Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124220130
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124220130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Finančná skupina RefinCapital
Slovensko s.r.o., Zámocká 3, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 54 222 516, zastúpený Advokátska
kanceláriaVASIĽ&partners,s.r.o.,sosídlomŽižkova4D,Košice-Juh,IČO:47240482protižalovanejA.
B.,nar:XX.X.XXXX,trvalebytomB.XXX,zastúpenáJUDr.JánSlovinský,advokátsosídlomŠtefánikovo
námestie 13, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 4.088,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. októbra 2024 č.k. 9Csp/73/2024-143

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku II.

Z r u š u j e výrok rozsudku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.088,85
eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne z dlžnej sumy od 29.12.2023 do zaplatenia (II.), zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (III.) ako aj návrh žalovanej na prerušenie konania (I.) a žiadnej

zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV.).

2. Považoval za preukázané, že v rozsahu priznanej pohľadávky sa žalovaná obohatila na úkor
žalovaného v zmysle § 454 OZ, keď žalobca plnil za žalovanú dlh, ktorý mala plniť ona.

3. Súd vychádzal z nespornej okolnosti, že žalobca dňa 29.11.2023 uhradil 4.088,85 eur vymáhaných
v exekučnom konaní súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka 14Ex 1047/2022 vedenom na návrh

oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti žalovanej. Platba bola poukázaná na účet uvedený
v exekučnom príkaze Tatra banka a.s., IBAN: SK18 1100 0000 0026 2171. Uvedené platobné údaje
zodpovedali tak exekučnému príkazu ako aj príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej začatom dňa 19.10.2023. Pretože rozsah úhrady dlžnej sumy
a uspokojenia pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní proti žalovanej boli nepochybné, súd
nepovažoval za podstatné, že žalobca predložil potvrdenie o uskutočnení platby v anglickom jazyku,
keď bolo z údajov celkom zjavné a bez potreby tlmočenia, kedy, kým, v akej výške a na aký účet bola

platba uskutočnená. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 114/2003,
ktorý k námietke k sťažovateľky, aby jej boli preložené všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do
cudziny nepovažoval preklad za potrebný v situácii, ak bola oboznámená vo svojom jazyku oboznámená
s účelom konania, podstatou žiadosti a dostala možnosť sa k uvedenému vyjadriť. Tieto podmienkyboli splnené aj v tomto konaní, samotný doklad o realizácii platby nebol významný, ak spornou otázkou
bolo tvrdenie žalovanej, že žalobca mal povinnosť pohľadávku za ňu uhradiť podľa dohody v zmluve
o prevode vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnosti – bytu na žalobcu , vo vzťahu ku ktorému

bytu smeroval aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva. V tomto kontexte nemal
súd preukázanú obranu žalovanej, aby žalobcovi vyplývala zo zmluvy o prevode vlastníctva jej bytu
povinnosť na zaplatenie dlhu voči PROFI CREDIT Slovakia s.r.o..

4. Súd vychádzal zo zistenia, že dňa 9.3.2023 bola podpísaná kúpna zmluva, predmetom ktorej bol

prevod nehnuteľnosti žalovanej - 1 izbového bytu č. XX C. X. D. C. E. F. G. H. C. G. za kúpnu
cenu 34.000,00 eur. Kúpna cena podľa článku II. mala byť uhradená na účty určené žalovanou
ako predávajúcou, ktoré plnenie slúžilo na uspokojenie jej záväzkov vymáhaných v tam uvedených
exekučných konaniach. Podľa obsahu kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť nebola spochybnená, išlo o dlhy
žalovanej v exekučných konaniach vedenej proti žalovanej ako povinnej u JUDr. Márie Bílej 197Ex
286/2018, 197Ex 416/2019, 197Ex 449/2019 v celkovej výške podľa kúpnej zmluvy 28.922,05 eur

vo vzťahu k čomu žalovaná v konaní potvrdila, že celkovo v exekučných konaniach žalobca uhradil
38.289,24 eur. Jednotlivé v kúpnej zmluve vymedzené dlžné čiastky boli poukazované na účty určené
predávajúcou.Plneniapodľaustanovenívkúpnejzmenydefinovanétiežvymedzenímplatobnýchúdajov
číslom exekučného konania, sa nezhodovali s údajmi k platbe žalobcu, ktorá bola predmetom sporu.
V kúpnej zmluve z 9.3.2023 nebola žiadna zmienka o exekučnom konaní 147Ex 1047/2022, pritom

žalovaná prehlásila v článku III. zmluvy, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne vady, nie
je zaťažená žiadnymi bremenami, dlhmi, záložnými právami a ťarchami s výnimkou tiarch uvedených
v tomto článku zmluvy, medzi ktorými ťarchami nebolo zmienené exekučné právo zriadené v konaní
147Ex1047/22.Vzmluveboliuvedenélenťarchyvprospechspoločenstvavlastníkovbytovavsúvislosti
s exekučnými konaniami 197Ex 286/2018, 197Ex 415/2019 a 197Ex 449/2019.

5. Súd považoval v zmysle vyššie uvedeného za preukázané, že obsahom zmluvy o prevode vlastníctva
bytu žalovanej na žalobcu nebola povinnosť žalobcu poukázať za žalovanú z kúpnej ceny finančné
prostriedky na uspokojenie veriteľa PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vo veci 147Ex 1047/2022. Nárok
žalobcu preto posudzoval podľa ustanovení o povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia § 451,

§ 454, § 457 OZ konštatujúc, že v danom prípade sa žalobkyňa obohatila, lebo sa za ňu plnilo, čo
mala podľa práva plniť sama. Bezdôvodné obohatenie spočívalo na jej strane v tom, že jej majetok
sa nezmenšil z dôvodu, že bolo plnené inou osobou, ktorý okamih nastal momentom prijatia plnenia
veriteľom. Uviedol, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ predpokladá
existenciu právnej povinnosti na strane povinného t.j. žalovanej, neexistenciu právnej povinnosti na

strane oprávneného teda žalobcu, uskutočnenie plnenia, ktoré sa nesmie stať proti vôli povinného
subjektu. Konštatoval splnenie všetkých predpokladov na uloženie povinnosti žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia 4.088,85 eur, keď povinnosť na plnenie svedčila žalovanej, mal preukázané
poskytnutie plnenia veriteľovi, pričom plnenie sa nestalo proti vôli žalovanej, čo potvrdzoval aj jej postoj
v konaní, keď sa dovolávala toho, že žalobca bol povinný za ňu plniť. Úroky z omeškania priznal

žalobcovi v nadväznosti na doručenie výzvy žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia doručenej
dňa 13.12.2023, kde povinnosť na plnenie bola stanovená v 14 dňovej lehote, ktorá uplynula 28.12.2023
teda odo dňa nasledujúceho sa dostala žalovaná do omeškania, kedy jej vznikla povinnosť na úhradu
úrokov z omeškania v zhode s § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške úrokov vyplývajúcich z § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úroky

z omeškania zodpovedali základnej sadzbe ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov t.j. 9,5 % ročne
(ECB 4,5% + 5%)). Povinnosť na plnenie súd uložil v 30 dňovej lehote prihliadajúc na potrebu žalovanej
zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu dlhu. V rozsahu, v ktorom nebolo preukázané omeškanie
žalovanej s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol.

6.Akoneopodstatnenýhodnotilnávrhžalovanejnaprerušeniekonaniadoskončeniainéhoprebiehajúce
konania vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/75/2024, v ktorom sa domáha
určenia vlastníckeho práva k bytu tvrdiac, že zmluvu so žalobcom uzavrela za nápadne nevýhodných
podmienok v tiesni. Súd uzavrel, že bez ohľadu na výsledok uvedeného sporu bolo preukázané, že
žalobca plnil za žalovanú a teda na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu ako bolo

uplatnené žalobou. Nezistil tak podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 164 Civilného sporového
poriadku (CSP) ani v zmysle § 162 CSP, preto návrh žalovanej zamietol.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 257 CSP. Ako procesne úspešného hodnotil
žalobcu, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti nároku – úrokov z omeškania a za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré mu náhradu trov nepriznal, považoval fakt, že žalobca mohol pri uzatváraní

kúpnej zmluvy so žalovanou získať vedomosť pri zachovaní náležitej opatrnosti o spornom exekučnom
konaní a riešiť túto situáciu ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, čím by predišiel i súdnemu sporu.

8. Proti výroku rozsudku o náhrade vzniknutých trov podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP s návrhom na zrušenie rozhodnutia, resp. jeho zmenu tak, aby mu bola

priznaná náhrada vzniknutých trov.

9. Žalovaná napadla odvolaním vyhovujúci výrok rozsudku, ako aj výrok o zamietnutí jej návrhu na
prerušenie konania uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP s návrhom
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. s návrhom na zamietnutie žaloby.

10. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd konštatoval, že
vobsahukúpnejzmluvy,ktoráupravovalavzájomnépostaveniesporovýchstrán,nebolažiadnazmienka
o exekučnom konaní, žalovaná neinformovala žalobcu o akýchkoľvek ďalších ťarchách, a aj keď mala
vedomosť o úhrade tejto pohľadávky, ktorú jej žalobca komunikoval, neobdržal od nej žiadnu odpoveď,
ktorá by umožnila mimosúdne riešenie sporu a neostala mu tak iná možnosť ako sa domáhať svojho

právasúdnoucestou.Ťarchananehnuteľnostiachbolazaevidovanánalistevlastníctvaažpouzatvorení
kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny. Odkázal na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 263/2016, že by
bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval
odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka vzniknutého len tým, že bol nútený dôvodne hájiť
svoje práva proti subjektu, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musela brániť

svoje právo v súdnom spore. Z tohto pohľadu považoval odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo výroku
o náhrade trov za arbitrárne, odporujúce princípom spravodlivosti, právneho štátu, predvídateľnosti,
právnej istoty i materiálnej ochrany práv.

11. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s názorom súdu, aby v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej so žalobcom ako neplatnej v konaní 8C/75/2024, nebolo možné konštatovať, že na strane
žalovanej nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Zastávala názor, že bola žalobcom uvedená
do omylu, nakoľko bola ubezpečená, že vyplatí všetky exekučné konania, bez toho by nepristúpila
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a len tento prísľub ovplyvnil jej ekonomické konanie, ktoré skutočnosti
budú predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal

argumentáciou, že konanie žalovaného odporovalo dobrým mravom a teda nemôže požívať právnu
ochranu, keď za kúpu bytu jej ponúkol sumu 34.000,00 eur, teda o polovicu nižšiu než za akú by
mohla byt predať, nebyť jej ťaživej finančnej situácie. Len priznaná istina s príslušenstvom a trovy
konania ku dňu doručenia platobného rozkazu predstavujú až 1/4 kúpnej ceny, ktorá jej bola vyplatená.
Tvrdila tak nedostatok presvedčivej argumentácie v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Namietala tiež,

že súd odmietol vykonať preklad dôkazu – žalobcom predloženého potvrdenie o úhrade pohľadávky.
Považovala platbu za spornú, aj keď pripustila, že telefonicky ju kontaktoval i exekútor JUDr. Sidorjak,
bolo to pár týždňov po uzatvorení kúpnej zmluvy, určite nie v mesiaci november 2023, kedy mal byť
dlh uhradený. Jej súhlas s vyplatením dlhu podľa nej teda chýbal. K rozporom v jej výpovedi, na ktoré
poukazoval súd prvej inštancie, keď tvrdila, že pred uzatvorením zmluvy oboznámila žalobcom so

všetkými exekučnými konaniami, včítane konania I. J. H. na inom pojednávaní zas uviedla, že mala
vedomosť len o exekučných konaniach vedených JUDr. Bílou, súdnou exekútorkou uviedla, že sa tak
stalo pre odstup času, keď rozporné tvrdenia boli nesprávne pripísané v jej neprospech. Vyjadrila, že
právo na slobodné podnikanie, právo vlastniť majetok na strane žalobcu nemôže byť uprednostňované
pred základnými právami žalovanej, v situácii, keď žalobca ju mal uviesť do omylu za účelom obohatenia

a zneužiť tieseň ľudí v exekučnom konaní.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zrekapituloval obsah zmluvy o prevode bytu žalovanej uzatvorenej
dňa 9.3.2023, ktorý od nej nadobudol za dohodnutú kúpnu cenu 34.000,00 eur, ktorá mala byť použitá
na úhradu záväzkov ako boli vymedzené v kúpnej zmluve týkajúcich sa exekúcií vedených voči

žalovanej, čo bolo zrejme aj motívom žalovanej, aby pristúpila k prevodu vlastníctva bytu. Samotná
žalovaná v konaní potvrdila, že pred uzatvorením zmluvy komunikovala s exekútorkou JUDr. Bílou,
ktorá jej oznámila aj výšku pohľadávok a platobné informácie tak, ako boli v zmluve uvedené, a na
ich základe pristúpil v tom čase ako kupujúci k úhrade dohodnutej kúpnej ceny na vymedzenéčísla účtov. Nebol informovaný o akýchkoľvek ďalších dlhoch, či ťarchách na nehnuteľnosti, až po
uzatvorení kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny bola na nehnuteľnosti zaevidovaná ťarcha týkajúca
sa exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Sidorjakom 147Ex 1047/22 v prospech

Profi Credit Slovakia s.r.o. Žalobca pristúpil k úhrade pohľadávky, aby nehnuteľnosť nebola zaťažená
exekúciou vzťahujúcou sa k osobe žalovanej. Samotná žalovaná potvrdila na pojednávaní 15.10.2024,
že o exekúcii nemala vedomosť, argumentáciu žalovanej o tom, aby kúpnu zmluvu uzatvorila v tiesni či
za nápadne nevýhodných podmienok, rozporoval poukazujúc na obsah kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná
poznala, nebol na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak, kúpna cena odzrkadľovala dezolátny stav nehnuteľností

v čase jej predaja, keď boli vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukciu pred ďalším prevodom.
Výhrady žalovanej o absencii prekladu potvrdenia o prevode peňažných prostriedkov považoval za
právne bezvýznamné, keďže boli zrejmé platobné údaje i rozsah poukázanej pohľadávky, listina
neobsahovala žiadne sporné či problematické časti a v konaní bolo napokon nesporné, že žalobca plnil
za žalovanú v rámci exekučného konania. Navrhoval rozhodnutie v rozsahu žalovanou napadnutom ako
vecne správne potvrdiť.

13. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po vyhodnotení procesnej prípustnosti a včasnosti
podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie strán sporu

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379
a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
proti výroku o náhrade trov konania je dôvodné, odvolanie žalovanej v rozsahu týkajúcom sa výroku
o neprerušení konania je procesne neprípustné a v časti vyhovujúceho výroku nedôvodné.

15. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má povahu procesného rozhodnutia o ktorom
súd rozhoduje uznesením, ktorú procesnú povahu nestráca, ani ak je súčasťou rozsudku. V ustanovení
§ 357 CSP právna úprava taxatívnym spôsobom vymedzuje, v ktorých prípadoch je možné procesné
rozhodnutie napadnúť opravným prostriedkom. Podľa § 357 písm. n/ CSP je odvolanie prípustné len
proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, teda nie pre prípad rozhodnutia

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Nesúhlas žalovanej s týmto procesným výrokom súdu je
z hľadiska opravného konania právne irelevantný, keďže nepodlieha prieskumu v odvolacom konaní,
a ani nijako nezasahuje do práva strany na spravodlivý súdny proces, ktorého výrazom je aj zásada
hospodárneho konania bez zbytočných prieťahov. Odvolanie voči tomuto výroku rozhodnutia bolo
odmietnuté v zhode s § 386 písm. c/ CSP, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákonná

úprava odvolanie nepripúšťa.

16. Vyhovujúci výrok rozsudku nezakladá naplnenie žiadneho zo žalovanou tvrdených odvolacích
dôvodov, keďže súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, založeného na
vykonaní všetkých dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ktoré dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 a

§192CSP,ztýchtodôkazovvyvodilsprávneskutkovézistenia,ktoréposudzovalpodľazodpovedajúcich
právnych noriem a ich správnej interpretácie, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná
vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odôvodnenie rozhodnutia
rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci

podstatné, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Ani v zmysle § 365 ods. 2 CSP uznesenie súdu o neprerušení konania nemalo za následok
existenciu vady zakladajúcej niektorý z uplatnených odvolacích dôvodov.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2025 v

pojednávacej miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

18. Z formulácie odvolania žalovanej je možné vyvodiť jej nesúhlas so spôsobom hodnotenia dôkaznej
situácie súdom, no neposkytuje žiadny z presvedčivých argumentov, ktorými by bolo možné spochybniť

presvedčivosť logickej argumentácie súdu v odôvodnení i správnu aplikáciu a interpretáciu v konaní
použitých právnych noriem. Je potrebné vychádzať predovšetkým zo skutočnosti, že v konaní nebolo
sporným, že za žalovanú bola uhradená pohľadávka veriteľovi, ktorého bola dlžníčkou, a existencia
ktorého záväzku žalovanej vyplývala z exekučného konania 147Ex/1047/2022 vedenom u exekútoraJUDr. Sidorjaka. Obsahom predloženej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalovanej bolo
preukázané, že žalobca sa v tejto kúpnej zmluve nezaviazal na úhradu uvedenej pohľadávky, nemal
o nej žiadnu vedomosť, preto ani žalovaná nemohla vychádzať z úvahy, že taká povinnosť žalobcovi

vznikla. Samotná žalovaná podľa vlastných vyjadrení na pojednávaní v konaní pred súdom potvrdila,
že nemala vedomosť o spornom exekučnom konaní 147Ex/1047/2022 vedenom u exekútora JUDr.
Sidorjaka, Je preto ťažko uveriteľné, že sa mohla domnievať, čo i len omylom, že žalobca za ňu plnil dlh
na základe dohody obsiahnutej v kúpnej zmluve. Obsahom zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalovanej
bola úhrada kúpnej ceny na uspokojenie záväzkov žalovanej voči jej veriteľom v rozsahu vymedzenom

v kúpnej zmluve, na peňažné účty tam uvedené s presnou identifikáciou exekučných konaní, ktorých
sa tieto záväzky týkali. Niet žiadnym pochybností, že exekučné konanie 147Ex/1047/2022, v ktorom
bola za žalovanú uhradená suma 4.088,85 eur nebola obsahom kúpnej zmluvy ako záväzok, ktorý
by mal podľa dohody strán, uhradiť žalobca za žalovanú. Nakoľko úhrada tejto pohľadávky sa týkala
exekučného konania, kde je nesporné, že k uspokojeniu záväzku došlo, z hľadiska dôkaznej situácie
v spore nebol potrebný preklad dokladu o úhrade platby, osobitne v situácii, ak z neho bez pochybností

vyplývalo, kedy na aký účet v akej výške žalobca poukazoval dlh za žalovanú. Nezrozumiteľné sú tiež
námietky žalovanej, že žalobca k úhrade pohľadávky nedisponoval jej súhlasom, ak sama sa v priebehu
sporu bránila tým, že žalobca mal povinnosť za ňu plniť, čo subsumuje súhlas žalovanej s plnením,
apredstavujevýslovnúpožiadavkunasplneniejejdlhu.Nakoľkovšakžalobcovinesvedčilapovinnosťna
plneniedlhuzažalovanú,ježalovanápovinnávrozsahuuhradenéhozáväzkunavydaniebezdôvodného

obohatenia. Na účely posúdenia dôvodnosti pohľadávky žalobcu sú tiež bezpredmetné úvahy žalovanej
o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva jej bytu, či platnom odstúpení od tejto zmluvy. Predmetom
sporu je úhrada dlhu za žalovanú v situácii, keď žalobca sa nestal namiesto žalovanej dlžníkom veriteľa,
ani mu povinnosť plnenia nevyplývala z dohody so žalovanou, teda má právo na vrátenie toho, čo plnil za
žalovanú, čo mala plniť ona sama, ktorá okolnosť je nezávislá na existencii jej vlastníckeho práva k bytu.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie reagovalo na každú z podstatných námietok žalovanej, zrozumiteľne
sa vysporiadavajúc s jej argumentáciou, a ako vecne správne bolo vo vyhovujúcom výroku potvrdené.

19. Za dôvodné odvolací súd považoval odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania,
keď súd aplikáciu § 257 CSP odôvodnil tým, že žalobca pri zachovaní náležitej opatrnosti, sa mal

možnosť dozvedieť o exekučnom konaní a riešiť situáciu so žalovanou pred uzatvorením kúpnej zmluvy
a predísť tak súdnemu sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, na
základe akých skutočností dospel k uvedenému názoru. Z obsahu spisu vyplýva, že kúpna zmluva bola
žalovanou podpísaná 8.3.2023, žalobcom 9.3.2023, príkaz na zriadenie exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti pochádza zo dňa 3.3.2023, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva zo dňa 19.10.2023. V kontexte týchto časových súvislostí nemožno zistiť, či a ako
mal možnosť žalobca efektívne riešiť vzniknutú situáciu, či prispieť k mimosúdnemu vyriešeniu sporu
inou formou. Žalovaná existenciu toho dlhu žalobcovi nezmienila, sama uvádzala, že o ňom nemala
vedomosť a nie je zrejmé, kedy a či bol vykonaný zápis exekučného záložného práva na list vlastníctva.
Súd bližšie nerozviedol, čo považoval za náležitú opatrnosť, ktorú mal žalobca zanedbať, a ktorú

vyhodnotilvjehoneprospechprirozhodovaníonáhradetrov.Rozhodnutiesúduvovýrokuonáhradetrov
z vyššie zmienených dôvodov postráda zrozumiteľné a odvolacím súdom preskúmateľné odôvodnenie.
V tomto rozsahu súd prvej inštancie naplnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia v zhode s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. V opätovnom konaní si súd prvej inštancie zabezpečí dostatok podkladov pre
rozhodnutie o náhrade trov konania tak, aby mohol úplným, zrozumiteľným a v odvolacom konaní
preskúmateľným spôsobom zdôvodniť aplikáciu tých právnych noriem, ktoré v konečnom dôsledku pri
posudzovaní nároku na náhradu trov konania použije.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).