Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124315193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124315193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu Forum Poprad, a.s., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 732 117, právne zastúpeného Okenica & Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, 811
04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 866 512, proti žalovanému BOARD PARADISE s.
r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 346 739,
o zaplatenie 81.189,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp.zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 5. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 5. februára 2025
v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vetp o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 5. februára 2025 prvou
výrokovouvetoukonanievčastiozaplatenie15.117,--Eurzastavil.Druhouvýrokovouvetoužalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 66.581,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo
sumy 66.581,05 Eur od 18.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-- Eur,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí
žaloby, je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny 66.581,05 Eur spolu s
úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 66.581,05 Eur od 18.08.2023 do zaplatenia a nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako prenajímateľ
uzavrel dňa 21.02.2018 so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytového priestoru na dobu
určitú, a to na obdobie 5 rokov odo dňa 01.03.2018 do 01.03.2023.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca (s predchádzajúcim obchodným
menom a v predchádzajúcej právnej forme Multi Veste Slovakia 2 s.r.o.) ako prenajímateľ uzavrel
so žalovaným ako nájomcom dňa 21.02.2018 Zmluvu o nájme priestoru č. 1206 (ďalej len „zmluva

o nájme“), predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru, a to na dobu od 01.03.2018 do 01.03.2023.
Dňa 17.08.2022 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca Dodatok č. 2 k Zmluve o
nájme,nazákladektoréhosazmluvnéstranydohodli,žeukončujúZmluvuonájmenebytovéhopriestoru
č. 1.206 uzavretú dňa 21.02.2018, a to ku dňu 17.08.2022. Z bodu 3. Dodatku č. 2 k Zmluve o nájmesúd prvej inštancie zistil, že nájomca (žalovaný) uznáva dlh voči prenajímateľovi (žalobca) vo výške
93.248,31 Eur čo do dôvodu i jeho výšky a tento sa zaviazal splácať podľa medzi stranami dohodnutého
Splátkové kalendára. Žalovaný podpísal dňa 09.08.2022 Splátkový kalendár o úhrade nájomného, ktoré

sa zaviazal žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 2.016,76 Eur mesačne počnúc mesiacom
september 2022 až do mesiaca august 2025.

4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval dňa
24.07.2023 žalovaného na zaplatenie dlžných splátok v sume 81.189,20 Eur. Z potvrdenia o platbe zistil,

že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 09.04.2024 sumu 500,-- Eur.

5. Z preberacieho protokolu k predmetu nájmu - nebytového priestoru 1.206 zo dňa 01.03.2018 súd prvej
inštancie zistil, že ku dňu začatia nájmu sa predmetný nebytový priestor odovzdal v stave holopriestoru.
Z preberacieho protokolu k predmetu nájmu - nebytového priestoru 1.206 zo dňa 17.08.2022 súd
prvej inštancie zistil, že ku dňu skončenia nájmu sa predmetný nebytový priestor odovzdal v stave

holopriestoru. Z fotografiii predložených žalobcom zistil, že nebytový priestor je na nich zachytený v
stave holopriestoru.

6. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci zistil, že predmetom sporu bola žaloba, ktorou sa žalobca sa
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 81.189,- Eur s príslušenstvom. Konštatoval, že predmetný

spor je sporom medzi obchodnými spoločnosťami, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto ho
posúdil ako spor obchodnoprávny. S poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania súd
prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že bolo na sporových stranách, aby v spore uvádzali
relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie, aby navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd
vykonať.

7. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 15.117,-- Eur po začatí konania späť. Súd prvej inštancie
konštatoval, že čiastočné späťvzatie žaloby reflektovalo na právnu argumentáciu žalovaného, že
uzavretím dodatku k Zmluve o nájme došlo k novácii záväzku a časť pôvodne žalovanej pohľadávky
žalobcu (v sume 14.617,- -Eur) proti žalovanému tak v čase podania žaloby nebola splatná. Čiastočné

späťvzatie žaloby zahrňovalo tiež časť žalovanej pohľadávky v sume 500,-- Eur, ktorá, ako sa v konaní
preukázalo, bola žalovaným žalobcovi uhradená ako splátka za mesiac apríl 2024 dňa 09.04.2024. Na
základe čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie v časti o zaplatenie sumy 15.117,-- Eur zastavil.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby bola žaloba,
ktorousažalobcaprotižalovanémupočiastočnomspäťvzatížalobydomáhalzaplateniasumy66.581,05
Eur s príslušenstvom.

9. Skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným na základe

Zmluvy o nájme neboli žalovaným popreté, preto skutkové tvrdenie o existencii obchodnoprávneho
záväzkového vzťahu považoval súd prvej inštancie za skutkové tvrdenie medzi sporovými stranami
nesporné. Žalovaný nespochybnil ani skutkové tvrdenie žalobcu, preukázané tiež listinným dôkazom,
a skutočnosť, že žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi titulom neuhradeného nájomného ku dňu
podpisu v celkovej výške 93.248,31 Eur.

10. Súd prvej inštancie rovnako medzi sporovými stranami nepovažoval za sporné skutkové tvrdenie o
tom, že žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vzniknutú titulom dlžného nájomného splácať v mesačných
splátkach po 2.016,76 Eur počnúc mesiacom september 2022 až do mesiaca august 2025. Súd prvej
inštancie tak mal preukázanú existenciu žalobou uplatnenej pohľadávky proti žalovanému. Následne, s

poukazom na argumentáciu žalovaného sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či došlo k jej čiastočnému
zániku, a teda či je žalovaná pohľadávka, po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatnená v správnej výške.

11. Uviedol, že žalovaný si proti žalobou uplatnenej pohľadávke, ktorej existenciu uznal, uplatnil
kompenzačnúnámietkuvsume21.000,--Eur,ktorápredstavujenájomnézadobu30mesiacovpo700,--

Eur mesačne za nájom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpy v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa
27.03.2018, ako časť nájomného za priestor obchodu po skončení nájomného vzťahu medzi sporovými
stranami.12. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že uvedenú kompenzačnú námietku si žalovaný
uplatnil až na pojednávaní v predmetnom spore. Po predchádzajúcej právnej argumentácii žalovaného
o nesprávne uplatnenej výške žalovanej sumy v kontexte na namietanú skutočnosť, že (pôvodne)

žalovaná suma nebola sčasti splatná a argumentácii o čiastočnom zániku žalovanej pohľadávky z
dôvodu jej čiastočného splnenia, došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to v časti,
ktorej sa právna argumentácia žalovaného spochybňujúca žalobou uplatnený nárok týkala. Uvedenou
právnou argumentáciou žalovaného tak už nebolo potrebné sa zaoberať.

13. Konštatoval, že od ďalšej právnej argumentácie o možnom započítaní žalovaným tvrdenej
pohľadávky proti žalobcovi titulom nároku na úhradu ceny zariadenia vneseného do nebytového
priestoru, žalovaný po právnej argumentácii žalobcu upustil. Súd prvej inštancie sa preto ani touto
právnou argumentáciou žalovaného nezaoberal.

14. Pokiaľ šlo o kompenzačnú námietku v sume 21.000,-- Eur, ktorá predstavuje nájomné za dobu 30

mesiacov po 700,-- Eur mesačne za nájom hnuteľných vecí, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalovaného
predmetom kúpy v zmysle kúpnej zmluvy 27.03.2018, ako časť nájomného za priestor obchodu, súd
prvej inštancie považoval za nutné primárne konštatovať, že táto nebola bližšie konkretizovaná, ani
špecifikovaná skutkovými tvrdeniami. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol za účelom dokazovania uložiť
žalobcovipovinnosťpredložiťevidenciuoďalšomnájmekpredmetnémunebytovémupriestoru,ktorýbol

predmetom Zmluvy o nájme uzavretej medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz
nevykonal s poukazom na § 153 CSP a v ňom upravenú sudcovskú koncentráciu konania, zdôrazňujúc,
že kompenzačná námietka bola žalovaným uplatnená ako procesná obrana až na pojednávaní, hoci
mohla byť uplatnená skôr v rámci lehôt poskytnutých súdom na vyjadrenie v zmysle § 167 CSP.

15. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazy predložené
žalobcom, a to preberacie protokoly a fotografie nebytového priestoru vyvracajú skutkové tvrdenia
žalovaného o existencii ním tvrdenej pohľadávky uplatnenej proti žalobcovi z titulu nájmu hnuteľných
vecí nachádzajúcich sa v predmetnom nebytovom priestore po skončení nájmu, nakoľko v preberacom
protokole, podpísanom i žalovaným sa výslovne uvádza, že priestor sa odovzdáva v stave holopriestoru.

Uvedenému nasvedčujú i žalobcom predložené fotografie, ktorých existenciu a skutočnosť na nich
zachytenú žalovaný nespochybnil a nenamietal.

16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu po vykonanom dokazovaní, majúc za to žalobca
predloženými listinnými dôkazmi preukázal ním tvrdený, žalobou uplatnený nárok a súčasne vyvrátil

tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú.

17. Žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti
istiny, tak i v časti úrokov z omeškania keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku
proti žalobcovi v omeškaní. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu 66.581,05 Eur, spolu s úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 66.581,05
Eur od 18.08.2023 do zaplatenia.

18. Žalobcovi vznikol tiež nárok na uplatnenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
preto súd prvej inštancie i v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c

Obchodného zákonníka právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 40,-- Eur.

19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súčasne
súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 81.189,20 Eur s príslušenstvom. Po začatí konania vzal žalobca svoju žalobu v časti
o zaplatenie sumy 15.117,-- Eur späť. Procesné zavinenie na čiastočnom zastavení nesie žalobca,
preto bol žalovaný úspešný v časti o zaplatenie sumy 15.117,-- Eur, čo predstavuje úspech žalovaného
18 %. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 66.581,05 Eur s

príslušenstvom,kdebolvcelomrozsahuúspešnýžalobca.Úspechžalobcutakpredstavuje82%.Pomer
úspechu tak činí 82 % - 18 % , t.j. 64 % v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie preto žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.20. Proti druhej a tretej výrokovej vete napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že si proti žalobcovi uplatnil kompenzačnú
námietku v sume 21.000,-- Eur, ktorá predstavuje nájomné za dobu 30 mesiacov po 700,-- Eur
mesačne za nájom hnuteľných vecí (vybavenia nebytového priestoru žalobcu) v jeho vlastníctve,
ktoré boli predmetom kúpy v zmysle kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim
a spoločnosťou Duotrade s.r.o. ako predávajúcim dňa 27.02.2018. V nadväznosti na túto námietku

na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal dokazovanie predložením evidencie o nájme nebytových
priestorov žalobcu, najmä priestorov zo strany žalobcu. Záver súdu prvej inštancie v bode 58.
odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval za nesprávny. Podľa názoru žalovaného z fotografií
a pri zohľadnení popisu hnuteľných vecí, ktoré sú vybavením nebytového priestoru v zmysle kúpno-
predajnej zmluvy je zrejmé, že v tomto priestore sa nachádzajú veci, ktoré sú uvedené v tejto zmluve zo
dňa 27.02.2018. Uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 21.02.2018, čo je pred dňom, kedy

kúpil tieto hnuteľné veci ako vybavenie nebytového priestoru od predošlého nájomcu kúpno-predajnou
zmluvou zo dňa 27.02.2018. Poukázal na to, že aj v prílohe 6 a 7 nájomnej zmluvy je uvedené, že
vnútorné vybavenie si zabezpečuje nájomca na vlastné náklady. Preto bolo v protokoloch uvedené, že
zo strany žalobcu sa odovzdáva nebytový priestor ako holopriestor, nakoľko žalobca si bol vedomý, že
veci, ktoré sa tam nachádzajú nie sú jeho vlastníctvom a sám žalobca odkázal predošlého nájomcu, aby

si predaj týchto vecí doriešil s ním ako novým nájomcom. Keďže žalobca nebol v čase podpisu nájomnej
zmluvy vlastníkom daných hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom kúpno-predajnej zmluvy, nemohol
mu ich odovzdať ako súčasť nájmu. Mal preto za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, či sa v priestore nachádzajú hnuteľné veci
vo vlastníctve žalobcu. V nadväznosti na to bola súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdená aj

jeho kompenzačná námietka, ktorú považoval za nedôvodnú, nakoľko mal za vyvrátené jeho skutkové
tvrdenia o existencii takejto pohľadávky z dôvodu neexistencie hnuteľných vecí žalobcu v predmetnom
nebytovom priestore. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že nepopiera, že žalovaný si v rámci
provinštančného konania vo svojej duplike zo dňa 03.10.2024 uplatnil proti nemu na započítanie
údajnú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu, vyplývajúcu z kúpno-predajnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným, ako kupujúcim a spoločnosťou Duotrade, s.r.o, ako predávajúcim
zo dňa 27.02.2018. Predmetom tejto kúpno-predajnej zmluvy malo byť podľa názoru žalovaného

vybaveniepredmetunájmu,ktoréodkúpilodpredchádzajúcehonájomcu.Kúpnacenavyplývajúcaztejto
zmluvy mala byť v hodnote spolu 12.000,-- Eur. Poukázal na to, že v rámci prvoinštančného konania
vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného v celom rozsahu k údajnej pohľadávke žalovaného
na započítanie proti nemu. Svoju námietku premlčania odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril spornú
kúpno-predajnú zmluvu dňa 27.02.2018 a dňa 01.03.2018 si prevzal od neho predmet nájmu. Žalovaný

mu pritom ako prenajímateľovi neoznámil žiadnym spôsobom vznik akejkoľvek pohľadávky z odkupu
zariadenia, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy od prechádzajúceho nájomcu. Do prevzatia dupliky
žalovaného nemal žiadnu vedomosť o akejkoľvek kúpno-predajnej zmluve žalovaného týkajúcej sa
zariadení predmetu nájmu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný v prvoinštančnom konaní
nepredložil žiadnu faktúru k predmetnej údajnej pohľadávke. Uviedol, že súčasne namietol i vyčíslenú

hodnotu zariadení, ktoré mali byť predmetom kúpno-predajnej zmluvy, pričom mal za to, že zariadenia
uvedené v tejto zmluve sú ohodnotené od oka, bez akéhokoľvek relevantného ohodnotenia. Vyslovil
názor, že aktuálna cena, v čase uplatnenia údajnej pohľadávky musí byť reálne nižšia, ako odhadnutá
cena zariadení v roku 2018, minimálne s ohľadom na účtovné odpisy, daňové odpisy a predovšetkým
technické opotrebenie zariadení, teda v žiadnom prípade nie v hodnote, akú si započítaním uplatnil

žalovaný voči nemu. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný s predmetom pohľadávky
opierajúcou sa o kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 27.02.2018 prišiel až v tomto súdnom konaní a nie
v roku 2018 pri uzatvorení nájomnej zmluvy s ním, pripadne keď bolo vzájomne medzi ním a žalovaným
dohodnuté ukončenie nájomnej zmluvy v roku 2022. Žalovaný už pri uzatváraní zmluvného vzťahu
s ním vedel o vzniknutej pohľadávke, avšak túto až do predmetného súdneho konania proti nemu nikdy

neuplatnil. Uviedol, že súdu prvej inštancie predložil preberacie protokoly zo dňa 01.03.2018, ako aj zo
dňa 17.08.2022, pričom poukázal na body 3.0 týchto protokolov, z ktorých je jednoznačne preukázané,
že sa priestor odovzdáva v stave holopriestoru. Žalovaný oba preberacie protokoly riadne potvrdil
svojim podpisom, bez akýchkoľvek písomných námietok v nich uvedených. O tom, že predmet nájmubol odovzdaný ako holopriestor žalovaným naspäť predložil súdu prvej inštancie i fotodokumentáciu.
Tiež poukázal na ustanovenie článku VIII., bod 8.5 zmluvy o nájme uzavretú medzi ním a žalovaným
dňa 21.01.2018. Žalobca mal za to, že v konaní riadne preukázal, že žiadna pohľadávka žalovaného

na akékoľvek prípadné započítanie proti nemu neexistuje. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný na
pojednávaní uskutočnenom dňa 05.02.2025 v predmetnom konaní, predniesol kompenzačnú námietku
proti nemu z titulu nájomného. Prízvukoval, že žalovaný predniesol kompenzačnú námietku až na
predmetnom pojednávaní a že túto kompenzačnú námietku žalovaného v sume 21.000,-- Eur namietol,
nakoľko bola bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Žalovaný neuviedol, ktoré predmety, či

zariadenia mali údajne v predmete nájmu zostať, za ktoré si uplatňuje kompenzačný nárok z nájmu.
Žalovaný súčasne nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žalobca zároveň uviedol, že
žalovaný nenamietal a ani nespochybňoval v rámci prvoinštančného konania, ani vo svojom odvolaní
fotodokumentáciu stavu predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu, teda po jeho odovzdaní.
Opätovne zdôraznil, že na preberacích protokoloch zo dňa 01.03.2018 a zo dňa 17.08.2022 je uvedený
podpis štatutárneho orgánu žalovaného, a to bez akejkoľvek písomnej poznámky o stave predmetu

nájmu, či uvedenia vzniku alebo existencie akejkoľvek pohľadávky žalovaného proti nemu z titulu
prípadných ponechaných zariadení vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný ani počas prvoinštančného
konania, ako ani vo svojom odvolaní neuvádzal konkrétne hnuteľné vec – zariadenia, ktoré mali údajne
zostať v predmete nájmu. Žalovaný tiež žiadnym spôsobom nevyčíslil ani hodnotu zariadení, ktoré mali
zostať v predmete nájmu, ktorá mala byť považovaná za kompenzačnú námietku nájomného v hodnote

700,-- Eur mesačne. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz, čím
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Trval na tom, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy
je dôvodný, majúci oporu v právnom aj v skutkovom stave veci, je podložený relevantnými dôkazmi
a preukazuje jeho pohľadávku proti žalovanému. Z uvedených dôvodov sa v celom rozsahu stotožnil
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil

pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety ako vecne
správny potvrdil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal

zaplatenia istiny vo výške 81.189,20 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 21.02.2018 uzavrel
so žalovaným Zmluvu o nájme (priestor č. 1.206) pre obchodné účely spočívajúce v prevádzkovaní
predajne tovaru výlučne v rozsahu predmetu podnikania – maloobchodného predaja sportswear,
streetwear, snow a skate hardware, na dobu určitú, a to na obdobie 5 rokov, odo dňa 01.03.2018 do dňa01.03.2023. Žalovaný počas zmluvného vzťahu prestal vykonávať úhrady faktúr za predmet nájmu, čím
žalobcovi vznikla proti žalovanému pohľadávka. Žalobca so žalovaným uzatvorili Dodatok č. 1 k zmluve
o nájme a následne dňa 17.08.2022 Dodatok č. 2 k zmluve o nájme. Odvolací súd zistil, že obsahom

Dodatku č. 2 k zmluve o nájme bolo ukončenie zmluvy o nájme ku dňu 17.08.2022. Odvolací súd tiež
zistil, že súčasťou Dodatku č. 2 bolo uznanie dlhu vo výške 93.248,31 Eur čo do dôvodu a výšky zo
strany žalovaného a odsúhlasenie splátkového kalendára zo strany žalovaného.

28. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný si na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 05.02.2025

uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 21.000,-- Eur, ktorá predstavuje nájomné za dobu 30 mesiacov
po 700,-- Eur mesačne za nájom hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom kúpy v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 27.02.2018.

29. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 66.581,05 Eur s príslušenstvom a žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania.

30. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

31. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Účelom sudcovskej koncentrácie konania upravenej v § 153 CSP je zabrániť tomu, aby strany

sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Takýmto prípadom môže byť situácia,
keď strana sporu uvádza svoje skutkové tvrdenia alebo predkladá dôkazné návrhy až na pojednávaní
(resp. krátko pred pojednávaním, nerešpektujúc potrebu zachovania zákonnej lehoty na prípravu na
pojednávania pre strany sporu v zmysle § 178 ods. 2 CSP), následkom čoho by mohlo dôjsť k zmareniu
účelu už nariadeného pojednávania a k jeho odročeniu. Nie je však možné vylúčiť, že v konkrétnom

prípade môže byť predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní, resp.
krátko pred pojednávaním, dôvodné. Prichádza do úvahy vtedy, keď poskytnutie nových skutkových
tvrdení, či predloženie nových dôkazných návrhov, je bezprostrednou reakciou na nové okolnosti, o
ktorých sporová strana skôr nevedela a ani pri vynaložení náležitej starostlivosť vedieť nemohla, alebo
ide o okolnosti, ktoré nastali krátko pred samotným pojednávaním. Včasnosť predloženia prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu vyhodnotí vždy
súd. Je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či
pristúpi k procesnej sankcii, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu
neprizná procesné účinky.

34. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
otom,čisavpredmetenájmunachádzajúhnuteľnévecivjehovlastníctveaženáslednenatonesprávne
právne posúdil aj ním uplatnenú kompenzačnú námietku.

35. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa

05.02.2025 vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 21.000,-- Eur, ktorá predstavuje nájomné za
dobu 30 mesiacov po 700,-- Eur mesačne za nájom hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom kúpy
v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2018. Súčasne v tejto súvislosti navrhol vykonanie dokazovania
predložením evidencie o ďalšom nájme zo strany žalobcu ako prenajímateľa. Žalovaný kompenzačnú
(započítaciu) námietku žiadnym konkrétnym spôsobom však bližšie nekonkretizoval a ani nešpecifikoval

žiadnymi skutkovými tvrdeniami. Nakoľko ide o hmotnoprávnu námietku žalovaného, táto musí byť
vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami) rovnako ako žalovaný nárok
uplatnený žalobou. To znamená, že bolo povinnosťou žalovaného, ktorý vzniesol námietku započítania
riadne označiť pohľadávku, ktorou započítava tak, aby právny úkon započítania spĺňal požiadavkuurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska procesného práva však nestačí pohľadávku
ktorou sa započítava, len označiť. Je potrebné uviesť o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby
táto pohľadávka bola samostatným predmetom sporu. Bremeno tvrdenia o pohľadávke, ktorou sa

započítava, je rovnaké ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že kompenzačná (započítacia) námietka vznesená žalovaným na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie nespĺňa požiadavku určitosti a že súd prvej inštancie správne konštatoval, že táto nebola
bližšie konkretizovaná, ani špecifikovaná skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie potom v tejto časti správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania

v súlade s ustanovením § 153 CSP, keď na kompenzačnú námietku žalovaného vznesenú až na
pojednávaní neprihliadol, nakoľko táto mohla byť žalovaným uplatnená už skôr. Zároveň z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný bol súdom prvej inštancie v súlade s § 167 CSP poučený o možnosti uplatnenia
sudcovskej koncentrácie.

36. Odvolací súd ďalej z dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní, a to z preberacích protokolov

zo dňa 01.03.2018 a zo dňa 17.08.2022, ako aj z fotografií nebytového priestoru zistil, že nebytový
priestor bol žalovanému odovzdaný a rovnako aj od neho prevzatý žalobcom ako holopriestor. Zároveň
z preberacích protokolov vyplýva, že tieto boli podpísané aj žalovaným, pričom z bodu 3.0 oboch
týchto protokolov je zrejmé, že priestor žalobca žalovanému odovzdáva a preberá v stave holopriestoru.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedené skutočnosti vyvracajú

skutkové tvrdenie žalovaného o existencii ním tvrdenej pohľadávky uplatnenej proti žalobcovi z titulu
nájmu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nebytovom priestore po skončení nájmu. Žalovaný zároveň
žiadnym relevantným spôsobom v konaní netvrdil a ani nepreukázal o aký hnuteľný majetok ide, len
odkázal na kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 27.03.2018, čo na preukázanie ním tvrdených skutočností
nestačí. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní dospel k správnemu záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázal
ním tvrdený, žalobou uplatnený nárok a súčasne účinne vyvrátil tvrdenia žalovaného, a preto obranu
žalovaného nepovažoval za dôvodnú.

37. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne

rozhodolvsúlades§255ods.1CSPvspojenís§256ods.1CSP.Žalovanýzároveňvodvolanížiadnym
spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

40. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).