Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124304586
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124304586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: CELOX spol. s r.o., Záhradná 583/52, 900 23 Viničné, IČO: 30 998 239, právne zastúpeného:
ROHUTNÝ&Spol.,s.r.o.,Nová524/37,90023Viničné,IČO:53360168protižalovanému:STAVEBNINY
PRUSKÉ, s.r.o., so sídlom 018 52 Pruské 2, IČO: 36 344 788 právne zastúpeného: URBÁNI & Partners
s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o zaplatenie sumy vo výške
1.941,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
22Cb/138/2024-49 zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/138/2024-49 zo dňa 20. novembra 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1.941,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 471,87
Eur od 20.10.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.469,46 Eur od
13.11.2023 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 1.941,33 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca po
skutkovej stránke odôvodnil žalobu tým, že dňa 04.10.2023 dodal na základe objednávky žalovaného
č. 0009086 zo dňa 04.10.2023 žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému dňa
05.10.2023 faktúru č. 1112306653 na sumu 471,87 Eur so splatnosťou dňa 19.10.2023 a faktúru

č. 1112307500 zo dňa 07.11.2023 na sumu 1.469,46 Eur so splatnosťou dňa 12.11.2023. Žalobca
poukázal na to, že hoci žalovaný tovar riadne prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na faktúre,
predmetnú faktúru do podania žaloby, napriek výzve, neuhradil. Žalobca poprel skutkové tvrdenia
žalovaného spochybňujúce prevzatie tovaru a vyjadrenia žalovaného považoval len za snahu o
oddialenie nadobudnutia vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalobca poukázal na rovnaký modus
operandi zaužívaný medzi sporovými stranami po celú dobu ich vzájomného obchodného styku, keď
žalobca dodával žalovanému na základe jeho objednávok tovar a žalovaný faktúry vystavené žalobcom

za dodaný tovar uhrádzal po celú dobu, a to od roku 2018 do roku 2023.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom spochybňoval žalobou uplatnený nárok čo
do jeho výšky i právneho dôvodu. Namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku, ako i skutočnosť,že vystavené faktúry nepreukazujú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalovaný mal za to, že
žalobca v prejednávanom spore nepredložil také listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne
určiť, či predložené faktúry boli vystavené na základe skutočne dodaného tovaru. Poukázal pritom na

to, že faktúra je len účtovným dokladom v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. a nie je právnym titulom, na
základe ktorého by vznikol záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Žalovaný namietal, že zo strany
žalobcu nebolo dostatočne špecifikované, na základe akej hmotnoprávnej normy došlo k založeniu
záväzkového vzťahu. Žalovaný v ďalšom namietal, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o
cene za dodaný tovar a ani k ďalším náležitostiam kúpnych zmlúv v zmysle § 409 a nasl. Obchodného

zákonníka. Žalovaný namietal, že žalobca v danom smere neopísal, kedy a za akých okolností mal
vzniknúť obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným a taktiež nešpecifikoval tovar, ktorý
mal byť žalovanému dodaný. Žalovaný poprel, že by fakturovaný tovar prevzal a súčasne poprel, či na
dodacom liste bol podpis niektorého zo štatutárov, ktorý je oprávnený konať za žalovaného.

4. Okresný súd, s prihliadnutím ku skutkovým tvrdeniam strán sporu, posúdil zmluvný vzťah medzi

sporovými stranami ako obchodnoprávny spor, keďže ide o spor medzi obchodnými spoločnosťami
týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti s poukazom na to, že účastníci v zmysle 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ, pokiaľ si dostatočne
určia predmet svojich záväzkov.

5. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu o existencii
zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli účinne popreté, preto súd považoval uvedené
skutkové tvrdenia medzi sporovými stranami za nesporné. Žalovaný výslovne existenciu vzájomného
obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom výslovne nepoprel, spochybňoval len skutočnosť, že
žalobca v žalobe neuviedol presnú konkretizáciu zákonného ustanovenia, od ktorého odvodzuje žalobou

uplatnenýnárok.Spoukazomna§151ods.1CSPokresnýsúdtakpovažovalskutkovétvrdenia žalobcu
o tom, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, keď na základe
objednávky žalovaného dodal žalobca žalovanému tovar, za nesporné.

6. Okresný súd konštatoval, že na základe predložených listinných dôkazov žalobcom – objednávok

a dodacieho listu, mal preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že na základe objednávky dodal
žalovanému v objednávke špecifikovaný tovar a následne za daný tovar vystavil žalovanému faktúry.
Okresný súd poukázal na skutkové tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odporu žalovaného,
v ktorom žalobca poukázal na predchádzajúcu obchodnú prax medzi sporovými stranami, ktoré podporil
predloženými listinnými dôkazmi - objednávkami, dodacími listami a faktúrami a predložil aj výpis

uskutočnených úhrad, z ktorého vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi platbu v sume 1.680,64
Eur bezprostredne pred dodaním tovaru, ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto spore domáha.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na tieto skutkové tvrdenia žalobcu, ktorými žalobca poprel
vyjadreniažalovanéhouvádzanévodporeprotiplatobnémurozkazu,saužžalovanýžiadnymspôsobom
nevyjadril a nereagoval na ne. Okresný súd tak uzavrel, že pokiaľ aj žalovaný poprel skutkové tvrdenia

žalobcu o riadnom dodaní tovaru, na tieto skutkové tvrdenie nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol
vykonať v konaní žiadne dôkazy. Svoje tvrdenia, ktorými spochybnil a poprel riadne dodanie tovaru
špecifikovaného v predmetných faktúrach, bližšie nekonkretizoval.

7. Za nedôvodnú považoval okresný súd aj námietku premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na

to,žesplatnosťfaktúr,ktorýchúhradysažalobcavtomtosporedomáha,nastaladňa19.10.2023(faktúra
č. 1112306653) a dňa 12.11.2023 (faktúra č. 0009086), pričom žaloba bola na okresnom súde podaná
dňa 17.05.2024, teda zjavne pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

8. Okresný súd tak uzavrel, že mal z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu preukázaný ním

tvrdený, žalobou uplatnený nárok, keďže žalobca vyvrátil tvrdenia žalovaného, preto súd nepovažoval
obranu žalovaného za dôvodnú. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v záujme hospodárnosti konania
vykonal dokazovanie len listinnými dôkazmi a nevykonal dokazovanie výsluchom štatutára žalobcu, ako
aj svedka - zamestnanca žalobcu, ktoré navrhoval žalobca.

9. Okresný súd vyhovel žalobe aj v rozsahu požadovaného úroku z omeškania, keď konštatoval, že
žalobca preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku čo do existencie a jeho výšky, pričom bolo
preukázané, že žalovaný sa so splnením svojho záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, preto bolo
dôvodné priznať mu aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 8% ročne z jednotlivých fakturovanýchsúm od ich splatnosti do zaplatenia. Žalobcovi taktiež vznikol nárok na uplatnenie náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur.

10. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

11. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

12. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, nakoľko nesprávnym procesným postupom súdu došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

13. Žalovaný namietal, že v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu absentoval opis
rozhodujúcich skutočností v súlade s ust. § 132 CSP, pričom žalobca tento nedostatok neodstránil ani
v písomnom vyjadrení k odporu. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom

naoznačenédôkazy.Podľanázoružalovanéhožalobcasvojnároklenvšeobecnetvrdil,avšakneuviedol
žiadne podstatné skutkové tvrdenia a vo svojich podaniach odkazoval na vystavené faktúry a dodacie
listy, pričom faktúry sú len účtovným dokladom a nepreukazujú právny titul a existenciu pohľadávky
žalobcu voči žalovanému. Žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú existenciu obchodno-
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, nie je možné z nich určiť, či vystavené faktúry majú základ

v dohode strán sporu. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku
je v danom spore na žalobcovi, ktorý okrem vystavených faktúr a dodacích listov nepredložil žiadny
relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že predložené faktúry boli vystavené na základe skutočne
dodaného plnenia zo strany žalobcu.

14. Žalovaný namietol žalobcom uplatnený nárok čo do výšky, ako aj do právneho dôvodu, nakoľko
medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o cene za dodaný tovar, ani k ďalším náležitostiam
jednotlivých kúpnych zmlúv v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal,
že okresný súd sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, v ktorého dôsledku považuje
rozhodnutie súdu v tejto časti za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

15. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil, kedy a akým spôsobom mal
vzniknúť obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom v návrhu nešpecifikoval,
aký tovar mal byť predmetom dodania žalovanému zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného ide
o podstatné skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie oprávnenosti daného nároku. V danom

smere žalovaný poukázal na to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v civilnom sporovom konaní
zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu a zároveň na preukázanie svojich tvrdení uviesť a označiť návrhy na vykonanie
dôkazov. Dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku je v danom spore na žalobcovi, ktorý
doposiaľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz a neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali

právny dôvod a výšku uplatneného nároku.

16. Na základe uvedeného žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne
a nepreskúmateľné, nakoľko závery súdu, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, sú neúplné,
pričom niektoré podstatné skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia absentujú. Odôvodnenie tak nespĺňa

zákonné požiadavky náležite odôvodneného rozhodnutia, čím dochádza k porušeniu práv žalovaného
na spravodlivé súdne konanie a tiež spravodlivé súdne rozhodnutie.

17. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania alebo
alternatívne v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za vecne a právne správny a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a účelové.
Dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní sú presne tie dôvody, ktoré už žalovaný použil v odpore voči

Platobnému rozkaz Okresného súdu Banská bystrica sp. zn. 19Up/1045/2024, z ktorými tvrdeniami
sa súd správne vysporiadal v odôvodnení rozsudku a to v bode 32, 36, 37, 39 a 41 napadnutého
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

19. Predmetné vyjadrenie žalobcu bol zaslané na vyjadrenie žalovanému postupom podľa § 374 ods. 1
CSP, avšak žalovaný sa k nemu už v stanovenej lehote nevyjadril.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 26.01.2026,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

21. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

22. Žalobcovi bola formou e-mailu doručená dňa 04.10.2023 objednávka žalovaného na tovar v celkovej
sume 725,97 Eur s DPH.

23. Z dodacieho listu č. SDV2308773 zo dňa 04.10.2023 vyplýva, že žalobca doručil žalovanému tovar
špecifikovaný v objednávke zo dňa 04.10.2023.

24. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný tovar a vykonané práce nasledovné faktúry: faktúru č.
1112307500 zo dňa 07.11.2023 na sumu 1.469,46 Eur so splatnosťou dňa 12.11.2023 a dňa 05.10.2023

faktúru č. 1112306653 na sumu 471,87 Eur.

25. Z výpisu uskutočnených úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi platbu v sume 1.680,64 Eur
bezprostredne pred dodaním tovaru, ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto spore domáha.

26. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

27.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitné
upozornenia.

28. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilných sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvládzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

30. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalovaného a z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k
záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie nevykazovalo vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie veci, súd svojím procesným postupom neznemožnil strane uskutočňovať jej

patriace procesné práva tak, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na skutkový stav aplikoval
správnu právnu normu, na základe čoho dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd
sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutiasúdu prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na
obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje len tie námietky
a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.US78/95

zo dňa 16.03.2005).

31. Odvolací súd nepovažuje odvolaciu námietku žalovaného, že žalobou uplatnený nárok nie je
preukázaný žalobcom vo vzťahu k tvrdeniam o riadnom doručení tovaru ako aj následnej fakturácii,
či dohode o cene, za dôvodnú. V danom smere je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že

uvedené skutkové tvrdenia žalobca doplnil vo svojej reakcii vo vyjadrení k odporu voči vydanému
platobnému rozkazu, kde poukázal na predchádzajúcu obchodnú prax medzi sporovými stranami pri
prijímaní objednávok, dodávaní tovaru ako aj vystavovaní faktúr. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu
zostali zo strany žalovaného nepovšimnuté. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že na
dané skutkové tvrdenia žalobcu neuviedol žalovaný žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by došlo k ich
popretiu. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne vychádzal z týchto tvrdení ako nesporných a

založil na nich zistený skutkový stav veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdenia sa vzťahuje
na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je
koncepčným predpokladom tzv. koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie
povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú
sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo

neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP), pričom ak
súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.
V zmysle uvedeného si žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu, tak ako tomu je aj
v tomto konaní.

32. Hoci žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu namietal absenciu rozhodujúcich skutočností
v žalobe v súlade s ust. § 132 Civilného sporového poriadku s poukazom na to, že žalobca svoj
nárok odvodzuje od ním vystavených faktúr, ktoré sú len účtovným dokladom a nepreukazujú právny
titul a existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému, žalovaný po vyjadrení žalobcu k odporu voči
platobnému rozkazu a doplnení ďalších skutkových tvrdení ohľadne podstatných skutkových okolností

týkajúcich sa vzájomného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, rezignoval na ďalšiu obranu
a v konaní zostal nečinný. Žalovaný sa nielenže nevyjadril k vyjadreniu žalobcu, v ktorom žalobca
uviedol ďalšie skutkové tvrdenia ohľadne vzniku obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a
ohľadnezavedenejobchodnejpraxemedzinimi,alenedostavilsaaninanariadenýtermínpojednávania.
Z uvedeného dôvodu boli správne závery súdu prvej inštancie, ktorý považoval skutkové tvrdenia

žalobcu uvedené vo vyjadrení žalobcu k odporu voči platobnému rozkazu za nesporné, keďže ich
žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že v zmysle § 132
ods. 1, 2 CSP je žalobca povinný náležite svoju žalobu odôvodniť opísaním rozhodujúcich skutočností
a označením dôkazov na ich preukázanie, avšak súčasne poukazuje na to, že v zmysle ust. § 167
ods. 3 CSP má žalobca možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanému a aj v tomto štádiu konania

má možnosť uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca tak v
súdnom konaní postupoval, keď vo vyjadrení k odporu voči platobnému rozkazu uviedol akým spôsobom
došlo k uzatvoreniu obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.11.2023,
kedy mal byť zástupca žalovaného v prevádzke žalobcu a po úhrade faktúry za dodaný tovar v sume
1.680,64 Eur mal byť žalovanému následne vydaný tovar, na základe ktorého mu mala byť vystavená

faktúra na sumu 1.469,46 Eur so splatnosťou 12.11.2023. Súčasne s úhradou tejto faktúry malo byť
zástupcom žalovaného prisľúbené, že dôjde aj k úhrade faktúry vystavenej vo výške 471,87 Eur. Žalobca
týmto dôvodil, že tovar bol prevzatý dňa 07.11.2023 na prevádzke a jedná sa o tovar, ktorý bol presne
špecifikovaný v príslušnej faktúre čo do jeho množstva aj akosti. Keďže žalovaný uvedené skutkové
tvrdenia nijakým spôsobom nerozporoval, stali sa v súdnom konaní nespornými.

33. Odvolací súd len dodáva, že pokiaľ ide o faktúru č. 1112306653, ktorá bola vystavená na sumu
471,87 Eur, žalobca k tejto faktúre predložil aj objednávku č. 0009086 spolu s dodacím listom, z ktorého
vyplýva dodanie tovaru objednaného touto objednávkou. Z vystavenej faktúry pritom vyplýva, že táto
bola vystavená na základe objednávky č. 0009086. Uvedenými listinnými dôkazmi žalobca nesporne

preukázal, že si žalovaný u neho objednal tovar, ktorý mu bol dodaný a následne mu bol vyfakturovaný
predloženou faktúrou na sumu 471,87 so splatnosťou 19.10.2023. Ostatné skutkové tvrdenia uviedol
žalobca vo vyjadrení k odporu voči platobnému rozkazu, kde poukázal na zaužívanú obchodnú prax
medzi stranami sporu, kde zástupca žalovaného preberal tovar na prevádzke žalobcu, na základe čohomu bola vystavená faktúra, ktorú pravidelne od roku 2018 týmto spôsobom uhrádzal. Pokiaľ žalovaný
rozporuje dodanie tovaru zo strany žalobcu, táto jeho obrana, vo svetle uvedeného, nie je dôvodná,
keďže na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu bolo preukázané, že žalobca žalovanému

tovar dodal a tento ho vyúčtoval predloženými faktúrami.

34. Námietky žalovaného o tom, že žalobca neobjasnil kedy a akým spôsobom mal vzniknúť obchodno-
záväzkovývzťahmedzižalobcomažalovaným,pričomuvedenýtovar,ktorýmalbyťpredmetomdodania
žalovanému zo strany žalobcu nešpecifikoval, nie sú taktiež dôvodné. Odvolací súd opakovane, zhodne

s názorom súdu prvej inštancie, uvádza, že z vyjadrenia žalobcu k odporu voči platobnému rozkazu
vyplýva, že dojednanie o dodaní tovaru vyplýva jednak z objednávky č. 0009086, ktorý tovar bol
vyúčtovaný faktúrou č. 1112306653 na sumu 471,87 Eur a pri faktúre č. 1112307500 vyplýva spôsob
vzniku obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z nesporných skutkových tvrdení
žalobcu o tom, že 07.11.2023 bol na základe ústnej objednávky žalovaného dodaný žalovanému tovar,
na základe čoho mu bola vystavená faktúra č. 1112307500 zo dňa 07.11.2023 na sumu 1.469,46 Eur so

splatnosťou 12.11.2023. Zástupcom žalovaného pritom malo byť prisľúbené, že s úhradou tejto faktúry
bude uhradená aj staršia nezaplatená faktúra na sumu 471,87 Eur. Z uvedeného tak jednoznačne
vyplýva, že medzi stranami existoval vzájomný konsenz o tom, že žalovaný si objednal od žalobcu
tovar, ktorý sa zaviazal uhradiť vystavenými faktúrami v sume, tak ako tieto faktúry boli žalobcom
vystavené. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom

nerozporoval, okolnosti ohľadne spôsobu vzniku obchodného záväzkového vzťahu, dohody o cene, či
iných náležitostiach záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, sa preto stali nespornými a správne
okresný súd z nich vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.

35. Akékoľvek ďalšie tvrdenia žalovaného v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorými

sa žalovaný snaží poukazovať na to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v civilnom sporovom
konanízaťažujeprimárnežalobcu,takniesúspôsobiléprivodiťprežalovanéhopriaznivejšierozhodnutie
vo veci. Ako už bolo konštatované vyššie, žalobca v súdnom konaní uviedol skutkové tvrdenia ohľadne
vzniku a obsahu záväzkového vzťahu včetne výšky fakturovanej kúpnej ceny, ktoré žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporoval, preto sa uvedené skutkové tvrdenia považovali za nesporné. Žalobca tým

uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keďže v konaní sa preukazujú len tie skutkové tvrdenia strany,
ktoré druhá strana kvalifikovane poprela. Dokazovanie o skutkových tvrdeniach, ktoré sú nepopreté a
považujú sa za nesporné, sa v súdnom konaní nevykonáva.

36. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v niektorých častiach arbitrárne a

neodôvodnené, odvolací súd sa s týmito závermi žalovaného nestotožňuje. V zmysle ust. § 220 ods.
2 CSP je súd povinný jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán. Aj keď odvolací súd prisvedčuje žalovanému v tom zmysle, že rozhodnutie okresného
súdu, v časti v ktorej, odôvodňoval svoje právne závery je stručné, z jeho obsahu je možné jednoznačne
vyvodiť, na základe akých dôvodov dospel okresný súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v konaní

vočižalovanémuboldôvodný.Okresnýsúd,hocistručne,avšakvýstižnepoukázalnazákladnéskutkové
tvrdenia žalobcu, ktoré sa stali v konaní nespornými, z ktorých vychádzal pri formulovaní skutkového
stavu, ako aj to akú právnu normu aplikoval na takto zistený skutkový stav a ako vec právne posúdil.
Potom tá skutočnosť, že okresný súd formuloval skutkové závery v súlade s ust. § 151 CSP, keďže
žalovaný zostal v súdnom konaní nečinný, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by svedčila o arbitrárnosti,

či neodôvodnení súdneho konania. Závery súdu prvej inštancie sú správne, zrozumiteľné a dostatočne
odôvodnené. Nemožno preto konštatovať, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
uskutočňovaťjejpatriaceprocesnépráva,čito,ževkonanídošloktakejvade,ktorábymalazanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.07.2024, ktorým sa
žalobca vyjadril k odporu voči platobnému rozkazu riadne a včas doručené, avšak žalovaný sa k tomuto

podaniu nevyjadril. Taktiež bolo žalovanému riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie, na
ktorom sa žalovaný nezúčastnil. Potom žalovaný nemôže namietať, že boli porušené jeho práva na
spravodlivý proces, keď mal možnosť sa vyjadriť ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, z ktorých okresný
súd dovodil skutkové zistenia, vzhľadom na ich nespornosť.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému. O výške trov konania rozhodne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2

CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

39. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).