Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125209483.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Mariany Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore navrhovateľky: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX F., t.č. bytom G. X, XXX XX F., proti odporcovi: H. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XX, XXX XX F., zastúpenému: JUDr. Martina Fábryová, advokátka,
so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17C/46/2025-10 zo dňa 18.11.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie s výnimkou výroku III.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č.
X na poschodí -X I. vo vchode č. X bytového domu - G. č. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele C. L.
č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F..
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne
nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných
procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi

verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou
pre potreby prípadnej realizácie styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcim z manželstva strán
sporu.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .
IV. U k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na
Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v ktorej stranami sporu búdu navrhovateľka ako žalobkyňa

a odporca ako žalovaný s predmetom konania vo veci samej o obmedzenie užívacieho práva odporcu
alebootrvalévylúčenieodporcuzužívanianehnuteľnostivichbezpodielovomspoluvlastníctve,atobytu
č. X na poschodí -X I. vo vchode č. X bytového domu - G. č. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele C. L.
č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F..
V. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam súd p o u č u j e odporcu, že môže na súd podať
proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia (v celom rozsahu alebo iba v jeho

časti) podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
VI. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie citoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e)
a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“).3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že zo skutočností
popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predloženého listinného dôkazu
- potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 považoval za osvedčené dôvodné

obavy navrhovateľky, že v dôsledku správania odporcu by mohla byť ohrozená jej telesná alebo
duševná integrita. Zároveň navrhovateľka súdu predloženým listom vlastníctva a potvrdením o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 preukázala, že spolu s odporcom majú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov byt na G. G. X v F., kde spolu bývali do vykázania odporcu zo spoločného
obydlia políciou. Konštatoval, že hoci navrhovateľka nepredložila väčšie množstvo dôkazov, na základe

tvrdení navrhovateľky a zároveň z vlastnej činnosti je mu známe, že na tamojšom súde prebieha i
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pod sp.zn. 14P/212/2025, v ktorom navrhovateľka žiada
o zverenie mal. E. do svojej starostlivosti a poukazuje okrem iného i na hrubé správanie odporcu, ktoré
osvedčuje potvrdeniami polície o podaní oznámenia o podozreniach zo spáchania priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu, ktoré mali spočívať v tom, že ju odporca fyzicky napadol dňa 04.11.2025
a 07.11.2025. Aj na základe uvedeného súd považuje za osvedčené, že došlo k negatívnym vplyvom

konania odporcu na psychiku, či fyzické zdravie navrhovateľky, resp. minimálne je osvedčená hrozba
takýchto zásahov do telesnej, či duševnej integrity navrhovateľky. Súd prvej inštancie mal tak za to, že
osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom s
ohľadom na charakter vzťahov strán a okolnosti tohto prípadu sa ako najvhodnejšia a najefektívnejšia
javívčasnásúdnaochranaprávenariadenímneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúdzakáževstupodporcu

do ich spoločného obydlia, ktoré je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (podľa § 325 ods. 2 písm. e/
CSP) a zároveň zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov
s výnimkou odôvodnených špecifických prípadov - konania pred súdmi alebo orgánmi verejnej moci,
či realizácia styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva (podľa § 325 ods. 2 písm.
h/ CSP).

4. V prevyšujúcej časti - nad rámec zákazu vstupu do bytu a nad rámec zákazu priblíženia na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov - súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko nepovažoval nariadenie
neodkladného opatrenia nad stanovený rozsah za nevyhnutný a primeraný okolnostiam. V tomto smere
dodal, že považoval za nevyhnutné presne špecifikovať obydlie, v ktorom sa stalo spolunažívanie

neznesiteľným pre navrhovateľku, uvedením presnej špecifikácie bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a vyhnúť sa tak aj neprimeranému zásahu do práv odporcu, širšiemu než je potrebné pre účely
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V spojení s nariadeným zákazom priblíženia na uvedenú
vzdialenosť nariadené neodkladné opatrenie pokrýva prakticky i priľahlé pozemky v čase, kedy sa
navrhovateľa bude nachádzať v mieste spoločného obydlia a tento zákaz priblíženia v sebe prakticky

subsumuje i zákaz vstupu na všetky miesta, kde sa navrhovateľka v tom-ktorom čase nachádza.
Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže
prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd považoval za primeranú vzdialenosť 20 metrov,
ktorú považuje za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska
možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným odporcom za účelom vyhnutia sa

priblíženiu k nej na vzdialenosť menšiu než 20 metrov.
Súd prvej inštancie povinnosť uloženú odporcovi zúžil pre prípad úkonov strán sporu v konaniach pred
súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré by mohli byť strany
sporu predvolaní, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich riadnu účasť na týchto úkonoch. Považoval za
potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných

konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a odporca stretnú pri vykonávaní konkrétnych
procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávanej miestnosti) nebude možné
zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola väčšia ako 20 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol
tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť
navrhovateľky a odporcu, sa tento zákaz neuplatní. Súd prvej inštancie majúc na zreteli, že strany sporu

majú maloleté deti pochádzajúce z manželstva, vo vzťahu ku ktorým prebieha alebo môže v budúcnosti
prebiehaťnasúdeajkonanieoúpravurodičovskýchprávapovinností,zúžilpovinnosťuloženúodporcovi
aj pre prípad stretov navrhovateľky a odporcu pri prípadnej realizácii styku rodiča (či už navrhovateľky
alebo odporcu) s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva strán sporu.

5. S poukazom na princíp ultima ratio, teda subsidiarity represie a použitia trestných postihov až
ako krajných prostriedkov na dosiahnutie ochrany práv navrhovateľky, sa súdu prvej inštancie javil
zvolený spôsob ochrany práv navrhovateľky takýmto neodkladným opatrením ako vhodný a primeraný
spôsob bránenia jej práv a záujmov. Ochrana prostredníctvom civilného práva, a to neodkladnýmopatrením, je miernejšou formou, ktorá má preventívny a zabezpečovací charakter; neprejudikuje sa
ním rozhodnutie súdu vo veci samej. V rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, pre ktoré

sa odporca môže domnievať, že by mal mať naďalej právo vstupu do spoločného obydlia a tieto
skutočnosti a okolnosti sú podstatné až pre prípadné rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie tak
v tejto súvislosti uložil navrhovateľke povinnosť podať voči odporcovi žalobu o obmedzenie užívacieho
práva odporcu k bytu, prípadne o trvalé vylúčenie odporcu zo spoločného užívania, keďže dotknutá
nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ak navrhovateľka nepodá predmetnú

žalobu v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým nariadil zákaz
vstupu do spoločného obydlia, zruší.

6. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd ho nevymedzil žiadnym časovým obdobím, a to z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené a javí sa ako nehospodárne a priečiace sa zásade procesnej ekonómie podávanie

opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie po uplynutí určitej vymedzenej doby. Nariadené
neodkladné opatrenie tak môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh
neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (teda odporca), ale aj navrhovateľka neodkladného opatrenia.

7. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia, predovšetkým čo
sa týka aktuálne časovo nevymedzeného nariadenia zákazu priblíženia (dôvody viď predchádzajúci
odsek), súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam poučil odporcu o možnosti podať návrh na
zrušenie tohto neodkladného opatrenia (či už v časti alebo v celom rozsahu). Súd nevzhliadol žiadne

možné predmety konaní vo veci samej, ktoré by mohli byť obsahom žaloby protistrany - odporcu voči
navrhovateľke, s ktorými by boli spojené právne následky zrušenia neodkladného opatrenia podľa §
337 ods. 3 CSP. Zánik účinkov neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného
opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie podľa § 334 CSP, preto súd z opatrnosti
poučil odporcu aspoň o tejto možnosti dosiahnutia ochrany jeho práv.

8. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o nariadenie kontroly dodržiavania
neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov. Hoci aj v civilnom konaní je možné nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, takéto
opatrenie má byť opatrením výnimočným, keďže predstavuje omnoho väčší zásah do práv povinnej

osoby.

9. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže navrhovateľka
bola v celom rozsahu úspešná, keď jej návrhu bolo až na nariadenie kontroly neodkladného opatrenia
technickými prostriedkami vyhovené.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Odporca s
nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasí a nepovažuje ho za vecne ani právne správne z dôvodov
porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia.

11. Odporca potvrdil, že bol vykázaný príslušníkmi PZ z obydlia, avšak nakoľko proti tomuto vykázaniu
neexistuje účinný prostriedok nápravy, nemohol sa brániť, nakoľko príslušníci PZ bez toho, aby zisťovali
objektívny stav veci, hneď pri príchode oznámili odporcovi, že je vykázaný. Pravdepodobne podľa
zásady „kto zavolá linku 158 skôr“. V tejto súvislosti odporca predložil súdu fotografie zachytávajúce

momenty po incidente zo dňa 8.11.2025, kedy na prvej fotografii - pred príchodom hliadky sa na zárubni
izby krv nenachádza, ale v čase príchodu hliadky, kedy odporca medzičasom opustil spoločný byt, sa už
krv na zárubni nachádzala. Je objektívne nemožné, aby sa krv na zárubňu dostala pričinením odporcu.

12. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že odporca pri incidente opustil spoločnú domácnosť s mal.

E. na neznáme miesto, boli ozrejmené v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn.
14P/212/2025 a nezakladajú sa na pravde.
Uviedol, že v tomto konaní 14P/212/2025 sa rodičia (navrhovateľka a odporca) za ingerencie prítomných
osôb dohodli na dočasnej úprave styku do času kedy súd rozhodne o podanom návrhu matky nanariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k mal. deťom. Otec sa zaviazal na pojednávaní dňa
11.11.2025 toho istého dňa vo večerných hodinách odovzdať mal. E. matke. Skutočnosť, že otec je
vykázaný zo spoločnej domácnosti, bola súdu i otcovi známa, avšak na odovzdanie pri realizácii styku

sa nemala uplatniť. Otec vo večerných hodinách odovzdal maloletého E. matke, avšak v emočne
napätej chvíli zabudli všetci prítomní na školskú tašku. Následne matka volala otca/odporcu 11.11.2025
v čase o 18:20 hod., že zabudli na školskú tašku, nech ju dovezie. Odporca obratom doviezol tašku,
čo opäť vyústilo do emočne napätej situácie privolaním hliadky PZ. Incident sa týkal nesúhlasu matky s
tlačítkovým telefónom. Toto je situácia, kde bola prítomná kamarátka matky, ktorú situáciu matka opisuje

v návrhu ako otec nerešpektuje vykázanie z obydlia. Privolaná hliadka žiadne pochybenie nezistila a
nevyvodila žiadne dôsledky. Je bez akýchkoľvek pochýb, ak by privolaná hliadka zistila nezákonné
konanie odporcu nerešpektujúce vykázanie z obydlia, boli by zakročili a vyvodili dôsledky. Skutok tak
ako ho opisuje navrhovateľka sa nestal. O incidente bol otcom informovaný aj súd vo veci maloletých.
Ak sa tvrdenie matky o strachu a privolaní hliadky titulom porušenia vykázania z obydlia zakladá na
pravde, prečo nebolo jej tvrdenie osvedčené dôkazom.

13. Odporca sám iniciatívne opisuje situáciu, za ktorej prišiel za synom. Navrhovateľka sa vo svojom
návrhunezmohlaaninaoznačeniedôkazov.Navrhovateľkavždyavšadevzásadeibatvrdí,aleneunáša
dôkazné bremeno. Navrhovateľka nepredložila do konania žiaden dôkaz o spôsobovanom príkorí, či
neznesiteľnosti situácie v domácnosti, alebo fyzických či psychických nátlakoch, naproti tomu súd jej

návrhu bez všetkého vyhovel.

14. Poukázal na to, že sporové konanie je založené na kontradiktórnosti, ktorá zahŕňa aj možnosť
strany predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho návrhu. Na povinnosť tvrdenia tak
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Navrhovateľka ani len neoznačila dôkaz.

Ak by navrhovateľka nejakým dôkazom disponovala, predložila by ho do konania. Takýto objektívny
dôkaz však neexistuje. Ak by aj bol predložený dodatočne, je potrebné jeho vierohodnosť spochybniť.

15. Pokiaľ navrhovateľka opakovane uvádza, že život s odporcom sa stal neznesiteľným a má z
neho strach a má strach aj o deti, odporca súdu predkladá videonahrávky zachytávajúce konflikty

v domácnostiach. Ide o nahrávky, ktoré boli vyhotovené s vedomím navrhovateľky, nakoľko je žiaľ
smutnoupraxoudomácnosti,kedysinavrhovateľkadlhodoboasystematickyvpriebehurokovnahrávala
odporcu, preto považoval odporca za adekvátne sa brániť. Predmetné nahrávky sú z dlhšieho časového
obdobia, ale aj z obdobia, kedy prebieha konanie vedené pred OS Prešov pod sp.zn. 14P/151/2025
a tieto zachytávajú: 1. IMG 1819.MOV v čase nahrávky 02:0 „útok“ odporcu na navrhovateľku, v čase

nahrávky 03:25 „agresivitu“ odporcu v čase nahrávky 03:59 záťaž dieťaťa testom lojality k matke/
navrhovateľke, v čase nahrávky 04:43 ako matka schvaľuje ťahanie za uši maloletého, v čase nahrávky
05:4 navrhovateľkou tvrdené „týranie detí“, v čase nahrávky 07:58 „bitku“ navrhovateľky, v čase
nahrávky 10:20 navrhovateľka priznáva dôkazy pre políciu, v čase nahrávky 10:40 navrhovateľka
priznáva zranenie odporcu, lebo nebude podporovať idiota, v čase nahrávky 13:10 navrhovateľka

deklaruje dohodu s PZ, v čase nahrávky 16:39 navrhovateľka hovorí o odporcovi ako vrahovi, v čase
nahrávky 17:35 výbuch zlosti navrhovateľky, v čase nahrávky 18:10 „bitka“, v čase nahrávky 19:00
vyeskalovanie napätia, neprípustný test lojality, dožadovanie sa, aby dieťa privolalo políciu, čo odmieta,
v čase nahrávky 22:00 dieťa berie mobilný telefón 2. IMG 1820.MOVv čase nahrávky 01:05 test lojality
matkyvočideťom,včasenahrávky03:10matkapodkopávaautorituotcavyjadreniami„otecjenemožný“

a opäť test lojality, v čase nahrávky 06:30 navrhovateľka môže polícii povedať kedykoľvek a čokoľvek,
v čase nahrávky 10:00 navrhovateľka deklaruje, že otca aj zbije. 3. IMG 3817 MOV v celej nahrávke
navrhovateľka priznáva fyzický trest pre maloletého syna 4. IMG 6783(1).MOV navrhovateľka oznamuje
synovi, že ak nevráti mobil, na 14 dní neuvidí „fotríka“.

16. Podľa odporcu obsah predmetných nahrávok je mimoriadne smutnou demonštráciou bežnej praxe a
štýlu komunikácie zo strany navrhovateľky. Odporca opakovane uvádza v konaniach, že navrhovateľka
vyvolá konflikt, z ktorého sa následne snaží vyťažiť maximum. Navrhovateľka opakovane deklaruje
na súde, že nemieni deti zobrať od otca, ale nahrávky zachytávajú skutočnú pravdu a zámer matky/
navrhovateľky. Považuje za smutné, že odporca nijakým spôsobom neprispieva k eskalácii napätia. Je

ťažkou skutočnosťou pre muža priznať si bezmocnosť voči žene, avšak z nahrávky je zrejmé, že je to
práve navrhovateľka, kto sa nespráva v súlade so štandardami rodinného života a zneužíva postavenie
„slabšieho“ jedinca, čo verejne a bez hanby prezentuje. Rovnako matka bez toho, aby sa niečo (v zmysle
takom ako vyžaduje zákon pre vylúčenie z užívania bytu) dialo, bez emócií dokáže oznámiť synovi, žeak nevráti mobil, neuvidí fotríka na 14 dní. Matka to oznamuje ako fakt, ktorý nastane, a to bez toho,
aby nastali objektívne skutočnosti. Otec vyjadruje obavy, že môže ísť o plán matky, ktorý sa žiaľ darí
realizovať.

17. Odporcu znepokojuje fakt, že navrhovateľka priznáva, že ho v minulosti fyzicky napadla a rovnako
priznáva dohodu s PZ. Ostatne odporca vyjadruje obavy s ohľadom na jeho vykázanie z domácnosti
príslušníkmi PZ bez zistenia pravdy.

18. Navrhovateľka sa v konaní domáha náhrady trov konania, ktorému návrhu súd aj vyhovel.
Navrhovateľke v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia však žiadne trovy nevznikli.
Podmienkou obmedzenia užívacieho práva jednému z manželov v dome alebo byte je neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia. Ide o prípady, keď ďalšie spolužitie manželov nemožno zniesť, strpieť a vydržať.
Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia manželov musí byť daná príčinná súvislosť.
Navrhovateľka do dnešného dňa neosvedčila násilie a neznesiteľnosť. Ak je niečia prítomnosť v

spoločnej nehnuteľnosti neznesiteľná, je to práve navrhovateľka, ktorá vyvoláva konfliktné situácie,
ktorými nezaťažuje len odporcu, ale aj maloleté deti, ktoré sú v tomto prostredí nútené vyrastať. O
zásahu do užívacieho práva k bytu alebo domu môže súd rozhodnúť, ak ide o sústavné fyzické alebo
psychické týranie manžela alebo jeho hrubé ponižovanie. Nielenže navrhovateľka túto podmienku
neosvedčila, ale odporcom predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že je to práve navrhovateľka,

kto sa dehonestujúco vyjadruje o manželovi, teda odporcovi, čím podkopáva jeho postavenie ako
otca ale aj postavenie v spoločnosti. Odporca sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu, ktorou sa
spravoval, keď vydal neodkladné opatrenie a to zisťovanie vlastnou činnosťou, že má za preukázané
oznámenia o podozreniach z priestupkov. Nie je zrejmé, že či súd vykonal rovnaký dopyt aj vo vzťahu
k odporcovi, nakoľko aj odporca podal niekoľko oznámení na navrhovateľku. Aj oznámenia o podozrení

z priestupku môžu na základe predložených nahrávok, najmä IMG_1819.MOV spochybniť dôvodnosť
oznámení navrhovateľky, nakoľko ak všetky prebiehali tak, ako sa domáhala privolania hliadky od
maloletého dieťaťa v čase 19:00 nahrávky, tak neboli dôvodné. Potom opätovne vyvstáva otázka, čo
tým myslela navrhovateľka, že to má dohodnuté s PZ ... Dal do pozornosti, že maloletý syn odmietol
privolať hliadku.

19. Odporca dal do pozornosti súdu aj odôvodnenie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia
v konaní vedenom pred OS Prešov pod sp.zn. 14P/212/2025 zo dňa 17.11.2025 (str. 11) „nemal za
preukázané,žebysamal.detiocitlibezakejkoľvekstarostlivostialebo,žebyichživot,zdravieapriaznivý
vývoj boli vážne ohrozené alebo narušené.“ Súd v predmetnom konaní vykonal aj dokazovanie (na

rozdiel od tohto konania, kde súd rozhoduje len na základe tvrdení navrhovateľky vzhľadom na povahu
konania) a to aj nariadením pojednávania na deň 11.11.2025. Súd síce dočasne zveril deti do osobnej
starostlivosti matky (s čím otec nesúhlasí a podáva odvolanie), ale dospel k správnym záverom, že deti
niesúohrozené.Vykonanédokazovanietakvyvraciatvrdenianavrhovateľkyoobaveoživotdetítak,ako
to uviedla v návrhu v tomto konaní o dočasné vylúčenie z užívania bytu, čo len potvrdzuje nedôvodnosť

a šikanózne správanie sa navrhovateľky voči odporcovi.

20. Namietal, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aký dôkaz - aký súhrn myšlienkových
súvislostí viedol súd prvej inštancie k tomu, že mal za to, že odporcovi jeho právo nesvedčí. Odporca
opätovne len môže zopakovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, kedy nie že nepreložila

žiaden dôkaz, ale de facto ani žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení neoznačila. Konajúci súd
vidí za návrhom slabé žieňa, navrhovateľku, prečo by teda nemala pravdu? Takýto prístup je rodovo
nespravodlivý a diskriminačný, kedy orgány veria účastníkovi konania len na základe pohlavia, že ide o
ženu a automaticky prezumujú, že tým násilníkom musí byť muž.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ev. aby rozhodnutie zrušil
a vec vrátil súdu 1. inštancie na nové rozhodnutie. Odporca zároveň žiada aby mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, a to v rozsahu 100 %.

22. K odvolaniu podala vyjadrenie navrhovateľka. Uviedla, že z tohto jej vyjadrenia a priložených
dôkazov (zápisnica na ORPZ, fotodokumentácia, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia syna,
svedecké vyhlásenie rodinných priateľov) vyplýva, že odporca dlhodobo a opakovane porušuje
nariadené neodkladné opatrenie, a to najmä zákaz vstupu do bytu a zákaz priblíženia sa k ohrozenejosobe, pričom svojim konaním spôsobuje navrhovateľke aj maloletým deťom psychickú ujmu, zvyšuje
napätie v rodinnom prostredí, manipuluje maloletých proti matke a svojím správaním vytvára reálne
riziko pokračovania násilia. Opisované skutkové okolnosti (fyzické a psychické útoky, obťažovanie,

nerešpektovanie vzdialenosti, vyhľadávanie blízkosti navrhovateľky aj detí, snaha o kontakt mimo
určeného styku, opakované privolávanie polície proti navrhovateľke, vyhrážky a zneužívanie detí ako
„spojencov“) napĺňajú kritériá dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenia telesnej a duševnej integrity
ohrozenej osoby v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť
nevstupovať do bytu, nepribližovať sa na určenú vzdialenosť a nekontaktovať ohrozenú osobu.

Vzhľadom na preukázanú eskaláciu konfliktov, zdravotný stav navrhovateľky doložený lekárskymi
správami a negatívny dopad na maloleté deti, ako aj svedectvá tretích osôb, sú splnené podmienky na
zachovanie,prípadnesprísnenieneodkladnéhoopatrenia(nacelýpozemokoplotenéhobytovéhodomu,
keďže pravidelne búcha na vnútorné dvere bytu), aby bola zabezpečená účinná ochrana navrhovateľky
a maloletých detí pred ďalším násilím a zasahovaním do ich práv.
Navrhovateľka odmietla tvrdenie, že situácie nemá podložené dôkazmi. Že také ani neexistujú. Tvrdí, že

„ak by aj bol predložený dôkaz dodatočne, je potrebné jeho vierohodnosť spochybniť“. Mnohé z dôkazov
všakboliužsúdupredložené.Ajčosatýkaneodkladnéhoopatreniavstarostlivostiomaloletédeti.Avšak
odporca už dlhodobo naschvál a manipulatívne vyvoláva situácie a robí si rôzne dôkazy kalkulujúc ich
budúce využitie. Rovnako odmieta tvrdenie odporcu, že súd je rodovo nespravodlivý - a že preferuje jej
výpoveď len preto, že je žena. Má za to, že prístup všetkých orgánov, ktoré sú zapojené do riešenia ich

rodinných problémov, je zodpovedný a spravodlivý.

23. K vyjadreniu navrhovateľky podal odporca odvolaciu repliku. Pokiaľ sa navrhovateľka v konaní
označuje ako poškodená a ohrozená osoba, odporca má za to, že takéto označovanie sa samotnou
navrhovateľkou je účelové a nie je založené na reálnom základe. Navrhovateľka v rámci vyjadrenia

opisuje rôzne udalosti ostatných mesiacov v ich rodine, avšak nosnou témou sú nezhody rodičov pri
výchove spoločných maloletých detí. Navrhovateľka uvádza, že správanie sa odporcu je voči maloletým
deťom, najmä teda vo vzťahu k mal. E. neprimerané, avšak sama jedných dychom dodáva, že jej
maloletý mal oznámiť, že odchádza s otcom, že vybehol za otcom a pod., čo do výsledku preukazuje
len záujem maloletého E. tráviť čas s otcom. Navrhovateľka však styk dieťaťa / detí s otcom nad rámec

nariadeného neodkladného opatrenia (v poručenskej agende) neumožňuje a aktívne mu bráni, pričom
otáznym je stále najlepší záujem maloletých detí. To je však na posúdenie v inom konaní, pričom priamo
však tento stret rodičov nachádza odzrkadlenie v tomto konaní o vylúčenie z užívania bytu.

24. Navrhovateľka sa odporcom predložené nahrávky snaží ospravedlniť vyčerpanosťou, únavou i

zúfalstvom pričom uvádza, že na nahrávkach sú zachytené situácie, kedy sa snaží rozhovorom a
vysvetľovaním získať deti naspäť na svoju stranu ako matka, ktorá je nimi vykresľovaná v negatívnom
svetle. Toto vyjadrenie matky je podstatou tohto súdneho konania, kedy sa matka snaží otca eliminovať
od detí, získať svoj výlučný vplyv nad nimi a využíva na to inštitút neodkladného opatrenia a vykázanie
odporcu z bytu. Navrhovateľka v celom vyjadrení, ale ani v konaní neuvádza, že by sa odporcu bála, že

by jej život alebo zdravie mali byť ohrozené a ani život a zdravie maloletých detí. Jej cieľom je získať
výlučný vplyv nad maloletými deťmi, čo sama de facto priznáva.

25. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uvádza veľmi závažné obvinenie, a to pokus o znásilnenie
odporcom, kedy ju mal odporca násilím držať a fúkať jej do tváre tekutinu, čo mala byť krv.

Odporca rezolútne odmieta, aby sa pokúšal manželku niekedy znásilniť. Tieto obvinenia nie sú
racionálneho základu, prestávajú byť „bezzubými“ a odporca zváži ďalšie právne kroky, nakoľko
vyjadrenia navrhovateľky sú značne spôsobilé mu privodiť ujmu, nehovoriac o tom, že o údajnom
tehotenstve navrhovateľky sa dozvedel až dňa 29.12.2025, teda v deň, kedy mu právna zástupkyňa
preposlala vyjadrenie navrhovateľky. Samotné tvrdenie navrhovateľky o znásilnení, či o jeho pokuse, asi

by malo ísť o skutok dokonaný, keď následkom má byť tehotenstvo, nie je podporené žiadnym dôkazom,
a opäť navrhovateľka iba niečo tvrdí, bez dôkazu.

26. Medzi účastníkmi konania dochádzalo k zjavným schválnostiam. Navrhovateľka na odporcu nikdy
nepodala trestné oznámenie, žiadne z podaní navrhovateľky nebolo nikdy riešené formou trestného

konania. Naproti tomu, rovnako odporca podal na navrhovateľku niekoľko oznámení (momentálne živé
veci – napr. OU-PO-OVVS2- 2025/095722). Odporca neustále poukazuje na to, že navrhovateľka v
konaní (ale aj vo všetkých doterajších konaniach) iba tvrdí, pričom dôkazné bremeno neunesie. Na
podporu svojich tvrdení ani nepredkladá, ba ani neoznačuje dôkazy.27. Navrhovateľka doteraz neosvedčila zákonnú podmienku pre vylúčenie z užívania bytu, a to fyzické
alebo psychické násilie, resp. jeho hrozbu. Podľa názoru odporcu je konanie navrhovateľky inšpirované

snahou získať výlučný vplyv nad výchovou spoločných maloletých detí, čo sama navrhovateľka vlastne
nepriamo aj vo vyjadrení uviedla. Problémom účastníkov konania nie je násilie, ale nezhody vo výchove
maloletých detí.

28. Navrhovateľka tvrdí, že odporca jej a maloletým deťom spôsobuje psychickú ujmu. Táto ujma

na strane navrhovateľky je iba tvrdená. Navrhovateľka predložila do konania lekársku správu zo dňa
09.12.2025 týkajúcu sa mal. E. pre jeho (údajné) agresívne správanie, pričom mal byť privezený RZP.
Z lekárskej správy vyplýva, že matka trvá na psychiatrickom vyšetrení. Dieťa od počiatku príchodu RZP
sedelo na gauči, pri plnom jasnom vedomí, orientovaný. Rovnako boli závery zhodnotené aj v nemocnici,
kedy bolo dieťa pokojné, asuicidálne, bez porúch správania. Uvedený dôkaz preložený navrhovateľkou
priamo vyvracia tvrdenia matky. K predloženému dôkazu pána A. si dovolíme uviesť, že má ísť o dôkaz

v rozvodovom konaní, avšak k dnešnému dňu odporca o takomto konaní nemá vedomosť a vo svojej
podstate sa netýka ani predmetu sporu. Rovnako pán A. predkladá súdu iba tzv. svedectvo z počutia.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporca naďalej za to, že v doterajšom priebehu konania neboli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto kontexte je účelom neodkladného

opatrenia upraviť neodkladne pomery medzi účastníkmi konania. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak
je potrebný okamžitý zásah, napr. na ochranu života, zdravia, výchovy alebo výživy maloletých, alebo
inak ohrozených práv. Navrhovateľka predložila do konania fotografie z roku 2024. Je zrejmé, že stav,
aký vládne medzi účastníkmi konania, je dlhodobejšieho charakteru (čomu nasvedčuje aj napr. tvrdenie
navrhovateľky o vynútenom styku v apríli 2025) čo nespĺňa podmienku neodkladnosti a nevyhnutnosti.

30. V osobnom stanovisku odporca uviedol, že v tvrdeniach navrhovateľky absentuje akýkoľvek údaj o
tom, že by sa voči nej alebo deťom dopúšťal fyzického násilia, agresivity alebo že by požíval návykové
látky. Celý konflikt je v skutočnosti sporom o názor na výchovu ich spoločných detí, nie sporom
o bezpečnosť osôb. Neodkladné opatrenie, ktoré mu zakazuje vstup do obydlia a priblíženie sa k

manželke, považuje za neprimerane prísny zásah do jeho základných práv, nakoľko nespĺňa zákonné
podmienky bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia.

31. Má za to, že súčasná situácia je do značnej miery ovplyvnená negatívnym vplyvom tretej osoby (H.
A.), ktorý dlhodobo zasahuje do ich rodinného života a podporuje manželku v radikálnych náboženských

postojoch. Jeho podozrenie z účelovosti celého procesu potvrdzuje skutočnosť, že menovaný H. A.
disponoval predmetným uznesením o neodkladnom opatrení a operoval ním pred príslušníkmi PZ v
čase, kedy bola navrhovateľka náhle hospitalizovaná. Je neštandardné a zarážajúce, aby tretia osoba,
ktorá nie je účastníkom konania ani zákonným zástupcom, disponovala súdnym rozhodnutím v takto
citlivejrodinnejveciainiciatívnehopredkladalaštátnymorgánom.Tentofaktnasvedčujetomu,žecieľom

nie je ochrana práv manželky, ale snaha o jeho násilnú izoláciu od detí a spoločnej domácnosti pod
taktovkou tretej osoby.

32. Navrhovateľka sa opakovane uchyľuje k šíreniu nepravdivých informácií pred štátnymi orgánmi
a odborníkmi. Príkladom je návšteva u lekárky A. M. (dňa 09.12.2025, lekárska správa doložená

manželkou vo vyjadrení k tomuto odvolaniu), ktorej manželka tvrdila, že sú v rozvodovom konaní. Podľa
jehovedomostívšakžiadnynávrhnarozvodpodanýnebol.Totoúčelovévytváranieobrazurozvráteného
manželstva pred odbornou verejnosťou svedčí o jej snahe manipulovať fakty v prospech svojho cieľa
v konaní o starostlivosť o deti.

33. V obdobiach, kedy do ich vzťahu nezasahujú tretie osoby alebo konflikty o metódy náboženskej
výchovy, je ich spolužitie harmonické. Manželka v jeho prítomnosti prejavuje spokojnosť a radosť, čo
dokumentujú aj priložené fotografie z ich nedávneho rodinného života. Tento stav je v priamom rozpore
s jej tvrdeniami o nutnosti jeho izolácie od rodiny.

34. Zdôraznil, že navrhovateľka vyvoláva konfliktné situácie primárne vtedy, keď ho deti (synovia N. a E.)
iniciatívne kontaktujú a uprednostnia spoločne strávený čas s ním pred jej radikálnymi náboženskými
aktivitami. Jeho deti ho majú radi a sú zvyknutí tráviť čas aktívne a zmysluplne - návštevami plavárne,
ihrísk, spoločnými nákupmi či praktickými činnosťami pri údržbe domácnosti, auta či záhrady. Jehocieľom je vychovať zo synov N. a E. samostatných a prakticky orientovaných ľudí, čo je v súlade s ich
prirodzeným vývojom a vekom. Skutočnosť, že deti s ním trávia voľný čas dobrovoľne a radi, vylučuje
akúkoľvekverziuotom,žebybolprenichčirodinnéprostrediehrozbou.Naopak,nariadenáizoláciaotca

od synov, ktorí sú naňho citovo naviazaní, im spôsobuje neodôvodnenú traumu a bráni ich prirodzenej
výchove k samostatnosti.

35. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

36. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

37. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby, sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

38. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom Zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu

vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

39. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho
násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity

fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s
páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko
znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne
neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň
vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania.

40. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti

javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

41. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

42. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľspravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

43. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k
totožnému záveru, ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že v čase vydania tohto uznesenia boli
splnené podmienky bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán, ich naliehavosti a nevyhnutnosti,
nakoľko zo strany odporcu hrozí porušovanie a ohrozovanie práv a oprávnených záujmov žalobkyne.

44. V predmetnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia k
bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu odporcovi vstupovať do bytu č.
X na X. poschodí - I., vo vchode č. X bytového domu , K. - G. D. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele
C. L. D. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne
územie F. a zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť 20 metrov s výnimkou určitých
procesných úkonov pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

odôvodnila navrhovateľka snahou zabrániť opakovaniu psychického násilného správania odporcu voči
jej osobe, keď ju aj pred ich maloletými deťmi verbálne napadá, uráža a obviňuje. Správanie odporcu má
zároveň negatívny vplyv na psychický a sociálny vývin ich maloletých detí. Má obavu, že ak by správanie
odporcu pokračovalo tak ako doteraz, mohlo by dôjsť k vážnej ujme na ich zdraví, živote a majetku.

45. V predmetnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia k
bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu odporcovi vstupovať do bytu,
ktorépatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,aktorénavrhovateľkasodporcomaichdeťmi
užívajú (výpis z LV č. XXXXX na č.l. 8 spisu).

46. Súd prvej inštancie správne vyvodil záver o dôvodnosti osvedčenia podozrenia z násilia odporcu voči
navrhovateľke z Potvrdenia Obvodného oddelenie PZ v Prešove zo dňa 08.11.2025 o vykázaní odporcu
zo spoločného obydlia ohrozenej osoby podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore (č.l. 90 spisu). Z tohto potvrdenia vyplýva, že odporca ohrozoval navrhovateľku a preto bol dňa
08.11.2025 o 09.40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Vykázaná osoba (odporca),

ako aj ohrozená osoba (navrhovateľka) boli náležite poučení podľa § 27a ods. 6 zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore.

47. Odvolací súd uvádza, že o vykázaní odporcu zo spoločnej domácnosti rozhodlo Obvodné oddelenie
PZ v Prešove po privolaní policajnej hliadky a vypočutí navrhovateľky a odporcu, a teda nebolo

neodôvodnené a založené výlučne len na výpovedi navrhovateľky. V čase rozhodovania odvolacieho
súdu nebolo osvedčené, že oprávnenie policajta podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. bolo
vykonané v rozpore so zákonom, pričom platí prezumpcia pravdivosti skutočností uvedených vo verejnej
listine, akou je potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu už len vydanie potvrdenia a vykázaní osoby zo spoločného obydlia
je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vykázanie z
bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na
život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného
dôkazu má odvolací súd pre potreby vydania požadovaného neodkladného opatrenia osvedčené, že

odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke.

49.Zároveňz vlastnejčinnostibolosúduprvejinštancieznáme,ženatamojšomsúdeprebiehaikonanie
onariadenieneodkladnéhoopatreniapodsp.zn.14P/212/2025,vktoromnavrhovateľkažiadaozverenie
maloletých detí do svojej starostlivosti a poukazuje okrem iného i na hrubé správanie odporcu, ktoré

osvedčuje potvrdeniami polície o podaní oznámenia o podozreniach zo spáchania priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu, ktoré mali spočívať v tom, že odporca fyzicky napadol navrhovateľku dňa
04.11.2025 a 07.11.2025. Odporca tento záver súdu prvej inštancie vyslovene nenamietal a preto
odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

50. Z uvedených dôkazov má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie pre potreby vydania
požadovaného neodkladného opatrenia osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči
navrhovateľke. Odvolací súd zhodnotil uvedenú situáciu ako dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe
do spoločného obydlia a v priblížení sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k navrhovateľkes výnimkou určitých procesných úkonov, čím sa jej poskytuje ochrana pred prípadným ďalším fyzickým
a psychickým násilím zo strany odporcu a umožňuje sa aj pokojné bývanie pre ňu ich maloleté deti.
Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení účastníkov a z odporcom predložených videonahrávok je zrejmé,

že spolunažívanie navrhovateľky a odporcu v ich spoločnom obydlí je nateraz nemožné a negatívne
vplýva najmä na kvalitu psychického zdravia navrhovateľky a ich maloletých detí. Odvolací súd má za
osvedčený taký stupeň intenzity násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke a ich deťom, že nemožno
požadovať, aby zotrvali s odporcom v spoločnej domácnosti. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je
ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo alebo i právo

na obydlie toho, kto ohrozuje.

51. Záverom odvolací súd dodáva, že na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia
bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní vo
veci samej, ak navrhovateľka v lehote 60 dní od právoplatnosti podá žalobu vo veci samej o vylúčenie

z užívania spoločnej nehnuteľnosti bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy,
pričom bude potrebné vyvarovať sa toho, aby došlo k zneužitiu inštitútu vylúčenia z užívania obydlia. Nie
je vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru,
ako je vyjadrený v tomto uznesení. Ak navrhovateľka najneskôr v posledný deň lehoty žalobu nepodá,

súd neodkladné opatrenie ex offo zruší v dôsledku jej márneho uplynutia. Respektíve ako poučil súd
prvej inštancie odporcu , sám môže podať proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného
opatrenia v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.

52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

53. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie s výnimkou odvolaním nenapadnutého výroku III. ako vecne správne.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešnému odporcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP

v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

55. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).