Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14P/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201271
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625201271.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci navrhovateľky: A. B., B. C., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal:
F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., G. XX, za účasti maloletého dieťaťa: H. C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. I. C., J. XX,
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX a F. B., B. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 14.2.2020,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. I. C., vo zväzku XX ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. H. C. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. C. mesačným výživným vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
opakovane a do budúcna, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.3.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd
jej manželstvo rozviedol a maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že do

manželstva vstúpila s dcérou H. C. z predchádzajúceho vzťahu, ktorú si manžel osvojil. Manželstvo
je hlboko rozvrátené, čo vylučuje jeho obnovenie. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo
v čase vianočných sviatkov v roku 2024. Obaja manželia majú dôverné známosti a niet žiadnej nádeje
na obnovenie manželstva, a preto navrhuje manželstvo rozviesť. Ona sa o maloletú dcéru riadne stará
a zabezpečuje jej všetku starostlivosť. Odporca sa na starostlivosti o dcéru aktívne nepodieľa. Vzhľadom
k tomu navrhuje, aby dcéra bola zverená do jej starostlivosti.

2. Spolu s návrhom súdu doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu kópie sobášneho listu a rodného listu
maloletej H. C..3. Na informatívnom výsluchu dňa 22.5.2025 navrhovateľka do zápisnice spísanej na tunajšom súde
doplnila svoj pôvodný návrh ohľadom výživného na mal. H. C., pričom uviedla, že výživné pre maloletú
od manžela nežiada, nakoľko on nie je jej biologickým otcom a taktiež styk manžela s maloletou nežiada

upraviť.

4. Uznesením č.k. 14P/46/2025-15 zo dňa 26.6.2025 súd ustanovil maloletej H. C., nar. XX.X.XXXX
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka pre zastupovanie
v tomto konaní.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 1.7.2025 súd zistil,
že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vyradená
z evidencie 30.10.2024 z dôvodu nedostavenia sa na úrad. Má ukončené základné vzdelanie. Nie je
poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nie je v okruhu spoločne posudzovaných osôb
pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov. Je poberateľkou štátnych sociálnych dávok:

prídavku na dieťa od 1.6.2017, od 1.1.2025 v sume 120 € mesačne.
Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
naposledy bol vyradený z evidencie 16.10.2020 z dôvodu nedostavenia sa na úrad. Má ukončené
základné vzdelanie. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nie je v okruhu spoločne
posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov. Nie je poberateľom

žiadnych štátnych sociálnych dávok (rodičovského príspevku, prídavku na dieťa), príspevku na
starostlivosť o dieťa, ani príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves správou zo dňa 16.7.2025 súdu oznámila, že
podľa registrov vedených Sociálnou poisťovňou manžel ani manželka dávky v nezamestnanosti, ani

nemocenské dávky ku dňu podania správy nepoberajú, nie sú poberateľmi dôchodku a ani o invalidný
dôchodok ku dňu podania správy nepožiadali.

7. Dňa 24.7.2025 sa v konaní uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátora
Okresného súdu Spišská Nová Ves, na ktorom sa nezúčastnila navrhovateľka, matka maloletej H. C.,

ktorá svoju neúčasť ospravedlnila.
Prítomnýmanžel,ktorýnepodalnávrhnarozvodmanželstvauviedol,ženemápríjmy,plánujesanahlásiť
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Brigáduje rôzne na stavbách. Zdravotné obmedzenia
nemá. Býva u rodičov, ktorí mu pomáhajú s úhradou nákladov. S manželkou nebýva ju viac ako tri roky.
Má ešte jedno maloleté dieťa – F., na ktorého platí výživné 150 € mesačne. Stravu mu poskytujú rodičia

a tiež všetky úhrady mu platí matka. Maloletá H. C. nie je jeho biologická dcéra. Manželka ho uviedla do
omylu, že je to jeho dcéra a on v dobrej viere uznal otcovstvo. Asi tri roky vie, že nie je jej biologickým
otcom a to bol dôvod ich rozchodu. S rozvodom súhlasí a je dobre že manželka nežiada výživné ani
styk s maloletou. On chce byť uvedený v rodnom liste maloletej. Trvá na tom, že nie je otcom a podstúpi
aj DNA testy. Nemá k maloletej žiaden vzťah, nestretávajú sa a na výživu neprispieva.

Kolízny opatrovník s poukazom na zhodné stanovisko rodičov, že mal. H. C. nie je biologická dcéra otca
uvedeného v rodnom liste uviedol, že bolo otcovi poskytnuté sociálne poradenstvo ako postupovať vo
veci zapretia otcovstva. Zároveň navrhla poskytnúť lehotu na vyriešenie formálneho vzťahu odporcu
k maloletej dcére.

8. Kolízny opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves v správe zo dňa 9.9.2025
uviedol, že z manželstva matky a otca pochádza maloletá H. C. B., nar.XX.X.XXXX.
Matka obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z priestrannej kuchyne, ktorá je prepojená s jedálňou,
obývacia izba, dve samostatné spálne kúpeľňa a ostatné príslušenstvo. Zariadenie domácnosti je nové
a praktické. Matka nikde nepracuje, jej príjem pozostáva z výživného na staršiu dcéru, ktoré poberá

vo výške 120 € a prídavku na dve maloleté deti vo výške 120 € mesačne. Počas pohovoru uviedla,
že urobila chybu, keď sa do rodného listu zapísal jej manžel. Chce to napraviť. Má vedomosť, kto je
biologický otec maloletej H. C., ale nemá záujem, aby bol zapísaný do rodného listu. Ďalej uviedla, že
manžel žije s novou partnerkou v mieste jeho trvalého bydliska. Matka má v pláne vycestovať do I.,
kde má nového priateľa, ktorý tam pracuje a už teraz jej vypomáha, ale predovšetkým matke finančne

pomáhajú jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Otec počas informatívneho pohovoru uviedol, že nepracuje, nemá žiaden príjem má v pláne sa ísť
zaevidovať na tunajší úrad práce, ako uchádzač o zamestnanie. Aktuálne si hľadá prácu sám a to
takým spôsobom, že chodí po stavbách. Potvrdil, že s manželkou nežije asi tri roky. Má ešte vyživovaciupovinnosť k mal. F., ktorý pochádza z jeho predošlého vzťahu, a na ktorého má určené súdnou cestou
výživné vo výške 250 €. Podľa jeho vyjadrenia, maloletá H. C. nie je jeho dieťa. V dobrej viere uznal
otcovstvo na matričnom úrade. To, že nie je otcom zistil asi pred tromi rokmi a preto od matky odišiel.

Údajne mu to všetci známi hovorili. Akým iným spôsobom to otec zistil už neuviedol. Súhlasí s rozvodom,
ale nechce byť uvedený v rodnom liste maloletej H. C..
Na základe zistených skutočností, je zrejmé, že vzťah medzi manželmi je dlhodobo narušený, čo
deklarujú to aj samotné vyjadrenia manželov. Predovšetkým je však potrebné vysporiadať sa s tou
skutočnosťou, či osoba, ktorá je zapísaná v rodnom liste maloletej je jej biologický otec. Túto skutočnosť

pomôže objasniť iba znalecké dokazovanie z oblasti genetiky.

9. Vzhľadom k tomu, že na informatívnom stretnutí rodičov nedošlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody,
súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 18.9.2025, na ktorý sa riadne dostavili všetci
účastníci konania. V úvode pojednávania sa súd pokúsil o zmierne riešenie medzi účastníkmi, avšak
títo neprejavili záujem o mediáciu a zmierovacie konanie bolo bezúspešné.

Navrhovateľka predniesla návrh, na ktorom zotrvala v plnom rozsahu. Uviedla, že sa chce rozviesť.
Manželstvo bolo krátky čas a láska tam nebola. Manžela nechce a ani ho nechcela. Nežijú spolu štyri
a pol roka a ešte dlhšie sa spolu intímne nestýkajú. Mal. Izabela je doma v D. a ona sa o ňu stará. Dcéra
je zdravá, chodí do 5. triedy základnej školy. Manžel ničím na výživu maloletej neprispieva, lebo nie je
jej biologický otec. Má známosť s iným mužom, bola manželovi neverná. Chce sa rozviesť. Dlhy nemá

a nevlastní žiaden majetok.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2025 manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal vo
svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozvodom, ale má podmienku, ktorá je daná, že si upraví výživné
vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, že nebude platiť výživné a manželka ho nebude od neho vymáhať.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že s manželkou nežijú asi od roku 2021 alebo 2022, možno aj viac. Má
známosť s inou ženou. Predtým manželke nebol neverný. Žije u rodičoch v D., pracuje brigádnicky
a zarobí 700-750 €. Má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu.
Má 11 rokov a výživné na neho platí 130 €. Podal návrh na zapretie otcovstva, ktorý je vedený na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11Pc/28/2025.

11. V úvode pojednávania konaného dňa 8.1.2026 súd vyzval manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod
manželstva, aby sa vyjadril, či doručil súdu návrh na ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu
o prípustnosti zapretia otcovstva. Následne súd konštatoval, že nazretím do súdneho registra zistil, že
uvedené konanie sa na súde nevedie, preto súd nemá dôvod na prerušenie pojednávania. Na výzvu

súdu účastníci zhodne uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

12. V záverečnom prednese navrhovateľka a manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva uviedli,
že nechcú nič uviesť.
Kolízny opatrovník v záverečnom prednese uviedol, že v prípade, že súd dospeje k názoru, že vzťahy

medzi účastníkmi sú trvalo a vážne rozvrátené a manželstvo rozvedie, navrhuje maloleté dieťa zveriť do
starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že otec je stále zapísaný v rodnom liste maloletej, otca zaviazať
minimálnym výživným a styk otca s maloletou nie je potrebné upravovať.

13. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi (sobášnym listom

a rodným listom maloletého dieťaťa), výsluchom navrhovateľky, manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod
manželstva , kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:

14. Manželia uzavreli manželstvo dňa 14.2.2020, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu D. I. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U obidvoch

išlo o manželstvo prvé. Manželka mala pred uzavretím manželstva maloletú dcéru H. C., ktorú si
manžel následne osvojil. Manželka zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že ich manželstvo
je trvalo rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a ani sa nestýkajú,
teda manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obnova manželského spolužitia v
súčasnej dobe už nie je možná. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva a potvrdil skutočnosti uvedené

manželkou. V súčasnej dobe majú obaja manželia nových partnerov.

15. Z predloženého rodného listu maloletej H. C. B., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že matkou maloletej je
A. C., nar. XX.X.XXXX a otcom F. B., nar. X.X.XXXX.16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu

niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

17. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

22. Podľa § 93 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“),
konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

23. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

24. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne
vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní

manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v
manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov
znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených

funkcii už v súčasnosti neplní.

26. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré
spolu s manželmi žijú v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu
uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže z výpovedí ako aj zo správy kolízneho

opatrovníka má súd za preukázané, že rodičia spoločne maloletú H. C. nevychovávajú, starostlivosť
o maloletú realizuje len matka.

27. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali
žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Súd má z výpovede

účastníkov a správy kolízneho opatrovníka za preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní túto svoju
spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.28. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu,
ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže podľa tvrdenia oboch účastníkov už dlhodobo
nevedú spolu intímny život.

29. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku
funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na
úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia taktiež dlhodobo hospodária oddelene.

30. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie
uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.

31. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Túto skutočnosť je možné preukázať nepriamo, a to z dôvodu, že manželia

včasepodanianávrhunarozvodmanželstvazdieľalispoločnúdomácnosťatotak,žesaurčenietrvalosti
rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena
stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a
chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom
absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.

32. V tomto konaní bolo preukázané, že obaja manželia deklarujú, že sa chcú rozviesť a z takéhoto ich
správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva.
Zo strany obidvoch manželov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by
napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina

založená manželstvom nepochybne má byť.

33. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

34. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že s konaním o rozvod
manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletej dcére
na čas po rozvode.

35. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že síce postrehol vyjadrenia tak navrhovateľky ako aj manžela,

ktorý návrh na rozvod nepodal, tzv. zhodné skutkové tvrdenia, t.j. že manžel nie je biologickým otcom
maloletého dieťaťa, o ktorého úprave rodičovských práv a povinností má súd v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia v prípade neexistencie rodičovskej dohody, povinnosť rozhodnúť, avšak s prihliadnutím
na márne uplynutie Zákonom o rodine ustanovenú trojročnú lehotu (u navrhovateľky, odo dňa pôrodu,
u manžela, ktorý návrh nepodal, najneskôr odo dňa keď sa o narodení maloletého dieťaťa dozvedel)

a zákonnú úpravu o tzv. nemožnosti zapretia otcovstva s povinnosťou v osobitných dvoch, resp. troch
konaniach (ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu, prípustnosť návrhu na zapretie otcovstva
a samotné zapretie otcovstva) súd nemohol túto otázku vyriešiť len na základe zhodných skutkových
tvrdení ako prejudiciálnu a s ohľadom na tzv. nečinnosť manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva
nepodal, pričom súd mu dvakrát poskytol možnosť realizácie takýchto potrebných úkonov, z ktorých

dôvodov odročil pojednávania (súd dodáva, že nikoho nemožno nútil, aby takéto návrhy podával a jedná
sa o návrhové konania, kde súd nie je oprávnený k začatiu z vlastnej iniciatívy ex offo), preto súd
vzhľadom na existujúci stav a svedčiace otcovstvo manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal
v rodnom liste rozhodol aj o úprave rodičovských práv a povinností.

36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

37. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

40. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

41. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

42. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

43. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

44.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

45. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

46. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 38,92 € mesačne na jedno
dieťa.

XX. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

49. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd
účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

50. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,d) styku s maloletým.

51. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

XX. Podľa §116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a

objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

53. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

54. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

55.PokiaľšloozvereniemaloletejH.C.doosobnejstarostlivostimatky,súdmalpreukázané,žemaloletá
aj doposiaľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o ňu riadne stará, pričom vo výkone tejto jej
starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom doteraz žiadne nedostatky. Otec sa na starostlivosti

o maloletú nijakým spôsobom nepodieľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd nevidel žiadnu
prekážku v tom, aby nebola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, a preto výrokom I. tohto
rozsudku zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom právo maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok súd určil obidvom rodičom.

56. Pokiaľ ide o výživné na maloletú H. C., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará a na to, aká
peňažnásumajepotrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebkaždéhodieťaťa,pričommedzitietopotreby
patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za

byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať

dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

57. Matka je nezamestnaná, jej príjem pozostáva z výživného na staršiu dcéru, ktoré poberá vo výške
120 € a prídavku na dve maloleté deti vo výške 120 € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi,
ktorí jej finančne pomáhajú. Iné preukázateľné príjmy súd u matky nezistil.

58. Otec nepracuje, nemá žiaden príjem a má v pláne sa ísť zaevidovať na úrad práce ako uchádzač
o zamestnanie. Aktuálne si hľadá prácu sám. Okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k mal. F., ktorý
pochádza z jeho predošlého vzťahu, ku ktorému má súdom určené výživné vo výške 250 €.

59. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej H. C.,

prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí
byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné
a majetkové pomery otca, súd ustálil výšku výživného na maloleté deti vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

60. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, nakoľko matka maloletých ako aj kolízny opatrovník
nenavrhli tento styk upravovať a otec o úpravu styku nežiadal.61. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

62. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

63. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd
nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.