnako rezignoval i na možnosť vyjadriť
sa k nesporným tvrdeniam žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08.01.2025, resp. ak ňou bolo podanie

žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného datované dňa 07.02.2023, predmetné bolo
podané až dňa 10.02.2025 (teda po lehote danej súdom), čo je zrejmé i zo skutočnosti, že podanie bolo
elektronicky podpísané právnou zástupkyňou žalovaného až dňa 10.02.2025 o 11:17:54 hodine.
34. Žalobca súčasne uviedol, že obsahom prednesu žalovaného na pojednávaní konanom dňa
08.01.2025 ani nie sú a ani neboli prostriedky procesnej obrany a v konaní nebola a nie je sporná ani

pasívna a už vôbec nie aktívna vecná legitimácia, pretože oproti nestálo riadne tvrdenie žalovaného
a súčasne ani možné účinné popretie, ktoré žalobca pre absenciu substancovaného a riadneho tvrdenia
žalovaného, nemohol ani nemôže a ani nemá povinnosť urobiť. Zároveň žalobca odcitoval prednej
právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní a tvrdí, že obsahom vyjadrenia a prednes žalovanéhona pojednávaní dňa 08.01.2025 nie sú tvrdenia a už vôbec nie substancované tvrdenia, ale výlučne
domnienky. Vyjadrenie neobsahuje ani žiadne účinné a výslovné popretia tvrdení žalobcu. Žalobca
napriek tomu tvrdí, že ak žalovaný mal mať informácie od D. C., na základe ktorých sa domnieva,

že žalobca nebol vlastníkom betónpumpy, tieto mal jasne a zrozumiteľne tvrdiť už skôr a bol povinný
ich tvrdiť úplne a pravdivo, v opačnom prípade žalovaný zamlčal skutkové tvrdenie, o ktorých vedel
alebo vie. Domnienky žalovaného na základe informácii osoby D. C., s ktorým žalobca komunikoval
vo veci prenájmu betónpumpy, a ktorá je uvedená ako kontaktná a oprávnená osoba pri tejto činnosti
za žalovaného, považuje žalobca za účelové, rovnako ako považuje za účelovú obranu presúvanie

a zamieňanie dvoch spoločností, keď je zrejmé, že právny vzťah bol založený medzi žalobcom
a žalovaným (TRANSBETON NM s TRANSBETON LB – žalovaný, ktorých účelovo spája D. C., ktorý už
nie je konateľom TRANSBETON NM, len spoločníkom, čo absolútne znižuje vierohodnosť žalovaného ).
35. Žalobca tvrdí, že nie je ani zrejmá neurčitá domnienka žalovaného, kedy žalobca nemal byť
vlastníkom betónpumpy a ako súvisí vlastnícke právo ku žalovaným nekonkretizovanej betónpumpe
s dohodou o cene a rozsahu prenájmu, k čomu žalobca ani nemôže uviesť žiadne tvrdenia a ani na tieto

neurčité domnienky reagovať a dôkazmi ich vyvrátiť, pričom na všetkých zákonných podmienkach sa
žalobca dohodol so žalovaným prostredníctvom B. C. alebo D. C..
36. Žalobca ďalej poukázal na povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti a na právnu
teóriu a ďalej konštatoval, že dňa 31.03.2025 sa konalo pojednávanie, ktorému predchádzalo podanie
žalovaného zo dňa 27.03.2025, doručené súdu dňa 28.03.2025. Súd svoje rozhodnutie „kľúčovo“ založil

práve na osvedčení o evidencii, ktoré bolo predložené spolu s podaním žalovaného zo dňa 27.03.2025,
teda že žalobca nebol vlastníkom betónpumpy, resp. nemá alebo nemal právo túto prenajímať.
37. Odhliadnuc od skutočnosti, že podanie žalovaného zo dňa 27.03.2022 bolo doručené súdu až
dňa 28.03.2025 (teda po lehote danej súdom podľa § 153 CSP), žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi
žalobcujednaknebolototopodaniedoručené,čímsaznemožniložalobcovinapredmetnéreagovaťatak

sa mu znemožnilo, aby uskutočňoval jemu patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere, v dôsledku
ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napriek tomu súd tento dôkaz postupom podľa
§ 204 CSP nezákonne vykonal, hoci žalobcovi nebolo doručené.
38. Vo vzťahu ku koncentračnej zásade žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2023,
sp.zn. 4Cdo/32/2022. Zároveň žalobca považuje obranu žalovaného, že D. C. behom času vystupoval

ako štatutár spoločnosti TRANSBETON NM s.r.o. a v mene tejto spoločnosti komunikoval so žalobcom
za účelovú a tendenčnú, pretože nemožno od nikoho požadovať, aby sa pred každou komunikáciou
uisťoval za koho, a či vôbec táto osoba vystupuje a komunikuje.
39. Žalobca tiež tvrdí, že komunikoval s D. C. ako s osobou za žalovaného, čo preukazuje
žalobca nielen e-mailom zo dňa 27.03.2024, ale aj fotografiami bilboardov, resp. reklamných plôch

žalovaného, z ktorých bezpochyby vyplýva, že obsahujú e-mailovú adresu kvalitnybeton.sk, telefónne
číslo +XXX XXX XXX XXX a logo žalovaného TRANSPBETON LB.
40. Ďalej žalobca uviedol, že už z e-mailu žalovaného zo dňa 27.03.2024, ktorým boli žalobcovi zaslané
fakturačné a zúčtovacie údaje žalovaného žalobcovi je zrejmé, že bol odosielaný z e-mailovej adresy
F., z čoho je zrejmé, že za žalovaného boli kontaktnými osobami osoby B. C., ktorá zaslala žalobcovi

fakturačné údaje a najmä D. C. s uvedením telefónneho čísla + XXX XXX XXX XXX a je tak bezpochyby
zrejmé, že bol zasielaný za TRANSBETON LB s.r.o. a nie TRANSBETON NM s.r.o.
41. Žalobca tiež tvrdí, že nikdy nebol vo vzťahu s obchodnou spoločnosťou TRANSBETON NM
s.r.o a tiež uviedol už na pojednávaní dňa 08.01.2025, že ak by osoby za žalovaného prekročili
rozsah poverenia, čo žalobca vylučuje, toto ich konanie žalovaného rovnako zaväzuje, pretože žalobca

o prípadnom prekročení rozsahu poverenia nevedel a s prihliadnutím na okolnosti ani nemohol vedieť,
pretože sa riadil pokynmi osôb, ktoré bez akýchkoľvek pochybností sa vydávali za žalovaného.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoje základné procesné povinnosti. Žalovaný v konaní
neuvádzal tvrdenia a ak ich uvádzal, tieto boli a sú neúplné a nepravdivé. Žalobca tvrdí, že počas
celého konania žalovaný uvádzal a uvádza len všeobecné a nesubstancované tvrdenia, ktoré žalobca

ani nepovažuje za tvrdenia, ako i na prípadné návrhy na dokazovanie podané a prednesené po
07.02.2025 a aby žalobe vyhovel z dôvodov žalobcom uvedených. Napriek tomu súd prihliadal na
oneskorené údajné tvrdenia, ktoré sú neprípustné v kontradiktórnom konaní, alebo dokonca na dôkazy,
ktoré boli žalovaným predložené rovnako oneskorene a dokonca ani neboli žalobcovi doručené a tieto
súd v rozpore s § 204 CSP vykonal. Je zrejmé, že súd zjavne postupoval v rozpore s § 204 CSP, keď

vykonal dokazovanie, hoci na to neboli splnené zákonné predpoklady, pretože osvedčenie o evidencii
nebolo žalobcovi doručené, pričom sa mu súčasne odňala možnosť tento dôkazný prostriedok nielen
spochybniť, ako i vyjadriť sa k nemu, ale i vyjadriť sa k samotnému podaniu zo dňa 27.03.2025.42. Žalobca ďalej tvrdí, že osvedčenie o evidencii priložené ku podaniu zo dňa 27.03.2025 nebolo
získané zákonným spôsobom, pretože je vylúčené, aby s týmto disponoval žalovaný, ktorý nie je
ani vlastníkom, ani držiteľom betónpumpy, resp. ani nie je zrejmé, aké obdobie údajnej neexistencie

práva žalobcu k betónpumpe preukazoval a súd zistil, keďže z neho je možné vyčítať len dva
dátumy, a to 26.04.2018 a 08.09.2021, čo absolútne nepokrýva obdobie zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Z rozsudku však nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s týmto nesubstancovaným
a oneskoreným údajným tvrdením a prečo na ne vôbec prihliadol, hoci tieto zjavne slúžili a slúžia na
zjavné zneužitie práva a sú rozporné s procesnými povinnosťami žalovaného.

43. V neposlednom rade predmetné osvedčenie ako dôkaz nebol žalovaným navrhnutý, pričom súd
tento vykonal nielen v rozpore s § 204 CSP, ale i v rozpore s § 185 ods. 2 za bodkočiarkou CSP.
44. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva na doposiaľ urobených písomných a ústnych prejavoch.
45. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
26.05.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
46. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že stranami sporu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetu
nájmu, t.j. betónpumpy. Tiež nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu.
47. Žalovaný zotrval na všetkých svojich tvrdeniach a predložených dôkazoch. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že už na pojednávaní dňa 08.01.2025 namietal vlastnícke právo žalobcu k betónpumpe. Napriek

tomu žalobca na pojednávaní dňa 31.03.2025 nepredložil žiadny relevantný dôkaz o vlastníckom
práve k betónpumpe. Žalovaný v zastúpení konateľa JUDr. Richarda Brázdila, LLM. následne vo
svojom písomnom podaní zo dňa 27.03.2025 a pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.03.2025
predložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého vyplynulo, že držiteľom je obchodná
spoločnosť ISMONT, s.r.o., ktorá však nie je vlastníkom. Žalovaný má za to, že pokiaľ by bol žalobca

vlastníkom betónpumpy, tak by nemal problém tento dôkaz predložiť. Zároveň je žalovaný toho názoru,
že preukázanie vlastníckeho práva bolo v konaní nevyhnutné, nakoľko si žalobca svoj nárok uplatňoval
titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom bezdôvodného obohatenia. Teda ako prenajímateľ hnuteľnej veci,
resp. ako ten, na úkor koho sa mal žalovaný obohatiť. Preto žalovaný v konaní poukazoval na to, že
nevlastník hnuteľnej veci sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia odplaty, resp. nájmu za predmet

nájmu, ktorý nemá vo vlastníctve titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy a nemôže sa ani úspešne
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
48. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvej inštancie má žalovaný za to, že nedošlo k nesprávnym
procesným postupom zo strany súdu a žalovaný ponecháva skutočnosti uvedené žalobcom na uvážení
odvolacieho súdu.

49. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa
30.05.2025, v ktorom v plnom rozsahu odkázal na svoje odvolanie a tvrdí, že vyjadrenie žalovaného zo
dňa 26.05.2025 obsahuje v podstate doterajšiu jeho argumentáciu, pričom žalobca má i po oboznámení
sa s obsahom tohto vyjadrenia za to, že odvolanie je dôvodné.
50. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

51. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým
stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSPzrušilavecvrátilpodľa§391ods.1CSPsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
52. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný
súd žalobu o zaplatenie sumy 7.500,-Eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanú sumu si žalobca
uplatnil titulom zaplatenia nájomného za prenájom betónpumpy Putzmeister, ktorú žalobca žalovanému

vyfakturoval faktúrou č. 20240004 zo dňa 05.06.2024, splatnou dňa 08.06.2024 v sume 7.500,-Eur.
Nakoľko žalovaný v konaní namietal uzatvorenie zmluvného vzťahu, žalobca žiadal priznať žalovanú
sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie s ohľadom na
námietky žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a pasívnej legitimácie žalovaného
v konaní žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol výrokom I. napadnutého rozsudku. Zároveň výrokom

II. rozsudku zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.
53. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenia práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu,
že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko nie je riadne odôvodnený. Ďalšou námietkou
spochybnil postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru v rozpore so zásadou koncentráciekonania prihliadal na oneskorené vyjadrenia žalovaného v konaní, ako aj na oneskorene prednesené
námietky žalovaného voči uplatnenému nároku a tiež namietal porušenia práva na spravodlivý proces
z dôvodu, že súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz v súlade s § 204 CSP osvedčenie o evidencii

betónpumpy predloženej žalovaným súdu dňa 28.03.2025 spolu s vyjadrením, ktoré však žalobcovi
nebolo doručené a nemal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, a napriek tomu súd tento
dôkaz na pojednávaní dňa 31.03.2025 postupom podľa § 204 CSP nezákonne vykonal.
54. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak

pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

55. Podľa § 663 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

56. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

57. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje
za nesporné.

58. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak si strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

59. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu.
60. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

61. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
62. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie Ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad
o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákonom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti) a pod.
63. Odvolací súd na základe podanej odvolacej námietky žalobcu, ktorý namietal riadne neodôvodnenie
napadnutého rozsudku konštatuje, že medzi právo a spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia.

64. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenie a právne argumenty, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
65. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktorý jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp.zn. IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé

súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. I. ÚS 46/05,
sp.zn. I. ÚS 353/06, sp.zn. II. ÚS 220/08, sp.zn. III. ÚS 12/07, sp.zn. IV. ÚS 163/08).66. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie spĺňa
kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v § 220 ods. 2 CSP a zároveň nie je v rozpore so

základným právom na súdnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Z napadnutého rozsudku totiž vyplýva, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ako posúdil
námietky žalovaného a jasne vysvetlil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.
67. Odvolací súd zároveň konštatuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby

bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi, avšak zo znenia rozsudku musí vyplývať právny názor súdu prvej
inštancie k tvrdeniam žalobcu a žalovaného, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie sporu.
Odvolacísúddospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiespĺňapožiadavkynaodôvodnenierozhodnutia,
a preto odvolací súd v tejto časti nepovažoval odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.
68. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nemal prihliadať k oneskorene

uplatneným námietkam žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku, odvolací súd nepovažuje ani
túto odvolaciu námietku za dôvodnú.
69. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku
8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5).

Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania
a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
70. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§
153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania).
Zásadakoncentráciekonaniasauplatňujevýlučnevsporovomkonaní.Účelomsudcovskejkoncentrácie

konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie
je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na
pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na
vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany však vždy vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na

jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana
sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide
o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia

predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však iné právne následky. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytne
strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je
označenímvzmysleustanovenia§167CSP.Prostriedkyprocesnejobrany,ktorésúobsahomvyjadrenia

žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to,
že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď

konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na
procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný síce
oneskorene namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, avšak preskúmanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej (ak existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), ale aj pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia a vecnú
legitimáciu súd skúma vždy aj bez návrhu, išlo zo strany žalovaného o takú námietku, ktorá v postupe
súdu prvej inštancie nezakladala pochybenie, pokiaľ k takémuto skutkovému tvrdeniu žalovaného súd
prvej inštancie aj napriek oneskorenému uplatneniu prihliadol. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade

bolo namieste, pokiaľ súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na oneskorene
uplatnené námietky zo strany žalovaného prihliadol.
72. Pokiaľ však žalobca v podanom odvolaní namieta porušenia práva na spravodlivý proces postupom
súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2025, doručené súdu dňa28.03.2025aneumožnilsažalobcoviknemukvalifikovanevyjadriť,akoajkpredloženémuevidenčnému
listu od betónpumpy, túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje za dôvodnú. Odvolací súd zastáva
názor, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na oneskorene predložené skutkové tvrdenia žalovaného

a k tomu predložený listinný dôkaz, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi na tieto
tvrdenia žalovaného reagovať a prípadne preukázať, že v čase, za ktoré si uplatňuje žalobca svoj
nárok (používanie betónpumpy) bol žalobca vlastníkom, resp. oprávneným užívateľom betónpumpy,
následkom čoho by bol v spore aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ súd prvej inštancie neumožnil
žalobcovi sa kvalifikovane k žalovaným tvrdeným skutočnostiam v primeranej lehote vyjadriť, porušil

právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Keďže ide o vadu konania, ktorú nie je možné odstrániť
v odvolacom konaní, bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.
73. Odvolací súd vzhľadom na dôvodnosť podaného odvolania žalobcom voči celému rozsudku, ktorého
dôvodnosť odvolací súd vzhliadol za dôvodnú, zrušil aj závislý výrok o trovách konania, nakoľko súd
prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania v novom rozhodnutí vo veci podľa
výsledku rozhodnutia sporu vo veci samej.

74. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

75. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom a rovnako nie je účelné pred odvolacím súdom doplniť dokazovanie, a preto podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
76. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doručí žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2025
spolu s prílohami, umožní žalobcovi v primeranej lehote sa k tomuto vyjadreniu vyjadriť a predložiť
dôkazy preukazujúce, že je v spore vecne aktívne legitimovaný. Až po doplnení dokazovania v tomto
smere následne spor prejedná a opätovne rozhodne.

77. Podľa § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
78. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 396 ods. 3
CSP v novom rozhodnutí o veci.
79. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).