Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209934
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8121209934.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1./ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom mesto V., 2./ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto V., obaja žalobcovia právne zastúpení:
RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - mestská časť Ružinov,

IČO: 31 335 004, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom
Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu
škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/49/2021-195 zo dňa 05.
novembra 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 2 829,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 829,71 EUR od 28.01.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 30 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením § 255 odsek 1, 2, § 262 odsek 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal zo zistenia, že celkový predmet sporu bol vo výške
8.300,65 eura s prísl. (bezdôvodné obohatenie vo výške 6.672,83 eura a náhrada škody vo výške

1.627,82 eura), pričom žalobcovia boli úspešní iba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.829,72 eura, čo v pomere k celkovému predmetu sporu predstavuje 35 %. Úspech žalovaného v
zamietavej časti tak predstavuje 65 %. Úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcov o 30 %. Preto
rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 30 %.

4. Proti výroku III. o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok v

napadnutej časti zmeniť a žalovanému nepriznať nárok na náhrad trov konania. Uviedli, že nepovažujú
záver súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania v prospech žalovaného za zákonný, nakoľkojeho úkony neboli vykonané účelne a nemali vplyv na výsledok konania. Súd si sám zabezpečil
podklady v zmysle pokynu odvolacieho súdu na posúdenie možnej kvalifikácie neprijateľných zmluvných
podmienok, pričom žalovaný k tomu neprispel za tri roky súdneho konania žiadnym skutkovým tvrdením,

ani žiadnym dôkazom a ku procesnej obrane pristúpil z úplne iného hľadiska, ako dospel súd. Vzhľadom
na to, že sa nechal zastúpiť advokátom z O., pomer ich nároku a nim uplatnených trov môže byť totožný.

5. K odvolaniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovanému nie je absolútne zrejmé aké úkony mali byť podľa názoru žalobcov vykonané
neúčelne, nakoľko žalobcovia uvedené nešpecifikujú. Žalovaný nebol zaviazaný na vykonanie žiadnych
úkonov zo strany súdu, ktoré by nevykonal, teda považuje dané tvrdenie žalobcov za irelevantné. Súd
prvej inštancie bol povinný postupovať v zmysle pokynov odvolacieho súdu, čo súd prvej inštancie riadne
vykonal a žalovanému nie je zrejmé k čomu mal viac žalovaný prispieť, nakoľko sú to práve žalobcovia,
ktorí sú povinní svoj nárok riadne preukázať, nakoľko práve žalobcovia sa v konaní niečoho domáhali.

V sporovom konaní platí ohľadom trov konania zásady úspechu vo veci, tzn. že úspešný strana sporu
má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.)
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

Podľaodseku2,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Odvolací súd listom zo dňa 01.10.2025 adresovaným stranám sporu vyzval strany sporu na
vyjadrenie k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd stranám sporu oznámil,

že v doterajšom konaní nebolo aplikované ustanovenie § 257 C.s.p. v súvislosti s rozhodovaním o
trovách konania. Odvolací súd preto vyzval strany k vyjadreniu sa k prípadnému odlišnému právnemu
posúdeniu.

10. Strany sporu sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.

11. Z obsahu spisu ako aj zo záverov súdu prvej inštancie vyjadrených v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcami ako spotrebiteľmi bola dňa
19.11.2008 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluvaoúvere“),nazákladektorýchžalobcoviacelkovoodžalovanéhoprijali

sumu 160.000 Sk (5.311,03 eura). Strany sporu zároveň v rovnaký deň, t.j. 19.11.2008 uzavreli Dohodu
o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXX X XX. Listom zo dňa 03.12.2010 žalovaný odstúpil od
Zmluvy o úvere a žalobcov vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Listom
zo dňa 21.01.2011 žalovaný žalobcom oznámil, že vyplnil zmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to na
zmenkovú sumu 6.047,69 eura so splatnosťou 18.02.2011.

12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava V vydal dňa 29.07.2011 zmenkový platobný
rozkazsp.zn.1Zm152/2011-14,ktorýmžalobcovzaviazalnaúhraduzmenkovejsumyvovýške6.047,69
eura s príslušenstvom. Predmetný zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 12.08.2011.

13. Okresný súd Prešov na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.12.2011
poverenie č. XXXX XXXXX *, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu. V priebehu exekúcie bola od žalobcov postupnev období od 04.09.2012 do 14.06.2019 vymožená suma 6.672,83 eura. Uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1Er/3252/2011-52 zo dňa 01.07.2019 právoplatným dňa 22.08.2019 bola predmetná
exekúcia voči žalobcom zastavená podľa § 57 odsek 1 písm. m) Exekučného poriadku.

14. V zmysle ustanovenia § 252 C.s.p. každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým
nie je spor skončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto
strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym
dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú

tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie
za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného
vedenia sporu. Trovy konania vynaložené v zmysle § 251 C.s.p. znáša strana sporu alebo má nárok na
ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecnou nákladovou povinnosťou,
povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom vymedzené
okolnosti (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič

M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1024-1035).

15. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je

teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.

16. Procesný úspech sa vo všeobecnosti určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom)

v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy
urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak
sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

17. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. C.s.p. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad

týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

19. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (k tomu pozri Mazák, J., Šoltýs, Ľ. Trovy konania
v civilnom procese. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 1997, s. 95).

20. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 C.s.p. ) treba prihliadať v prvom
rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150Občianskehosúdnehoporiadku(teraz§257C.s.p.)sútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 3 MCdo 5/2006).21. Žalobcovia ako spotrebitelia podanie žaloby odôvodnili tým, že exekučný titul (zmenkový platobný
rozkaz) bol zjavne nespôsobilý od počiatku a napriek tomu, že predmetná novela Exekučného poriadku

nebola v čase vydania zmenkového platobného rozkazu platná, právne predpisy už v tom čase
umožňovali súdu, aby v spotrebiteľskom spore nerozhodoval výlučne na základe abstraktnosti zmenky.
Žalovaný mal pochybiť, kedy zjavne ani na dotaz súdu nedokázal preukázať správnosť vyplnenia
zmenky na základe zákonom dovolených podmienok. Exekúcia teda podľa názoru žalobcov nemala
vôbec prebehnúť a všetky vymožené finančné prostriedky boli vymožené neoprávnene.

22. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobcovia na základe Zmluvy o úvere čerpali sumu 5.311,03 eura.
Za účelom splatenia úveru žalovaný ešte pred vykonaním exekúcie od žalobcov prijal sumu 639,88
eura, ako aj sumu 828,03 eura na účet stavebného sporenia. V rámci exekúcie žalovaný od žalobcov
prijal vymoženú sumu vo výške 6.672,83 eura. Keďže žalovaný odstúpil od Zmluvy o úvere, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka sú si strany povinné

vrátiť to, čo ktorá strana plnila. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil o sumu 2.829,71 eura (639,88 +
828,03 + 6.672,83 - 5.311,03), na úhradu ktorej tak žalovaného zaviazal v zmysle výroku I. napadnutého
rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia boli čo do nároku a vydanie
bezdôvodného obohatenia úspešní, avšak na základe iného vyhodnotenia skutkového stavu, než ktorý
navrhovali žalobcovia v podanej žalobe ako aj v inej výške.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o trovách konania na zásade
úspechu v spore v zmysle ustanovenia § 255 C.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danom
prípade namieste celkom bezvýhradne aplikovať ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p.. Náhrada trov
konania v tomto spore nemá klásť dôraz na represívnu, ale na výchovno-užitočnú zložku bez tzv.

zmrazujúceho/odradzujúceho účinku (chilling-effect). Nesvedčí efektívnej súdnej ochrane taký výklad jej
jednotlivých inštitútov, ktorý má potenciál odrádzať potenciálnych žalobcov od ich uplatňovania, najmä
zo strachu z negatívnych dôsledkov. To platí aj v prípade, pokiaľ si spotrebiteľ ako slabšia strana v
zmysle ustanovenia § 290 a nasl. C.s.p. v spotrebiteľskom spore uplatní voči dodávateľovi svoje nároky
vyplývajúce zo svojho spotrebiteľského záväzkového vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje

na čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p., podľa ktorého ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že pri rozhodovaní o priznaní trov konania je
na mieste aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
súdneho konania videl odvolací súd v charaktere daného konania (spotrebiteľský spor) ako aj v druhu
nároku, ktorý si žalobcovia ako spotrebitelia uplatnili. Zo záverov súdu prvej inštancie jednoznačne

vyplynulo, že žalovaný sa dopustil bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, a to v situácii, keď od
nich vymáhal aj tú časť sumy, na ktorú nemal nárok. Samotný žalobca pristúpil k odstúpenia od Zmluvy
o úvere, v dôsledku čoho mal nárok len na vyplatenie nezaplatenej časti poskytnutého úveru. Napriek
tejto skutočnosti podal návrh na vykonanie exekúcie na sumu, ktorá prevyšovala výšku nevrátených
finančných prostriedkov. Tieto tiež boli od žalobcov ako povinných v exekučnom konaní vymožené.

25. Odvolací súd pri rozhodovaní o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. tiež vzal do úvahy, že uvedené
rozhodnutie o nepriznaní trov (vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené) nepredstavuje pre žalovaného
neprimeranú tvrdosť, neprieči sa dobrým mravom, ako aj nebude mať dopad na majetkové pomery
žalovaného ako inak úspešnejšej strany sporu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).