Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222201889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6222201889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, a 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., D. XX, zastúpených právnym zástupcom Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., IČO: 51164353,
so sídlom Banská Bystrica, Stránska č. 3155/7, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Monika
Némethová, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17335345, so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36 (ohľadne pozemku parc. č. H. XXXX/XX
v k.ú. C.) a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, so sídlom Banská Bystrica,

Námestie SNP č. 8 (ohľadne pozemkov parc. č. KNE XXXX/XX a parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C.),
zastúpený právnym zástupcom Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36813401,
so sídlom Nové Zámky, Pribinova č. 9, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Petra Štofková,
advokátka a konateľka, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. VK-3C/46/2022-294 zo dňa 10.10.2024
(ECLI:SK:OSLC:2024:6222201889.4), ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že do dedičstva po poručiteľoch I. B. a J. B. patrí

u každého spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/86 k celku k sporným nehnuteľnostiam (prvý výrok) p
o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) m
e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania každému v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcov.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania každému v rozsahu

100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho
konania žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 45603 m2,

druh pozemku orná pôda, pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 69059 m2, druh
pozemku trvalý trávny porast, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš, pozemok
parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 3500 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš patria do dedičstva po poručiteľoch I. B., nar.XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C. a J. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., každému v rovnakom spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/86 (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu

trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého:

(1) v pripojenom dedičskom spise sp. zn. D 476/92 po poručiteľovi K. I. zomretom dňa XX.XX.XXXX,
sa nachádza Uznesenie Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932, ktorým súd
povoľuje a nariaďuje pozemnoknižnej kancelárii a podľa prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu
č.j. 193.622/31-I/4 zo dňa 10.12.1931, aby uskutočnila v pozemkovej knihe pre katastrálne územie L.
(M. C.) vo vložke č. 82 tieto zápisy: z vložky č. 82 sa odpisujú bez bremien a závad parcely č. XXX/XX,
pastvina o 5ha 05 a 86 m2, parc. č. XXX/XX pastvina o 35 a, parc. č. XXX/XX pastvina o 9 ha 22 a 16 m2,

tieto sa zapisujú do novej vložky pre ne zriadenej a vkladá sa k nim vlastnícke právo pre nasledujúcich
prídelencov bývajúcich v L., v nižšie uvedeným domových číslach: pod poradovým číslom XX. B. I. a
manželka B. K., G. B., č. XXX, pod poradovým číslom XX. F. K. a F. N., G. E., č. XX; celkovo bolo v
tomto uznesení uvedených 43 prídelencov;
(2) z identifikácie parciel vypracovanej Strediskom Geodézie vo Veľkom Krtíš dňa 19.02.1992, podľa

uznesenia č. 4825/31 (ktorá sa tiež nachádza v uvedenom dedičskom spise) vyplýva, že parcely v
katastrálnom hárku č. XXX v k.ú. C., parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX sú totožné s parcelami,
ktoré sú vedené v listine č. XXXX/XXXX ako parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX;
(3) po K. I. zdedil vyššie uvedené nehnuteľnosti jeho syn K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX
- spoluvlastnícky podiel 1/86;

(4) z pripojeného dedičského spisu sp. zn. D/415/1942 vyplýva, že po poručiteľovi L. B., zomretom dňa
XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie pred šahanským kráľovským notárom; poručiteľ zomrel vo
veku 45 rokov a zanechal manželku O. B., G. B., bytom C. D. XXX a dvoch synov J. B., 18 ročný, bytom
C. a L. B., 17 ročný, bytom C.; súčasťou dedičského spisu je aj inventár majetku poručiteľa, z ktorého
vyplýva, že tento okrem iného bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré

boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., a to v podiele 1/43;
(5) zo zápisnice z pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B. vyhotovenej dňa 16.02.1943
v Šahách C. P. F., šahanským kráľovským notárom vyplýva okrem iného, že podiel z nehnuteľností
zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., riadok A.I.1-3, parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/
XX, D. XXXX/XX, pripadajúci na poručiteľa pod Q.XXX, dostanú z titulu dedenia, resp. prevodu, resp.

výmeny zákonní potomkovia maloletý J. B. v podiele 1 a maloletý L. B. v podiele 1; obsah tejto zápisnice
v prospech maloletých detí bol schválený Sirotskou stolicou tekovsko-hontianskej župy, záverečné
uznesenie č. 1611//1943 zo dňa 11.03.1943;
(6) z uznesenia kráľovského okresného súdu v Šahách ako katastrálneho orgánu zo dňa 21.06.1943
vyplýva, že na základe právoplatného výroku odovzdávajúceho pozostalosť nariaďuje, aby katastrálny

úradnehnuteľnostizapísanéokreminéhoajvpozemkovoknižnejvložkeč.XXXvC.apodčíslamiparciel
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vložil vlastnícke právo z titulu dedičstva, resp. výmeny v rovnakom
pomere v prospech maloletého J. B. a maloletého L. B., obyvateľov obce C.;
(7) v súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti vedené ako pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o
výmere 45603 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres R.

H., pozemok parcela registra ,,E“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 69059 m2, druh pozemku trvalý trávny
porast, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš, pozemok parcela registra ,,E“
parc. č. XXXX/XX, o výmere 3500 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaná na liste vlastníctva
č. XXX v k.ú. C., okres Veľký Krtíš;
(8) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C. sú v súčasnosti vedené vo vlastníctve

Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská
Bystrica, PSČ 974 01, SR, IČO: 36038351 - spoluvlastnícky podiel 85/86 v časti B1, a K. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. - spoluvlastnícky podiel 1/86 v časti B2;
(9) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. C. sú v súčasnosti vedené vo vlastníctve
Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,

PSČ 817 15, SR, IČO: 17335345, spoluvlastnícky podiel 85/86 v časti B1, a K. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C. - spoluvlastnícky podiel 1/86 v časti B2;
(10) v registri držiteľov pre k.ú. C. je pod por. č. 26 zápis týkajúci sa vyššie uvedených nehnuteľností,
podľa ktorých boli vedené v pozemnostnom hárku č. XXX a boli v držbe „Spoločenstva pasienkového“;(11) po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom
v C., bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3D/729/97 a
2D/473/2004; v zápisnici o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaním sp. zn. 3D/729/97 zo dňa

04.02.1998, sú ako rodičia nebohého uvedení nebohý I. B. a nebohá K., G. B.; v predloženom rodnom
liste I. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (29 ročný) a K. B., G. B. (24 ročná);
(12) podľa osvedčenia o dedičstve č. 3D/729/97 zo dňa 30.04.1998 vydaného P. K. H., notárkou, ako
súdnym komisárom a osvedčenia o dedičstve č. 2D/473/2004-72 zo dňa 23.08.2004 vydaného P. K.
H., notárkou, ako súdnym komisárom, poručiteľ zomrel bez zanechania závetu alebo istiny a vydedení;

podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve ako dedičia po ňom pripadali do úvahy pozostalá manželka
S. B., G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, po ktorej ako dedička pripadá
do úvahy jej dcéra E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX;
(13) po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v
C., bolo vedené dedičské konanie na Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši, pod sp. zn. D 541/81 a D
333/92; poručiteľ J. B. zomrel bez zanechania závetu, ako dedičia po ňom pripadali do úvahy pozostalá

manželka N. B., G. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., ako
dedič po nej pripadá do úvahy jej syn A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.; v predloženom
rodnom liste J. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (26 ročný) a K. B., G. B. (21 ročná);
(14) zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zo dňa 02.11.2022 (č.l. 104 spisu)
vyplýva, že v katastrálnom území C. sa pozemkovoknižné vložky nenachádzajú, preto nie je možné z

nich vydať výpis; určeným operátom v k.ú. C. je bývalý pozemkový kataster; katastrálne hárky sa na
Okresnom úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, nenachádzajú, preto sa ich výpis nevydáva; údaje do LV
č. XXX, XXX (na LV je uvedené číslo pozemnostného katastrálneho hárku, nie číslo pozemkovoknižnej
vložky) boli zapracované v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ROEP), k zápisu bol
použitýregisterdržiteľov;zpredloženéhoregistradržiteľov(č.l.106spisu)vyplýva,žedržiteľomparcielč.

XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedených v katastrálnom hárku č. XXX bolo Pasienkové spoločenstvo.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcov v plnom rozsahu
dôvodná; súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci argumentoval, že:
(1)predmetomsporujeurčovaciažaloba,ktorousažalobcoviadomáhaliurčenia,ženehnuteľnostipatria

do dedičstva; v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. súd prvej inštancie skúmal, či žalobcovia
majú vo veci naliehavý právny záujem; o naliehavý právny záujem môže ísť len vtedy, ak bez súdom
vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, by bolo ohrozené právo žalobcu alebo,
ak by sa jeho právneho postavenie stalo neistým a mohlo by byť vystavené konkrétnej ujme; podľa
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (rozsudok zo dňa 11.012.2008 sp. zn. 3Cdo/44/2008, zo dňa

30.06.2008 sp. zn. 5Cdo/147/2007, zo dňa 29.01.2008 sp. zn. 1Cdo/43/2007) sa môže v sporovom
konaní určovacou žalobou domáhať, že konkrétna vec patrí do dedičstva ten, kto je dedičom poručiteľa
(resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom; žaloba na určenie
predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov, či určitá vec patrí do
dedičstva; ak takúto žalobu podá osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič, tak má vo veci naliehavý

právny záujem;
(2) v predmetnom spore mal súd prvej inštancie za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny
záujem, nakoľko žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov z titulu
dedenia, pričom v súčasnej dobe je vlastnícke právo vedené na žalovaného a je potrebné zosúladiť
právny stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností;

(3) pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, tento je vedený ako vlastník sporných nehnuteľností;
žalobcovia touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalovaného ako vlastníka
sporných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, táto žaloba sa týka vecných subjektívnych
práv vyplývajúcich z hmotného práva, preto žalovaný má pasívnu legitimáciu v spore;
(4) k námietke žalovaného týkajúcej sa procesného spoločenstva podľa § 78 C.s.p., že teda žalovaným

by mal byť aj ďalší podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol, že jeho
spoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachoveľkosti1/86žalobcovianespochybňujú,pretonieježiadny
dôvod na to, aby tento vystupoval na strane žalovaných;
(5) medzi stranami sporu bola sporná aktívna legitimácia žalobcov 1/ a 2/ na podanie predmetnej
žaloby, či títo v skutočnosti sú právni nástupcovia po poručiteľoch I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B.,

nar. XX.XX.XXXX; v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že po poručiteľovi I. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie
na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3D/729/97 a 2D/473/2004, pričom podľa príslušných
rozhodnutí popísaných v skutkových zisteniach súdu (bod 1.2 odseky 11 a 12 odôvodnenia) ako dedičkapripadá do úvahy žalobkyňa 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX; po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., bolo vedené dedičské konanie na Štátnom
notárstve vo Veľkom Krtíši, pod sp. zn. D 541/81 a D 333/92, pričom podľa príslušných rozhodnutí

popísaných v skutkových zisteniach súdu (bod 1.2 odsek 13 odôvodnenia) ako dedič pripadá do úvahy
žalobca 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX; na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k
záveru, že aktívna legitimácia žalobcov 1/ a 2/ v tomto konaní je daná;
(6) sporná medzi stranami sporu bol tiež identifikácia sporných nehnuteľností, či v skutočnosti parcely
č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C.

sú totožné so súčasnými parcelami č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, vedené na LV č. XXX pre k.ú. C. a s
parcelou XXXX/XX vedenou na LV č. XXX pre k.ú. C.; vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil,
že v pripojenom dedičskom spise sp. zn. D 476/92 po poručiteľovi K. I., zomretom dňa XX.XX.XXXX,
sa nachádza uznesenie Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932, ktorým súd
povoľuje a nariaďuje pozemnoknižnej kancelárii a podľa prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu
č.j. 193.622/31-I/4, zo dňa 10.12.1931, aby uskutočnila v pozemkovej knihe pre katastrálne územie L.

(M. C.) vo vložke č. XX tieto zápisy: z vložky č. XX sa odpisujú bez bremien a závad parcely č. XXX/
XX, pastvina o 5ha 05 a 86 m2, parc. č. XXX/XX pastvina o 35 a, parc. č. XXX/XX pastvina o 9 ha 22 a
16 m2, tieto sa zapisujú do novej zriadenej vložky a vkladá sa k nim vlastnícke právo pre nasledujúcich
prídelencov bývajúcich v L., v nižšie uvedených domových číslach okrem iných: pod poradovým číslom
36. B. I. a manželka B. K., G. B., č. XXX; celkovo bolo v tomto uznesení uvedených 43 prídelencov,

čiže možno konštatovať, že každý mal dostať minimálne po 1/43; z identifikácie parciel vypracovanej
Strediskom Geodézie vo Veľkom Krtíš dňa 19.02.1992, podľa uznesenia č. 4825/31 (ktorá sa tiež
nachádza v uvedenom dedičskom spise) vyplýva, že parcely v katastrálnom hárku č. XXX v k.ú. C.,
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX sú totožné s parcelami, ktoré sú vedené v listine č. XXXX/XX s
parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX; súčasťou dedičského spisu sp. zn. D/415/1942 po poručiteľovi L. B.,

zomretom dňa XX.XX.XXXX, je aj inventár majetku poručiteľa, z ktorého vyplýva, že tento okrem iného
bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX v C. a to v podiele 1/43; zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor,
zo dňa 02.11.2022 (č.l. 104 spisu) vyplýva, že v katastrálnom území C. sa pozemkovoknižné vložky
nenachádzajú, preto nie je možné z nich vydať výpis určeným operátom v k.ú. C. je bývalý pozemkový

kataster; katastrálne hárky sa na Okresnom úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, nenachádzajú, preto
sa ich výpis nevydáva; údaje do LV č. XXX, XXX (na LV je uvedené číslo pozemnostného katastrálneho
hárku, nie číslo pozemkovoknižnej vložky) boli zapracované v rámci Registra obnovenej evidencie
pozemkov(ďalejROEP),kzápisubolpoužitýregisterdržiteľov;zpredloženéhoregistradržiteľov(č.l.106
spisu) vyplýva, že držiteľom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedených katastrálnom hárku č.

XXXboloPasienkovéspoločenstvo;nazákladeuvedenýchskutočnostísúdprvejinštanciepotomdospel
k záveru, že parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX v C. sú totožné so súčasnými parcelami č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, vedenými na LV č.
XXX pre k.ú. C. a s parcelou č. XXXX/XX vedenou na LV č. XXX pre k.ú. C. a ich vlastníkom v podiele
1/43 bol pôvodne poručiteľ L. B., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, ktorý ich nadobudol na základe uznesenia

Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa 07.05.1932;
(7) spornou medzi stranami sporu bola tiež skutočnosť, či I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar.
XX.XX.XXXX, boli v skutočnosti synovia poručiteľa L. B., zomretého dňa XX.XX.XXXX v zmysle
pripojeného dedičského spisu sp. zn. D/415/1942 a aký spoluvlastnícky podiel poručiteľa na sporných
nehnuteľnostiach bol predmetom dedenia; v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že z

pripojeného dedičského spisu sp. zn. D/415/1942 vyplýva, že po poručiteľovi L. B., zomretom dňa
XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie pred šahanským kráľovským notárom; poručiteľ zomrel vo
veku 45 rokov a zanechal manželku O. B., G. B., bytom C. D. XXX a dvoch synov J. B., 18 ročný,
bytom C. a L. B., 17 ročný, bytom C.; súčasťou dedičského spisu, je aj inventár majetku poručiteľa, z
ktorého vyplýva, že tento okrem iného bol aj vlastníkom parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/

XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a to v podiele 1/43; zo zápisnice
z pozostalostného pojednávania po poručiteľovi L. B., vyhotovenej dňa 16.02.1943 v Šahách C. P.
F., šahanským kráľovským notárom vyplýva okrem iného, že podiel z nehnuteľností zapísaných v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C., riadok A.I.1-3, parcely č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX,
pripadajúci na poručiteľa pod Q.XXX, dostanú z titulu dedenia, resp. prevodu, resp. výmeny zákonní

potomkovia maloletý J. B. v podiele 1 a maloletý L. B. v podiele 1; v roku 1942 sa nadobúdala plnoletosť
dovŕšením 21. roku života a to podľa zákona č. 447/1919 Zb., ktorým sa znižuje vek nezletilosti a ktorým
sa zmenil § 21 zákona č. 946/1811 Sb. zák. Československý obecný zákonník občanský; keďže sa
obaja potomkovia považovali ešte za maloletých, preto obsah tejto zápisnice v prospech maloletýchdedí bol schválený Sirotskou stolicou tekovsko-hontianskej župy, záverečné uznesenie č. 1611//1943 zo
dňa 11.03.1943; z uznesenia kráľovského okresného súdu v Šahách ako katastrálneho orgánu zo dňa
21.06.1943 vyplýva, že na základe právoplatného výroku odovzdávajúceho pozostalosť, nariaďuje aby

katastrálny úrad nehnuteľnosti zapísané okrem iného aj v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a pod
číslami parciel XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vložil vlastnícke právo z titulu dedičstva, resp. výmeny v
rovnakom pomere v prospech maloletého J. B. a maloletého L. B., obyvateľov obce C.; v predloženom
rodnom liste I. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (29 ročný) a K. B., G. B. (24 ročná);
v predloženom rodnom liste J. B., nar. XX.XX.XXXX, sú ako rodiča uvedení I. B. (26 ročný) a K. B.,

G. B. (21 ročná); v zápisnici o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaním sp. zn. 3D/729/97 zo dňa
04.02.1998, sú ako rodičia nebohého I. B., nar. XX.XX.XXXX uvedení nebohí I. B. a nebohá K., G. B.;
vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že I. B., nar. XX.XX.XXXX a
J. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy trvale bytom v C., boli v skutočnosti synovia poručiteľa L.
B., zomretého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., pričom títo v dedičskom konaní pod sp. zn.
D/415/1942 zdedili spoluvlastnícky podiel svojho otca 1/43 na parcele č. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D.

XXXX/XX, ktoré boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v C. a to každý v jednej polovici, teda
každému z nich patrila 1/86;
(8) žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na spochybnenie, resp. preukázanie
tej skutočnosti (hoci dôkazné bremeno ho zaťažuje rovnako ako žalobcov), že by v obci C. žila aj iná
rodina B.; táto skutočnosť nevyplýva ani z uznesenia Okresného súdu v Šahách čd. 4825/1931 zo dňa

07.05.1932, kde je vymenovaných celkovo 43 prídelencov; na základe takto vykonaného dokazovania
považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcov za dôvodnú; z podkladov katastra nehnuteľností ani zo
žiadnej listiny predloženej do konania nevyplýva, že by vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sporu, mal byť žalovaný (Slovenská republika); žalobcovia preukázali, že označené nehnuteľnosti
patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar.

XX.XX.XXXX, preto potom súd ich žalobe vyhovel;
(9) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 460 a §
473 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným

žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov včas
odvolanie zo dňa 11.11.2024 (č.l. 314-316 spisu) a zo dňa 08.11.2024 (č.l. 324 spisu); rozsudok napadol
v rozsahu výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a výroku o trovách konania (druhý výrok); vyjadril názor,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní v podstate argumentoval, že:
(1) v súlade s námietkami, ktoré prezentoval aj pred súdom prvej inštancie, zotrval na názore, že
listiny, ktoré predložili žalobcovia a ktoré boli vykonané ako dôkazy v konaní pred súdom prvej
inštancie, nepreukazujú dostatočne vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov; listiny len
nepriamo naznačujú, že zrejme právni predchodcovia žalobcov spoluvlastnícke podiely na dotknutých

nehnuteľnostiach zdedili; posledný takýto dedičský zápis vyplýva zo zápisnice z pozostalostného
pojednávania po poručiteľovi L. B. zo dňa 16.02.1943; dedičský rad a identifikácia žalobcov vo vzťahu
k týmto osobám bola určená len na základe pravdepodobnosti, t.j. nebolo jednoznačne preukázané, že
by žalobcovia boli skutočne dedičmi po poručiteľovi L. B., po ktorom boli dotknuté parcely predmetom
dedičstva;

(2) od roku 1943 už žalobcovia nevedeli preukázať žiaden vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, tieto
neužívali, nedomáhali sa až doteraz určenia vlastníckeho práva k nim;
(3) na druhej strane podľa výpisu z katastrálneho hárku, ktorý predložil do konania a z ktorého sa
vychádzalo aj pri ROEP vyplýva, že v registri držiteľov bolo zapísané Pasienkové spoločenstvo a nie
právni predchodcovia žalobcov; zápis Pasienkového spoločenstva v registri držiteľov nebol nijakým

spôsobom spochybnený, z dôkazov ktoré boli v konaní vykonané nevyplynulo, že by bol tento zápis
preškrtnutý alebo zrušený;
(4) žalobcovia svoju argumentáciu a nedostatok dôkazov odôvodňovali tým, že pozemnoknižné vložky
pre k.ú. C. sa v rozhodnom období nezachovali a preto nevedia inými dôkazmi svoje vlastnícke právopreukázať;žalovanýjenaopaktohonázoru,žepokiaľsanezachovalipozemnoknižnévložky,jepotrebné
vychádzať z tých listín, ktoré sú k dispozície, a tieto, pokiaľ vychádzame z časovej následnosti, svedčia
v prospech Pasienkového spoločenstva, teda v prospech Slovenskej republiky tak, ako je aj súčasný

zápis na liste vlastníctva;
(5) na základe uvedeného vyjadril názor, že žalobcovia neuniesli dostatočne svoje dôkazné bremeno,
keď okrem len pravdepodobného dedičského radu nepreukázali a ani len neuviedli žiadne skutočnosti,
podľa ktorých by im vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam malo patriť;
(6) súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s otázkou naliehavého právneho záujmu v danej

veci; žalobca 1/ totiž nie je dedičom (a toto ani netvrdí) po zomrelom I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, keď dedičkou po ňom je len žalobkyňa 2/; žalobca 1/ teda nemôže mať naliehavý právny
záujem na určení, ktoré nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom; rovnako žalobkyňa 2/ nie je dedičkou
(a toto ani netvrdí) po zomrelom J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX a teda nemôže mať
naliehavýprávnyzáujemnaurčení,ktorénehnuteľnostipatriadodedičstvapoňom;stoutoskutočnosťou
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, keď určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po oboch

vyššie uvedených poručiteľoch a toto právo bolo určené v prospech oboch žalobcov;
(7) nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania žalobcov, pretože nijakým spôsobom nespôsobil
vzniknutý právny stav, ktorý viedol žalobcov k podaniu určovacej žaloby; žalobcovia ako dedičia ani ich
právni predchodcovia nevykonali žiadne úkony smerujúce k zosúladeniu nimi tvrdenému skutočnému
stavu so stavom zapísaným v nástrojoch v evidencie nehnuteľností a to najmä po roku 1989, kedy boli

prijaté zákony na usporiadanie vlastníckych vzťahov, v rámci ktorých bolo možné dosiahnuť nápravy pri
vadách v evidencii nehnuteľností a ani po roku 2012, kedy bolo prejednávané dedičstvo po právnom
predchodcovi žalobcu 1/, ani po roku 2017, kedy bolo prejednávané dedičstvo po právnom predchodcovi
žalobkyne 2/;
(8) z logického výkladu síce vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa

pomeru úspechu strany v konaní, a teda nemal za potrebné uvažovať o použití § 257 C.s.p. v
prípade trov konania; nie je však zrejmé, ako vyhodnotil vyššie uvádzané okolnosti a príčiny podania
žaloby, t.j. správanie žalobcov, ktorí sa v prípade určenia vlastníckeho práva v prospech ich právnych
nástupcov stavali k veci až do podania žaloby pravdepodobne bez vážnejšieho záujmu; z tohto pohľadu
odôvodnenie rozsudku v časti trov konania žalovaný vníma za nepresvedčivé a nejasné, čím bol

naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.;
(9) je na mieste aplikácia § 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; odborný komentár uvádza, že „ustanovenie §
257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami; použitie
§ 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo, že zárobková a majetková

situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany; toto ustanovenie má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok; dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť
nasledovne: (a) neprimeraná tvrdosť, (b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, (c) povaha a
okolnosti sporu, (d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, (e) zložitosť prípadov výkladu

medzinárodnej zmluvy, (f) osobné pomery strany sporu a (g) nízky príjem“ (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 942 s.); podľa citovaného právneho názoru vo vyššie uvedenom odbornom
komentári umožňuje zákon moderovať povinnosť nahradiť trovy celkom alebo sčasti; priznanie trov
konania žalobcom je vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k vzniku sporu a vzhľadom na povahu sporu

za neprimerane tvrdé a nespravodlivé;
(10) poukázal na skutočnosť, že ak bola konštatovaná duplicita vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľností, v zmysle uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 187/2004 dvojité vlastníctvo k nehnuteľnostiam
a nesprávna evidencia nehnuteľností je dôvodom na aplikáciu § 150 OSP (predošlá právna úprava),
preto je na mieste aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania;

(11) navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdom prvej inštancie určená povinnosť náhrady
trov konania žalobcov spoločne (nie pomerne) nie je správna; súd prvej inštancie neprihliadol na
skutočnosť, že predmetom konania boli 3 parcely z toho spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ (SPF) sa
týkal len parcely EKN XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel 1/86 predstavoval výmeru 81,38 m2, pričom
spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ (LESY SR, š.p.) sa týkal 2 parciel EKN XXXX/XX, EKN XXXX/XX,

spolu spoluvlastnícky podiel 1/86 predstavoval výmeru 2612,40 m2; v percentuálnom vyjadrení podiel
žalovaného 1/ predstavuje 3,02 % zo sporu, podiel žalovaného 2/ predstavuje 96,98 % zo sporu a túto
mieru je potrebné zohľadniť aj vo vzťahu k trovám konania; podiel žalovaného 1/ (SPF) na náhrade
trov konania úspešným žalobcom je limitovaný podielom hodnoty pozemku EKN XXXX/XX; rovnakotak je SPF názoru, že žalobcovia v tomto spore nemajú právo na náhradu trov konania solidárne, ale
pomerne a osobitne podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré im boli určené, že patria do
dedičstva; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/51/2009, podľa ktorého „v konaní

o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je pasívne
vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera“; žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva bolo možné podať zo strany žalobcov samostatne voči žalovanému
1/ ako aj žalovanému 2/; žalovaný 1/ sa nemôže podieľať na náhrade trov konania voči celému predmetu
konania, keďže SPF spravuje len 3,02 % zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu;

preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.;
(12) na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

2.2 Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.12.2024 (č.l. 332 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedli, že:
(1)listiny,ktorépredložilivkonanípredsúdomprvejinštanciedostatočnepreukazujúvlastníckeprávoich
právnych predchodcov k nehnuteľnostiam v k.ú. C., ktoré sú predmetom sporu; rovnako hodnoverným
spôsobom preukázali právne nástupníctvo po poručiteľoch;

(2) k obsahu zápisu v katastrálnom hárku uviedli, že sa jedná o zápis o držbe, a nie zápis o
vlastníckompráve;uvedenýzápisžiadnymspôsobomnevylučujeskutočnosti,ktorésútvrdenéabolitiež
v dokazovaní preukazované žalobcami; žalobcovia predložili titul nadobudnutia nehnuteľností svojich
právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam, a to zápisnica pozostalostného pojednávania
po poručiteľovi L. B., zomrelom XX.XX.XXXX, vyhotovená 16.02.1943 v I. C. P. F., šahanským

kráľovským notárom a uznesenie kráľovského okresného súdu v Šahách, ktorých súčasťou bol aj súpis
nehnuteľností; z uvedených listín jednoznačne vyplýva, že L. B., zomrelý XX.XX.XXXX, bol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, v spoluvlastníckom podiele 1/43; z
týchto listín tiež vyplýva, že dedičmi po ňom boli jeho dvaja synovia, I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C. a J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy

trvale bytom R. C.; menovaní dedičia boli s osobami uvedenými v dedičskom spise po poručiteľovi L. B.,
zomrelom XX.XX.XXXX stotožnení pomocou rodných listov a v nich uvedených údajov o ich rodičoch
a podľa údajov v dedičskom spise o poručiteľovi a jeho manželke K., rodenej B.; dedičská línia po nich
bola následne vydokladovaná dedičskými rozhodnutiami;
(3) žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by spochybňoval

vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k sporným nehnuteľnostiam a preukazoval by
vlastnícke právo Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností, resp. iného subjektu; na žalovaného boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho
sporu v katastri nehnuteľností vedené bez akéhokoľvek právneho titulu.

2.3 Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 23.12.2024 (č.l. 340 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k vyjadreniu žalobcov uviedol, že sa v celom rozsahu pridŕža svojej predchádzajúcej skutkovej
a právnej argumentácie; vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalobcov neobsahovalo už žiadne nové
skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ nevyjadroval a žalobcovia v podstate iba opakujú svoju
predchádzajúcu argumentáciu, v tomto štádiu konania už viac k veci neuvádza.

2.4 Žalobcovia ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súduprvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcov, v tomto smere si

osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto
v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380

C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol

postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd najskôr poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne akceptoval

označenie žalovaného (Slovenská republika) v žalobe ako žalovaného 1/ (Slovenská republika -
Slovenský pozemkový fond) a žalovaného 2/ (Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik) vzhľadom na to, že žalované pozemky sú v správe rozdielnych správcov (t.j. Slovenský
pozemkový fond vo vzťahu k pozemku parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C., resp. Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik, vo vzťahu k pozemkom parc. č. H. XXXX/XX a parc. č. H. XXXX/XX v k.ú. C.). Táto

nesprávnosť sa prejavila aj v záhlaví napadnutého rozsudku ako aj v nesprávnom rozhodnutí o trovách
konania pred súdom prvej inštancie (v podrobnostiach aj bod 8.1 odôvodnenia). Odvolací súd poukazuje
na súdnu prax, v zmysle ktorej „štát (Slovenská republika) môže byť ako strana sporu označený len
raz (t.j. môže mať v konaní procesné postavenie žalovaného len jedenkrát) a nemôže tvoriť procesné
spoločenstvo sám so sebou; ak uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych

právnych predpisov a spadať do pôsobnosti rôznych orgánov štátu alebo ak sa uplatnené nároky týkajú
pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, nič nebráni, aby v konaní proti štátu ako jedinému žalovanému
vystupovali ako subjekty konajúce za štát (v jeho mene) všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická
osoba oprávnená podľa osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí, pričom každý z nich bude
konať v mene štátu ohľadne toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti“ (pozri uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 7Cdo/172/2012 zo dňa
26.09.2013, sp. zn. 5Cdo/107/2014 zo dňa 13.04.2016) a sp. zn. 6Cdo/87/2019 zo dňa 24.06.2020).
Označenie žalovaného (Slovenskej republiky) ako žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v súvislosti s rôznymi
subjektmi oprávnenými konať za štát v civilnom sporovom konaní podľa osobitných predpisov vzhľadom
na rozdielny charakter pozemkov, ku ktorým žiadali žalobcovia určiť vlastnícke právo ich právnych

predchodcov (rozdielny druh pozemkov má rozdielnych správcov ako subjekty oprávnené konať za štát
v civilnom sporovom konaní), bolo preto v žalobe ako aj v napadnutom rozsudku nesprávne a malo aj
za následok nesprávnosť výroku o trovách konania napadnutého rozsudku (v podrobnostiach aj bod
8.1 odôvodnenia). Túto nesprávnosť odvolací súd napravil, pričom táto nemala vplyv na inak správny
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (prvý výrok).

4.7 Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že do dedičstva
po poručiteľoch I. B. a J. B. patrí u každého spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/86 k celku k sporným
nehnuteľnostiam (prvý výrok) je vecne správny (bod 4.4 odôvodnenia). Žalovaný v podanom odvolanív podstate zopakoval svoju argumentáciu prednesenú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou
sa už podrobne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, s ktorého odôvodnením
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho

súdu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že právny
predchodca žalobcov I. B., nar. XX.XX.XXXX (spolu s manželkou) na základe prídelovej listiny Štátneho
pozemkového úradu č.j. 193.622/31-I/4 zo dňa 10.12.1931 nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/43 na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v k.ú. C., ktoré podľa identifikácie parciel
v súčasnosti zodpovedajú sporným pozemkom parc. č. H. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX v k.ú. C.;

súčasne bolo preukázané, že tento podiel po jeho smrti zdedili jeho synovia I. B., nar. XX.XX.XXXX
a J. B., nar. XX.XX.XXXX, každý v 1/2 (t.j. 1/86 v pomere k celku). Pred súdom prvej inštancie bola
predložením dedičských rozhodnutí a rodných listov riadne preukázaná dedičská postupnosť s tým, že
právežalobca1/jeprávnymnástupcomJ.B.,nar.XX.XX.XXXXažalobkyňa2/jeprávnounástupkyňouI.
B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
žalovaný nesprávnym zápisom v katastri nehnuteľností zasahuje do ich vlastníckeho práva, pričom

na základe rozsudku bude môcť byť majetok ich právnych predchodcov prejednaný v rámci konania
o dedičstve. Žalovaný (Slovenská republika) nepreukázal svoje vlastníctvo k sporným pozemkom
žiadnym nadobúdacím titulom, pričom poukazoval len na užívací vzťah (pasienkové spoločenstvo)
v minulosti. Súd prvej inštancie preto správne žalobe žalobcov vyhovel. Žalovaný v podanom odvolaní
nedôvodne spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ a 2/, pretože každý so žalobcov uplatnil

len spoluvlastnícky podiel po svojom právnom predchodcovi (v konaní teda išlo o objektívnu kumuláciu
nárokov, ktoré mohli byť uplatnené aj samostatne). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení žalobe žalobcov (prvý výrok) podľa §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru,
že podaným odvolaním sa žalovanému nepodarilo spochybniť právne posúdenie veci zo strany súdu

prvej inštancie, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel (body 4.4 až 4.7
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení
žalobe (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal
aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej

inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešným žalobcom. Nakoľko však súd prvej inštancie
nesprávne vo výroku o trovách konania uložil povinnosť na plnenie „žalovaným 1/ a 2/“, hoci v konaní
vystupoval len jeden žalovaný (bod 4.6 odôvodnenia), bolo potrebné tento výrok zmeniť a uložiť
plne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť každému zo žalobcov trovy konania pred súdom

prvej inštancie v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do
povinnosti ich náhrady, pretože pri rozhodovaní o samotnej výške trov konania už neprichádza do úvahy
uloženie povinnosti a len rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť, môže byť v zmysle § 232 ods.1 C.s.p. vykonateľné (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo
dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania

žalobcov pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8.2 Odvolanie do výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podané žalovaný vyhodnotil
odvolací súd z obsahovej stránky ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne podľa výsledku konania

priznal plne úspešným žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Výsledok konania (vyhovenie
žalobe) bolo pritom potrebné posúdiť vzhľadom na predmet konania vo vzťahu k žalovanému
(Slovenská republika), bez ohľadu na to, že žalovaného v spore zastupujú dvaja správcovia sporných
pozemkov.Rozdielnavýmeraspornýchpozemkovvsprávejednotlivýchsprávcovmajetkupretonemôže
mať žiadny vplyv na rozhodnutie o trovách konania a nie je ani dôvodom na aplikáciu ustanovenia
§ 257 C.s.p., pretože ako sa budú jednotliví správcovia majetku žalovaného podieľať na úhrade trov

konaniazávisíodichvnútornéhovzťahu.Obdobnenarozhodnutieotrováchkonaniazhľadiskaaplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p. nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia pred podaním žaloby žalovaného
nevyzvali na zjednanie nápravy, pretože takáto povinnosť im nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,
súčasne z postoja žalovaného v spore je zrejmé, že so žalobou žalobcov nesúhlasil, preto nie je zrejmé,
ako by výzva pred podaním žaloby mohla zmeniť jeho postoj, keď jeho postoj nezmenilo ani dokazovanie

vykonané pred súdom prvej inštancie. Žiadne výnimočné okolnosti ako dôvody osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko
žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, vznikol žalobcom 1/ a 2/ voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Preto odvolací súd priznal

žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).

O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvozmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.