Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124213526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4124213526.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX D.,

zast.: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 505, o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Nitra č.k.
23Odi/7/2024-111 zo dňa 04.06.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby nepripúšťa.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 23Odi/7/2024-111 zo dňa 04.06.2025
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca s poukazom na § 166f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), domáhal zrušenia
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v §
166g ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. c), f), písm. h) ZKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným
dokazovaním preukázaný, vzhľadom na čo súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku nebolo podané odvolanie.

4. Skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 15.07.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na § 144, § 145 a § 370 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca žiadal, aby odvolací súd
konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôvodu, že späťvzatie žaloby nemá za následok prekážku
veci rozhodnutej a prípadné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu a jeho akceptácia by mala za následok
právnu neistotu žalovaného. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť zvážiť podanie žaloby a k
takémuto úkonu mal k dispozícii 6 rokov odo dňa právoplatnosti zastavenia konkurzného konania voči
žalovanému. Napriek tomu žalobca podal žalobu vo veľmi krátkej dobe, pričom v prípade zastavenia

konania by mu vzniklo právo opätovne podať žalobu a opätovne nútiť žalovaného k úkonom na obranu
svojich práv. S poukazom na § 370 ods. 2 CSP žalovaný považuje za vážny dôvod pre nesúhlas sospäťvzatím žaloby stav právnej neistoty, ktorý mu hrozí tým, že by žalobca opätovne voči nemu podával
žaloby daného druhu, pričom práve úlohou oddlženia má byť umožnenie dlžníkovi začať život bez tlaku,
ktorý na neho je vyvíjaný zo strany veriteľov. Pripustenie späťvzatia by malo za následok, že by bol

popretý samotný účel oddlženia. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby žiadnej zo strán súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania, žalovaný uviedol, že bol v konaní úspešný, pričom ak súd nepristúpi k
zastaveniu konania, bude právoplatný rozsudok a nárok žalovaného na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP v spojení s § 196a ZKR, po preskúmaní

obsahu spisu, späťvzatia žaloby a vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu žaloby dospel k záveru, že
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu a jeho účinky nastávajú
okamihom, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie vo veci rozhodol meritórne rozsudkom č.k. 23Odi/7/2024-111 zo dňa 04.06.2025, ktorým

žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebol
preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení ani tvrdenia žalobcu (dôkazné bremeno žalobcu)
o naplnení zákonných dôvodov podľa § 166g ZKR, na ktorých žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby.
Proti tomuto rozsudku nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu. Následne, ešte pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku, žalobca žalobu vzal späť.

11. V posudzovanej veci žalovaný v dôvodoch nesúhlasu argumentoval princípom právnej istoty a
sledovaním samotného účelu oddlženia. Odvolací súd pri posudzovaní žalovaným uvádzaných vážnych
dôvodov, na ktorých založil svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, považoval tvrdenia žalovaného za
opodstatnené. Prihliadol najmä na skutočnosť, že vo veci už bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktorým

bola žaloba zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Pripustenie späťvzatia
žaloby za takejto procesnej situácie by malo za následok zastavenie konania bez vzniku prekážky res
iudicata, čím by sa žalobcovi otvoril priestor na opätovné podanie žaloby z totožného skutkového a
právneho základu. Takýto postup by znamenal stav právnej neistoty na strane žalovaného a vystavil by
ho opakovanej procesnej záťaži, a to napriek tomu, že v predmetnom súdnom konaní bol úspešný.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že dispozičné oprávnenie žalobcu vziať späť žalobu nemožno
vykladať absolútne. Jeho výkon nesmie viesť k popretiu základných princípov civilného sporového
konania, najmä princípu právnej istoty, hospodárnosti konania a zákazu zneužitia práv. Ak žalobca
až po vyhlásení zamietavého rozsudku bez podania odvolania pristúpi k späťvzatiu žaloby, ide o

procesný úkon, ktorý môže smerovať k mareniu vzniku res iudicata a k vytvoreniu možnosti opätovne
iniciovať konanie o tom istom nároku. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať
za nesúladný s účelom samotného § 370 ods. 2 CSP a to aj s ohľadom na charakter konania o
zrušenie oddlženiam. Žalovaný, vychádzajúc z výsledku prvoinštančného konania, v ktorom žaloba bola
zamietnutá, má dôvodný a oprávnený záujem na dosiahnutí stavu právnej istoty vzhľadom na možné

iniciovanie nového konania žalobcu o zrušenie oddlženia opätovným podaním žaloby na tom istom
skutkovom základe. Pokiaľ dlžník bol oddlžený a veriteľ využil možnosť podania žaloby o zrušenie
oddlženia, mal možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany a útoku. ZKR umožňuje podanie
žaloby o zrušenie oddlženia, to však nesmie byť zneužívané na marenie účelu oddlženia opakovaným
šikanóznym podávaním žalôb, preto v predmetnom spore bez podania odvolania súd dospel k záveru,

že keďže žalobca odvolaním nenapadol nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a žalovaný so
späťvzatím z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasil, odvolací súd nepripustil späťvzatie žaloby, nakoľko
nemôže poskytnúť ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s účelom ZKR.13. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na povahu sporu, ktorým je žaloba o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. Účelom inštitútu oddlženia je umožniť dlžníkovi po splnení zákonných podmienok nový
ekonomický začiatok bez neprimeraného a trvalého tlaku zo strany veriteľov. Pripustenie späťvzatia

žaloby v situácii, keď žalobca nebol vo veci úspešný a mohol by rovnaký nárok uplatniť opakovane a
nenapadol nesprávnosť rozsudku odvolaním, by bolo v rozpore s týmto účelom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu za
vážne a preto dospel k záveru, že jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby je dôvodný. V zmysle § 370 ods.

2 CSP preto odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil.

15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, pri zohľadnení procesného úspechu žalovaného rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).