Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011791
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4To/7/2026

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členiek
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného
zákona a iné o odvolaní obžalovaného A. B. a o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 18.12.2025, sp. zn. 4T/80/2025, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre dňa 05. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

4To/7/2026

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
bytom C., D. E. F. XXXX/XX, t.č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Nitra

u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e :

4To/7/2026
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 18.12.2025, sp. zn. 4T/80/2025 (ďalej

len „napadnutý rozsudok“) obžalovaného A. B. uznal za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX približne o 15.00 hod. v C. G. H. I. A. J. K. C.,
pri nákladnom priestore na trávnatom poraste pristúpili k poškodenému E. L., ktorý ležal na trávnatom
poraste, a ktorého po predchádzajúcom nedorozumení spoločne fyzicky napadli tak, že ho opakovane

udierali päsťami a kopali do hlavy a do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený E. L. utrpel otras
mozgu ľahkého charakteru s pomliaždením mäkkých tkanív tváre obojstranne s odreninami kože vľavo,
subdurálne krvácanie v čelovo-spánkovej krajine vpravo, zlomeninu spodiny pravej očnice s kompresiou
do čeľustnej dutiny, zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním do čeľustnej dutiny,
zlomeninu nosových kostí s miernym posunom do pravej strany, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti

ľavého stehna a kolena ľahšieho charakteru, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť najmenej
v trvaní 6 týždňov, počas ktorej doby bol závažným spôsobom obmedzený v bežnom spôsobe života.“

Za to mu podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, za zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/,

písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaným A. B. a J. A. uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodeným E. L. škodu vo výške 6248,40 eur a M. N. J. O., J. B. X, A., IČO:

XX XXX XXX škodu vo výške 45 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste. Proti
rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie aj prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej
len „prokurátor“) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch odvolania uviedol, že súd mohol postupovať v
zmysle ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia slobody znížený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu,
pomery obžalovaného a osobu obžalovaného je nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

štyri roky neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho
trvania. Jeho vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, nebolo dostatočným spôsobom zohľadnené
pri rozhodovaní o výmere trestu. Nesúhlasí preto s výmerou trestu odňatia slobody v trvaní štyri roky,
ktorý je podľa jeho názoru v tomto konkrétnom prípade pri zohľadnení všetkých okolností a skutočností
neprimerane prísny. V rozsudku absentuje vysvetlenie, prečo súd nepostupoval v zmysle ustanovenia §

39 odsek 5 Trestného zákona a neuložil trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ako aj vzhľadom
na pomery obžalovaného je tento toho názoru, že súd tak mohol postupovať. Zdôraznil, že ku skutku sa v
celom rozsahu priznal napriek tomu, že hranica medzi nepriamym úmyslom a vedomou nedbanlivosťou
v trestnom práve je veľmi tenká. Uzrozumenie páchateľa s eventualitou určitého následku ešte samo

osebe nepostačuje pre záver o tom, že páchateľ by mal bez preukázania ďalších okolností niesť
zodpovednosť za úmyselné zavinenie následku. Napriek tomu prijal plnú zodpovednosť za závažnosť
spôsobeného následku a súhlasil s prísnejšou kvalifikáciou skutku v zmysle ustanovenia § 155 odsek
1 Trestného zákona. Nechcel spochybňovať svoje priznanie, avšak dodal, že spáchaný skutok mohol
byť kvalifikovaný aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 odsek 3 písm. c/ Trestného

zákona, kde je trestná sadzba v rozsahu 2 až 5 rokov. Skutok mohol dopadnúť aj menej závažne, na
čo sa pri svojom konaní spoliehal. Má snahu čo najskôr poškodenému uhradiť rozsudkom priznaný
nárok, čo je však možné len vtedy, ak bude na slobode. Vzhľadom na vyššie uvedené je názoru,
že nepodmienečný trest odňatia slobody v kratšej výmere ako štyri roky je v prospech aj samotného
poškodeného. Poukázal aj na právne názory vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS

106/2011, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšiaako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
Je presvedčený, že z dokazovania dostatočne jasne vyplýva, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil,

bol u neho len výnimočným vybočením z inak riadneho spôsobu života a na dosiahnutie jeho nápravy
nie je potrebné na neho pôsobiť tak prísnym nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere štyri
roky. Navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a podľa ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo
vecisámrozhodol,atotak,žeobžalovanémuuložívzmysleustanovenia§39odsek5TrestnéhoZákona

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že čo sa týka výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A.
B. tento nepovažuje za zákonný. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona s tým,
že súd pri ukladaní trestu dôsledne nezohľadnil osobu obžalovaného vrátane jeho trestnej minulosti
a možnosti nápravy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 6 záznamov, bol 5 krát

súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Nitra pod spisovou značkou
1T/2/2025, v ktorej bol uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 1
rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na 1 rok a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 6 rokov, ako aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. V relatívne krátkej

dobe, navyše v čase plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného odsúdenia sa dopustil mimoriadne
závažnej násilnej trestnej činnosti, keď brutálne kopancami na oblasť hlavy napadli poškodeného a
spôsobili mu ťažké zranenia. Žalovaného skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, ktorý požil napriek
uloženému ochrannému opatreniu, podľa znaleckého dokazovania je chorobne závislý na alkohole,
pričom práve konzumácia alkoholu u neho deliberovala zábrany a spôsobovala agresívne správanie.

Poukázal aj na výpis z evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že sa opakovane dopúšťal priestupkov
proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj v súvislosti s požívaním alkoholu
na verejnosti. Pokiaľ ide o postoj obžalovaného, je pravda, že urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa prijal, bližšie sa k skutkovým okolnostiam na
hlavnom pojednávaní nevyjadroval. V prípravnom konaní ako obvinený najskôr nevypovedal, v podanej

sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia spochybňoval právnu kvalifikáciu a k spáchaniu skutku
sa v plnom rozsahu doznal až po vypracovaní posudku k zraneniu poškodeného vo výpovedi dňa
06.11.2025. Z týchto dôvodov namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Trestného
zákona, pretože pre priznanie tejto poľahčujúce okolnosti sa predpokladá vyššia miera napomáhania a
spolupráce obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, ako iba doznanie a oľutovanie

skutku.NavrholKrajskémusúduvNitre,abyzrušilpodľa§321ods.1písm.e/,ods.2Trestnéhoporiadku
výrok o treste napadnutého rozsudku týkajúci sa obžalovaného A. B. a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadkutomutoobžalovanémupodľa§155ods.1Trestnéhozákonazistiacpoľahčujúcuokolnosťpodľa
§ 36 písm. l/ Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v dolnej

polovici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom
uviedol, že obžalovaný sa ku skutku priznal hneď po zadržaní, teda od prvotných úkonov trestného
konania. Je fakt, že po vznesení obvinenia využil svoje právo a nevypovedal, keďže pred skutkom

vypil väčšie množstvo alkoholu a v deň výsluchu sa necítil dobre a taktiež, že nesúhlasil s právnou
kvalifikáciou skutku, preto aj podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Skutok v žiadnom
prípade nepopieral, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sa ku skutku priznal pred súdom pri rozhodnutí
o jeho vzatí do väzby. Poukázal na to, že spoluobžalovaný A. tiež namietal právnu kvalifikáciu v
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a súd mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. n/ Trestného zákona. Z odvolania prokurátora nič nenasvedčuje tomu, že nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky nebude plniť svoj účel, teda, že dostatočne neochráni spoločnosť
a nebude mať dostatočný výchovný vplyv na obžalovaného. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím
výraznou mierou napomohol aj súdu, ktorý nemusel vykonať dokazovanie o vine a zameral sa na
dokazovanie o treste. Poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu pod spisovou značkou 4To/72/2025

zo dňa 29.01.2026. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa ustanovenia § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.
Zástupca krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyjadril, že sa pridržiava
písomných dôvodov odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany. Pokiaľ ide o odvolanieobžalovaného, toto nepovažuje za dôvodné. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno
d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 odsek
3 Trestného poriadku rozhodol o treste sám tak, že podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, zistiac

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l Trestného zákona, ako aj priťažujúce okolnosti podľa §
37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, podľa§
41 odsek 1 Trestného zákona uloží obžalovanému primeraný úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, na ktorého výkon ho zaradí do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, navrhol ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania. Odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle
§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa
ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol, a to tak, že obžalovanému

uloží trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v zmysle
ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona a o odvolaní prokurátora rozhodne v zmysle § 319
Trestného poriadku tak, že jeho odvolanie zamietne ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí na otázky členov senátu uviedol, že pokiaľ ide o odsúdenie pod

bodom 4/ v odpise RT, išlo o bitku so skupinou Turkov, tohto sa dopustil samostatne. Bol mu uložený
peňažný trest vo výške cca 1.000,-eur. Pokiaľ ide o okolnosti tohto konfliktu, išlo o to, že zaparkoval auto,
išiel si kúpiť kebab, keď sa vracal, stáli okolo jeho auta, kopali do neho, nepáčilo sa im, kde zaparkoval
a tak sa pochytili. V tom čase nekonal pod vplyvom alkoholu. V čase, keď sa stal skutok v prejednávanej
veci, vykonával protialkoholické liečenie, u ambulantného psychiatra bol pred skutkom asi 2-krát. Pred

vzatím do väzby žil u rodičov, kde má nahlásený trvalý pobyt, nepracoval, živil sa tetovaním. Pred
skutkom spolu so spoluobžalovaným vypili fľašu vodky. V ostatnom sa pridržiaval vyjadrenia svojho
obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal výrok o treste, ktorý bol odvolaniami odvolateľov napadnutý.

Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 7
Trestného poriadku za splnenia všetkých zákonných podmienok na jeho prijatie a zákonným spôsobom
vykonal všetky dôkazy vo vzťahu k druhu a výmere trestu, ktorých uloženie obžalovanému podľa
všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona prichádzalo do úvahy, ako

aj vo vzťahu k nároku poškodených.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
nepochybil, keď u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l/ Trestného
zákona a zároveň zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona a písmeno

m/ Trestného zákona a postupoval podľa § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona. V tomto
smere bol postup súdu prvého stupňa súladný so zákonom, správne bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, pretože sa obžalovaný skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia v predchádzajúcej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/2/2025,
pričom z pripojeného spisu je zrejmé, že po uplynutí skúšobnej doby (17.01.2026) nebolo rozhodnuté

o jeho osvedčení. Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného
zákona tú priznal súd I. stupňa nesprávne, krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, pretože
priznanie a oľutovanie trestnej činnosti automaticky neznamená aj splnenie podmienok na priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. Táto okolnosť vyžaduje aktívnuspoluprácu páchateľa pri objasňovaní jeho trestnej činnosti (najmä tým, že uvedie dôkazy slúžiace
na objasnenie skutkových okolností trestného činu), tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry NS SR,
no obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného odmietol

vypovedať a pred sudcom pre prípravné konanie uviedol iba to, že to bol skrat.

Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd mal preukázané, že vzhľadom na závažnosť konania
obžalovaného, ktorý sa skutku dopustil pod vplyvom alkoholu, pre závislosť ktorého má aj súdom
uloženéochrannéliečenieprotialkoholickéambulantnouformou,čozvyšujenebezpečnosťjehokonania,

ako aj spôsob spáchania skutku, ktorý bol závažného charakteru, pretože aj obžalovaný útočil na
životne dôležité orgány poškodeného (konkrétne na hlavu), a to nielen údermi, ale aj kopancami. Taktiež
odvolací súd vzal do úvahy spôsobený následok na zdraví poškodeného, ako aj predchádzajúci život
obžalovaného, ktorý sa už šesťkrát dostal do rozporu so zákonom, nielen na území SR, ako aj priestupky
(celkovo v počte 27 za obdobie od 09.12.2020 do 10.09.2025) čiastočne spočívajúce v priestupkoch
proti verejnému poriadku ako aj v priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, spáchané aj počas

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (konkrétne v šiestich prípadoch), čo taktiež zvyšuje
mieru závažnosti jeho konania a evokuje záver, že obžalovaný nerešpektuje kodifikované pravidlá
správania sa a absolútne preto neobstojí jeho tvrdenie o tom, že išlo z jeho strany o len výnimočné
vybočenie z inak riadneho spôsobu života, pretože práve vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak
tohto jeho tvrdenia v odvolaní. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo potrebné sprísniť výmeru

trestu, pričom odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a zaradil
ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Odvolací súd ďalej pripomína obžalovanému, že ani
podmienečné odsúdenie uložené mu za predchádzajúcu trestnú činnosť, ho neodradilo od toho, aby
požíval ďalej alkoholické nápoje a dokonca, aby pod ich vplyvom závažným spôsobom útočil na iných,

a to na verejnosti a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. A pokiaľ ide o námietku, že skutok mohol dopadnúť
aj menej závažne, na čo sa pri svojom konaní obžalovaný spoliehal, toto je úplne irelevantné vo
vzťahu k ukladanému trestu, pretože trest sa vždy odvíja od viny a konanie obžalovaného bolo správne
kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 155
odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa §

20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto odvolací súd považoval za nedôvodné vzhľadom na
vyššie uvedené úvahy, ktoré viedli odvolací súd k ešte sprísneniu uloženého nepodmienečného

trestu a z rovnakých dôvodov nevzhliadol odvolací súd u obžalovaného ani podmienky na použitie
zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona, pretože nie je povinnosťou súdu
automaticky pri vyhlásení viny obžalovaného použiť dané ustanovenie Trestného zákona, je možnosťou,
ktorá však v prípade obžalovaného, jeho predchádzajúceho spôsobu života, nerešpektovania právneho
poriadku SR, spôsobu jeho konania a v neposlednom rade spôsobenému následku v podobe ťažkej

ujmy na zdraví poškodeného, neprichádzala do úvahy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. a uložil mu trest
odňatia slobody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odvolanie obžalovaného podľa

§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Toto rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

4To/7/2026
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.