Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201269
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225201269.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
XXX XX C. (odporca z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, voči žalovanému: D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. B. (navrhovateľ neodkladného opatrenia), zastúpený: Erben & Erben,

advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, so sídlom Mostová 2, 811 01 Bratislava, vo veci určenia
vlastníckeho práva, o spojení vecí a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/28/2025 - 120 zo dňa 14. augusta
2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. spojil konania vedené pod sp. zn.
17C/28/2025 a 17C/40/2025 na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. 17C/28/2025.
Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým A. B. (v ďalšom texte aj „odporca z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia“, resp. „odporca“) uložil do právoplatného skončenia konania o
žalobe zo dňa 04.06.2025 v rámci spojeného konania sp. zn. 17C/28/2025 zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX G. XXXX, katastrálne

územie: H. I., obec: I., okres: Dunajská Streda, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálny odbor, a to:
a) s pozemkom -
- parcela registra „C“ parc. č. 314/208, s výmerou 34 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v
pomere 1/1 k celku,

- parcela registra „C“ parc č. 314/202, s výmerou 98 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku,
- parcela registra „C“, parc. č. 314/278, s výmerou 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v
pomere 1/1 k celku a pozemku,
- parcela registra „C“, parc. č. 314/201, s výmerou 78 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres Dunajská Streda, v pomere 1/3 k celku;
b) s bytom č. 1, nachádzajúcim sa na 1. poschodí bytového domu s vchodom č. 19, so súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku - parcele registra „C“ č. 314/32, s výmerou 225 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres
Dunajská Streda, v pomere 1/1 k celku; a
c) so spoluvlastníckym podielom

- na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s vchodom č. 19, so súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku - parcele registra „C“ č. 314/32 s výmerou 225 m2, druh pozemku: zastavanáplocha a nádvorie, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec I., okres
Dunajská Streda,
- na príslušenstve a zastavanom pozemku - parcele č. 314/32 s výmerou 225 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec
I., okres Dunajská Streda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12293/36879 k celku (v ďalšom texte
„predmetné nehnuteľnosti“);
a to najmä zdržať sa ich predaja, darovania, zámeny za iný majetok, vkladu do majetku obchodnej
spoločnosti, zriadenia záložného práva alebo vecného bremena na nich v prospech tretej osoby,

vypožičania, prenajatia a vykonania akýchkoľvek stavebných prác a činností alebo iných obdobných
úkonov.

1.1 V rozhodnutí aplikoval ustanovenia § 166 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Súd prvej inštancie výrokom I. spojil dve samostatné konania týkajúce sa tých istých nehnuteľností v
katastrálnom území H. I.. V poradí prvou žalobou (vedenou pod sp. zn. 17C/28/2025) sa A. B. domáhal
určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam voči D. E. (v ďalšom texte aj „navrhovateľ návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia“, resp. „navrhovateľ“) a v poradí druhou žalobou (vedenou pod sp.

zn. 17C/40/2025) sa D. E. domáhal určenia vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam voči A. B.. Ďalej sa
bude vec prejednávať pod spisovou značkou 17C/28/2025.

1.3 Súčasne so žalobou D. E. navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd A. B. zakáže
akékoľvek nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia súdu vo

veci samej tak, ako je uvedené v napadnutom výroku II. prvoinštančného rozhodnutia. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa so žalobou vo veci samej, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a pripojenými listinami - kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2023, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa
23.03.2023, kúpnou zmluvou zo dňa 31.03.2023, výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, J. XXXX G.
J. XXXX, pre katastrálne územie H. I., odstúpením od kúpnych zmlúv zo dňa 27.02.2024 spolu s

podpísanou doručenkou od odporcu zo dňa 06.03.2025 a návrhom na vykonanie záznamu do katastra
zo dňa 13.03.2025 mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, zároveň
vyhodnotil ako nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci
samej, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že v dôsledku obnovenia jeho vlastníckeho práva
je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Uplatnený nárok nie je zjavne neopodstatnený, pričom z

obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie
existujúceho právneho a faktického stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel podľa
prvoinštančného súdu vyplýva z dôvodnej obavy navrhovateľa neodkladného opatrenia, že akákoľvek
dispozícia s predmetnými nehnuteľnosťami by mohla spôsobiť zhoršenie jeho právneho (ale i faktického)
postavenia v spore vo veci samej, prípadne by tým mohlo dôjsť aj k nezvrátiteľnému následku alebo k

stavu,ktorýbybolzvrátiteľnýlensneprimeranýmúsilímanákladmi,resp.sveľkýmiobtiažami.Akbytotiž
nadobudla k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke alebo iné vecné právo tretia osoba, navrhovateľ by bol
nútený sa domáhať svojich práv v súdnom konaní voči tejto ďalšej osobe, a to aj za prípadných odlišných
(preňho nevýhodnejších) hmotnoprávnych podmienok. Odporcovi (ktorý je ako vlastník zapísaný
v katastri nehnuteľností) v súčasnosti formálne nič nebráni v disponovaní so spornými nehnuteľnosťami,

pričom ak by počas predmetného súdneho konania zaťažil sporné nehnuteľnosti ďalšími vecnými
právami tretích osôb (napr. aj záložnými právami alebo právom zodpovedajúcim vecnému bremenu),
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa by samo o sebe neznamenalo zánik
týchto vecných práv a nepredstavovalo by to ani podklad spôsobilý na automatický výmaz týchto práv
z katastra nehnuteľností. Napriek vyznačeným plombám na listoch vlastníctva sa súd prvej inštancie

priklonil k názoru, že navrhnuté neodkladné opatrenie zabezpečí najrýchlejšiu a najlepšiu ochranu práv
navrhovateľa, ktorý sa súdnej ochrany dožaduje. Zároveň považoval zásah do práv a oprávnených
záujmovodporcuzaprimeranýsledovanémulegitímnemuúčelu,pričomnariadenímtohtoneodkladného
opatrenia mu nevznikne nenávratný stav a ani žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah
k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadeným neodkladným opatrením zásadne nezmení. Súd prvej

inštancie vychádzal aj z toho odôvodnenia navrhovateľa, že odporca ako daňový dlžník má daňový
nedoplatok v sume 144 078,33 eura v dôsledku čoho Daňový úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa
06.02.2025zriadilzáložnéprávokniektorýmnehnuteľnostiamvovlastníctveodporcu,ktorýzobavypred
stratou majetku darovacou zmluvou previedol vlastnícke právo k inej (v návrhu opísanej) nehnuteľnostina tretiu osobu. Za daného stavu, vzhľadom na osvedčenú naliehavosť poskytnutia ochrany, a to
aj bez uvedenia konkrétnych bezprostredných hrozieb vo vzťahu k možnej dispozícii s predmetnými
nehnuteľnosťami, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za pochopiteľný, vhodný

a v danej situácii za primeraný a účinný prostriedok ochrany práv. Prvoinštančný súd tiež poukázal
na rozhodovaciu prax odvolacích súdov (napr. uznesenia KS TT sp. zn. 9Co/68/2017 z 19.04.2017 a
26Co/89/2017 z 27.06.2017, uznesenie KS ZA sp. zn. 7Co/32/2017 z 28.02.2017, uznesenie KS BB sp.
zn. 12Co/4/20018 z 09.02.2018), v zmysle záverov ktorých za daných okolností nie je potrebné čakať až
do začatia prípadnej realizácie úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťou, pretože za takého

stavu by už nemuselo byť možné nariadenie neodkladného opatrenia, čím by takáto forma právnej
ochrany strany sporu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Uložením požadovanej povinnosti je
zároveň objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha,
pretože neodkladným opatrením bude zabránené prípadnému nakladaniu so spornými nehnuteľnosťami
zo strany odporcu.

1.4 O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu,
že o tomto nároku bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie odporca
(ďalej aj ako „odvolateľ“) z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Odvolateľ v prvom rade spochybnil pravosť dôkazov predložených navrhovateľom, konkrétne
faktúr a zmlúv o výstavbe a garanciách, vrátane ich dodatkov. Tvrdí, že tieto listiny nikdy nevidel,
nepodpísal a považuje ich za falzifikáty. Podľa odvolateľa trpí formálnymi vadami aj listina o
odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorú označil za zmätočnú a neplatnú kvôli výskytu dvoch diametrálne
odlišných dátumov vyhotovenia (rok 2024 a 2025). Odvolateľ poukázal na dlhodobú obchodnú

spoluprácu a majetkové prepojenie v spoločnostiach Kessel Konštruct a ZAHARY, kde vzájomné
vzťahy sporových strán fungovali na báze neformálnosti a dôvery. Podľa odvolateľa kúpna cena v
zmluvách neodzrkadľovala realitu, ale bola len formálne zakomponovaná navrhovateľom. Skutočným
dôvodom prevodu nehnuteľností medzi stranami malo byť započítanie pohľadávok, ktoré odvolateľovi
vznikli voči navrhovateľovi a jeho spriazneným firmám z titulu poskytnutých pôžičiek v celkovej výške

511 400 eur. K definitívnemu vyrovnaniu malo dôjsť doplatením sumy 100 000 eur v hotovosti, čo
odvolateľ preukazuje bankovými výpismi a vlastnoručnými poznámkami navrhovateľa, ktoré presne
korešpondujú s celkovou sumou 611 400 eur. Odvolateľ argumentuje, že ak by kúpna cena skutočne
nebola uhradená, navrhovateľ by od zmlúv neodstupoval až s odstupom dvoch rokov a bez
predchádzajúcej výzvy na zaplatenie. Takéto konanie považuje za účelové a špekulatívne. Čo sa týka

samotného neodkladného opatrenia, odvolateľ ho považuje za neodôvodnené, pretože počas dvoch
rokov vlastníctva nehnuteľnosti nepreviedol a neexistuje tak bezprostredná hrozba. Podľa odvolateľa
navrhovateľžiadnymspôsobomnepreukázalkonkrétnubezprostrednúhrozbu,ktorámuhrozí,pričomby
postačovali miernejšie formy ochrany, ktoré sú v danom prípade vhodnejšie a menej zasahujú do právnej
sféry odvolateľa (poznámka na liste vlastníctva). Nariadené neodkladné opatrenie je podľa odvolateľa

nevykonateľné,pretožezakazujeodvolateľovi„akokoľveknakladať“spredmetnýminehnuteľnosťami,čo
nespĺňa podmienku určitosti žalobného návrhu. Nespĺňa ani podmienku primeranosti, nakoľko existujú
a navrhovateľovi neodkladného opatrenia svedčia aj iné formy ochrany, než je nariadenie neodkladného
opatrenia (napr. zápis poznámky, existujúca plomba) pri ktorých sa zmysel a účel neodkladného
opatrenia míňa.

2.2 Navrhovaný petit neodkladného opatrenia podľa odvolateľa trpel vadou nevykonateľnosti, pričom
sám súd v odôvodnení neodkladného opatrenia konštatoval, že tento upravil „v znení prispôsobenom
zákonnej úprave“. Tento postup odvolateľ považuje za neprípustný, ide o závažný zásah do jeho
práv a právom chránených záujmov, pretože uvedeným postupom súd prvej inštancie porušil rovnosť

sporových strán, keď si prispôsobil žalobný návrh napriek výslovnej dikcii Civilného sporového poriadku
o tom, že súd je viazaný žalobným návrhom.2.3Odvolacímnávrhomžiadalzmenunapadnutéhouzneseniatak,žeodvolacísúdnávrhnaneodkladné
opatrenie zamietne, alternatívne sa domáhal zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, resp.
toho, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zúži rozsah zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami tak, aby bol vykonateľný a primeraný.

3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie
považujezazákonné,vecnesprávnealogickyodôvodnené,pričomnavrhol,abyhoodvolacísúdvcelom

rozsahu potvrdil. V rámci argumentácie zdôraznil, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia správne
vychádzal z osvedčenej pravdepodobnosti nároku a nebol povinný vykonávať detailné dokazovanie
pravosti listín, ktoré odporca bezdôvodne označuje za falzifikáty. Navrhovateľ tvrdí, že všetky predložené
faktúry a zmluvy sú autentické, čo dokazuje aj ich dlhodobá obchodná spolupráca, počas ktorej bolo
bežné podpisovať množstvo dokumentácie, ktorú si on na rozdiel od protistrany riadne evidoval. otázke
platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vysvetľuje nesúlad v dátumoch ako zrejmú chybu v písaní, kedy

bol dokument vyhotovený na počítači v jeden deň a reálne podpísaný v deň nasledujúci. Podstatným
argumentom pre platnosť tohto úkonu je skutočnosť, že odporca odstúpenie fakticky akceptoval tým,
že navrhovateľovi odovzdal kľúče od nehnuteľností a prístupové kódy k zabezpečeniu, pričom sa
o majetok následne nestaral ani zaň neplatil dane. Vo vyjadrení sa zaoberá aj otázkou časového
odstupu pri odstúpení od zmluvy, ktorý odôvodnil pôvodne nadštandardnými priateľskými vzťahmi a

snahou o zmierlivé riešenie meškajúcich platieb. K radikálnemu kroku pristúpil až v momente, keď sa
odporca dostal do pozornosti daňových úradov a začal sa zbavovať svojho majetku, čo je preukázané
aj prevodom inej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Z tohto dôvodu je nariadené neodkladné opatrenie
nevyhnutné,pretožesamotnápoznámkavkatastriosúdnomsporebynezabránilaprevoduvlastníckeho
práva alebo inému zaťaženiu nehnuteľností, ktoré by v budúcnosti skomplikovalo výkon práva. Súd

pri formulácii výroku postupoval správne, uprednostnil materiálnu spravodlivosť pred prehnaným
formalizmom a účinne zmrazil aktuálny stav až do konečného rozhodnutia vo veci samej.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, 380 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

6.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, skutočnosti

osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia i argumenty odvolateľa
predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,čisúddospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie správe vyhodnotil osvedčenie skutkových okolností za dostatočné
pre posúdenie uplatneného nároku na nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia a rozhodnutie

o tomto návrhu. Dospel pritom k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.
Napadnuté rozhodnutie riadne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov.Zdôvoduvyrovnaniasasodvolacíminámietkamiodporcuodvolacísúdkonštatujenasledovné:9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že odporca aj navrhovateľ sa v konaní vo veci samej (v
opačnom procesnom postavení) domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi sporovými stranami v marci 2023 nadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam odporca ako kupujúci od navrhovateľa ako predávajúceho. V marci
2025 od kúpnych zmlúv navrhovateľ odstúpil z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti
kupujúcim. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil jeho navrhovateľ tým, že následne
po odstúpení od kúpnych zmlúv podal dňa 13.03.2025 návrh na vykonanie záznamu do katastra

nehnuteľností, katastrálny úrad ku dňu spísania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(30.05.2025) záznam nevykonal. Odporca ako domnelý vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností
môže predmetné nehnuteľnosti scudziť, založiť, zaťažiť vecným alebo obligačným právom, z ktorého
dôvodu má navrhovateľ neodkladného opatrenia obavy, že bude jeho vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, vyplývajúce mu zo zákona ohrozené. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na
tú skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava eviduje voči odporcovi pohľadávku (nedoplatok) vo výške

144 078,33 eura a z dôvodu Daňový úrad zriadil záložné právo k niektorým nehnuteľnostiam vo
vlastníctve odporcu, čo potvrdzuje plomba vyznačená katastrálnym úradom na listoch vlastníctva č.
XXXX G. XXXX pre k. ú. H. I., je tu preto hrozba, že odporca bude vedome znižovať reálny majetok,
spôsobilý a dostupný na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovateľ ďalej dôvodil tým, že plomba
upravená v ustanovení § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nie je inštitútom spôsobilým dostatočne chrániť jeho
vlastnícke práva pred zaťažením či iným nakladaním s nehnuteľnosťami.

10. Odvolací súd sa predovšetkým vyjadrí k námietke odporcu, ktorú vzniesol v rámci svojho odvolania,
keď namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti

petitu – teda slovnej formulácie výroku súdu, ktorého sa navrhovateľ domáhal, upravil „v znení
prispôsobenom zákonnej úprave“. Takýto postup odvolateľ považuje za neprípustný, pretože uvedeným
postupom súd prvej inštancie porušil rovnosť sporových strán v konaní, keď si prispôsobil návrh napriek
výslovnej dikcii Civilného sporového poriadku o tom, že súd je viazaný žalobným návrhom.

11. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo
268/2019, publikovaného pod č. 14 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami –

opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V rozsudku zo dňa 31.01.2023 sp. zn. 5Cdo/20/2022
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca vymedzuje predmet sporového konania
konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétnym

nárokom z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, druhom, výškou alebo
rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať resp. spôsobom ochrany, ktorú žiada poskytnúť
formou zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Viazanosť súdu žalobným návrhom však
neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením
petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd

viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto
neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V
súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje podanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného
návrhu, podľa obsahu. Odborná spisba aj judikatúra (7Cdo/268/2019, 7Cdo/268/2019, 3Cdo/128/2010,
3Cdo/128/2010, 4Cdo/144/2011, 4Cdo/144/2011) je zhodná v názore, že súd je viazaný petitom žaloby

po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu
v spore.

13.Porovnanímformuláciepetituvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaanapadnutéhovýroku
II. prvoinštančného uznesenia je zrejmé, že ide o totožný obsah petitu, keď súd prvej inštancie nahradil

navrhovanú formuláciu „Žalovanému sa do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zakazuje
akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami....“ formuláciou „A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., sa
ukladá do právoplatného skončenia konania o žalobe zo dňa 04.06.2025 v rámci spojeného konania sp.zn.17C/28/2025zdržaťsaakéhokoľveknakladaniasnehnuteľnosťami...“Vozvyškujeslovnáformulácia
napadnutého výroku totožná s navrhovaným znením.

14. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie neporušil citované ustanovenie § 216 ods. 1 C. s.
p., ani žiadne iné zákonné ustanovenie, keď navrhovanú formuláciu vo výroku II. upravil tak, že použil
slovné spojenie vychádzajúce zo znenia zákonného ustanovenia upravujúceho neodkladné opatrenie
(§ 325 ods. 1 písm. c) a d) C. s. p.), pričom vecný obsah návrhu zostal zachovaný v celom rozsahu.
Prvoinštančný súd uvedeným postupom neporušil rovnosť sporových strán v konaní. Odvolací súd

súčasne konštatuje, že nezistil ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušeniu práva
odvolateľanaspravodlivýproces,jehoodvolacianámietkajepretonedôvodnáaknaplneniuodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nedošlo.

15. Odvolateľ ďalej namietal, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal konkrétnu
bezprostrednú hrozbu, ktorá mu hrozí, pričom sú k dispozícií aj iné miernejšie prostriedky ochrany, tieto

však súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil správne. Nariadené neodkladné opatrenie je naviac
nevykonateľné, pretože zakazuje odvolateľovi „akokoľvek nakladať“ s predmetnými nehnuteľnosťami,
čo nespĺňa podmienku určitosti a nespĺňa tiež podmienku primeranosti, pretože navrhovateľovi svedčia
aj iné formy ochrany, než je nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Odvolací súd tu predovšetkým konštatuje, že popri potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p. musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať

všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k inštitútu osvedčenia Najvyšší
súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019 konštatoval, že
„pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len

podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup
súdu predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu.“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred
rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie

dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. S poukazom
aj na uvedenú argumentáciu odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa dokazovanie nevykonáva, skutočnosti uvádzané odporcom v jeho odvolaní a súvisiace s uzatvorením

kúpnych zmlúv a iných dohôd ako aj okolnosti odstúpenia navrhovateľa neodkladného opatrenia od
zmluvy budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

19. V súvislosti s námietkou o nepreukázaní konkrétnej bezprostrednej hrozby, ktorá hrozí
navrhovateľovineodkladnéhoopatreniamáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancieskutočnostizistené

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín, s ktorými sa oboznámil, správne vyhodnotil
a dospel k záveru o dostatočnom osvedčení dôvodnosti nároku navrhovateľa. Miera osvedčenia
zodpovedá súčasnej skutkovej situácii, pričom je potrebné mať na pamäti aj rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa formalizmu v konaniach súdov: „Orgánom verejnej moci a
predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný

formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade
a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrenýlen v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho
štátu.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017).
Prvoinštančný súd prihliadal najmä na účel inštitútu neodkladného opatrenia a je potrebné sa stotožniť s

jeho záverom, že vyčkaním na konkrétny úkon odporcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť uskutočnenie
bezprostrednéhonakladaniaspredmetnýminehnuteľnosťami,byužnariadenieneodkladnéhoopatrenia
ako oneskorené a neefektívne stratilo na význame. V súvislosti s potrebou bezodkladne upraviť pomery
je logické i odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom, ktorý potrebu
podania uvedeného návrhu vyvodil z úkonov Daňového riaditeľstva Bratislava voči odporcovi ako

daňovému dlžníkovi. Touto skutočnosťou dôvodil aj prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, pričom
odporca v rámci odvolania uvedené dôvody nijako nenapadol a nespochybnil. K prípadnému použitiu
iných prostriedkov ochrany a primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia sa prvoinštančný súd
dostatočne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia (najmä ods. 12. a 13.), pričom odvolací súd sa
s týmto odôvodnením stotožňuje. Ani námietku o nepreukázaní konkrétnej bezprostrednej hrozby ako
zákonnej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

20. Dôvodné nie sú ani ďalšie námietky odvolateľa – neodkladné opatrenie je vykonateľné, pretože
napadnutý výrok jasne a zrozumiteľne uvádza, najmä akého konania v súvislosti s predmetnými
nehnuteľnosťami sa má odvolateľ zdržať - „...najmä zdržať sa ich predaja, darovania, zámeny za iný
majetok, vkladu do majetku obchodnej spoločnosti, zriadenia záložného práva alebo vecného bremena

na nich v prospech tretej osoby, vypožičania, prenajatia a vykonania akýchkoľvek stavebných prác a
činností alebo iných obdobných úkonov.“ Podmienka určitosti je teda splnená.

21. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy
(uvedené aj v bode 1.1 tohto uznesenia) na správne zistený a osvedčený skutkový stav, tieto normy aj

správne interpretoval, odvolacie dôvody uplatnené odporcom v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) a h) C. s. p. preto neobstoja.

22. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom
podľacitovanéhoustanovenia§387ods.1,2 C.s.p.pretobolopotrebnéuzneseniesúduprvejinštancie

v napadnutom výroku II. potvrdiť.

23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému
rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).